Synonymá slova "uší" v Synonymickom slovníku slovenčiny

stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličku • stolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolec • stolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolica • kreslo • hovor.: fotel • fotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelke • klubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovka • ušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiaku • taburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburet • trón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trón • kniž. prestol: kniežací prestol • zastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)

2. p. zub

ušiak 1. p. zajac 1 2. p. stolička 1

zajac 1. poľný al. domáci hlodavec s dlhými ušami a jemnou srsťou (zool. Lepus): poľovať na zajace • hovor. králik: chovať zajace, králiky (v zoológii králik je hlodavec podobný zajacovi, Oryctolagus) • expr. ušiak • det. zajo

2. p. zajačina 3. p. začiatočník

ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniaze • hovor. ušporovať: ušporovať na byt • našetriť • nasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumu • hovor.: zošporiť • zošporovať • zašporiť • zašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenku • hovor.: zgazdovať • nagazdovať • zhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovali • zried. uhospodáriť: uhospodárené peniaze • prisporiť • hovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdoval • hovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárov • odložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisícku • expr.: nastískať • utisnúť • naskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazí • expr.: nahonobiť • nazhŕňať • nazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiť • nažgrliť

2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániť • ochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevom • hovor.: ušanovať • ušianať • zašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami

ušianať p. ušetriť 2

čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapica • baretka • baret • zastar.: rádiovka • rádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišak • zastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)

ušianka p. čiapka

usídlenec kto sa niekde usídlil, obyč. natrvalo • usadlík: mestskí usídlenci, usadlíci • starousadlík (kto sa v mieste dávno usadil)

ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v meste • zložiť sa: zatiaľ sa zložil v škole • expr. usalašiť sa: usalašili sa u brata • usídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomníci • nasťahovať sa • expr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmu • zastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara (Kukučín) • usadiť sa • osadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidieku • utáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec)

p. aj usadiť sa

udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajoch • aklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovali • skrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotla • domestikovať sa: zvieratá sa už domestikovali • naturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovali • expr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukať • privyknúť si • zvyknúť si (na domáce podmienky)

2. nájsť, založiť si domov • usadiť sa • usídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centra • ubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý čas • zabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali

3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužíval • zdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnela • rozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogy • expr. usalašiť sa • zried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť

usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sa • usídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v meste • hovor. zakotviť • expr.: uviaznuť • zaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike • pren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil korene • udomácniť sa • zabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnili • kniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesor • expr.: usalašiť sa • upelešiť sa • zapelešiť sa • roztiahnuť sa • rozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom dome • utáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji hory • hovor.: nanosiť sa • naniesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komory • kniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miesto • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

p. aj ubytovať sa

2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prach • uložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperie • navrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesok • sadnúť: na stromy sadla hmla • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

3. p. sadnúť (si) 1

usídliť sa p. usadiť sa 1

vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1

zahniezdiť sa 1. urobiť si hniezdo (o vtákoch) • uhniezdiť sa: za dedinou sa zahniezdili, uhniezdili bociany • usadiť sa • usídliť sa • udomácniť sa: pod strechou sa usadili, usídlili, udomácnili lastovičky • expr. zapelešiť sa (o niečom neželateľnom): v dome sa zapelešili potkany

2. expr. nájsť podmienky na prijatie (obyč. o niečom neželateľnom) • zakoreniť sa • kniž. vkoreniť sa • zapustiť korene: zahniezdila sa, zakorenila sa v ňom nenávisť, ľahostajnosť; neznášanlivosť v rodine zapustila hlboké korene • udomácniť sa • usadiť sa • usídliť sa • ujať sa: nízka morálka sa udomácnila, ujala na mnohých pracoviskách • rozbujniť sa • rozbujnieť: zlo sa všade rozbujnilo, rozbujnelo • pejor.: rozprasiť sa • zaprasiť sa: vo vede sa zaprasila ideológia

námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahou • úsilie • snaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahu • vypätie • napätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätie • hovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam nič • práca • robota: dalo mi to veľa práce, roboty • hovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapa • štrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapácia • expr.: hrdlačina • drina • lopota • klopota • galeje (veľká námaha)

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendencie • zámer: politické zámery • cieľ: všeľudský cieľ • úsilie • snaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu

2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmu • náklonnosť • náchylnosť • dispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečo • kniž. trend: vývinový trend

úsilie veľké vypätie telesných al. duševných síl na vykonanie, dosiahnutie, prekonanie niečoho • snaha: dosiahnuť niečo s veľkým úsilím, snahou; snaha o dokončenie práce • námaha (veľké úsilie): stálo ho to veľa námahy • pričinenie • príčinlivosť • agilnosť: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • usilovanie • snaženie: literárne snaženie • kniž. ašpirácia (úsilie spojené s nárokmi získať niečo): vedecké ašpirácie

naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo • neodbytne • neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok • dôrazne • úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy • expr.: pálčivo • žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch • úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc • zastar. úsilne • stuha • kniž. zastar. snažne

porov. aj naliehavý 1

2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo • akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod • súrne • neodkladne • bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere • nevyhnutne • nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie • naskutku • razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek • hneď • ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť • nespráv. pilne

úsilne p. naliehavo 1

namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažký • neľahký • obťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasu • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníka • únavný • unavujúci • úmorný • zastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová) • úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zraneného • prácny • expr.: lopotný • krvopotný • mozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná práca • kniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o slobodu • expr. zried.: znojný • potný • zried. potutvárny

úsilný p. namáhavý

usilovanie p. práca 4

ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesora • reflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníka • kniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúru • robiť si nárok • nárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postavenie • čakať: čaká na funkciu zástupcu • usilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každému • vyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvý • pričiňovať sa • pričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov havárie • horliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokrok • namáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazili • hľadieť • dbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržal • chlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdvihol • expr.: pechoriť sa • pachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávou • chápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádza • pokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problém • nár. drcoliť sa

2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činí • oháňať sa • obháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinu • expr.: zvŕtať sa • obracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracať • chlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládal • kraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravia • nár. uvíjať sa (Dobšinský)

tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevne • silno • silne • mocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol ruky • intenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénuje • tvrdo • húževnato • úporne • expr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presile • usilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnosti • veľmi: vonku tuho, veľmi mrzne • natuho • napevno • dotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutky • hovor. expr. fest: lepidlo fest drží

porov. aj tuhý 3

usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazyky • príčinlivo • agilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiál • tuho: tuho sa pripravovať na skúšku • expr.: ostopäť • ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania • fraz. o milých päť • nespis. pilne

porov. aj usilovný

pracovitý ktorý rád pracuje, vyhľadávajúci prácu; svedčiaci o tom • robotný: pracovité, robotné dievča; robotní synovia • nelenivý (op. lenivý) • kniž. prácechtivý (dožadujúci sa práce): nelenivá gazdiná, prácechtivá povaha • usilovný (vyznačujúci sa usilovnosťou v práci): usilovný žiak

usilovný prejavujúci úsilie v práci, činnosti a pod.; svedčiaci o usilovnosti • snaživý • nelenivý: usilovné, snaživé deti; oceniť prácu usilovných, snaživých, nelenivých ľudí • príčinlivý • pracovitý: obdivovať výtvory príčinlivých, pracovitých rúk; príčinlivá, pracovitá osoba • horlivý (usilovný a nadšený): stala sa z nej horlivá študentka • intenzívny • vytrvalý (v usilovnosti) • húževnatý: výsledky dlhodobej intenzívnej, vytrvalej práce

ucho 1. orgán na vnímanie zvuku; jeho vonkajšia časť: malé, odstávajúce uši, poškrabať sa za uchom • sluch: mať dobré uši, dobrý sluch • expr.: ucháľ • ušisko: chytil ho za uchále, ušiská • expr. lopúch (veľké ucho) • poľov. slang. pomn. sluchy (uši zvieraťa)

2. p. začiatočník 3. p. držadlo

ušisko p. ucho 1

ušiť šitím zhotoviť: dať si ušiť kabát • hovor. expr. spichnúť (rýchlo a obyč. povrchne): šaty spichne za deň • subšt. zbodnúť: narýchlo si niečo zbodnem na seba • pošiť (postupne viac vecí): nekupuje hotové, deťom všetko pošije sama

akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)

múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2

náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúra • poučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný film • didaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické diela • encyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovník • vedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáška • zastar. náukový: náukový materiál

učený 1. p. vzdelaný 2. p. akademický 2

vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor • kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie • vysokovzdelaný • zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín) • erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník • študovaný (ktorý študoval): deti má študované • školený • vyškolený: školený, vyškolený personál • zastaráv. školovaný: školovaní občania • múdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík • sčítaný • načítaný • rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent • vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír • gramotný

bábka 1. figúrka predstavujúca postavu v bábkovom divadle • marioneta • marionetka (ovládaná drôtmi, niťami al. tyčami) • maňuška • mikulka (ovládaná rukou, prstami): hrajú s dvojakými bábkami – marionet(k)ami i maňuškami • zastar.: pimprľa • pimperľa

2. p. figurína 3. p. vazal 1

maňuška p. bábka 1

bábkar herec, ktorý vodí bábky a hovorí za ne • bábkoherec: šikovné prsty bábkoherca bravúrne ovládali vodiace lanká • maňuškár • mikulkár (kto hrá s maňuškami)

maňuškár p. bábkar

babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa

3. p. zaoberať sa

šušmať sa p. babrať sa 2

bisťu 1. vyjadruje mierne zahrešenie, zakliatie • bisťubohu • bisťu dade • bisťuže: ej, bisťu, ako je to možné; bisťubohu, čo si to za človeka; a to, bisťu dade, nie je zlá ponuka • bodaj • bodajže • bodaj ťa • bodaj ho • bodajže ťa • bodajže ho: bisťu, bodaj ťa, ale som sa zľakol; bodaj (že) ho, ozval sa mi žlčník • abyže ťa • bastriguli • basordika motyka: Bastriguli, basordika motyka, zasa si tu?

2. p. veru

veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)

bisťuže p. bisťu 1

blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človeka • kladný • pozitívny • dobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok lieku • expr. požehnaný: požehnaný dážď • užitočný • osožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožný • zastar.: blahodejný • dobrodejný • blahonosný • blahočinný • poet. zastar. blahodajný • kniž. zastar. blahodatný

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožný • prospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vec • dobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrý • potrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebný • na nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval

výhodný poskytujúci výhodu, prospech (op. nevýhodný) • užitočný • prospešný: uzavrieť výhodnú zmluvu; výhodná, užitočná, prospešná kúpa • priaznivý: výhodné, priaznivé postavenie figúrky na šachovnici • osožný: osožný plán • dobrý: našiel som si dobré zamestnanie

bojazlivec nesmelý, bojazlivý človek • ustráchanec • ustrašenec • uľakanec: toho bojazlivca, ustrašenca vyľaká každý šramot • opatrník • opatrnostkár (kto nesmelo koná): taký opatrnostkár nikdy nezbohatne • zbabelec (kto sa zľakne v rozhodujúcich situáciách): keď došlo na lámanie chleba, vyjavil sa ako zbabelec • expr.: bojko • strachopud • straško • strachoš • trasorítka • pejor. baba • hrub.: posran • posranec • zasran • sraľo: je to baba, nedá sa s ním rátať; všetci sraľovia ušli ešte pred bitkou

bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchly • rezký • svižný • svižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempo • prudký (obyč. o vodnom toku) • obratný • vrtký • živý • pohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťa • ľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatru • nespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavý • chápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiak • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvorenie • citlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľ • vtipný • dôvtipný • premýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlava • inteligentný • zried.: bystrohlavý • bystroumný • ostrovtipný • kniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievča • pohotový • duchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomný • predvídavý • prezieravý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politik • šikovný • chytrý • múdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybu • prenikavý • ostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrak • pren.: blýskavý • iskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5

chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý) • vnímavý: chápaví, vnímaví žiaci • odb. receptívny: dieťa je veľmi receptívne • bystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlava • inteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princíp • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človek • zried. chápanlivý

2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení • chápajúci • uznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postoj • plný porozumenia • zastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumenia • súcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce

učenlivý p. bystrý 2, chápavý 1

cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať

p. aj piť

ľuľkať p. cicať

cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovať • precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach • trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky • učiť sa • zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie

2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovať • precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi • drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb • učiť • vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok • hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti

študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ? • učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študuje • fraz. expr. prehŕňať sa v knihách

p. aj učiť sa 1

2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmus • skúmať: skúma dejiny svojho rodiska

3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmať • obzerať • prezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle

4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hru • cvičiť • nacvičovať • učiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy

učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

p. aj cvičiť 1

hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovať • ohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjelium • šíriť • rozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobody • učiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšia • kázať • apoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrike • propagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu

učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národa • vzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávať • vyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpiranta • zaúčať • zaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remesla • zastaráv. školovať: školovanie žiakov

2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniu • navykať • privykať • zvykať • priúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadok • vštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším

p. aj cvičiť 2

3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovať • byť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku

4. p. hlásať

často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robote • čochvíľa • podchvíľou • každú chvíľu • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za ním • veľa ráz • veľakrát • mnoho ráz • mnohokrát • expr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plota • hojne • zhusta • hovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovar • zried. začasto: začasto slúži zlej veci • expr.: častučko • častuško: často, častučko sa vybral sám do hory • nár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak) • nespis. častokrát • nezriedka • nejeden raz • nejedenkrát • fraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ráno • pričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazene • expr.: prečasto • často prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšie • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasy • zavše • hovor. vše: zavše, vše sa obráti • občas • kedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošita • tu a tam • tu i tam • sem-tam • kde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapne • z času na čas • časom • niekedy • dakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za ním • zastar. niekdy • kedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada

zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevá • niekedy • občas: niekedy, občas sa tu zastaví • chvíľami • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozoruje • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakov • kedy-tedy • sem-tam • kde-tu • tu a tam • tu i tam • z času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čelo • časom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda

čip napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, hydina; napodobňuje štebotanie drobných vtákov, kurčiat a pod. • číp • čiv • čim: čip, číp, čiv, čiv, ozývali sa vtáčiky zo stromu • cip • čiap • pí: cip, cip, čiap, čiap, pí, pí, pišťali malé kurčiatka hľadajúce matku • zried. ču-ču (Hviezdoslav)

ču-ču p. čip

čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh, často s dažďom • čliapkanica • čľapkanina • čliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninu • pľušť: jesenné pľušte • brečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečka • pľačkanina • pliačkanina • pľačkanica • pliačkanica • špľachtanica • čvachtanica • ťapkanica • plieskanica (Moric) • kaša (roztápajúci sa sneh)

nečas zlé počasie • nepohoda: skryť sa pred nečasom, pred nepohodou • pľušť (sychravé, daždivé počasie): jesenné pľušte • slota: za suchom prišla slota

pľušť p. počasie, čľapkanica, nečas

počasie poveternostné pomery • poveternosť: priaznivé počasie, priaznivá poveternosť • čas: zajtra bude pekný čas • pohoda (pekné počasie) • pľušť • slota (zlé počasie)

čoskoro po malom časovom úseku, v dohľadnom čase, o krátky čas • čochvíľa • o chvíľu: čoskoro, čochvíľa, o chvíľu bude polnoc • skoro: svadba bude už skoro • onedlho • zanedlho • nezadlho: čoskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vráti z vojny; nezadlho potom mu umrela matka • zakrátko • zried. okrátko • expr.: zakratučko • zakratunko • zakratulinko: zakrátko, zakratunko sa vydá na ďalekú cestu; pôjdu okrátko na bojové polia (Figuli) • čosi-kdesi • čosi-kamsi: čosi-kdesi, čosi-kamsi je tu zima • nezaveľa • zastar.: naskore • naskoro: povráva sa, že ti vraj nezaveľa pôjdeme na sobáš; I bez pravdy oslobodím ťa naskore. (Vajanský) • hneď • hovor.: už-už • raz-dva (o veľmi krátky čas): vrátim sa hneď; už-už, raz-dva príde jar • fraz. dnes-zajtra • nespis. čo nevidieť

práve 1. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu • priam • teraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišli • už • už-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefón • hovor.: akurát • akurátne • direkt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudil • zastar. zrovna

2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu • priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšia • priamo • rovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosa • hovor.: akurát • akurátne • just: akurát(ne), just tebe to prezradí • presne: urobil to práve, presne tak, ako som chcel • zastar. zrovna

takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skoro • bezmála • temer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minuli • pomaly • expr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišli • už-už • priam: už-už, priam by ho boli chytili • viac-menej • takrečeno • takpovediac: víťazstvo má viac-menej • hovor. prakticky • kniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodiny • len-len • len-len že • hovor. tak-tak že • dobre že • div • div že • zried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadol • fraz.: veľa nechýbalo • len vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátili • približne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí

už 1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-už • práve • priam • hovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samo • nakoniec • naostatok • napokon • veru • vlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3

už-už 1. p. čoskoro, hneď 2 2. p. práve 1, už 2 3. p. takmer

čučky p. mlčky, ticho¹ 2

mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia • mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slová • mĺkvo • nevravne • zried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodmi • nemo • zamĺknuto • zastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimi • ticho • bez slova • potichu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobom • expr. čušky • nár. expr. čučky (Mihálik): mlčky, čušky sedí v kúte izby • zadumane • zadumano • poet.: dumne • dumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou

ticho¹ 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha

2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky

3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko

4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud

čučo p. pes

pes šelma chovaná ako domáce zviera: strážny pes • expr.: havkáč • ďavkáč • dunčo (väčší chlpatý pes): pred búdou sedí dunčo • hovor. bundáš (pes s dlhou hustou srsťou) • det. havo • hypok.: čučo • kuťo

čučuľkať 1. p. pišťať 1 2. p. hladkať

hladkať jemne prechodiť dlaňou po niečom • hladiť • pohládzať • pohladkávať: hladkala, hladila, pohládzala jemný zamat šiat • láskať • expr.: mojkať • čankať (s láskou, s citom hladkať): matka láskala dieťa po tvári; mojkala, čankala ho, aby neplakalo • expr. mankať • nár. čučuľkať

pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatko • expr.: čipčať • čipotať • čiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčat • expr.: čivčať • čivkať • čivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčence • expr.: ciepkať • ciepčať • cipčať • ciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezde • expr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažiti • expr.: kvíkať • kvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali

2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískať • hvižďať • hvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlave • expr.: piskotať • fičať: vo vzduchu fičali granáty

čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechrať • načuchrávať • načechrávať • šuchoriť • šušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí perie • zried. čechriť • natriasať: natriasa, čuchre vankúše • rozčuchrávať • rozcuchávať • strapatiť • rozkuštrávať • kudliť • chlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlny • ježiť (srsť, chlpy, vlasy)

šušoriť p. čuchrať

čupieť 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • kvočať: dieťa ustráchane čupí, kvočí v kúte • expr.: čupiť sa • čupkať si • kľučať • kvačať • drepieť: dieťa sa čupí, čupká si v tráve; kľučiac zbiera omrvinky • byť učupený (často pren.): domčeky sú učupené, čupia sa v zeleni • chúliť sa • prikŕčať sa • expr. krepiť sa • zried. ukŕčať sa

2. expr. byť stále na jednom mieste • kvočať • trčať • drepieť • dučať • sedieť: stále iba doma čupí, kvočí, trčí

kľučať p. kvočať 1

krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa • húžvať sa • húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa • nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle • šúveriť sa • skrúcať sa • kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa • hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote • nahrbovať sa • prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa • ohýbať sa • zohýbať sa • zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom • skláňať sa

3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí • expr. krepiť sa (Rázus) • byť učupený • chúliť sa • kvočať • čupieť • expr.: čupiť sa • kvačať • kľučať • drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov • zried.: ukŕčať sa • túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe

kvočať 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • čupieť: dieťa kvočí, čupí na chodníku a kreslí • expr.: kvačať • kľučať • čupiť sa • čupkať si: ustráchane kvačí, čupí sa v kúte

2. expr. zdržiavať sa na jednom mieste (nečinne, nadarmo) • sedieť: stále iba doma kvočí, sedí • expr.: čupieť • drepieť • trčať • dučať • dunčať: Kde toľko čupíte, drepíte, trčíte, dučíte? • expr. tvrdnúť: nebudem tu viac tvrdnúť a odídem • kniž. väzieť • pejor. kvačať: jednostaj kvačí u susedov

čušať p. mlčať

mlčať nevydávať nijaké zvuky, nehovoriť (op. hovoriť) • čušať: rozpačito mlčal, čušal • byť ticho • byť mĺkvy: medzi dospelými bol vždy ticho • pejor. kušať (pri okríknutí): Kuš! • neozývať sa • neohlášať sa (mlčať na verejnosti): na schôdzach sa neozýval • zried. mĺkvieť (Vajanský)

čušky p. mlčky, ticho¹ 2

čušpajz p. príloha 1

čuť p. počuť 1

počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku kroky • zachytiť: zachytil jemný šuchot • hovor. očuť • hovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotanie • zastar. započuť: započuli tiché hlasy • zastar. zaslúchnuť (Dobšinský) • zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvu • hovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovať • kniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčali • kniž. čuť: nič nečuť od susedov • popočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval

2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinu • dozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia

darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať • obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom • podarovať • dať • venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku • obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi • zahrnúť • expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi • expr.: nadeliť • uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov • hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy • zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky • požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná! • zastar. obecať

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúť • dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácie • prideliť • udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenanie • podať: podať chorému liek • prispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutých • pridať • popridávať (dať navyše): pridať soli do polievky • darovať • venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračky • počastovať • pohostiť • ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátom • zveriť • poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciou • nadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderov • uštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zaucho • vynaložiť • vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiá • naniesť • expr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátno • namiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápoja • expr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trh • kniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelo • zastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1

poskytnúť dať niečo k dispozícii, do vlastníctva, ako pomoc a pod. niekomu, kto to práve potrebuje • dať: poskytnúť, dať pôžičku niekomu; poskytnúť, dať byt do užívania • expr. uštedriť: uštedriť výdatnú pomoc niekomu • dodať: Kto vám dodal informácie? • poslúžiť (komu čím): poslúžiť mladým dobrou radou; poslúžiť fajčiarovi cigaretou • udeliť (ako výhodu, ako právo a pod.): udelili mu čestné členstvo v spolku • umožniť: umožniť štúdium na zahraničnej univerzite • kniž. skytnúť: veža (po)skytla krásny výhľad do okolia

udeliť 1. poskytnúť bez náhrady, ako dar, odovzdať do vlastníctva • dať: udelili mu podporu • nadeliť • uštedriť (hojne, štedro; často expr. niečo nepríjemné, neželateľné): príroda mu uštedrila nadanie; nadelili, uštedrili im desať gólov

2. poskytnúť právo, oprávnenie na používanie • dať: udelili, dali mu vysoké štátne vyznamenanie • polit. slang. prepožičať (dočasne udeliť)

uštedriť p. poskytnúť, dať 1

zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminou • zahrabať • zastaráv. zahriebsť • zahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zeme • zavaliť • privaliť • prisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminou • expr.: zarúcať • zarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútilo • expr. al. hrub.: zakydať • prikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strecha • poet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav) • posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľou • pozasýpať • pozasypávať • pozahrabávať • pozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúť • prihrabať • prihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou

2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúť • obsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskou • počastovať: počastovali nás nadávkami • obklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťou • uštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov

daždivý sprevádzaný dažďom, bohatý na dážď • zadaždený: daždivý, zadaždený večer • pľušťavý • pľuštivý: pľušťavý, pľuštivý čas • expr.: uplakaný • usmoklený: uplakaný, usmoklený deň • hovor.: zapršaný • rozpršaný • pren. expr. uváľaný (Rúfus) • mokrý: mokré leto • pren. zamokrený (F. Hečko) • expr. kalný: kalné ráno • sychravý (daždivý a studený, nepríjemný): sychravé počasie, sychravá jeseň • nár. prčľavý

deti nedospelí ľudia asi do 15. roku odkázaní na opateru dospelých: film pre deti • expr.: detičky • deťúrence • detváky: sused má dve pekné detičky, deťúrence • zvel. detiská (obyč. trocha pejor. o neposlušných a pod. deťoch): detiská vykrikujú na chodcov • hypok. deťušky (Vajanský) • expr. drobizg: opatrovať drobizg • pren. expr. ratolesti: dávať svojim ratolestiam všetko

deťušky p. deti

ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromu • zobať • kľuvať • kľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohrady • expr.: ďobkať • ďubkať • ťupkať (jemne ďobať)

2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichať • bodať: ďobať, pichať paličkou do zeme • expr.: ďubať • ďugať • expr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom! • strkať • expr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicou • expr.: ďobkať • ďubkať • ťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci