Synonymá slova "tu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 372 výsledkov (4 strán)

  • sem označuje smer k hovoriacemu al. do jeho blízkosti; na toto miesto • hovor. semká: Daj to sem, semká!nár. tu: Poď tu bližšie!


    tu 1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho (op. tam); hovor. poukazuje na blízkosť osoby • tuto (op. tamto) • tuhľatutohľa: tu, tuto je tá kniha; tuhľa, tutohľa sa mi to stalo; tu(to), tuhľa chlapec vám ukáže cestuhovor.: tunátoť: tuná, toť mi to podpíšnár. tutoká (Ondrejov)tunáka

    2. p. sem


    ťú p. ujú


    ujú vyjadruje veselosť, radosť, bujnosť • ujujúujhauchťajťájťajajťajáj: ujú, ujujú, ťaj, ale sme sa zabaviliťúťuhťuhaťuhajťuhájťuhajaťuhujťujťújtuľaľa: ťuh, ťuhaj, tuľaľa, zvýskol od radostiihíhihaíhaíhajihájihohóihop: už je náš, iha, iháj, ihohóihúihuhúichúichuchújuchjuchájuchachájujjújjujujjujújhujújhuhuhuhúhahóhujujhujbuj: ihú, ihuhú, juch, jujuj, rozbehli sa a šup do vody


    chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšiepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasyzavšehovor. vše: zavše, vše sa obrátiobčaskedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošitatu a tamtu i tamsem-tamkde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapnez času na časčasomniekedydakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za nímzastar. niekdykedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada


    niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej • dakdevoľakdekdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik

    2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru • niekamdakdedakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôlvoľakdevoľakamkdesikamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru

    3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade) • dakdemiestamizastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopilkde-tutu i tutu a tamtu i tamtu-tamsem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlázried. ledakde (F. Hečko)expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená


    niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

    2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

    3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

    4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


    zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevániekedyobčas: niekedy, občas sa tu zastavíchvíľamichvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozorujepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakovkedy-tedysem-tamkde-tutu a tamtu i tamz času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čeločasom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda


    hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockdekdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvekexpr.: kadekdekdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papierevšelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožkyhovor.: bárkdebárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho vecikade-tadetu i tamtu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihyexpr. lárom-fáromnár. sťakde

    2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockdehocikamhockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišielkdekoľvekkamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola vodatu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onamvšelikdevšelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikamhovor.: bárkdebárskdebárkambárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskamkdekam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

    3. p. všade


    ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tentotátototo: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňutento tutáto tutoto toten tutá tuto tututo tentuto tátuto totento tutotáto tutototo tutohovor.: tu tentu tátu totuto tentotuto tátotuto totoexpr.: tenhľatáhľatohľatentohľatátohľatotohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biťnár. totentotá

    2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • ononaono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol

    3. p. tamten


    tu-tam 1. p. niekde 3 2. p. niekedy 1


    rúrka duté teleso menšieho valcovitého tvaru: drenážna rúrkatrubica: sklená trubica, anat. sluchová trubicatuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tubetrúbeľka (vec sformovaná do podoby rúrky): urobiť trúbeľku z papieraodb. tubus (rúrka ako súčasť optických prístrojov): tubus ďalekohľaduodb.: vlásočnicakapilára (úzka rúrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita)


    schránka predmet v podobe škatule, do ktorého sa niečo ukladá al. odkladá: poštová schránkaskrinka: vybrať cennosti zo skrinkykazeta (obyč. ozdobná schránka): kazeta na cigaretyšperkovnicašperkovnička (schránka na šperky) • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tubetruhlica: truhlica diamantovurna (schránka s popolom mŕtveho) • hovor. zastaráv. buksahovor. dóza: nasypať niečo do dózyniž. hovor.: piksľapiksňa: piksľa, piksňa na cukor


    tuba p. rúrka, schránka


    tubera p. tuberkulóza


    tuberkulóza nákazlivá choroba zasahujúca obyč. pľúca • suchoty: mať tuberkulózu, suchotyhovor. suchotiny (tuberkulóza pľúc) • hovor. expr. tuberazastar. suchá nemoc


    tuberák p. tuberkulotik


    tuberkulotik človek chorý na tuberkulózu • hovor. suchotinárhovor. expr. tuberák


    tubus p. rúrka


    množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

    2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

    p. aj kopa 2


    tucet p. množstvo 2


    veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa rázmnohokrátmnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnounejedenkrátnejeden razviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihlinespočetnekrátkniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrátmnohonásobneoveľaexpr.: stonásobnetisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iníčastoneraz: často, neraz nevedel, ako ďalejexpr.: stokrátsto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobilexpr. nastokrát: ďakujem vám nastokrátexpr.: tisíckráttisíc rázmiliónkrátmilión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť saexpr.: tucetkráttucet rázixkrátix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieťexpr.: toľkokráttoľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal


    tucetkrát, tucet ráz p. veľakrát


    predtucha pocit, že sa niečo stane, obyč. zlé • tušenie: má nejasnú predtuchu, nejasné tušenie, že sa to nevydarípoet. tucha (Krasko)potucha iba v spoj. nemať ani potuchy


    tucha p. predtucha


    hniť 1. podliehať rozkladu pôsobením mikroorganizmov (o organických látkach) • rozkladať sazahnívať: ovocie hnije; mäso sa už rozkladá; korene v zemi hnijú, zahnívajúrozpadávať sarozpadať sa: telo v zemi hnije, rozpadá(va) satuchnúťprieť (kaziť sa vlhkosťou): lístie tuchne, prie

    2. p. zaháľať


    plesnieť, plesnivieť stávať sa plesnivým, pokrývať sa plesňou: zaváranina plesnie, plesnivietuchnúť (kaziť sa vlhkosťou): steny od vlhkosti tuchnúprieť (kaziť sa vlhkosťou): zrno pod snehom prie


    postávať 1. dlhší čas (prerušovane) niekde nečinne stáť al. dlhšie na niečo čakať • obstávaťvystávať: na ulici postávajú, obstávajú, vystávajú hlúčiky chlapcovexpr.: trčaťtvrdnúťtuchnúť (nedobrovoľne, obyč. pri čakaní): na zastávke sme trčali, tvrdli pol hodiny

    2. p. povaľovať sa 1


    tuchnúť 1. p. plesnieť, hniť 1 2. p. postávať 1


    všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť sizbadaťspozorovaťpostrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadaťzobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiťzaznamenaťhovor.: zaregistrovaťregistrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieťzočiťzhliadnuťzahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiťzacítiťvybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

    2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovaťuznaťzachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

    p. aj obtrieť sa


    bucko hypok. 1. bucľaté malé dieťa • expr.: bucľabucláč: len aby sa z bucľaťa nestal pretučnený mládenecdet. al. expr. tučibomba: spolužiaci volali mamičkinho bucka tučibomba

    2. p. brucháč


    tučiť sa p. tučnieť


    tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstneguľatieťguľatiť sazaokrúhľovať saokrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli saexpr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejúzastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučíbruchatieťexpr.: bachratieťpupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sahrubnúť (o ťarchavej žene) • priberaťpriberať na váhehovor. poprávať sapopravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sazried. správať sa (Kukučín)


    brucháč expr. tučný, bruchatý človek • expr.: brucháňbruchajbachráčbachráň: už v štyridsiatke sa z neho stal brucháč, bachráčexpr.: tučkobuckotučniakvypasenec: pod tým vypasencom sa isto lavička zlomípejor.: pupkáčopucheľbravčozried. megero


    tučko p. brucháč


    tučnastý p. tučný 1


    tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstýtelnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlapokrúhlyguľatýexpr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčkanár. jablčistý: jablčisté prasiatkoplnýzaokrúhlenýoblýkyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčinakorpulentnýobjemnýzavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postavamäsitýmäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté rukysadlovitýsadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasaloobéznypretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudízažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáčhovor. silný: je silnejšej postavyplnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletnýmolet (neskl.): plnoštíhla, moletná dámaexpr.: tučnučkýtučnulinkýtučnunkýtlstučkýtlstunkýtlstulinkýguľatučkýzaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätkoexpr. zried. tučnastý (Jesenská)expr. pretučný: tučný, pretučnýexpr.: vykŕmenývytučnenývytučený: dobre vykŕmený, vytučnenýexpr.: rozkysnutýrozkydnutýpejor.: pupkatýbruchatýbachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchárahovor. pejor.: vypasenýdopasenýrozpasenývyžratý: vypasený, vyžratý ako prasapren. pejor.: opuchnutýspuchnutýnár. expr.: odudlavenýnaváľaný: odudlavený, naváľaný zadoksubšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčovýsvinskýprasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

    2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1


    tučniak 1. vták žijúci v Antarktíde • pinguin

    2. p. brucháč


    zaokrúhľovať sa stávať sa okrúhlym, oblým (o tele a jeho častiach) • zaobľovať saokrúhlieťokrúhliť sa: brucho, tvár sa mu zaokrúhľuje, zaobľuje, okrúhlie; vo štvrtom mesiaci ťarchavosti sa zaokrúhľuje, okrúhliguľatiť saguľatieťzaguľacovať sa (nadobúdať guľatý tvar): boky sa jej akosi guľatia, akosi guľatejú; telo sa mu vekom zaguľacujeexpr. bucľatieť (stávať sa bucľatým): líčka dievčaťu bucľatejútučnieťpriberať (stávať sa tučným) • expr. bachratieť: po tridsiatke začala tučnieť, priberať, bachratieťvypĺňať sa: postava sa jej vypĺňazried. zaokrúžľovať sa: zaokrúžlené líca (Šoltésová)


    tučnosť p. tučnota


    tučnota vlastnosť niekoho al. niečoho tučného • tučnosť: sklon k tučnote; tučnota mlieka, tučnosť dobytkamastnotatelnatosť: telnatosť postavytlstota: tlstota telakorpulenciakorpulentnosť: korpulentnosť postavyobezitaobéznosť: boj proti obezite, obéznostiexpr.: bachratosťbruchatosť


    tučnučký, tučnunký, tučnulinký p. tučný 1


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    mastný 1. obsahujúci mastnotu, sadlo, tuk (nadmerne) • tučný (op. chudý): mastný, tučný rezeň je nechutnýtukový: mastná, tuková škvrna na vodeprimastný (príliš mastný)

    2. natretý al. napustený masťou, mastnotou (op. suchý) • namastenýomastenýpomastenýhovor. mastený: mastný, namastený chlieb; omastené, pomastené, mastené zemiakyprimastný (príliš mastný)

    3. zašpinený nejakou mastnotou (op. čistý) • zamastenýumastený: mastný, zamastený, umastený obruspremastený (preniknutý mastnotou): montérky sú celé premastené od oleja

    4. p. veľký 1 5. p. hrubý 2, neslušný


    mäsitý 1. obsahujúci mäso v hojnej miere • mäsnatý: mäsitá, mäsnatá tvártučnýplný: mäsitý, tučný zátylok (op. chudý), tučné, plné pery (op. úzke, tenké) • hrubý (op. tenký): mäsitý, hrubý nos

    2. majúci bohatú dužinu • dužnatýdužinatý: mäsité, dužnaté, dužinaté huby; dužnaté, dužinaté listy aloy


    objemný ktorý má veľký objem • veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké bruchorozsiahlyobsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly románhrubýtučný: hrubá, tučná knihatlstý: tlsté teloexpr. bachratýexpr.: našuchorenýzried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    výdatný ktorý obsahuje veľa čo do množstva • sporý: chorý potrebuje výdatný spánok; drobný, ale sporý dážďhojný: ukazuje sa hojná úrodasýty (o potravinách; sýtiaci): sýte raňajkybohatý (oplývajúci niečím kladným; op. chudobný): krajina bohatá na nerastyvýživný (obsahujúci výživné látky): výživné jedloznačný: značná suma peňazíobsažný (majúci bohatý obsah): obsažný listkniž. hutný: hutná stravaodb. mastný (bohatý na látku, ktorá zvyšuje akosť): mastný betónexpr. tučný: tučný zisk

    p. aj výživný


    značný 1. pomerne veľký, pokiaľ ide o rozmery, počet, množstvo a pod. • nemalýpodstatný: značné, nemalé úsilie; značná, podstatná časť diela je hotováviditeľnýznateľnýzastar. znatný (ktorý možno ľahko vidieť, zbadať): znateľný pokles záujmuhrubý: hrubé porušenie predpisovslušný: má slušný plathovor.: poriadnydobrýhodnýúctyhodný: prešli poriadny, hodný kus cesty; úctyhodná cena; odkrojil dobrý kus chlebaexpr.: tučnýriadny: tučný zisk, riadna kopa peňazí

    2. p. dôležitý 1


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    nezaujímavý ktorý nevyvoláva záujem (op. zaujímavý, pútavý) • nezáživný: nezaujímavá, nezáživná kniha; nezáživné rozprávanienudnýotupný (vyvolávajúci nudu, otupenosť): nudná, otupná prednáškajednotvárnysuchopárnysuchýfádny (bez sviežeho stvárnenia, bez novej myšlienky a pod.): nezaujímavý, jednotvárny dej filmu; viesť suchopárny, fádny životmonotónny (bez zmeny intenzity, výšky hlasu): monotónny rečový prejavexpr.: otrepanýošúchaný (neprinášajúci nič nové): znova si vypočula dedkovu otrepanú, ošúchanú historkupejor. tuctový (op. osobitý, vynachádzavý): nezaujímavé, tuctové oblečeniehovor. expr. otravný (vzbudzujúci až nevôľu): nezaujímavý, otravný príbehfraz. nemastný-neslaný: nemastný-neslaný výkladpren. málokrvný: málokrvné umenie


    obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

    2. p. jasný 2


    priemerný ktorý je v kvalitatívnom al. kvantitatívnom hodnotení vyjadrením priemeru, stredu (op. nadpriemerný, podpriemerný) • prostrednýstredný: človek priemernej, prostrednej, strednej postavy; priemerný, prostredný žiak; výrobok priemernej, strednej kvalityobyčajnývšednýexpr. tuctový (ničím neprevyšujúci priemer): obyčajný, všedný, tuctový zjav; obyčajný, všedný, tuctový hlas


    tuctový p. bežný, obyčajný 1, všedný


    všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajnýzvyčajnýobvyklýbežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný javkaždodenný: nebola to každodenná udalosťdenný: denné starostinormálny: normálny stavbanálny: banálna historkajednotvárnymonotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna prácaprozaický: prozaické starostiexpr. tuctový: tuctový výroboknevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvárošúchanýzovšednenýexpr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slováhovor. nepoetickýkniž. profánny: profánna skutočnosťzried. všednodenný (Mihálik)šedivýsubšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)


    hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

    2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

    3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

    4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


    trilkovať vyludzovať trilky (najmä o husliach a vtákoch) • expr. tidlikať: krásne trilkuje na husliach; vták v korune stromu trilkuje, tidlikápoet. klokotať: slávik klokotáexpr.: tulikaťtudlikať (vyludzovať zvuk na hudobnom, obyč. dychovom nástroji): tu(d)likať na píšťale

    p. aj štebotať


    tudlikať p. hrať 1, trilkovať


    ťuh, ťuha p. ujú


    tuha miner. nerast čiernej farby, kovového lesku a malej tvrdosti • grafit


    túha p. túžba


    túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po sloboderoztúženieroztúženosť: ľúbostné roztúženiežiadostivosť: telesná žiadostivosťexpr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želaniekniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidériumzastar. žiadzahlad: hlad po vzdelanísmäd: smäd po umeníarch. žízeňpoet.: túhatužoba (Hviezdoslav)kniž. zastar. žiadba


    ťuhaj, ťuháj, ťuhaja p. ujú


    liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkoholpálenkadestilát: popíjať liehoviny, destilátyšpiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálenétuhéostrétvrdétúžavatužina (tuhá pálenka) • hriatahriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonkalavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľahovor. pejor. smradľavicahovor. zastaráv. al. expr. šnapsexpr. čertovica (Vajanský)expr. čertovina (Urban)pijatikasladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnoktúžobabesnica (silná liehovina) • ostricazastar.: okovitkakvithrub. chľast


    tuhé p. liehovina


    tuhľa p. tu 1


    brnieť1 mať pocit chvenia al. vyvolávať takýto pocit • brňaťtŕpnuť: brní, tŕpne mi v nohe; brní, tŕpne mi kolenomeravieťtuhnúťdrevenieť (stávať sa pritom nehybným; o častiach tela): meravejú, tuhnú mu údy; drevenie mi rukazunieť (so zvukovým efektom): brní, zuní mi v hlave; slová mu brnia, zunia v ušiach


    meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státiakniž. trnúť: trnúť hrôzoutuhnúťdrevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejúexpr.: drepenieťbrnieťbrňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenáchexpr. mrieť: mrieť strachomkamenieťexpr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachukrehnúťkľavieťmrznúťkniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydlizried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne


    mrznúť 1. tuhnúť od mrazu • zamŕzať: voda mrzne, zamŕza pri nula stupňovľadovatieťpremŕzaťzmŕzať: sneh ľadovatie; pôda už dlho premŕza, zmŕzatrešťať (o intenzívnom mraze): vonku mrzne, treštíprašťať: mrzne, len tak praští

    2. trpieť zimou • premŕzať: vonku čakal a mrzol; premŕzal v studenej izbezimomravieťzmŕzať: nohy mu zmŕzali vo vodekrehnúťziabnuť: ruky mu krehli, ziabli od chladuvymŕzať: vymŕzajú v nevykúrenej izbenár. krahnúť (Sládkovič)expr. ľadovatieťzried. ľadovieť: telo mu ľadovatelo, ľadovelozimiť sa (o človeku): celý deň sa zimila na polidrevenieťkľavieťtuhnúť (stávať sa nepohyblivým): prsty mu kľaveli, tuhli od zimy


    tuhnúť stávať sa tuhým, pevným (o niečom tekutom); (op. kvapalnieť, púšťať sa, rozpúšťať sa): med tuhnesadať sa: mlieko sa sadázrážať sa (o krvi) • rôsolovatieťhuspeninovatieťchem. želatínovať (nadobúdať tuhšiu, rôsolovitú konzistenciu): ovocná šťava rôsolovatie, želatínuje; vývar z koží huspeninovatietvrdnúť (stávať sa tvrdým); (op. mäknúť): betón, cement tvrdne


    dotuha, pís. i do tuha 1. odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom odolávať mechanickým účinkom; s veľkou intenzitou • natuho, pís. i na tuhotuho, stuha: dotuha, natuho stiahnutý pás; tuho, stuha priskrutkovaný vrchnákpevnenapevno: pevne, napevno spojiť jednotlivé častihovor. expr. fest

    2. tak, že sa niečo stane tuhým, tvrdým • natuho, pís. i na tuhotuho: dotuha, natuho vyšľahaný snehtvrdonatvrdo, pís. i na tvrdo: tvrdo, natvrdo vypracované cesto

    3. do veľkého rozporu, do zrážky • doostra, pís. i do ostrado tuhéhodo ostrého: tu to už ide dotuha, doostra


    natvrdo, pís. i na tvrdo na tvrdý spôsob (op. namäkko) • tvrdo (op. mäkko) • dotvrda, pís. i do tvrda (op. domäkka): natvrdo, tvrdo uvarené vajcia nakrájala do šalátu; zem okolo stromu bola dotvrda udupanátuhonatuho, pís. i na tuho: tuho, natuho vymiesená hlina


    pevne 1. dobre odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom dobre odolávať mechanickým účinkom; s veľkou silou, intenzitou • napevno: pevne, napevno zaviazať uzoltuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha stisnuté perystuha: stuha zviazané rukyfixne: fixne spojené častisilnosilnemocne: lepidlo silno, mocne držídôkladneporiadne: dôkladne, poriadne zatiahnuť skrutkyhovor. expr. fest: fest pritiahnutá matica

    porov. aj pevný 1

    2. porov. pevný 2, 3 3. p. isto 1, 3 4. p. rozhodne 1


    silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silnemocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťapevnetuhostuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemidotuhahovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzolveľmiznačnehodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistenáintenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného životaprenikavoostro: jasmín prenikavo, ostro voniadôrazneenergickyprudkoráznestrmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dverevehementnerazantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názoryvýdatne: vonku výdatne pršíprisilnoprisilne (príliš silno)

    porov. aj silný 1–4

    2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3


    tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevnesilnosilnemocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol rukyintenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénujetvrdohúževnatoúporneexpr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presileusilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnostiveľmi: vonku tuho, veľmi mrznenatuhonapevnodotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutkyhovor. expr. fest: lepidlo fest drží

    porov. aj tuhý 3


    tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajciatuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

    2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsnodrsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadliostroráznerozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárovprísnepríkroneprístupnestrohosucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdravodmeranechladnechladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

    3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • krutonemilosrdnehrubosurovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciubezcitnebezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

    porov. aj tvrdý 3

    4. p. tuho


    usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazykypríčinlivoagilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiáltuho: tuho sa pripravovať na skúškuexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovaniafraz. o milých päťnespis. pilne

    porov. aj usilovný


    veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


    modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasýkniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné peryjasnomodrýjasnobelasýkniž.: blankytnýazúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová oblohabledomodrýbledobelasýsvetlomodrýsvetlobelasýslabomodrýslabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tienenebovýnebovomodrýnebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkomnevädzovýnevädzovomodrýnevädzovobelasýpoet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látkatmavomodrýtmavobelasýkniž.: temnomodrýtemnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblektuhomodrýtuhobelasýsýtomodrýsýtobelasýultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové stenyindigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohaviceoceľovýoceľovomodrýoceľovobelasýkobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskomslivkovýslivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostýmsivomodrýsivobelasýšedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírovýzafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperkmodrastýmodravýnamodrastýnamodravýbelastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádychexpr.: modručkýmodrunkýmodrulinkýbelasučký

    p. aj modrastý


    tuhobelasý p. modrý


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    tuhočervený p. červený


    čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna nocebenovýhavraní (o farbe očí, vlasov) • vraný: vraný kôňtuhočiernyuhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokampren.: uhľovýuhoľnýzried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasyšedivočierny (čierny so šedivým odtienkom) • černastýnačernastýčernavýzried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach (J. Kráľ)začernetýočernetýsčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperkypričierny (príliš čierny) • expr.: čiernučkýčiernuškýčiernulinký

    p. aj opálený, tmavý

    2. p. smutný, nešťastný 3 3. p. zlý 1, nečistý 2 4. p. nedovolený


    tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbamisýtytuhý: tmavá, sýta, tuhá modráčiernytuhočiernyuhľovočiernyexpr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli)počernýpočernastýkreolskýčokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožkačernastýčernavýzried.: černistýpotemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ)expr. pretmavý (veľmi tmavý)

    2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachtypochmúrnypošmúrnykniž. ponurýkniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domyšerýpoet. súmračnýexpr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večertienistýtônistýzastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová)temnistýtmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadieexpr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý

    3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný


    tuhočierny p. tmavý 1, čierny 1


    tuhomodrý p. modrý


    ružový ktorý má veľmi bledý odtieň červenej, ktorý má farbu šípovej ruže • bledoružovýsvetloružovýslaboružový (ružový s bledým odtienkom): ružová, bledoružová, svetloružová, slaboružová čipkalososovoružovýlososový (ružový ako lososie mäso): lososovoružový, lososový dámsky kostýmstaroružový (ružový so sivým al. žltým odtienkom) • zlatoružový (ružový do zlata): zlatoružová fasáda kaštieľacukríkový (sýtoružový, krikľavo ružový) • tmavoružovýtuhoružový (ružový s tmavým odtienkom): tmavoružový rúžexpr.: ružovkavýružovastýružovkastý (so slabučkým ružovým nádychom): ružovkavý, ružovkastý púčik

    porov. aj červený


    tuhoružový p. ružový


    tuhozelený p. zelený


    zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelenýživozelenýostrozelenýsýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový lessvetlozelenýslabozelenýbledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúzazelenožltýžltozelenýkaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľazlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre poliapren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavýzelenkavýzelenastýzelenkastýnazelenastýnazelenalýnazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlozried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak)tuhozelenýtmavozelenýtemnozelenýfľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plotzelenomodrýmodrozelenýbelasozelenýzelenobelasýtyrkysovýakvamarínovývodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farbytrávovýtrávovozelenýhráškovýhráškovozelenýsmaragdovýsmaragdovozelenýmalachitovýmorský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farbaolivovýolivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látkyšedivozelenýsivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučkýzelenušký


    žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltýostrožltýsýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnkosvetložltýslabožltýžltobledýžltobielybledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farbyžltastýžltkastýžltavýžltkavýnažltastýnažltkastýnažltkavýžltavobielyžltkavobielyžltkavobledýžltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografieexpr.: žltučkýžltulinkýžltunkýžltušký: žltučké kuriatkažltozelenýzelenožltýkaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúzamosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltýžltozlatýzlatistýzlatýzlatkavýzlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasyslamenožltýslamenýslamovožltýslamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučkýzlatuškýzlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zorežltohnedýokrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožkažltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlinapomarančovožltýoranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltýtmavožltýtemnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medovýmedovožltýcitrónovýcitrónovožltýkanárikovýpieskovýpúpavovýžĺtkovýžĺtkovožltýmaslovýkrémovýšafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farbyplavýhovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasyzožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list


    tuhučký p. tuhý 1


    tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmotasúdržnýkniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masastuhnutýstvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farbaodb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, olejetvrdý (op. mäkký) • nepoddajnýneohybnýhúževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevoťažký (o pôde) • odb. rigidnýexpr. tuhučký

    2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevnýsilný: mať tuhý, pevný, silný koreňodolnýzdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlapnezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmovúpornýhúževnatýnevykoreniteľnýnevykynožiteľnýnezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina

    3. ktorý má veľkú intenzitu • silnýmocnýveľkýpevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvoohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenkatreskúciostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutýexpr. urputnýúpornýneúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zimatvrdýhlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánoksýtytmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modráťažkýnamáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robotanáruživý: náruživý fajčiarexpr. čertovský

    4. p. horlivý 5. p. meravý 1


    ťuhuj p. ujú


Pozri výraz TU v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV