Synonymá slova "uť" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1028 výsledkov (9 strán)
-
ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v meste • zložiť sa: zatiaľ sa zložil v škole • expr. usalašiť sa: usalašili sa u brata • usídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomníci • nasťahovať sa • expr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmu • zastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara (Kukučín) • usadiť sa • osadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidieku • utáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec)
p. aj usadiť sa
usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sa • usídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v meste • hovor. zakotviť • expr.: uviaznuť • zaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike • pren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil korene • udomácniť sa • zabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnili • kniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesor • expr.: usalašiť sa • upelešiť sa • zapelešiť sa • roztiahnuť sa • rozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom dome • utáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji hory • hovor.: nanosiť sa • naniesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komory • kniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miesto • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach
p. aj ubytovať sa
2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prach • uložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperie • navrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesok • sadnúť: na stromy sadla hmla • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň
3. p. sadnúť (si) 1
utáboriť sa p. ubytovať sa, usadiť sa 1
unavený pociťujúci únavu; prezrádzajúci únavu, vyčerpanie • ustatý • ukonaný: unavené, ustaté, ukonané dieťa hneď zaspalo; unavené, ustaté, ukonané telo • malátny • mdlý (slabo al. pomaly reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; malátne, mdlé pohyby; mdlý pohľad • vyčerpaný • vysilený (ktorý nemá silu, energiu): vyčerpaný, vysilený organizmus • zmorený • umorený • znavený: vrátil sa z cesty zmorený, umorený, znavený • expr.: utrmácaný • strmácaný (unavený obyč. z nepohodlného cestovania): utrmácaní cestujúci vystúpili z autobusu • expr.: schodený • uchodený (unavený chôdzou): schodení, uchodení turisti • umordovaný • zmordovaný: umordovaná, zmordovaná žena • expr. dobitý • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • dokatovaný • umolestovaný • nár. ukničovaný: byť načisto dobitý, uťahaný, sťahaný, umolestovaný; dobité, uťahané, sťahané, umolestované zviera ledva stálo na nohách • hovor. expr. zunovaný • nár. znuvaný: zunovaný dlhým rozhovorom • zrobený • expr. uštvaný (unavený obyč. veľkým množstvom a intenzitou práce): zrobení, uštvaní ľudia • strhaný (veľmi vyčerpaný, unavený, s viditeľnými známkami vyčerpania): strhaná tvár; strhaným výzorom vzbudzoval súcit • expr. ukonaný na smrť • kniž. zomdlený • poet. zmdlený • pren. expr. polomŕtvy • pren. hovor. expr. groggy (krajne unavený): na smrť ukonaný hráč; nič nevládze, je ukonaný na smrť, polomŕtvy, úplne groggy • expr. vyšťavený • hovor. zastar. unovaný (Tajovský)
uťahaný p. unavený, vyčerpaný
vyčerpaný zbavený síl, pociťujúci únavu • vysilený • presilený • unavený • ustatý • ukonaný: z práce sa vrátil vyčerpaný, vysilený, unavený; ustatý, ukonaný z namáhavej cesty • strhaný • zmorený • umorený • nár. ukničovaný: je celý strhaný, zmorený, umorený • zrobený • upracovaný • prepracovaný • expr. uštvaný (vyčerpaný veľkým množstvom al. veľkou intenzitou práce): zrobení, upracovaní, uštvaní ľudia; prepracovaný vedúci • expr.: dobitý • hotový • vyžmýkaný • umordovaný • zmordovaný • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • umolestovaný • vyšťavený: uťahaný, sťahaný, umolestovaný kôň; zo skúšky je vyšťavený • malátny • mdlý (slabo reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; mdlé pohyby • expr. utrmácaný (vyčerpaný, obyč. z nepohodlného cestovania): celí utrmácaní vystúpili z vlaku • hovor. expr. groggy (celkom vyčerpaný): po zápase bol úplne groggy • expr. nevládny • pren. expr. polomŕtvy • kniž.: zomdlený • zomdletý • hovor. zastar.: unuvaný • unovaný (Tajovský) • poet.: zmdlený • zmdletý (Hviezdoslav, Plávka)
p. aj unavený
zrobený vysilený ťažkou, fyzickou prácou; svedčiaci o tom • upracovaný: zrobená, upracovaná žena; zrobené, upracované ruky • vysilený • vyčerpaný • ustatý • unavený • ukonaný (pociťujúci únavu): ustatí stavbári • expr. zmorený • hovor. expr.: skapatý • uťahaný • ukoňovaný: prišiel z práce zmorený, uťahaný • expr.: zodratý • zotročený • zničený • uhrdlovaný • urobený • narobený • dobitý • vyťahaný: zodratý, uhrdlovaný starec; má zničené, dobité dlane • zried. zrobotený (Hrušovský)
prehnať 1. hnaním, donútením na rýchlejší pohyb unaviť • popreháňať • ponaháňať: prehnať, popreháňať cvičencov; pes prehnal, ponaháňal čriedu • expr.: vyobracať • vyexecírovať: v robote nás poriadne vyobracali • expr.: pozvŕtať • vyzvŕtať: učiteľka deti od rána pozvŕtala • expr.: uštvať • uťahať: súpera poriadne s loptou uštvať, uťahať; uťahať niekoho s ťažkým kufrom pešo až na stanicu • hovor. expr. vysekírovať (ustavičným sekírovaním popreháňať): na vojenčine ich dobre vysekírovali
2. urobiť nad únosnú al. primeranú mieru: prehnať pochvalu • hovor.: prepäť • prepnúť (preceniť sily): s robotou si to prepäl, prepol • preexponovať: preexponovať tréning • expr. prestreliť: zdá sa, že v bezočivosti až prestrelil • expr.: prekoreniť • presoliť: reč prekorenil, presolil iróniou • hovor. expr. prešvihnúť: už to zasa prešvihol • zveličiť • nadniesť • expr. nafúknuť • subšt. nadsadiť (prehnať v reči; neprimerane zväčšiť význam niečoho): celú udalosť zveličili, nadniesli • kniž. hyperbolizovať: básnik skutočnosť hyperbolizuje • kniž. predimenzovať (veľmi prehnať)
uťahať p. vyčerpať 3
vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivnice • odčerpať: odčerpanie benzínu z nádrže • vyťahať: vyťahať vodu zo studne
2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúť • spotrebovať • vypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úspory • hovor. stroviť: výplatu strovila do posledného haliera • vymíňať • pomíňať • hovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili
3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmus • ukonať • unaviť • umoriť • zmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmorí • hovor. expr.: uťahať • uštvať • sťahať • ukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovali • zried. usocať • expr.: umolestovať • umordovať • zmordovať • usužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovali • strhať • uhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnal • vyťahať • expr.: vyžmýkať • vycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky sily • oslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súpera • expr. zničiť: neistota ho celkom zničí
unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustal • vyčerpať sa • vysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilí • ukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukoná • poet. znaviť sa • kniž.: umdlieť • zomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdlenia • hovor.: prepäť • prepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepol • prepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovaný • upracovať sa • zrobiť sa • hovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaní • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domu • hovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sa • hovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiahol • hovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapal • strhať sa • expr. uštvať sa • zodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodrali • umoriť sa • zmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umorili • expr. utrmácať sa • hovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládze • hovor. expr.: zmordovať sa • umordovať sa • domordovať sa • doťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahali • expr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom
vyčerpať sa fyzickou al. duševnou námahou sa zbaviť síl • vysiliť sa: nevydrží nijakú záťaž, hneď sa vyčerpá, vysilí • ustať • ukonať sa • unaviť sa • kniž. znaviť sa: pri robote ľahko ustane, ukoná sa, unaví sa • umoriť sa • zmoriť sa (obyč. duševne): umorí sa starosťou o deti • prepracovať sa • zrobiť sa (príliš intenzívnou prácou) • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa • uštvať sa • ukoňovať sa • zmordovať sa • umordovať sa: pri sťahovaní sme sa poriadne uťahali, sťahali, ukoňovali; uštvať sa chodením po obchodoch • strhať sa: strhať sa pri učení, pri stavbe domu • kniž.: umdlieť • zomdlieť (veľmi sa vyčerpať): robiť do zomdlenia • expr. umolestovať sa: umolestovaný učiteľ • zničiť sa: pri deťoch sa celkom zničila • expr. pretrhnúť sa (prílišnou robotou sa vyčerpať): šiel sa pretrhnúť v práci • vyžiť sa (stratiť silu, úrodnosť; obyč. o pôde): zem sa už vyžila, nerodí
zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať sa • udrieť sa • uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnala • zničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničený • hovor. expr.: zhumpľovať sa • strhať sa • expr.: uštvať sa • uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdloval • unaviť sa • ukonať sa • ustať • poet. znaviť sa • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť sa • umoriť sa (najmä duševne) • napracovať sa • upracovať sa • zrobiť sa • narobiť sa • nadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)
2. porov. zodrať 1, zničiť
doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj! • prekárať • podpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovali • naberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosť • hovor. uťahovať si • expr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosť • expr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkali • nár. fačkovať • subšt.: štengrovať • hecovať
posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojím • expr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemu • zried. posmeškáriť (Matuška) • vysmievať sa • smiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké uši • ironizovať • zosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamaráta • uťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahoval • expr.: vyškľabovať sa • poškľabovať sa • škľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakáva • expr.: vyškierať sa • uškŕňať sa • škeriť sa • naškierať sa • uškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitou • kraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé) • fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí
p. aj smiať sa
zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech • obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných • ironizovať • kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery • karikovať • parodizovať • parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika • kniž. persiflovať • hovor. blamovať • zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou • uťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievať • osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali • strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými
žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartuj • vtipkovať • robiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účet • hovor.: vtipkáriť • špásovať: vtipkária, špásujú o všetkom • hovor. zastar. vicovať (Timrava) • hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiť • subšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujú • prekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačky • uťahovať si • nár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín) • expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)
2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sa • zahrávať si • pohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávať • brať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj
tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večer • potajme • potajmo • zastar.: potajne • potajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningy • ukradomky • kradmo • pokradomky • pokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robia • skryto • skryte • nepozorovane • nebadane • nenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domu • utajene • zatajene • inkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mesta • fraz.: za zatvorenými/zamknutými dverami • pod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dverami • fraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želať • konšpiračne • konšpiratívne • sprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vlády • nezákonne • protizákonne • nelegálne • ilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranice • pokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letáky • zastar.: pokryjomky • pokryjomne • pokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli)
porov. aj tajný
utajene p. tajne
nenápadný 1. ktorý neupútava, nevzbudzuje pozornosť (op. nápadný) • všedný • nevýrazný: nenápadný, všedný typ dievčaťa; nenápadné, nevýrazné črty tváre • kradmý • utajený (úmyselne skrývaný): pozoroval ju nenápadným, kradmým pohľadom; prísť dnu nenápadným, utajeným spôsobom • jednoduchý • jemný • diskrétny • nevtieravý: jednoduché oblečenie; jemné, diskrétne, nevtieravé farby (op. krikľavé)
p. aj skromný 1
2. p. nebadaný
neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)
skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytý • schovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schované • skrývaný • utajovaný • tajený • zastieraný • potláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavy • expr. tutlaný • poet. stajený (Horov, Rázus) • tajný • utajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láska • zastretý • zahalený • maskovaný • zamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryt • tichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protest • neviditeľný • neznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miesta • nepozorovaný • odb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákaza • postranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmysel • nepriamy • vnútorný • odb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texte • expr. zakuklený: zakuklený nepriateľ • nenápadný • expr.: zastrčený • zapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kút • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý
tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromf • tichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfa • utajený • expr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľ • nemenovaný • neznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdroja • zatajený • zatajovaný • tajený • utajovaný • maskovaný: meno informátora je zatajené, zatajované • nepozorovaný • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín) • šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmo • lingv.: argotový • argotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečou • dôverný • neverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždenie • postranný • bočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslov • podzemný • ilegálny • nelegálny • pokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňami • zákulisný • kuloárny • kuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovor • kniž. ezoterický
utajený p. skrytý, tajný1
poprieť vyhlásiť niečo za nejestvujúce al. nepravdivé (op. priznať) • zaprieť: muž otcovstvo rozhodne poprel, zaprel • nepriznať: nepriznal, že by sa bol zúčastnil na odboji • odtajiť • zatajiť • utajiť: odtajiť, zatajiť svoju účasť na niečom; odtajila, zatajila, že o veci vie • uprieť (niekomu, niečomu niečo): nemohol jej uprieť právo prísť, nemohol poprieť jej právo prísť • hovor.: oddiskutovať • odškriepiť • oddišputovať (diskusiou, škriepením poprieť): oddiskutovala, odškriepila všetko, čo predtým povedala • vyvrátiť • podvrátiť (ukázať nepravdu, dokázať opak niečoho): vyvrátiť, podvrátiť tvrdenie, chybnú tézu
potlačiť 1. vôľou zabrániť prejavom citov, telesných pocitov a pod. • premôcť: potlačiť, premôcť zlosť, hnev • zadržať: zadržal ostré slovo, ktoré sa mu tislo na jazyk • prekonať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonať svoju lenivosť, začínajúcu sa chrípku • expr. ututlať: ututlať v sebe rodiaci sa cit • udusiť • zadusiť • utajiť • utlmiť • stlmiť • umlčať: udusiť v sebe túžbu za niekým; utajila, utlmila svoj horúci cit; stlmiť žiaľ; umlčať svoje nároky • prehlušiť: prehlušiť výčitky svedomia • zabrániť • ubrániť sa: zabrániť, ubrániť sa slzám, potlačiť slzy
2. zobrať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo s niekým naložiť • zdeptať: kolonizátori potlačili, zdeptali domáce obyvateľstvo • expr.: ubiť • ugniaviť: ubiť, ugniaviť povstalcov • umlčať: umlčať hlasy proti diktatúre • zničiť • zlikvidovať: zničiť, zlikvidovať povstanie • zdolať • poraziť (spôsobiť niekomu porážku): poraziť, zdolať povstalecké oddiely
3. p. potisnúť 1, 2
premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníka • poraziť • prevládať • prevládnuť • uvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkých • hovor. položiť: jeho odvaha ma položila • zvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperom • nabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokeji • šport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalo • zdolať • zničiť • zmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohli • popremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuť • kniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkosti • podrobiť si • zdrviť • rozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súpera • zlomiť • prelomiť • oblomiť: zlomiť, prelomiť synov odpor • zaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky
2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonať • potlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plač • nedať najavo • udusiť • zadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnev • zadržať: zadržať zlosť • ovládnuť • opanovať • skrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosť • expr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sa • utajiť: utajiť radosť • umlčať • prehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia
3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovať • ovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únava • preniknúť: prenikol ma pri tej predstave strach • zmôcť: zmohol ho hlad • prevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomste • hovor.: vziať • zobrať: choroba ho vzala, zobrala
skryť 1. dať na tajné miesto; zakryť pred očami iného • schovať • uschovať • ukryť: skryť, schovať sladkosti pred deťmi; peniaze dobre uschovala; ukryť si tvár pred zvedavými očami • prekryť • kraj. preschovať: prekryť, preschovať utečenca; prekryli, preschovali mi peňaženku • zatvoriť (pred niekým): zatvorila zaváraninu do špajze • subšt.: zašiť • zdekovať: zašili, zdekovali ho do komory • poskrývať • pokryť • poschovávať • poukrývať • poprekrývať (postupne al. viac vecí): darčeky vždy poskrýva, poschováva, poukrýva, aby bola radosť väčšia • expr. popratať (dať preč spred očí): šaty rýchlo poprace do skrine • prechovávať (nedok.; tajne al. protizákonne skrývať): prechovávajú hľadanú osobu, zbrane
2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil • zakryť • ukryť • zastrieť: skryť, zakryť, zastrieť svoje obavy, strach • utajiť • zamaskovať (urobiť tajným, nepozorovaným): utajiť, zamaskovať vchod do budovy
p. aj utajiť
utajiť podržať, uchovať v tajnosti; urobiť nepozorovaným • zatajiť • zamlčať: správu pred nami utajili, zatajili, zamlčali • skryť • ukryť • zakryť: zločin, hnev sa mu nepodarilo skryť, ukryť, zakryť • zahladiť • zastrieť • zamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): stopy činu zahladili, zamaskovali; svoj strach navonok zastrel • hovor. expr.: zatušovať • ututlať • zatutlať: nezhody v rodine vedeli zatušovať, ututlať; zatutlať škandál • potlačiť • premôcť • udusiť (nedať najavo; o citových prejavoch): potlačí, premôže pred ním sklamanie; zapchá si ústa, aby udusila smiech • zadržať • zdržať: z(a)drží plač, aby neprezradila svoje city • pritajiť (sčasti utajiť): čosi z rozhovoru i pritajila
zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryť • pokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlou • zastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvár • prihodiť: prihodila dieťa dekou • kniž. zahaliť: zahaliť sochu • prekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechom • priklopiť: plameň priklopila pokrývkou • poprikrývať • pozakrývať • poukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti
2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryť • skryť • prikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcov • zastrieť: zastrela chyby večera úsmevom • zakukliť: všetko zakuklí • utajiť • zatajiť • potlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiech • zahladiť • zamaskovať • hovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tom • pren. retušovať: retušovať nedostatky • hovor. expr.: zatutlať • ututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlať • pozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby
zamlčať 1. zámerne nepovedať nič o niečom, niekom • pomlčať: čo počul, zamlčal; pomlčať o svojich trápeniach • neprezradiť • nevyzradiť • zatajiť • utajiť • pritajiť (niečo, čo má ostať tajné): úkryt nám neprezradili, nevyzradili; dôležité informácie zatajili, utajili • skryť • zakryť • ukryť • zastrieť: všetko, čo o prípade vedel, obratne skryl, zakryl, ukryl; obavy, strach pred deťmi zastrel
2. p. zmĺknuť
zaprieť1 1. vysloviť sa o niečom záporne, nepriznať pravdu (op. priznať) • poprieť: na súde všetko zaprel, poprel • odtajiť • expr. odškriepiť (škriepením): odtajiť, odškriepiť účasť na niečom • zatajiť • utajiť (nepriznať): zatajiť, utajiť pravdu • hovor.: oddiskutovať • oddišputovať (v diskusii) • zradiť (dopustiť sa zrady nepriznaním sa k niečomu): zradiť vlasť, rodinu
2. vôľou prekonať citové hnutia al. ich prejavy, nedať najavo • premôcť • potlačiť: byť nútený zaprieť, premôcť svoj odpor k veci; potlačiť chuť odísť • ovládnuť: ovládol svoju maškrtnosť a odolal
zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryť • prikryť • pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad • kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom • obostrieť • obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť • zried. postrieť (Hviezdoslav) • pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky
2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryť • skryť • ukryť • zatajiť • utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok • potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ • zahladiť • hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom • expr.: ututlať • zatutlať: škandál ututlali • obostrieť • kniž. zahaliť • zahmliť • znejasniť • zamaskovať • expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami • zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov • expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery
zatajiť 1. úmyselne nepovedať, nepriznať, nezverejniť niečo (obyč. s cieľom mať vlastný prospech) • zaprieť • poprieť • odtajiť • pritajiť: zatajiť, zaprieť, odtajiť svoju účasť na sprisahaní; pritajili, že sa dcéra vydáva • odškriepiť (škriepením presadzovať nepravdu): všetko odškriepi • utajiť • neprezradiť • nevyzradiť • zamlčať (uchovať v tajnosti): utajiť, zamlčať pred rodinou svoj zámer; neprezradil, nevyzradil nikomu, že odchádza • skryť • zakryť • zastrieť • zamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): skryť, zakryť, zastrieť svoje zlé úmysly • hovor. expr.: zatušovať • zatutlať • ututlať: podarilo sa im škandál zatušovať, zatutlať
2. vôľou potlačiť city al. telesné pocity • premôcť • potlačiť • zadržať • zdržať: svoj žiaľ vedela zatajiť, premôcť; potlačiť hnev, z(a)držať slzy • stajiť • pritajiť (trocha stlmiť): stajiť, pritajiť dych
kradmý robený ukradomky, nenápadne, potajme • zakrádavý • prikrádavý: začula čiesi kradmé, zakrádavé, prikrádavé kroky • nenápadný • nepozorovaný: približoval sa nenápadnými, nepozorovanými pohybmi • tajný: pozoroval ju kradmým, tajným pohľadom • skrývaný • utajovaný • zastaráv. pokradmý: skrývané, utajované bozky; skrývaná, utajovaná, pokradmá hra
potláčaný vôľou ovládaný tak, aby sa navonok neprejavil (obyč. o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.) • premáhaný • zadržiavaný: potláčaná, premáhaná bolesť; potláčaný, zadržiavaný plač • dusený • zadúšavý: dusené, zadúšavé vzlyky • skrývaný • zastieraný: skrývaná, zastieraná zvedavosť, radosť • utajovaný • tajený: s utajovanou, tajenou závisťou sledovala cudzie úspechy
p. aj skrytý
utajovaný p. kradmý, potláčaný, skrytý, tajný1
dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť
2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka
3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári
4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech
5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby
kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav • robiť kamufláž • maskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamufláž • zastierať • zatajovať • utajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strach • fraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom
obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňať • zahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitie • kniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutie • tajiť • utajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvo • skrývať • ukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapenie • mať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve časti • skladať sa • kniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne
potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovať • premáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval citu • zadržiavať: zadržiava hnev, slzy • prekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolesti • expr.: tutlať • ututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovať • dusiť: dusí v sebe bezmocný hnev • tajiť • utajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dych • tlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiech • umlčiavať • umlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit lásky • prehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriech • brániť sa • zabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím
2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovať • utláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšín • deptať: deptanie ľudských práv • expr.: ubíjať • gniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národ • prenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudí • umlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov
tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovať • utajovať • tajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajil • skrývať • ukrývať • expr.: tutlať • ututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiech • zakrývať • zastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavy • zamlčiavať • zamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavať • neprezrádzať • neprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal
porov. aj zaprieť1 1
2. p. obsahovať
topiť sa1 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loď • potápať sa: čln plný vody sa potápa • ponárať sa • kniž. noriť sa • hrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn
2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutý • oplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmi • byť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúť • utápať sa • plávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách
utápať sa p. topiť sa1 2
udupať dupaním, šliapaním utlačiť; pren. spôsobiť zneváženie • udláviť: deti udupú, udlávia trávu • ubiť • utĺcť (nárazmi): ubiť zem, pôdu • pren.: zdeptať • zgniaviť • zdegviť: zdeptala ho, zgniavila ho ľudská závisť • expr.: udlapčiť • udlabčiť • udlapkať • udlabkať • udupkať • uťapkať (udupať dlapkaním, ťapkaním): udlapčiť, udlapkať hlinu, sneh; chodník udupkaný, uťapkaný od detských nôh • ušliapať • pošliapať • zošliapať (šliapaním utlačiť a obyč. znehodnotiť): ušliapané, pošliapané, zošliapané kvety • expr. ugniaviť: ugniavená zem, tráva
utľapkať tľapkaním stlačiť al. sformovať • uťapkať: deti utľapkali, uťapkali zem; utľapkať, uťapkať z hliny koláčiky • expr.: ucapkať • ucápať: líčka má okrúhle, akoby mu ich bol dakto ucapkal, ucápal • expr.: udlabkať • udlapkať • udlabčiť • udlapčiť: udlapkať chodidlom piesok; udlapčiť z piesku hradby
p. aj udupať
utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčať • stlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopy • pritláčať • pritlačovať • pritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastliny • utĺkať • ubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betón • udupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chaty • utľapkávať • uťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami
2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľud • ujarmovať • kniž. jarmiť • zotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národy • expr.: gniaviť • degviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosť • deptať: deptať ľudské práva • ubíjať • dláviť: vedome ho psychicky ubíja, dlávi • prenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názory • tyranizovať • terorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie
táravý expr. ktorý veľa a zbytočne rozpráva (o človeku) • uvravený • rozvravený • uhovorený: táravá, uvravená, rozvravená, uhovorená susedka • expr.: utáraný • potáraný • urečnený • tárajský • rapotavý • trkotavý • drkotavý • ľapotavý • lalotavý • bľabotavý • tliapavý • radorečný • radovravný • zried. rečný • hovor. expr.: repetivý • repentivý • pren. expr.: kvákavý • ukvákaný • subšt. ukecaný
utáraný p. táravý
veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človek • rozvravený: rozvravená žena • zhovorčivý • zvravný • hovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná suseda • zried. rečný • expr. utáraný: utáraný starec • expr. táravý: táravé jazyčnice • expr.: bľabotavý • rapotavý: rapotavá suseda • pejor. ľapotavý • subšt. ukecaný
p. aj výrečný 1
2. veľa naznačujúci, sľubujúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmev • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľad • významný • veľavýznamný • mnohovýznamný • mnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gesto • mnohosľubný • veľasľubný • nádejný: veľasľubný, nádejný začiatok
p. aj významný 3
výrečný 1. ktorý pohotovo, plynne, presvedčivo, rád hovorí: výrečný advokát • zhovorčivý • vravný • hovorný • zried. zvravný • rečnivý • rečný (ktorý rád rozpráva): naša suseda je veľmi zhovorčivá, vravná, hovorná, zvravná • kniž. zlatoústy (ktorý hovorí príťažlivo a presvedčivo): zlatoústy kazateľ • veľavravný • mnohovravný • rozvravený • expr.: táravý • utáraný (zbytočne a veľa rozprávajúci): veľavravné, mnohovravné ženy; táravé, utárané jazyčnice • kniž. elokventný
2. p. presvedčivý, významný 1, 3, výrazný 2
premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)
utarmoniť p. premárniť
odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku • odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsa • useknúť • uťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavu • expr. odfiknúť: odfikol si prst • hovor. expr.: odfakliť • odšmyknúť • odšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bič • odrezať (jedným rezom) • odštiknúť • odštipnúť (z rastlín): odštikla výhonok • poodsekávať • poodtínať • poutínať • poodrezávať (postupne, viac vecí)
2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať • expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba! • expr.: odvrknúť • odfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkol • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovať • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (zlostne)
sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať strom • zrúbať • odťať • uťať • odseknúť • useknúť • zoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konár • odrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliť • odfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečoho • vyrúbať • vyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, ker • pozotínať • postínať • povytínať (postupne)
2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždu • popraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravili • kniž. dekapitovať
3. p. zbiť 3
uťať p. odseknúť 1, sťať 1
útecha čo utišuje bolesť, žiaľ, čo zmierňuje nešťastie a pod.: útecha v nešťastí • potešenie: vnuk mu je v chorobe potešením • kniž. potecha: jedinou potechou mu bola žena • kniž. balzam • poet. techa (Sládkovič) • pren. náplasť: náplasť na bolesť
odchod 1. opustenie nejakého miesta chôdzou, dopravným prostriedkom a pod. (op. príchod) • odídenie: po odchode, odídení detí ostalo v dome pusto • odjazd (o dopravnom prostriedku) • odlet (o lietadle) • odcestovanie (dopravným prostriedkom): odcestovanie hostí • útek (náhly tajný odchod): útek z domu
2. p. smrť 1
útek vyhýbanie sa niečomu, bočenie od niečoho (obyč. nepríjemného) • únik: útek od zodpovednosti, únik pred skutočnosťou • dezercia • zbehnutie (útek od vojska): dezercia námorníkov
bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať
p. aj ponáhľať sa
2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2
míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú • ubúdať • odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda • strácať sa • tratiť sa • miznúť • zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá • zastar.: pomíňať • pomíňať sa (Štúr, Kukučín)
2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým • expr. tiecť • kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly • bežať • utekať • letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia • expr.: ťahať sa • vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie • poet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav) • míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)
náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce
2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku
3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa
plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly
2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)
3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus
ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať
2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)
utekať 1. p. bežať 1 2. p. ponáhľať sa 1 3. p. míňať sa 2
odplávať 1. plávaním sa vzdialiť • odplaviť sa: loď odplávala, odplavila sa na juh • kniž., obyč. pren. odplynúť: vlna odplynula; spomienky odplynuli • kniž. utenúť (byť odnesený vodou): plť utenula
2. p. odísť 1
utenúť p. odplávať 1
uterák kus tkaniny na utieranie tela po umytí: ľanový uterák, vziať si so sebou mydlo a uterák • osuška (veľký uterák na osúšanie): frotírová osuška, zabaliť sa do osušky • utierka (uterák na riad)
bralo súvislý kamenný masív • skala: nad dedinou sa týči skala, bralo • skalisko (veľké, mohutné bralo): skaliská hôr vidno zďaleka • útes (obyč. morské bralo v podobe ostrého výbežku): loď narazila na útesy • zastar. bradlo: bradlá Tatier • úskalie • úskalina (najmä podvodné bralo): loď sa preplavila pomedzi úskaliny
útes p. bralo
krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)
2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3
malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou • pôvabný • úhľadný • kniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský kroj • pekný • krásny • nádherný: pekný, krásny, nádherný výhľad • milý • expr.: utešený • rozkošný • čarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tóny • romantický • idylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstva • kniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen
utešený p. príjemný, krásny 1, pekný 1
potešiť 1. poskytnúť útechu (v zármutku, trápení a pod.) • utešiť: potešiť, utešiť pozostalých, trpiacich • rozhovárať (nedok.) (rozptyľovať chmúrne, pesimistické myšlienky): rozhováral priateľa, aby si z toho nič nerobil
2. spôsobiť niekomu radosť, potechu; urobiť veselým, radostným • rozradovať • rozradostiť • rozradostniť: vaša odpoveď ma potešila, rozradost(n)ila; aj maličkosť ju vie potešiť, rozradovať • rozveseliť • obveseliť: pohľad na deti ju vždy rozveselí, obveselí • rozihrať • rozjariť • zried. rozjasniť (priviesť do veselej, radostnej nálady): rozihrať, rozjariť spevom celú spoločnosť • rozohriať • oblažiť: rozohriať, oblažiť srdce, myseľ • pobaviť • zabaviť • rozptýliť (zbaviť zlej nálady, smútku): dobrá kniha najlepšie zabaví, pobaví, rozptýli
uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekoho • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť • vyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieť • kniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnosti • kniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkami • nasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov
2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiť • utíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomie • uchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného muža • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval • ukolísať • ukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatil • utešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechy • kniž. ukojiť
3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtách • zastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský) • kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školy • nasýtiť • pokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom
utešiť poskytnúť útechu (v zármutku, zlom položení a pod.) • potešiť: utešiť niekoho pri strate blízkeho človeka; potešili nás dobrým slovom a sľúbili pomoc • rozhovárať (nedok.; rozptyľovať, vyhovárať chmúrne, pesimistické myšlienky): celý večer ho rozhováral
p. aj uspokojiť 2, utíšiť 1
utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiť • uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov • uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísať • ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví • zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila • utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili • pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať
2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiť • stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd • zmierniť • umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku • schladiť • skrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiť • zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí • zahlušiť • prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím • kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní
potešovateľ kto poskytuje potešenie, radosť, uspokojenie • potešiteľ • utešovateľ • utešiteľ: bol jej potešovateľom, utešovateľom vo všetkých ťažkostiach • tešiteľ
utešiteľ, utešovateľ p. potešovateľ
upokojujúci ktorý blahodarne pôsobí na zmysly, zmierňuje bolesť, psychické rozrušenie a pod. • utišujúci • zried. tíšivý: upokojujúca, utišujúca, tíšivá matkina ruka • chlácholivý • expr.: čičíkavý • čankavý: chlácholivý hlas; čičíkavé objatie, slovo • utešujúci (prinášajúci útechu) • zastar.: útešlivý • útešný (Kukučín, Hviezdoslav): utešujúca odpoveď • farm. sedatívny (o lieku)
útešlivý, útešný p. upokojujúci
utesniť p. zapchať
zapchať uzavrieť, uzatvoriť niečo napchatím, vpravením niečoho • upchať: zapchať, upchať sud zátkou • utesniť (urobiť nepriepustným, tesným): utesniť škáry na dverách • zatesniť (tesne upevniť): dobre zatesniť rámy • odb. zatampónovať (zapchať tampónmi): ranu rýchlo zatampónoval • zablokovať • blokovať • zatarasiť (cestu, prístup, premávku a pod.): zablokovaná vozovka • pozapchávať • poupchávať (postupne, viac vecí): pozapchávať, poupchávať všetky diery
tesniť 1. robiť tesným, tesne uzatvárať • utesňovať: obloky treba na zimu dobre tesniť, utesňovať
2. p. priliehať 1
utesňovať p. tesniť 1
mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumenie • zmenšovať: zmenšovať rýchlosť • oslabovať • zoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencov • znižovať: znižovať napätie • tlmiť • tíšiť • stišovať: liek tlmí, tíši bolesť • expr. hasiť: hasil smäd pivom
2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovať • uspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného kolegu • chlácholiť • tíšiť • utešovať • utišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťa • krotiť: krotiť vášeň • expr.: čankať • čičíkať: čičíkal ho sľubmi • krstiť • hatiť • brzdiť • chladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovaním • hovor. hamovať • expr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeň • subšt. haltovať
tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí
2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví
tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť • byť rád • radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila • byť natešený • byť rozradostený • byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny • zried. radostiť sa • kniž. al. expr.: plesať • jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá • hovor. expr.: výskať • ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať • veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia • vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí
2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa • potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí
3. mať niečoho dostatok • požívať • mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu
utešovať sa p. tešiť sa 2
chlácholivý ktorý tíši, upokojuje • upokojujúci • utišujúci: chlácholivý, upokojujúci hlas; chlácholivé, utišujúce slová, pohladkanie • expr. čičíkavý: matkina chlácholivá, čičíkavá náruč, pieseň • zried. tíšivý: tíšivá ruka • utešujúci (prinášajúci útechu)
utešujúci p. upokojujúci
pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúť • dotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebe • stiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo
2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuť • zatiahnuť • utiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkou • expr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočet • nár.: pritúžiť (Kukučín) • potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav) • popriťahovať • pozaťahovať • pouťahovať (postupne, viac vecí)
3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúť • prituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlo • pritŕpnuť • nár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľad • zamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla
4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákať • privábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladých • zlákať • zvábiť • expr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábi • upútať: film upútal mnohých pôsobivou hudbou • kniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasy • získať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu
5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1
stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na oči • strhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo steny • zvliecť • sňať: zvliecť, sňať si prsteň • zobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debny • zošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zem • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)
2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajaca • olúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovocia • zvliecť • zvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožu • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)
3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuť • pritiahnuť • zatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučku • zakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúru • zovrieť: zovrel ruky tesne k sebe • stisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľu • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)
4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiť • zvraštiť • zmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočie • zhúžvať • zhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čelo • skrčiť: skrčil plecia do kabáta • zachmúriť • zamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovedi • expr. pozberkať • posťahovať (na rozličných miestach)
5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediť • odvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy
6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára
7. p. zviesť 4
ukrátiť neoprávnene odňať niekomu, čo mu patrí (obyč. časť niečoho): chcú ho ukrátiť pri delení dedičstva; cíti sa ukrátený • pripraviť (o niečo): pri predaji domu ma pripravili o veľké peniaze; pripraviť deti o radosť • ochudobniť: vojna nás ochudobnila o zážitky z cestovania • ukrivdiť • ublížiť (spôsobiť morálnu al. inú ujmu): nerád by deťom ukrivdil, ublížil, preto sa radšej nerozvedie • utiahnuť (nedopriať al. vziať niekomu niečo obyč. na úkor iného): matka radšej sebe utiahne a viac dá deťom
utiahnuť 1. ťahaním, sťahovaním dovedna urobiť pevnejším • pritiahnuť • zatiahnuť: utiahnuť uzol na kravate; pritiahnuť si remeň; zatiahnuť kohútik na vodovode • stiahnuť: stiahnuť slučku • dotiahnuť (úplne): dotiahol všetky skrutky • zošnurovať (šnurovaním dovedna urobiť pevnejším, tesnejším): zošnurovať driek • pouťahovať • popriťahovať (postupne): pouťahovať skrutky
2. ťahaním dať do pohybu, a tak niekam dopraviť • uviezť • uvliecť: vlak ledva utiahol náklad; neuvezieš, neuvlečieš to všetko • uvládať • zvládnuť (vystačiť so silami na odtiahnutie, odnesenie a pod. niečoho): naberie si na vozík veľa a potom neuvládze; nezvládze takú ťarchu • vydolieť • udolieť
3. p. ukrátiť
zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuť • myknúť • pomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratami • šklbnúť • pošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasy • trhnúť • potrhnúť: trhli, potrhli reťazou • pozaťahovať (postupne)
2. ťahaním spevniť • pritiahnuť • utiahnuť • stiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzla • dotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliť • zauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagát • zaviazať • zviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzol • pozaťahovať • popriťahovať (postupne)
3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinu • zapliesť • zamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádky • zaviesť • zavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofy • expr.: zamotať • zamočiť • namočiť: zamotali, zamočili ma do prípadu • pozaťahovať (postupne)
4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1
zvládnuť 1. svojimi schopnosťami, silami stačiť na istú prácu • zvládať • uvládať • vyvládať: pochopil, že nezvládne, nezvládze, neuvládze, nevyvládze takú ťažkú robotu; ak chceš všetko zvládnuť, vyvládať, musíš sa poponáhľať • kniž.: zmocniť sa • zhostiť sa (vykonať s úspechom): svojho poslania sa zhostila dobre • zmôcť (byť schopný vykonať niečo): toľkú robotu sami nezmôžeme • utiahnuť (vystačiť silami na odtiahnutie, expr. na urobenie niečoho): všetky povinnosti chce utiahnuť sama
2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie niečoho • zvládať: látku zvládze, zvládne za týždeň; vie zvládnuť každý problém • kniž. zmocniť sa (umelecky, vedeckým poznaním): úspešne sa zmocniť problému, témy, réžie • ovládnuť • osvojiť si (dobre sa naučiť narábať s niečím): ovládnuť, osvojiť si technické operácie; dobre ovládnuť, osvojiť si cudziu reč
3. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (nepríjemným, ťažkým, náročným a pod.) • zvládať • premôcť • prekonať: zvládnuť, zvládať, premôcť vzbúrený dav; epidémiu sme zvládli, premohli, prekonali za krátky čas • zdolať: na ceste k trhovému hospodárstvu treba zdolať ešte veľa ťažkostí • poradiť si (vedieť si rady): vie si poradiť so situáciou, s ťažkým súperom • prevládnuť (obyč. silou): súpera musíš prevládnuť hneď od začiatku
4. p. ovládnuť 1, 3, zachvátiť
odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední
2. p. opustiť 1
uskromniť sa obmedziť svoje nároky, potreby v niečom na malú mieru • expr. utisnúť sa: musia sa uskromniť s menším platom; radšej sa utisnem, ako by som si mal požičiavať • zried. utiahnuť sa: nemajú na to, musia sa utiahnuť • hovor. expr. utiahnuť si/pritiahnuť si opasok/remeň: po prevrate si všetci museli utiahnuť opasok, remeň • uspokojiť sa s málom • umáliť sa: mladí sa na začiatku museli uspokojiť s málom, museli sa umáliť • pouskromňovať sa • pouťahovať sa (postupne sa uskromniť)
utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou? • schúliť sa • stúliť sa • expr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v kroví • stiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbka • podieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starosti • pouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku
2. p. uskromniť sa
utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žart • urobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakov • expr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúť • hovor. expr.: vystreliť si • streliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého apríla • pouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok
plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivý • nesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľad • ľakavý • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlas • hanblivý • ostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotyky • rozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnosti • zakríknutý • zahriaknutý • utiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčik • uzavretý • samotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikom • jemný • letmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozk • expr.: plachučký • plachunký • poet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)
2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnka • plašivý • ľakavý: plašivý, ľakavý kôň • neskrotený • nedomestikovaný • neprítulný • divý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatka • expr.: plachučký • plachunký: plachučké vtáčatko
3. p. krátky 1
tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasný • nehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie brány • nečujný • nepočuteľný • nezvučný • zried.: bezzvučný • bezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vrava • nehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motora • polohlasný • polohlasitý • tlmený • pritlmený • pridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasom • bezhlasý • bezhrmotný • expr.: tichučký • tichulinký • tichunký (veľmi tichý)
2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivý • mĺkvy • zamĺknutý • zastar. zamĺkly • bez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slov • málovravný • nevravný • nezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapec • krotký • mierny • nevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povaha • plachý • utiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina
3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojný • nerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímanie • mierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie života • pren. mĺkvy • mlčanlivý • zamĺknutý • zamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les
4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3
utiahnutý ktorý sa vyhýba spoločnosti, komunikácii; ktorý je rád v ústraní; svedčiaci o tom • nevýbojný • tichý: utiahnuté, nevýbojné, tiché dieťa; každý ho poznal ako utiahnutého, nevýbojného, tichého človeka • nesmelý • uzavretý • samotársky • pren.: kláštorný • kláštornícky • pustovnícky: sedel bez slova – utiahnutý, nesmelý; pokúšala sa zmeniť svoj uzavretý, pustovnícky, samotársky, kláštorný, kláštornícky život • zakríknutý • zahriaknutý (utiahnutý pre nedostatok sebavedomia): v hlučnej spoločnosti sa vynímal zakríknutý, zahriaknutý chlapec
p. aj uzavretý
uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel
2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť
3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný
porov. aj utiahnutý, samotársky
4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy
končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje
slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda
tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným • tíšiť sa • utíchať • stíchať • utišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišuje • mĺknuť • umĺkať • zmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajú • ustávať • prestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestával • usedať (prestávať pôsobiť): hnev usedá • mrieť • zamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamiera • upokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa
p. aj slabnúť
ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela
p. aj oťažieť
2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá
oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúť • oslabiť sa • zoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabil • utíchnuť • stíchnuť • pohasnúť • upadnúť • opadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadla • kniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchne • ochabnúť • zried. ochradnúť • vyčerpať sa • unaviť sa • zmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavil • vycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivel • zried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli
poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!
2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti
3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol