Synonymá slova "tŕ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

tábor 1. hromadné väzenie v provizórnych ubytovniach: koncentračný tábor • hovor. koncentrák (koncentračný tábor) • subšt. láger: zajatecký láger

2. p. schôdzka 1

schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosť • expr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba) • hovor. padnúť na váhe • vychudnúť • expr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyschol • schradnúť • upadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadla • zbiednieť • expr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sa • stenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkol • zoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela

zoštíhlieť p. schudnúť

sídlo 1. miesto, kde sa býva, sídli • sídlisko: praveké sídla, sídliská; sídliská starých Slovanov • archeol. táborisko (prechodné sídlo ľudí v praveku): diluviálne táborisko

2. miesto, kde sídli význačná osobnosť, inštitúcia: kráľovské sídlo • rezidencia (sídlo hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára): letná arcibiskupská rezidencia

3. miesto pôsobenia: sídlo kultúry • kniž. stánok: výchovný stánok

táborisko p. sídlo 1

síran chem. soľ kyseliny sírovej • sulfát

sulfát p. síran

štáb p. skupina 2

skúška 1. zisťovanie, overovanie kvality, vlastnosti, primeranosti niečoho • zastaráv. próba: ísť ku krajčírke na skúšku, próbu šiat • test (skúška na zistenie hodnôt, vlastností): mikrobiologický test

2. kontrola a hodnotenie vedomostí, obyč. v škole: podrobiť sa skúške • test (skúška na zistenie vedomostí, schopností): písať test z matematiky • maturita • matúra (záverečná skúška na strednej škole): byť pred maturitou • hovor. písomka (písomná skúška) • hovor. štátnica (štátna skúška): urobiť štátnicu • hovor. prijímačky (prijímacie skúšky) • zastar. exámen (záverečná skúška na konci školského roka): zložiť exámen

3. prípravné predvedenie dramatického, hudobného a pod. diela: koncertná skúška • hovor. generálka (generálna skúška): verejná generálka

4. p. trápenie 5. p. pokus

štátnica p. skúška 2

slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda

tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným • tíšiť sa • utíchať • stíchať • utišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišuje • mĺknuť • umĺkať • zmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajú • ustávať • prestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestával • usedať (prestávať pôsobiť): hnev usedá • mrieť • zamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamiera • upokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa

p. aj slabnúť

sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2

spätý 1. ktorý je spojený do celku (nejakým predmetom) • zopätý • zopnutý • zried. spiaty: vlasy späté, zopäté, zopnuté sponou; zopäté, zopnuté ruky; plášť na ňadrách spiaty (Hviezdoslav)

2. ktorý je s niekým al. s niečím pospájaný vnútornými väzbami, vzťahmi • spojený: byť silno spätý, spojený s rodiskom; meno spojené s tragickou udalosťou • spútaný • zviazaný • kniž. zomknutý: nerozlučne spútaní, zviazaní; bratia sú pevne zomknutí • zried. spiaty

spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve • spätý • zried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiati • spútaný • zviazaný • kniž.: zomknutý • skĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté sily • spoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilím • expr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi

spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľ • literát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryz • pisár • pejor. zastar. škriblér (Vajanský) • expr. čarbák

spodina deklasované vrstvy spoločnosti: veľkomestská spodina • pejor.: banda • bagáž • čvarga • háveď: zlodejská banda, bagáž, čvarga, háveď • pejor.: zberba • zgerba • svoloč • cháska • polit. slang. lumpenproletariát • subšt. luza

spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti • spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo • kniž. societa: slovenská societa • verejnosť • pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením • spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku • združenie: združenie rodičov a priateľov školy • organizácia: tajná organizácia • klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub • jednota: telovýchovná jednota • kniž. korporácia: verejná korporácia • liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike • zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov • kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia • konferencia: Slovenská biskupská konferencia • kongres: Svetový kongres Slovákov • únia (spojenie organizácií al. štátov): Európska únia • asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia • syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov • obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov • zastar. beseda: umelecká beseda • družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo • aliancia: aliancia podnikateľov • federácia • konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov • klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan • cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov • rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva • hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku • cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent • hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo • hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

p. aj spoločenstvo 1

syndikát p. spoločnosť 2

spráchnivieť rozpadnúť sa, podľahnúť rozkladu pôsobením sucha a vzduchu, stať sa práchnivým (o organických látkach) • strúchnivieť • zastaráv. strúchnatieť: staré pne v hore spráchniveli, strúchniveli; zle odložené semeno spráchnivie, strúchnivie • zbútľavieť (znútra) • nár. zdúpnieť (Jesenská): strom po rokoch zbútľavel • zotlieť • stlieť • pretlieť (tlením sa biologicky rozložiť): lístie zotlelo; pretlená kosť • zhranieť (zničiť sa, pokaziť sa dlhým státím, bez prístupu vzduchu, vlhkosťou a pod.): oblek v truhlici zhranel • sprieť: nenosená bielizeň môže po čase sprieť • prehniť (podľahnúť hnilobe): drevený kryt prehnil, zhranel • zried. zrešetieť (o dreve; nadobudnúť redšiu konzistenciu): zruby zrešeteli • nár. sprhnúť (vlhkom sa skaziť)

zbútľavieť p. spráchnivieť

stajňa miestnosť al. budova pre hospodárske zvieratá • maštaľ: zahnať kone do stajne, vyčistiť maštaľ • zastar. staj (Vajanský) • nár. štál (Šoltésová) • teľatník (maštaľ pre teľce) • ošipáreň (stavba pre ošípané) • kravín • kraviareň (stavba pre kravy) • koniareň (stajňa pre kone)

štál p. stajňa

stanica miesto, kde zastavuje vlak al. iný hromadný dopravný prostriedok; budova na tomto mieste s potrebnými zariadeniami na dopravné úkony: železničná, autobusová stanica, nákladná stanica, prestupná stanica • žel. nádražie (obvod stanice s koľajami a príslušným zariadením) • zastávka (miesto, kde pravidelne zastavujú prostriedky hromadnej dopravy): zastávka električky; vystúpiť na ďalšej stanici, zastávke • hovor. zastar. štácia (Plávka)

štácia p. stanica

sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu • žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo • ťažkať si • poťažkávať si: poťažkával si na chorobu • zastar. ťažobiť si • zried. ťažkať sa • nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si • vzdychať • nariekať • bedákať • expr.: lamentovať • fňukať • horekovať • nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

p. aj bedákať

túžiť sa p. sťažovať sa

stokrát p. stonásobne 1, veľakrát

stonásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom sto • stokrát • sto ráz: dosiahli stonásobne, stokrát, sto ráz vyšší zisk

2. p. veľakrát

veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnou • nejedenkrát • nejeden raz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihli • nespočetnekrát • kniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrát • mnohonásobne • oveľa • expr.: stonásobne • tisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iní • často • neraz: často, neraz nevedel, ako ďalej • expr.: stokrát • sto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobil • expr. nastokrát: ďakujem vám nastokrát • expr.: tisíckrát • tisíc ráz • miliónkrát • milión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť sa • expr.: tucetkrát • tucet ráz • ixkrát • ix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieť • expr.: toľkokrát • toľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal

štúriť 1. p. strčiť 2 2. p. vopchať

vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiť • vstrčiť • vpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámky • expr.: zastrčiť • všantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pás • spratať • expr. vpratať: spratal peniaze do mešteka • expr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišla • vraziť • votknúť (prudko): vrazil kôl do zeme • vsunúť • zasunúť • vsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčky • vtlačiť • vtisnúť • vtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniaze • expr.: všuchnúť • šuchnúť • šupnúť • všupnúť • štúriť • vštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vrecka • nastrkať • postrkať • napchať • popchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky

vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk • vpratať • vpraviť • vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca • vstrčiť • strčiť • zastrčiť • vsunúť • zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu • vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu • zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže • napchať • stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra • expr.: vštúriť • štúriť • všupnúť • šupnúť • všuchnúť • šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane • pritisnúť • pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom • expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta • povtláčať • potískať (postupne)

2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti • natisnúť • vnútiť • nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha • kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu • nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu

zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť • vopchať • strčiť • vstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvy • hovor. zastrknúť: zastrkol kolík • zasunúť • vsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverí • zastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasov • votknúť • expr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáru • vtlačiť • vtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzku • tech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry) • zastrkať • postrkať • pozastrkovať • pozastrkávať (postupne al. na viaceré miesta)

substitút p. zástupca 1

zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)

2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec

3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy

substrát p. základ 2

základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt

2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice

3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti

svätuškár, svätúch, svätúšik p. pokrytec

štadiálne, štádiovo p. postupne 1

štádiový, štadiálny p. postupný

štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárny • komisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečenie • hovor.: obecný • spoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica

štítiť sa pociťovať (prirodzený) odpor k niečomu, niekomu • mať odpor: štíti sa špiny, má odpor k hmyzu • odťahovať sa: odťahuje sa od páchnuceho jedla; odťahuje sa od namáhavej roboty • hnusiť sa • protiviť sa • oškliviť sa • hudiť sa (vyvolávať prirodzený odpor): hnusí sa mu, protiví sa mu podlizovanie; oškliví, hudí sa jej kožka z mlieka

štítnik hist. nosič štítu • hist. štítonosec

štítonosec p. štítnik

štós, štôs p. stôs

štúdium navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné štúdium; bol na štúdiách v zahraničí • hovor. škola: poslať syna do škôl

štvornásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom štyri • štyrikrát • štyri razy • štvormo: dosiahli štvornásobne, štyrikrát väčší zisk; štyri razy, štvormo zložený list

štyrikrát, štyri razy p. štvornásobne

t ť

taák, táák p. áno

táboriť prechodne bývať vo voľnej prírode (pod provizórnym prístreším): skauti táborili pri rieke • stanovať (táboriť v stane): cez dovolenku šli stanovať • bivakovať (táboriť pod holým nebom)

táborník p. výletník

tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.) • potácať sa • expr. potackávať sa • zried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackával • nár. potáčať sa (Timrava) • motať sa • plantať sa • pľantať sa • pliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmi • tyckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po ceste • expr.: šnurovať • zošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestu • nár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za nami • neos.: socia ho • sáče ho (pri opitosti, mdlobe) • expr.: vliecť sa • ťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteli • expr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami

tácňa, tácka plochá podložka na roznášanie a podávanie pokrmov: podlhovastá, strieborná tácňa, tácka • podnos: roznášať poháriky na podnosoch

táčky p. vozík

tákať vydávať zvuky podobné slabike ták (o kačke) • kačkať: na dvore tákajú, kačkajú kačice • kvákať (vydávať zvuk kvá; obyč. o vrane, žabe, zried. o kačici)

tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • ten • tá • to: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páči • tamtoten • tamtotá • tamtoto • tentam • tátam • totam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdáva • onen • oná • ono • hovor.: henten • hentá • hento • hentamten • hentamtá • hentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je pekný • nár.: heno ten • heno tá • heno to (Jesenský)

tátam p. tamten

táradlo p. tárač

táračka p. táranina

tárajský p. táravý

veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človek • rozvravený: rozvravená žena • zhovorčivý • zvravný • hovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná suseda • zried. rečný • expr. utáraný: utáraný starec • expr. táravý: táravé jazyčnice • expr.: bľabotavý • rapotavý: rapotavá suseda • pejor. ľapotavý • subšt. ukecaný

p. aj výrečný 1

2. veľa naznačujúci, sľubujúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmev • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľad • významný • veľavýznamný • mnohovýznamný • mnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gesto • mnohosľubný • veľasľubný • nádejný: veľasľubný, nádejný začiatok

p. aj významný 3

výrečný 1. ktorý pohotovo, plynne, presvedčivo, rád hovorí: výrečný advokát • zhovorčivý • vravný • hovorný • zried. zvravný • rečnivý • rečný (ktorý rád rozpráva): naša suseda je veľmi zhovorčivá, vravná, hovorná, zvravná • kniž. zlatoústy (ktorý hovorí príťažlivo a presvedčivo): zlatoústy kazateľ • veľavravný • mnohovravný • rozvravený • expr.: táravý • utáraný (zbytočne a veľa rozprávajúci): veľavravné, mnohovravné ženy; táravé, utárané jazyčnice • kniž. elokventný

2. p. presvedčivý, významný 1, 3, výrazný 2

táto, tátohľa p. ten 1

telefonát telefonické spojenie • hovor. telefón: máte u nás telefonát, telefón • hovor: medzimestský hovor

téma obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela; to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: témou diela je vojna • námet: to je dobrý námet na film • látka: látka na rozmýšľanie • myšlienka • idea: hlavná myšlienka, idea románu • téza (stručne vyjadrená hlavná myšlienka): tézy prednášky • tematika (súhrn tém): drámy s tematikou vzťahu muža a ženy • predmet • objekt: predmet rozhovoru, objekt výskumu

téza p. zásada, téma

zásada myšlienka, ktorá platí al. má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudí • princíp (základná zásada): princíp dobrovoľnosti • devíza: základná devíza umenia • téza (základná myšlienka): obhajovať istú tézu • pravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívania • norma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normy • presvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčenia • zákon (záväzná zásada): zákony ľudskosti • myšlienka: šíriť myšlienky tolerancie • heslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslá • kniž. krédo: životné krédo

ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tento • táto • toto: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňu • tento tu • táto tu • toto to • ten tu • tá tu • to tu • tuto ten • tuto tá • tuto to • tento tuto • táto tuto • toto tuto • hovor.: tu ten • tu tá • tu to • tuto tento • tuto táto • tuto toto • expr.: tenhľa • táhľa • tohľa • tentohľa • tátohľa • totohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biť • nár. toten • totá

2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • on • ona • ono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol

3. p. tamten

tieň 1. obraz vrhaný osvetleným telesom; priestor, ktorý nie je priamo osvetlený • tôňa: stromy vrhajú tiene, tône; vyhľadávať tôňu • chládok: ľahnúť si do chládku • expr.: tieňava • tôňava (tienisté miesto): záhradná tieňava, tôňava

2. záporná stránka niečoho • tôňa: tiene umeleckého života, tôňa minulosti • negatívum • zápor • mínus: hovoriť iba o negatívach, mínusoch reformy

3. p. náznak

tôňa p. tieň 1, 2

tôňava p. tieň 1

tienistý 1. ktorý poskytuje tieň • tônistý • tônivý: oddýchol si v tienistom, tônistom parku; prechádzal sa tônistou alejou • zastar. tienny (Šoltésová)

p. aj tmavý

2. p. nepríjemný

tônivý p. tienistý 1

tíšiť sa p. tíchnuť

ticho¹ 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha

2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky

3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko

4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud

tíško p. ticho¹ 1–3

tisíckrát 1. p. tisícnásobne 1 2. p. veľakrát

tisícnásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom tisíc • tisíckrát • tisíc ráz: tisícnásobne, tisíckrát, tisíc ráz zväčšený obraz bunky

2. p. veľakrát

tískať, tiskať p. tlačiť 1–3

tískať sa, tiskať sa p. tlačiť sa 1

tíš, tíšava p. ticho², pokoj 3

túliť sa 1. s citom, nežnosťou sa tisnúť k niekomu al. niečomu (na ochranu, v dôvernosti a pod.) • vinúť sa • prituľovať sa • privíňať sa: s láskou sa túli, vinie k milému; psíča sa oddane prituľuje, privíňa k svojej panej • expr.: tuľkať sa • mojkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): vtáča sa chúli v dlani • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: nežne sa pritíska, tlačí na jeho hruď • expr. pritierať sa (dotieravo, s bočným zámerom): mačka sa pritiera k dievčaťu

2. p. krčiť sa 3

vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami

tľapkavý, tľapký p. ploský

tobôž zdôrazňuje pripojený výraz • tým viac • tým skôr • tým väčšmi • ešte väčšmi: vždy je smädný a tobôž, tým viac, keď je tak horúco; matka sa bude hnevať a tým skôr otec; radosť budú mať rodičia a deti tým väčšmi, ešte väčšmi • tým menej (po zápore): nepoznal príčinu ťažkostí a tobôž, tým menej spôsob, ako sa z nich dostať • nieto • nieto ešte (po zápore): nevládala vstať z postele a nieto (ešte) ísť sama nakúpiť • nár.: otobôž (Jesenská) • potobôž • týmbôž (Hviezdoslav)

týmbôž p. tobôž

toľkokrát, toľko ráz p. veľakrát

tónovať dodávať farebný odtieň: tónovanie vlasov • tieňovať • odtieňovať (naznačovať tiene, odtiene al. odstupňovať tieňmi): tieňovať mapy, odtieňovať písmo

tucetkrát, tucet ráz p. veľakrát

túlačka, túlanka p. potulka

túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po slobode • roztúženie • roztúženosť: ľúbostné roztúženie • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • expr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želanie • kniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidérium • zastar. žiadza • hlad: hlad po vzdelaní • smäd: smäd po umení • arch. žízeň • poet.: túha • tužoba (Hviezdoslav) • kniž. zastar. žiadba

vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly • afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeň • vášnivosť • náruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživosti • láska (telesná): zahorieť láskou k niekomu • žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť v pohľade

2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňou • náruživosť: zberateľská náruživosť • vášnivosť: športuje z vášnivosti • túžba: spaľuje ho túžba cestovať • láska: hubárstvo je jeho láska • expr.: choroba • neduh: autá sú jeho choroba • slabosť: fajčenie je moja slabosť

túžený p. vytúžený

vytúžený túžobne čakaný (a dosiahnutý) • kniž. kýžený: dosiahnuť vytúžený, kýžený cieľ • vysnívaný • vybájený (vo fantázii utvorený): vysnívané, vybájené šťastie • túžený: túžená láska (Figuli) • očakávaný • želaný • žiadaný • vyžiadaný: želané dieťa

unikát ojedinelý, mimoriadny, unikátny jav, predmet, prípad: svetový, nenahraditeľný unikát • kniž. unikum: archeologické unikum • jedinečnosť: tento park je európska jedinečnosť • mimoriadnosť

viacejkrát, viacej ráz 1. p. viackrát 1, niekoľkokrát, veľakrát 2. p. viac 3

viršľa, virštľa p. párok

vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovať • natískať • vtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názory • diktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiť • prikazovať • nariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatrenia • kniž.: imputovať • dekrétovať • oktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadky • expr.: pchať • strkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenu • fraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)

vnútorný 1. ktorý je, vyskytuje sa vnútri niečoho, ktorý sa vzťahuje na vnútro, na vnútrajšok (op. vonkajší) • interný (op. externý): vnútorné, interné choroby • hovor. dnukajší: dnukajšie vrecko kabáta • kniž. bytostný: mať bytostný záujem o niečo • odb. inherentný (obsiahnutý v niečom): inherentná vlastnosť • odb. endogénny (vznikajúci vnútri organizmu; op. exogénny): endogénny výtrus • kniž. imanentný (jestvujúci v samej podstate niečoho): imanentná príčina

2. ktorý sa týka istého (štátneho) celku (op. zahraničný): vnútorná politika štátu • interný: interné problémy mesta • domáci: vnútorné, domáce pomery • vnútroštátny (ktorý je vnútri štátu): vnútroštátne letecké linky

3. p. duševný

vnútroštátny p. vnútorný 2