Synonymá slova "tv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 133 výsledkov (2 strán)

  • človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahuletora: veselá letorahovor. nátura: chlapská náturakniž. naturel: umelecký naturelprofil: profil vedca

    2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz dielapovaha: povaha chorobyspôsob: kresťanský spôsob mysleniakniž. kolorit: lyrický kolorit drámykniž. tvár: pravá tvár komunizmukniž. razenie: ironické šľahy shawovského razeniatvárnosť: tvárnosť spoločnostirámecforma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu


    obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

    2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

    3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

    4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

    5. p. metafora


    podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvarforma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvartvárnosť: tvárnosť krajinyrázcharakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakterkniž. tvár: zimná tvár dedinyfazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiatformát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

    p. aj tvar

    2. súhrn vlastností • výzorvzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľadkniž. vid: človek pekného viduzastar. parsúnimidžsubšt. vizáž

    p. aj vzhľad

    3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencovobdobaparalelaanalógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmiparalelnosťanalogickosť

    4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2


    ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


    tvar vonkajšia zostava základných prvkov niečoho • forma: okrúhly tvar chleba, dávať niečomu tvar, formu; gramatický tvar, gramatická formapodoba: liek v podobe tabletiekformát: normalizovaný formát papierafazónastrih (tvar ušitia oblečenia a pod.): fazóna klobúka, zvonový strih šiat


    tvár 1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: široká, usmievavá tvárkniž. obličaj: vráskavý obličajhovor. pejor. pofa (Rázus)subšt. ksicht: hlúpy ksicht

    2. p. človek 1 3. p. podoba 1 4. p. charakter 2


    predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simulujehrať: futbalista zranenie iba hráhovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobufingovať: fingovať spoluúčasťfraz.: robiť len na oko/iba očistomrobiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre menohovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmujeimitovať: lásku iba imitovaltváriť sarobiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočujepretvarovať sapretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretváraťhovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravdaafektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom


    tváriť sa správať sa istým spôsobom, ktorý obyč. nezodpovedá skutočnosti (najmä o výraze tváre) • robiť sa: tvári sa, robí sa, že to nevie, akoby to nevedel; tvári sa milo, prekvapene, vážnehovor. narábať sa (pridávať si obyč. kladné vlastnosti): iba sa narába ako odborníkstavať sa: stavia sa, že nepočuje; staval sa ako kamarátpredstieraťpretvarovať sapretvárať sa (najmä v konaní): predstiera, že spí; nevie sa pretvarovať, pretváraťafektovať (tváriť sa neprirodzene, strojene)


    plastický 1. ktorý ľahko prijíma al. mení tvar, vyznačujúci sa plasticitou • tvárnytvárlivý: plastická, tvárna, tvárlivá hmotaformovateľnýpoddajný: ozdoby z plastických, formovateľných, poddajných materiálov

    2. synteticky vyrobený • plastovýumelohmotnýumelýsyntetický: hračky z plastických, plastových, umelohmotných materiálov; umelý, syntetický ametyst (op. pravý)

    3. vyznačujúci sa trojrozmernosťou, vyvolávajúci dojem priestorovosti • trojrozmernýpriestorový: plastické, trojrozmerné, priestorové zobrazenie (op. dvojrozmerné, plošné) • reliéfnyreliéfový: reliéfna mapa

    4. p. výstižný


    poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebkýmäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovovláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožkaohybnýformovateľnýtvárnytvárlivýplastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina

    2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povahapovoľný: povoľné materinské srdceslabýovplyvniteľnýústupčivýústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný


    tvárlivý p. tvárny


    tvárny ktorý je schopný prijať určitý tvar; ktorý možno tvarovať, formovať • formovateľnýtvárlivý: tvárny, formovateľný, tvárlivý kovpoddajnýmäkký (ľahko sa podvoľujúci fyzickému tlaku): poddajná hlina, mäkký materiálplastický: plastická modelovacia hmotaobrábateľný (ktorý možno opracúvať na potrebný tvar; o materiáloch, kovoch a pod.)


    tvárnica p. tvarovka


    tvarovka kusový stavebný materiál rozličného tvaru • tvárnica: šamotová tvárnicaformovka


    formovať 1. dávať niečomu vonkajšiu podobu, vzhľad • stvárňovať: v ateliéri formuje, stvárňuje z kameňa sochutvárniť (najmä technicky): tvárniť kovy, sklomiesiť: miesi z hliny figúrkyupravovaťtvoriťutvárať: upravuje, tvorí žene zložitý účes

    2. ovplyvňovať spôsob prejavu, utvárať charakter niečoho • vychovávať: formuje, vychováva mládež, osobnosť


    tvárniť p. formovať 1


    tvárnosť 1. p. podoba 1, vzhľad 2. p. charakter 2


    vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človekavýraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazomúprava: vzorná úprava písomných prác žiakovpodoba: nebo nadobudlo hrozivú podobuforma: dávať niečomu formudizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajntvárnosť: tvárnosť krajinyvonkajšokkniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšokkniž. vid: človek pekného vidukniž. habitus: telesný habitushovor. náter: dať niečomu slávnostný náterzastar. vzozrenie (Rázus)kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav)subšt. vizáž


    mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

    2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

    3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


    vláčny 1. poddávajúci sa fyzickému tlaku • poddajný: vláčne, poddajné cesto; vláčna, poddajná hlinamäkký: mäkká kožušinatvárny (schopný prijať tvar): tvárny materiálformovateľný (schopný formovania): formovateľná hmotaťahavý: ťahavé cesto

    2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, ohybnosti: vláčne pohybyplynulý: plynulý krokpružný: pružné pohybyohybný (dajúci sa ľahko ohýbať): ohybné telo


    tvarohovník tvarohový koláč • tvarožník: misa tvarohovníkov, tvarožníkov


    morfológia stavba a tvarové usporiadanie nejakého objektu; náuka o tom • tvaroslovie: morfológia, tvaroslovie výtvarného diela; morfológia, tvaroslovie slovenského jazyka


    tvaroslovie lingv. časť gramatiky skúmajúca tvary slov a ich význam • morfológia


    modelovať plasticky upravovať do istého tvaru • tvarovať: modelovať, tvarovať figúrky z hliny; tvarovanie odliatkovstvárňovaťformovať: výchovou stvárňovať, formovať človekatvoriťutváraťvytvárať: veda tvorí, modeluje obraz sveta; utvárať, vytvárať nový štát


    tvarovať p. modelovať


    tvarožník p. tvarohovník


    bytosť 1. čo je samostatné živé al. za živé považované súcno • tvorstvorenieexistencia: neverí v mimozemské bytosti, tvory, existencieexpr.: stvorstvora (ženská bytosť): rusalka je pekná mladá stvoraobyč. pejor. kreatúra: moria ho nadzemské kreatúry

    2. p. človek 1


    organizmus každý živočích al. rastlina; súhrn buniek al. všetkých telesných orgánov zabezpečujúcich životné funkcie • biol. jedinec (jednotlivý organizmus): vlastnosti, ktorými sa vyznačuje každý živočíšny i rastlinný organizmus, jedinectvor: jednobunkový organizmus, tvortelo: môj organizmus, moje telo neznesie veľkú záťažkniž. ústrojenstvo: telesné ústrojenstvo


    tvor p. bytosť 1


    dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvorkniž. útvorprodukt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej prácespis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisykus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kuspráca: na výstave boli jeho najnovšie prácerobota: doktorská robotatvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorbyartefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umeniakniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusyprvotinakniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotinakniž. plod: literárne plodykreácia: módna kreáciaobyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody


    tvorba 1. umelecká al. vedecká činnosť; výsledok tejto činnosti: hudobná, filmová tvorbaprodukcia: vývin súčasnej dramatickej produkcie

    2. p. vznik 3. p. dielo


    vznik prvá fáza jestvovania (op. zánik): vznik života na Zemi, vznik štátuzačiatok (čas vzniku, prvé obdobie): začiatky stavbykniž. zrod: byť v štádiu zrodukniž. zrodenie: zrodenie človekapôvodgenéza (prvá fáza a okolnosti, miesto jestvovania): pôvod sveta; genéza jazykatvorba: tvorba nádorov, krviniek


    autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdiepôvodca: pôvodca objavu, básnetvorca: tvorca piesnekniž. stvoriteľ: stvoritelia dejínpisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhláseniakniž. tvoriteľ (Vajanský)


    tvorca 1. p. autor 2. p. zakladateľ


    zakladateľ kto dal základ vzniku niečoho: zakladateľ továrne, školytvorcabudovateľ: tvorca, budovateľ demokratickej spoločnostiotec: otec revolúcie, modernej poézie, štátuzriaďovateľ: zriaďovateľ umeleckého súborukniž. fundátor (Kukučín)


    budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko

    2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriťorganizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemyselzakladaťzriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školykonštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky

    3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudízakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôverevychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu


    komponovať dávať vznik dielu, najmä umeleckému • skladať (obyč. hudobné diela): komponuje, skladá opery a symfónietvoriť: postavu tvoril, komponoval ako tragickúzostavovať: výstavu zostavoval z diel súčasných grafikovkniž. osnúvať (myšlienkovo rozvrhovať): román osnúval v polstoročnom zábere


    plodiť 1. prinášať plody; dávať život • rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti

    2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilieutváraťvytváraťtvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféruvyvolávaťprivodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie


    predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstvaznamenaťznačiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačíreprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetkufigurovaťfungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmetkniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún

    2. porov. zobraziť


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

    2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

    3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

    4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

    5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

    6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


    tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

    2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

    3. p. predstavovať 1


    zakladať 1. dávať niečo do istej polohy, na nejaké miesto al. na seba • klásťumiesťovaťumiestňovať: zakladá, kladie udicu do vody; umiesťovať nálož do autanasadzovaťnasádzať: nasadzuje si okuliarenavliekaťnasúvať: navlieka, nasúva neveste prsteňnaťahovať: naťahovať si čiapku na ušinastavovať (siete)

    2. dávať základ vzniku niečoho, pričiňovať sa o vznik niečoho • utváraťvytváraťtvoriť: zakladať, utvárať si novú rodinu; vytvárajú, tvoria, zakladajú družstváustanovovaťbudovaťkonštituovať (istým právnym postupom): budovať, konštituovať výskumné ústavyzriaďovať: pri materských školách zriaďujú detské ihriská

    3. brať niečo za základ • vychádzať (z niečoho): celú svoju životnú filozofiu zakladá na láske k blížnemu; vo všetkom vychádza z lásky k blížnemustavaťbudovať: stavať, budovať na dôvere k partnerovi


    tvoriť sa začínať jestvovať (obyč. neuvedomovanou činnosťou) • vytvárať sautvárať savznikať: na tvári sa mu tvorili, vytvárali, utvárali vrásky; pred nami sa tvoril, vznikal radrobiť sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili záhybyformovať sa (nadobúdať podobu): jeho svetonázor sa formuje pod vplyvom učiteľavyvíjať sa (v procese vývinu): spaľovaním sa vyvíja teplorodiť saliahnuť sa: rodí sa nová myšlienkakniž. povstávať: často medzi nimi povstávali sporykniž. konštituovať sa (tvoriť sa budovaním, cieľavedome): začínajú sa konštituovať nové štáty


    tvoriteľ p. autor


    produktívny ktorý je schopný (veľa) produkovať, tvoriť (op. neproduktívny) • výnosnýúžitkový: produktívne, výnosné, úžitkové poľnohospodárstvotvorivýplodný: tvorivé, plodné obdobievýkonný: výkonný autor


    tvorivý ktorému je vlastná tvorivosť, činorodosť, ktorý je schopný tvoriť; svedčiaci o tvorivosti; umožňujúci tvorbu • kniž. činorodý: tvorivý, činorodý človek, umelecodb.: kreačnýkreatívny (vyznačujúci sa kreativitou; súvisiaci s kreativitou): kreačná energia, potencia; kreatívne vlastnosti, produktyaktívny (op. pasívny): tvorivé, aktívne myslenieplodnýproduktívny (bohatý na výsledky): plodné, produktívne obdobie; plodný životkonštruktívny (op. deštruktívny): konštruktívna činnosť, konštruktívny duchinšpiratívny (podnecujúci k tvorbe): tvorivé, inšpiratívne prostredie; inšpiratívna atmosférakniž. invenčnýpodnetný: invenčný pracovník; invenčný, podnetný prístupzastar. samotvorný (Štúr)


    tvorstvo súhrn tvorov • tvory: všetko tvorstvo vymrelozastar. stvorenie: človek je koruna stvorenia


    liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkoholpálenkadestilát: popíjať liehoviny, destilátyšpiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálenétuhéostrétvrdétúžavatužina (tuhá pálenka) • hriatahriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonkalavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľahovor. pejor. smradľavicahovor. zastaráv. al. expr. šnapsexpr. čertovica (Vajanský)expr. čertovina (Urban)pijatikasladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnoktúžobabesnica (silná liehovina) • ostricazastar.: okovitkakvithrub. chľast


    tvrdé p. liehovina


    tvrdenie p. výpoveď 1


    výpoveď 1. vyjadrenie niečoho slovami: výpovede svedkov sa rozchádzali; odvolať výpoveďvýrok: opakovať výroky inýchtvrdenie (výpoveď, ktorou sa niečo dokazuje): mylné tvrdeniekniž. sentencia (úsporne vyslovená myšlienka): duchaplná sentenciakniž. gnóma (stručné vyjadrenie myšlienky)

    2. zrušenie právneho al. iného pomeru: dať niekomu výpoveď, výpoveď z bytusubšt. vyhadzov (výpoveď zo zamestnania): čaká nás vyhadzov


    tvrdený p. tvrdý 1


    tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajnýhúževnatýtuhýpevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skalasuchýstarý (o chlebe, pečive) • stvrdnutýzrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidleodb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatinapritvrdý

    2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienkyostrý: tvrdé, ostré črty tvárestrohýprísny: strohý, prísny hlas, pohľad

    3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomnýnepoddajnýpren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdceostrýpríkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkrastrohýprísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slováneúprosný: neúprosný trestsparťanský: sparťanská výchovahrubýdrsnýbezcitnýbezohľadnýkrutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanieukrutnýnemilosrdnýneľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitkysurovýdrastickýbrutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrokpritvrdý (príliš tvrdý)

    4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3


    klobúk pokrývka hlavy z pevnejšieho materiálu, obyč. so strieškou: plstený klobúk, zložiť si klobúk z hlavyhovor. širák: nasadiť si širákexpr.: šišakkalaphovor. tvrdiak (tvrdý pánsky klobúk) • hovor. expr. štajfák (Rázus)hovor. tirolák (klobúk s farebnou stuhou, pôvodne z Tirolska) • zastar. kapišón (starodávny ženský klobúk): na hlave mala kapišón (Kukučín)cylinder (valcovitý tvrdý pánsky klobúk) • pinč (polguľovitý tvrdý čierny pánsky klobúk) • slamenák (slamený klobúk) • sombrero (klobúk so širokou strechou)


    tvrdiak p. klobúk


    tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníkadokazovaťpresviedčaťpresvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdukniž. afirmovaťuisťovaťubezpečovaťutvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčenísvedčiťdosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťanaexpr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo


    tvrdiť2 porov. spevniť


    byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

    2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

    3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

    4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


    kôrnatieť pokrývať sa kôrou, stávať sa tvrdým ako kôra • kôravieťkôrkavieť: pôda na slnku kôrnatela, kôravelatvrdnúť: chlieb začal tvrdnúť, kôravieťlek.: vápenatieťkalcifikovať: tepny vápenatejú, kôrnatejúkamenieťpetrifikovať (stávať sa tvrdým ako kameň)


    kvočať 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • čupieť: dieťa kvočí, čupí na chodníku a kreslíexpr.: kvačaťkľučaťčupiť sačupkať si: ustráchane kvačí, čupí sa v kúte

    2. expr. zdržiavať sa na jednom mieste (nečinne, nadarmo) • sedieť: stále iba doma kvočí, sedíexpr.: čupieťdrepieťtrčaťdučaťdunčať: Kde toľko čupíte, drepíte, trčíte, dučíte?expr. tvrdnúť: nebudem tu viac tvrdnúť a odídemkniž. väzieťpejor. kvačať: jednostaj kvačí u susedov


    postávať 1. dlhší čas (prerušovane) niekde nečinne stáť al. dlhšie na niečo čakať • obstávaťvystávať: na ulici postávajú, obstávajú, vystávajú hlúčiky chlapcovexpr.: trčaťtvrdnúťtuchnúť (nedobrovoľne, obyč. pri čakaní): na zastávke sme trčali, tvrdli pol hodiny

    2. p. povaľovať sa 1


    tuhnúť stávať sa tuhým, pevným (o niečom tekutom); (op. kvapalnieť, púšťať sa, rozpúšťať sa): med tuhnesadať sa: mlieko sa sadázrážať sa (o krvi) • rôsolovatieťhuspeninovatieťchem. želatínovať (nadobúdať tuhšiu, rôsolovitú konzistenciu): ovocná šťava rôsolovatie, želatínuje; vývar z koží huspeninovatietvrdnúť (stávať sa tvrdým); (op. mäknúť): betón, cement tvrdne


    tvrdnúť p. postávať 1


    väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sazdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práciostávaťzostávaťzotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večeraexpr.: kvočaťčupieťdrepieťdučaťtrčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí domaexpr.: tvrdnúťvisieť: tvrdol, visel tam bez peňazípren. pejor. kvačaťnár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny

    2. p. spočívať 3


    dotuha, pís. i do tuha 1. odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom odolávať mechanickým účinkom; s veľkou intenzitou • natuho, pís. i na tuhotuho, stuha: dotuha, natuho stiahnutý pás; tuho, stuha priskrutkovaný vrchnákpevnenapevno: pevne, napevno spojiť jednotlivé častihovor. expr. fest

    2. tak, že sa niečo stane tuhým, tvrdým • natuho, pís. i na tuhotuho: dotuha, natuho vyšľahaný snehtvrdonatvrdo, pís. i na tvrdo: tvrdo, natvrdo vypracované cesto

    3. do veľkého rozporu, do zrážky • doostra, pís. i do ostrado tuhéhodo ostrého: tu to už ide dotuha, doostra


    natvrdo, pís. i na tvrdo na tvrdý spôsob (op. namäkko) • tvrdo (op. mäkko) • dotvrda, pís. i do tvrda (op. domäkka): natvrdo, tvrdo uvarené vajcia nakrájala do šalátu; zem okolo stromu bola dotvrda udupanátuhonatuho, pís. i na tuho: tuho, natuho vymiesená hlina


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


    prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostrozostratvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisneexemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

    porov. aj prísny

    2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresnestriktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

    3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmeranechladnechladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivostrohorezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivonevľúdnesucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkroostrozostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


    rázne prejavujúc rozhodnosť, dôraz, s rozhodnosťou, s dôrazom • rozhodnedôrazne: rázne, rozhodne obhajovať svoje názory; dôrazne pripomenúť svoje právaodhodlane: odhodlane vykročil na cestuenergickyrezolútne: energicky, rezolútne sa postavil proti ohováraniurezkotvrdokniž. razantne: rezko, tvrdo zakročili proti výtržníkomprudkostrmosilno: prudko, strmo zaklopal na dverehovor. expr.: zhurtahurtomhurtovne: zhurta, hurtovne sa domáhal nápravy

    porov. aj rázny


    rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

    2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


    tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevnesilnosilnemocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol rukyintenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénujetvrdohúževnatoúporneexpr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presileusilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnostiveľmi: vonku tuho, veľmi mrznenatuhonapevnodotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutkyhovor. expr. fest: lepidlo fest drží

    porov. aj tuhý 3


    tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajciatuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

    2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsnodrsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadliostroráznerozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárovprísnepríkroneprístupnestrohosucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdravodmeranechladnechladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

    3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • krutonemilosrdnehrubosurovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciubezcitnebezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

    porov. aj tvrdý 3

    4. p. tuho


    tvrdohlavec človek, ktorý neústupne trvá na svojom • svojhlaveczaťatecexpr.: hlavajhlaváňhovor. expr. trucoš (F. Kráľ)expr. zanovit (Kukučín)zastar. zatvrdilec


    neoblomný ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť, obmäkčiť (op. ústupčivý, poddajný, mäkký) • neústupnýneústupčivý: neoblomný, neústupčivý človek; má neústupnú, neústupčivú povahutvrdohlavýzaťatýtvrdošijnýhlavatý: tvrdohlavé, tvrdošijné presadzovanie vlastných záujmov; zaťaté, hlavaté pridŕžanie sa dogiemnezlomnýnezdolnýnepoddajnýzastar. nepovoľný (odolávajúci nátlaku): zostal nezlomným, nezdolným, nepovoľným buričom; zachovával si svoj nepoddajný postojnezmeniteľnýnezvratnýpevný: je to človek nezmeniteľných, pevných zásad; jeho rozhodnutie je nezmeniteľné, nezvratnéneúprosnýneľútostný (o niečom negatívnom, čomu sa nedá zabrániť, vyhnúť): neoblomný, neľútostný osud; neúprosná, neľútostná smrťnezmieriteľnýzarytý (obyč. nerozumne trvajúci na niečom; op. zmierlivý): stal sa z neho nezmieriteľný, zarytý odporca nových poriadkovtvrdýpren.: kamennýžulový (spojený s bezcitnosťou): má tvrdé, kamenné srdce; kamenná, žulová viera

    p. aj pevný, tvrdý


    spurný ktorý sa stavia na odpor, ktorý sa prieči; svedčiaci o tom • priečnyzastaráv. priekorný: spurná, priečna povahavzdorovitývzdornýhovor. trucovitý (prejavujúci vzdor): skrotiť spurného, vzdorovitého, vzdorného ducha; vzdorovité, vzdorné erdžanie koňa; nevedieť si rady s trucovitým dieťaťomsvojhlavýhlavatýzaťatýtvrdohlavý (neústupne trvajúci na svojom): svojhlavé, hlavaté dievča; zaťaté, tvrdohlavé mlčanieexpr. hlavajský


    tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatýzaťatýtvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povahazanovitýzatvrdnutýzastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapeckniž.: uvzatýzavzatýzastar. zatvrdilýzried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilýzarytý: zaryté odmietanieneústupnýneústupčivýnepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoruneoblomnýnepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povahasvojhlavýsvojvoľnýsamovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné detivzdorovitývzdornýspurnýexpr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčaniehovor. kapricióznyhovor. zastaráv. krutohlavýexpr. zried. kotrbnatý


    vzdorovitý ktorý rád vzdoruje; svedčiaci o tom • vzdornýspurnýpriečny: vzdorovité, vzdorné, spurné, priečne dieťa; vzdorovitý, vzdorný, spurný, priečny výraz tvárehlavatýtvrdohlavýsvojhlavý: hlavatý, tvrdohlavý, svojhlavý človek; tvrdohlavé odmietnutiezanovitýzaťatý: zanovití, zaťatí rodičia; zanovitý, zaťatý postojhovor. trucovitý: trucovitý vnukneústupnýneústupčivý: neústupný, neústupčivý manželtvrdošijný: tvrdošijná povahaneoblomnýnepovoľný (ktorý sa nedá obmäkčiť): neoblomný, nepovoľný otec; neoblomný, nepovoľný charakterodb. renitentný


    zanovitý ktorý nerád ustupuje zo svojich pozícií, od svojich názorov; svedčiaci o tom • neoblomný: zanovitý, neoblomný postoj; neoblomný, zanovitý nepriateľ neporiadkutvrdohlavýzaťatýzarytý: tvrdohlavý žiak; zaťatý, zarytý odporspurnýhlavatýneústupnýneústupčivýnepovoľnýsvojhlavývzdorovitývzdorný: spurné, hlavaté, vzdorovité dieťatvrdýtvrdošijný: tvrdošijná povahakniž.: uvzatýzavzatýexpr. zried. zahryzený: zahryzený odporca novôt


    zarytý ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť; svedčiaci o tom • zaťatýneoblomný: zarytý, zaťatý nepriateľ zmien; má neoblomnú povahutvrdohlavýtvrdošijnýhlavatý: tvrdohlavé, hlavaté presadzovanie vlastných cieľovnezmieriteľnýtvrdý: nezmieriteľný, tvrdý odporca novej filozofieexpr. zried. zahryzený: zahryzený byrokratzatvrdnutýzastar.: zatvrdilýzatvrdlivý (ktorý sa zatvrdil, ktorý nechce ustúpiť): zatvrdnuté srdce, zatvrdilý protivník


    húževnatý 1. neprestávajúci v úsilí, zotrvávajúci v činnosti (napriek prekážkam, neúspechu a pod.; o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach: húževnatá osobavytrvalý (s dobrou trpezlivosťou, pevnou vôľou): húževnatý, vytrvalý v učení; húževnatý, vytrvalý športovecneúmornýneúnavný (nepoznajúci únavu): neúmorné úsilie, neúnavný pracovníknepoddajnýneoblomný (ktorý dobre odoláva): nepoddajný, neoblomný v presvedčení; nepoddajný organizmustvrdošijnýúporný (vykonávaný navzdory veľkej námahe): tvrdošijný, úporný bojneprestajný: neprestajné úsilieexpr. urputný: urputné mlčanie

    2. p. pevný 1, 3, tuhý 1, 2


    tvrdošijný 1. p. tvrdohlavý 2. p. vytrvalý 1, húževnatý 1


    vytrvalý 1. ktorý zotrváva, nepoľavuje v činnosti; svedčiaci o tom • húževnatýneúmorný: žiak vytrvalý, húževnatý v učení; vytrvalé, neúmorné úsilieneúnavný (ktorý neberie ohľad na únavu): neúnavný pracovníkzastar. vytrvanlivý: vytrvanlivá námaha (Vajanský)tvrdošijnýúporný: klásť tvrdošijný, úporný odpornepoddajnýneoblomnýneústupný: nepoddajná, neoblomná, neústupná povahazastar. nezmarnýpren. mravčí (o práci) • expr.: skalnýverný: skalný, verný fanúšik

    2. dlhší čas trvajúci al. často sa opakujúci • trvalý: vytrvalé, trvalé daždeneprestajnýneprestávajúcinepretržitý: má neprestajné, neprestávajúce bolestiustavičný: ustavičné nariekaniezastar. vytrvanlivý

    p. aj trvalý


    bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


    bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutýtvrdýsurovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberanýnešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistickýsebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

    p. aj bezcitný


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


    horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilnýpríčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povahaoduševnenýnadšený: oduševnený, nadšený organizátorzapálenýzápalistýkniž. zanietenýrozhorlenýrozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutérhorúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanieveľkýexpr.: silnýtuhýtvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenecfanatickýprepiatyexpr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmuprihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátorexpr. prehorlivý (veľmi horlivý)


    hrudovitý obsahujúci hrudy (obyč. o pôde) • zried. hrudnatý: hrudovitá, hrudnatá zem; hrudovité, hrudnaté poletvrdý (op. ľahký, sypký; o pôde)


    krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

    2. p. tuhý 3, veľký 1


    mužský1 príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovaniemužnýtvrdý: mužný, tvrdý športpánsky: pánske oblečenieneženský: má mužské, neženské pohyby


    násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti • násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahuhrubýtvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzaniesurovýkrutýbrutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcupejor.: rabiátnyzried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista

    2. p. násilný 1


    necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý filmodumretýmŕtvyznecitlivenýumŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele)nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

    2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľnýexpr. nečujnýkniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientomchladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladnýbezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanietvrdýdrsnýkrutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňamiľahostajnýtupýotupenýzastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným


    nekompromisný nepripúšťajúci kompromis; svedčiaci o tom • neústupčivýneústupnýneoblomný: nekompromisný, neústupčivý, neoblomný človek; zaujal nekompromisné, neústupné stanoviskozásadovýzásadnýprincipiálny (nepripúšťajúci ústupok od svojich zásad): zásadový, principiálny vedúci; pridŕžal sa svojho zásadového, zásadného postojadôslednýkniž. konzekventný (nepripúšťajúci odklon od pôvodného rozhodnutia a pod.): k výsledku sa dopracoval dôsledným, konzekventným postupompevnýnemennýzried. neodklonný (nepripúšťajúci zmenu): urobiť nekompromisné, pevné, nemenné rozhodnutietvrdýprísnykniž. rigorózny (nepripúšťajúci výnimku, odpustenie, obyč. pri niečom negatívnom): držať sa nekompromisného, tvrdého rozsudku; musel sa zmieriť s prísnym, rigoróznym trestom (op. zmierlivým)

    p. aj radikálny


    nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutýukrutnýmenej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenieneúprosnýneľútostnýexpr. urputnýkniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty bojbezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcomsurovýbezohľadnýkniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdceneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomnýostrýstrohýprísnypríkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov


    nepoddajný 1. ktorý vzdoruje mechanickému pôsobeniu; ťažko spracovateľný (op. poddajný, tvárny) • neohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, nepružné telotvrdýpevnýtuhý (o kove a iných tvrdých látkach; op. mäkký, vláčny): spracúvať tvrdý, tuhý materiál; nepoddajná, pevná obuv; tvrdá, tuhá tkanina

    2. p. neoblomný, pevný 1, 3, tvrdý 1, 3 3. p. odolný


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    pravoverný dôsledne sa pridržiavajúci istej viery, učenia • ortodoxný: pravoverný, ortodoxný katolík, židfundamentalistický: fundamentalistickí moslimoviaexpr.: tuhýsilnýveľkýtvrdý: tuhý, silný, tvrdý marxista, luterán


    prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otcaneúprosnýneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudcanekompromisnýkniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človekautoritatívnyautoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľsparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenskývojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režimpren.: kláštornýkláštorskýkláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internátepuritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchovastriktnýjednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákazodmeranýchladnývážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výrazstrmýstrohýpríkry: učiteľove strmé, strohé napomínanianeprístupnýnevľúdnyneprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvársudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľskýrozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónomdrakonickýzried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankciepren. inkvizítorský

    2. p. dôsledný; presný 5


Pozri výraz TV v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV