Synonymá slova "tut" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 47 výsledkov (1 strana)

  • domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šatyzastar. domášnynár. domajší: domášna, domajšia stravaľudovýtrocha pejor. babský: ľudové, babské liekyrodinný: rodinné scény, rodinný lekársúkromný: súkromný učiteľdomestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

    2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestnydomorodýautochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvateliatuzemský: tuzemský tovar, tuzemská menatunajšínár.: tuťajšítutejší: tunajšie zvykyvnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

    p. aj pôvodný


    miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálnyregionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomerypomiestnymenej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvydomácidomorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvotunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémochtamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomerynár.: tutejšítuťajší; odb. topický: topické názvyzastaráv. vicinálny: vicinálna traťobecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samosprávapráv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákonyodb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza


    tutejší, tuťajší p. miestny, domáci 2


    ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na športexpr.: ťarbavecťapajťapáknekaľavníkmedveďmacomotovidlohovor.: nemotorníknešikovníkhovor. expr.: neogabanecneohrabanecneokresanecneokrôchanecneotesanecpejor.: hebedokvargľanemehlohromotĺkskydoň (Jesenská)hovor. pejor.: ťuťmákťuťoťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • polenodrevolekvár


    ťuťko p. ťarbák


    skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytýschovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schovanéskrývanýutajovanýtajenýzastieranýpotláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavyexpr. tutlanýpoet. stajený (Horov, Rázus)tajnýutajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láskazastretýzahalenýmaskovanýzamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryttichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protestneviditeľnýneznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miestanepozorovanýodb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákazapostranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmyselnepriamyvnútornýodb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texteexpr. zakuklený: zakuklený nepriateľnenápadnýexpr.: zastrčenýzapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kútzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý


    tutlaný p. skrytý


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovaťpremáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval cituzadržiavať: zadržiava hnev, slzyprekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolestiexpr.: tutlaťututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovaťdusiť: dusí v sebe bezmocný hnevtajiťutajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dychtlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiechumlčiavaťumlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit láskyprehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriechbrániť sazabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím

    2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovaťutláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšíndeptať: deptanie ľudských právexpr.: ubíjaťgniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národprenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudíumlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov


    tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovaťutajovaťtajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajilskrývaťukrývaťexpr.: tutlaťututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiechzakrývaťzastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavyzamlčiavaťzamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavaťneprezrádzaťneprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal

    porov. aj zaprieť1 1

    2. p. obsahovať


    tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniťzmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať kriktíšiťstišovať: tíši, stišuje hlas, smiechoslabovaťzoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetrapritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

    2. zabraňovať citovému prejavu • potláčaťdusiťudúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnevtíšiťstišovať: tíši svoj bôľ modlitboupritlmovaťkrotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmiexpr.: ututlávaťtutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisťzried. uzdiťovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť


    tutlať 1. p. dusiť 4, tlmiť 2 2. porov. zakryť 2, zatajiť 1


    pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdzazastar. nenáhly: nenáhly návrat k životupokojnýkrokovýprechádzkovýmiernyvoľnýpren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmuspozvoľnýpostupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadoklenivýospanlivýospalýpren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohybyexpr.: ťarbavýťažkopádnyšuchtavýšúchavý: ťarbavé, šuchtavé krokyrozvláčnymalátny: rozvláčna reakciaťahavýtiahlyťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseňzdĺhavýexpr.: piplavýprplavýhovor. expr.: babravýbabrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke rukysubšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbalexpr.: pomalinkýpomalilinký

    2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavýťažkopádnynešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenienepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozognedynamickýexpr. šuchtavý: šuchtavý človeknár. zvlačkavý


    ťarbavý 1. ktorý sa pohybuje ťažko, pomaly a neobratne; svedčiaci o nedostatku pohybovej šikovnosti • nešikovnýťažkopádnyexpr. netrebný: ťarbavý, nešikovný, ťažkopádny, netrebný človek; ťarbavé, nešikovné, ťažkopádne, netrebné zaobchádzanie s prístrojomnemotornýneobratnýexpr. grambľavý: nemotorné, neobratné, grambľavé dievča; predviedli nemotorný, neobratný, grambľavý tanechranatýneuhladený (bez ladnosti, plynulosti): hranaté, neuhladené pohybypomalýexpr.: šuchtavýcápavý (obyč. o chôdzi) • hovor. expr.: neohrabanýneogabanýťarbácky: pamätala si ho ako neohrabaného, neogabaného tučného chlapcaexpr. hromotĺcky

    2. ktorý má obmedzené duševné schopnosti, spomalené duševné reakcie; ktorý ťažko al. pomalšie chápe, vníma, učí sa; svedčiaci o tom • ťažkopádnypomalýnepružný (v myslení) • kniž. nedvižný: ťarbavá, ťažkopádna, pomalá, nepružná myseľnechápavýnedôvtipnýnedômyselnýnevynachádzavý (op. bystrý, dôvtipný): byť nechápavý, nedôvtipnýtupýexpr. tupohlavýhovor. pejor. ťuťmáckyexpr. zried. ťuťmavý

    p. aj hlúpy

    3. p. kostrbatý 2, nedokonalý


    ťuťmácky p. ťarbavý 2


    nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbákťarbavechovor. expr.: babrákbabrošhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušerpejor.: nemehlokyptošgrambľošťapákexpr.: polenodrevodrúktĺkmotovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský)expr. kydaj (Tajovský)expr. kydoň (Hviezdoslav)expr. zried.: ošemeto (Stodola)šiplavechovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč


    ťuťmák p. ťarbák


    ťuťmavý p. ťarbavý 2


    tu 1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho (op. tam); hovor. poukazuje na blízkosť osoby • tuto (op. tamto) • tuhľatutohľa: tu, tuto je tá kniha; tuhľa, tutohľa sa mi to stalo; tu(to), tuhľa chlapec vám ukáže cestuhovor.: tunátoť: tuná, toť mi to podpíšnár. tutoká (Ondrejov)tunáka

    2. p. sem


    tuto p. tu 1


    ťuťo p. ťarbák


    ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tentotátototo: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňutento tutáto tutoto toten tutá tuto tututo tentuto tátuto totento tutotáto tutototo tutohovor.: tu tentu tátu totuto tentotuto tátotuto totoexpr.: tenhľatáhľatohľatentohľatátohľatotohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biťnár. totentotá

    2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • ononaono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol

    3. p. tamten


    tutohľa, tutoká p. tu 1


    ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbrannýchzried.: ochraniteľochraňovateľ (Mráz)strážca (kto stráži): strážca bezpečnostislang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkovkniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládežeochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvieratporučník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.)zástancaobhajcaobrancapren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštitaoporapren. štítkniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny


    opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci • opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstvapestúnzried. varovateľ (opatrovník dieťaťa) • ošetrovateľ (obyč. chorého) • práv. kurátor: sociálny kurátorpráv. poručníkzastaráv. al. expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora!


    poručník práv. osoba poverená poručenstvom • zastaráv. tútor


    tútor p. poručník


    opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje • opatrovaniestarostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o detiopatrovníctvopráv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvokniž. kuratelazastaráv. tútorstvopráv.: poručníctvoporučenstvo (obyč. nad maloletým) • ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranuošetrovanie (opatera chorého)


    poručníctvo práv. ochranná moc nad poručencom • poručenstvozastaráv. tútorstvo: vykonávať poručníctvo, poručenstvo nad maloletým


    tútorstvo p. poručníctvo


    istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočnýpravdivýpozitívnydokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vinazaručenýgarantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspechnepochybnýneklamnýnezvratnýkniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdeniebezpečnýzastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvomnepodvratnýnepopierateľnýnevyvrátiteľnýnespornýhovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľnáspoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdrojaskalopevnýexpr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravdahovor. tutovýslang.: zichrovýbetónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tipexpr. istučký

    2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomýsmelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurgpevný: pevný krok, pevná rukaodhodlaný: pevný, odhodlaný hlasspoľahlivýpresný: mať spoľahlivé, presné oko

    3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý


    tutový p. istý 1


    húkať 1. vydávať mocný, ťahavý zvuk • expr.: uhúkaťhuhúkať: sova húka, (h)uhúkaexpr.: túkaťtutúkaťťuťúkať (o dychových hudobných nástrojoch al. o podobnom zvuku): heligón tutúkal; auto túkalo na chodcovzavýjať: sirény húkali, zavýjalihučať: basa hučí, motor hučíexpr.: vyhukovaťvyhukúvať (opakovane, často húkať)

    2. p. kričať 1


    trúbiť 1. vyludzovať zvuky na trúbe: už trúbili na odchodvytrubovať (opakovane, často): autá na ulici netrpezlivo vytrubovaliexpr.: ťukaťtutúkaťhúkať: húkať na trúbe

    2. p. ručať 1 3. p. hovoriť 1


    tutúkať, ťuťúkať p. húkať 1


Pozri výraz TUT v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: tut, aur, leså, krasa, túžiť, vazal, strapatý, ojedinely, negativ, otáľať, mlz, vigan, hravý, sucinnost, týkať sa
Ekonomický slovník: triáž, zeh, dmv, rye, mvt, kmr, tod, ozb, ni, jlt, pqv, raj, pih, cpg, mpe
Slovník skratiek: ante, myo, y81, tå å, ľes, tdp, e331, onj, so, tcp, bte, rsv, úškrn, dkk, v21
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV