Synonymá slova "trán" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 67 výsledkov (1 strana)
-
transakcia p. úkon
úkon časť súvislého konania: lekársky, liečebný úkon, náboženský úkon • operácia (riadený postup v zložitých úkonoch): finančná, právna operácia, bojová operácia • transakcia (ekonomický úkon, najmä finančný): obchodná transakcia • činnosť: podnikateľská činnosť • výkon: pracovný výkon
transalpský p. zaalpský
zaalpský ktorý sa nachádza za Alpami • transalpský: Taliansko je pre nás zaalpská, transalpská krajina
transatlantický p. zámorský
zaatlantický ktorý sa nachádza za Atlantikom, ktorý pochádza spoza Atlantiku, smerujúci za Atlantik •transatlantický: zaatlantické, transatlantické ambície Európanov
zámorský ktorý je za morom, ktorý ta smeruje • zaoceánsky • transoceánsky (týkajúci sa oceánov): zámorské, zaoceánske trhy • zaatlantický • transatlantický (týkajúci sa Atlantického oceána): zaatlantické krajiny
nadprirodzený ktorý sa vymyká rozumovému a zmyslovému poznaniu (op. skutočný, normálny): viera v nadprirodzené sily • nereálny • nadskutočný • fantastický • ideálny (existujúci iba vo fantázii, v predstavách): v hre vystupovali nadprirodzené, fantastické bytosti; ideálny, nereálny, nadskutočný svet • nadpozemský • kniž. nadzemský • zastar. nezemský (nepochádzajúci z tohto sveta; op. pozemský, svetský): nadpozemský, nadzemský pokoj; nezemská krása • nadzmyslový • kniž.: transcendentálny • transcendentný (zmyslami neuchopiteľný): nadzmyslová skúsenosť; transcendentálna, transcendentná sféra • kniž.: okultistický • okultný (zakladajúci sa na mágii): okultistické, okultné javy • zázračný • čarovný (spojený so zázrakom, čarami): ježibabin prútik mal zázračnú, čarovnú moc; konať nadprirodzené, zázračné skutky • tajomný (spojený s tajomstvom): nadprirodzené, tajomné mocnosti
p. aj neskutočný, neobyčajný
transcendentálny, transcendentný p. nadprirodzený
odsun premiestňovanie niečoho al. niekoho na iné miesto • transfer: odsun, transfer obyvateľstva • odvoz (dopravovanie na iné miesto): odvoz nábytku • zried. odvážka (Podjavorinská) • presun: presun jednotky na front
transfer p. odsun
odviezť vezením (dopravným prostriedkom) odpraviť, dopraviť na iné miesto • previezť • zaviezť: odviezť, previezť, zaviezť chorého do nemocnice • vyviezť (odviezť von al. hore): vyviezť odpadky • odtransportovať: vojakov odtransportovali na juh • odexpedovať (veci): nábytok odexpedovali do predajní • subšt. odlifrovať: všetok materiál kamsi odlifrovali • odsunúť: ranených odsunuli z boja • transferovať (obyvateľstvo z jednej krajiny do druhej) • odšantročiť (na neznáme miesto): nik nevie, kde zajatcov odšantročili • expr.: odredikať • odterigať (pomaly al. nepohodlne) • odvoziť (opakovane) • pobrať • poodvážať • zviezť (postupne): obilie treba odvoziť, poodvážať, zviezť do sýpok; chlapov pobrali, poodvážali do táborov
transferovať p. odviezť
premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniť • pretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systém • kniž.: prerodiť • preporodiť • obrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svet • kniž. preformovať: treba preformovať celé naše myslenie • zreformovať • reformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopis • odb. transformovať: transformovať elektrický prúd • kniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz) • preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemysel • prečariť • prečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabu • kniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)
p. aj prerobiť
2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasov • hovor.: preinačiť • preonačiť • zinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačili • pren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilo • pozmeniť • obmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódia • popremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňané • zvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie
3. nahradiť niečím iným • zameniť • vymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingy • hovor.: prečarať • prečarovať • začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajaca • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vety • zmeniť • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovku • popremieňať • pozamieňať • povymieňať (postupne, viacero vecí)
transfigurovať p. premeniť 1
transformácia p. zmena 1
zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasia • premena: hlboká premena v živote • prevrat • zvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vede • obrat: politický obrat • otras: krajinu zasiahol hospodársky otras • zlom: revolučný zlom v dejinách • kniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelom • kniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerod • skok (náhla zásadná zmena): vývinový skok • obmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenou • odb. metamorfóza: metamorfóza hornín • revolúcia (základná zmena): priemyselná revolúcia • odb. konverzia: konverzia zbrojnej výroby • transformácia: transformácia elektrického prúdu • reforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma
2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmeny • hovor. šichta: vrátiť sa zo šichty • hovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnej • hovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú
transformovať p. premeniť 1
medzikontinentálny prechádzajúci z jedného kontinentu na iný al. iné • interkontinentálny: medzikontinentálny, interkontinentálny let • medzipevninový (spájajúci dve al. viaceré pevniny): medzipevninový letecký styk • transkontinentálny: medzikontinentálna, transkontinentálna raketa
prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohu • odpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšem • preklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmo • expr.: preklepkať • preťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sám • poprepisovať (viac vecí)
2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesne • odb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby
3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovať • prerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobil • opraviť • zmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť
4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na deti • poprepisovať (postupne, na viaceré osoby)
transkribovať p. prepísať 2
prepis 1. prevedenie, prepísanie do inej grafickej sústavy • odb. transkripcia: fonetický prepis, fonetická transkripcia • lingv. transliterácia: prepis, transliterácia z azbuky do latinky
2. p. prevod 1
transkripcia p. prepis 1
prekladateľ kto prekladá do iného jazyka: prekladateľ do angličtiny • tlmočník (osoba prekladajúca ústny jazykový prejav do iného jazyka): dorozumieť sa pomocou tlmočníka • kniž. translátor
transliterácia p. prepis 1
transliterovať p. prepísať 2
prevod 1. práv. výkon, ktorým sa prenášajú práva, majetok a pod. na niekoho iného • prepis: prevod, prepis domu
2. účt. zapísanie zostatku na nový účet • prenos: prevod, prenos dlžnej sumy • zastar. prenáška
3. tech. mechanizmus na prenášanie pohybu a mechanickej sily • tech. transmisia
transmisia p. prevod 3
transmutovať p. zmeniť sa
zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť tvárnosť, podstatu • premeniť sa: na starosť sa už nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • prejsť (zmeniť sa na niečo iné): modrá prešla do zelenej; hádky prejdú do bitky • popremieňať sa (postupne): v meste sa všeličo popremieňalo • pozmeniť sa • obmeniť sa (sčasti sa zmeniť): jej vzťah k rodine sa pozmenil; obmenil sa nám denný poriadok • napraviť sa (zmeniť sa k lepšiemu): žiak sa v poslednom čase napravil • obrátiť sa: zajtra sa počasie obráti; všetko zlé sa obráti na dobré • odstať sa (v úsloví): čo sa stalo, už sa neodstane • presunúť sa (o rozložení niečoho): pomer síl sa presunul • kniž. prepodstatniť sa (zmeniť svoju podstatu): literatúra sa celkom prepodstatnila • kniž.: preporodiť sa • prerodiť sa: mladík sa pre(po)rodil na chlapa • prevteliť sa (zmeniť sa na inú bytosť, vstúpiť do inej bytosti): Boh sa prevtelil do človeka • kniž. transmutovať (zmeniť sa transmutáciou, zmeniť sa ako druh): rádioaktívne prvky transmutujú
transoceánsky p. zámorský
priesvitný (čiastočne) prepúšťajúci svetlo • transparentný • zastaráv. presvitavý: priesvitný, transparentný lak; priesvitná, transparentná, presvitavá látka • priehľadný (cez ktorý dobre vidieť): priehľadné sklo • priezračný: priezračná voda
priezračný 1. cez ktorý vidno • priehľadný: priezračné, priehľadné sklo • čistý • číry (o tekutine bez prímesí, nečistoty a pod.) • pren. krištáľový (priezračný ako krištáľ): čistá, číra, krištáľová voda • priesvitný • transparentný (o látkach, materiáloch prepúšťajúcich svetlo)
2. p. jasný 2, zjavný
transparentný p. priesvitný
tlmočiť 1. dať vedieť v mene niekoho • odovzdať: mám vám tlmočiť, odovzdať pozdrav, odkaz • vyjadriť • oznámiť (za iného): som poverený vyjadriť, oznámiť názor celej skupiny
2. dávať, prevádzať do iného jazyka • prekladať • kniž. transponovať: tlmočiť, prekladať, transponovať rozhovor do angličtiny • dabovať (zvukovo prevádzať do iného jazyka): dabovať film
transponovať p. tlmočiť 2
doprava1 premiestňovanie osôb a nákladov dopravnými prostriedkami • preprava • transport: cestná, letecká, železničná doprava, preprava; cestný, letecký, železničný transport • prevoz: prevoz chorého do nemocnice • prevážka: prevážka výletníkov cez rieku • dovoz (privezenie niečoho): zaplatiť za dovoz nábytku • tranzit (doprava cez cudzie územie)
transport 1. p. doprava1 2. p. vlak
vlak koľajový dopravný prostriedok na prepravu osôb al. tovaru: osobný vlak, nastúpiť do vlaku, zmeškať vlak • transport (vlak naložený niečím): vojenský transport • rýchlik (vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť) • expres (diaľkový rýchlik) • hovor. motorka (motorový vlak) • hovor. zastaráv. al. expr. mašina: sadnúť na mašinu • hovor. zastar. železnica: po trati sa ženie železnica (Rázus) • subšt.: osobák (osobný vlak), motorák (motorový vlak)
dopravník dopravné zariadenie premiestňujúce materiál • transportér: pásový dopravník, transportér • elevátor (dopravník so šikmou plochou): elevátor na uhlie
transportér p. dopravník
dopravný súvisiaci s dopravou (v širšom zmysle): dopravné uzly, dopravný podnik • komunikačný (súvisiaci s komunikáciami, t. j. dopravnými cestami, s verejnou dopravou): dopravná, komunikačná sieť • cestný (týkajúci sa cestnej dopravy): cestná nehodovosť, cestné spoje • prepravný • transportný (týkajúci sa prevážania osôb, nákladov): prepravné prostriedky, predpisy; transportné tarify
transportný p. dopravný
posielať spôsobovať, zariaďovať, aby sa niečo niekam dostalo • zasielať • odosielať: posielať, zasielať list poštou; zásielku posielať, odosielať až na druhý deň • admin. al. pošt. expedovať (posielať adresátovi): expedovanie tovaru, poštových zásielok • rozosielať • rozposielať (na rozličné miesta) • hovor. šikovať: na sever šikujú čerstvú zeleninu z Bulharska • dopravovať (posielať dopravným prostriedkom): tovar k nám dopravujú loďou • transportovať (posielať na dopravnom prostriedku, obyč. so sprievodom): zajatcov transportujú na Sibír • subšt. lifrovať: lifrovali nás rýchlo domov • poet. slať
previezť dopravným prostriedkom premiestniť (z jedného miesta na druhé) • prepraviť: deti previezli, prepravili do bezpečia; previezť, prepraviť chorého do nemocnice • dopraviť: náklad dopravili do domu taxíkom • transportovať (obyč. s určeným sprievodom): transportovať potraviny do ohrozenej oblasti • prepašovať (tajne, protizákonne a pod.): prepašovať utečenca, drogy cez hranice • zviezť • odviezť (niekam): zveziem, odveziem deti do školy autom • povoziť • poprevážať (istý čas voziť po viacerých miestach): povoziť, poprevážať, previezť návštevu po meste
transportovať p. previezť; posielať
viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobuse • voziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíku • prevážať • transportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrk • niesť • unášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považím • odvážať • vyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvo • privážať • dovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelne • rozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mlieko • nár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore
priečka 1. latka priečne spájajúca dve pobočné časti al. slúžiaca na ich vystuženie • štebeľ • zastar. stupka: priečky, šteble, stupky na rebríku • stúpadlo • hovor. stúpačka (vstavané priečky slúžiace ako rebrík, napr. v komínoch, kanáloch) • nár.: sprušeľ (Vajanský) • šprusľa • sprušľa (J. Horák) • šteblina (Kukučín)
2. geom. priamka pretínajúca geometrický útvar • transverzála
3. p. stena 1 4. p. priča
transverzála p. priečka 2
rádio 1. rozhlasový prijímač • rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímač • hovor. rozhlas • zastar. rádioaparát • hovor. tranzistor (tranzistorové rádio) • subšt. tranzistorák • tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave)
2. p. rozhlas
tranzistor p. rádio 1
tranzistorák p. rádio 1
tranzit p. doprava1
fištrón p. rozum, hlava 2
hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni
2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika
3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2
rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • um • mozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na um • intelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrón • hlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavu • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • myseľ: zamestnáva to jeho myseľ
moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov
2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť
3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách
stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličku • stolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolec • stolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolica • kreslo • hovor.: fotel • fotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelke • klubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovka • ušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiaku • taburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburet • trón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trón • kniž. prestol: kniežací prestol • zastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)
2. p. zub
trón 1. p. stolička 1 2. p. moc1 1
výtržníctvo správanie príznačné pre výtržníkov, výtržnícky čin: dopustiť sa výtržníctva • uličníctvo • pejor. chuligánstvo
p. aj výtržnosť
výtržník rušiteľ verejného poriadku: opitý nočný výtržník • expr. nespratník • hovor. škandalista (Karvaš) • hovor. zastar. škandálnik (Vajanský) • pejor. chuligán: polícia rozohnala chuligánov • subšt. grázel