Synonymá slova "tresk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 25 výsledkov (1 strana)

  • bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bumpác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnostirachtresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromucapcáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážkečapčapsčľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočkuchľuschľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

    p. aj buch, švác, prask

    2. p. ach 1


    lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielnehlukhukot: hukot strojovhrmotbuchot: buchot kladívštrkotšramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazítreskplesktreskotrachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiektrepot: trepot bubnovhrkot: hrkot nenastaveného motoraexpr.: hurhajharavarabengálhuriavklom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuťdupot: dupot konírapothovor. hurt: prísť s hurtomexpr. revhovor. expr.: štabarcrámustartas: deti od rána robia štabarcsubšt.: kravál • randál


    prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásktreskbáctrep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvárikrachpukruprups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnicedruzgšvác: druzg, švác, hodil tanier o zembuchbumbums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi


    tresk1 p. prask, bác 1


    tresk2, treskot p. lomoz


    buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

    2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


    hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


    naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

    2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

    3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

    4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


    ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiťtresnúťtresknúťchňapnúťrachnúťbuchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliťorútiťnár. expr.: olomáziťošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

    2. p. ohromiť


    plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúťpľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúťtlesknúťtľasknúť (dlaňami) • zaplesnúťzaplesknúťzaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúťtresknúťtrepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúťcapiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

    2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúťpľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúťtľapnúť (zľahka) • pľaštiťpleštiť (silnejšie) • expr.: capnúťčapnúťčľapnúťčapiť (prudko) • expr.: lupnúťpacnúťbacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

    p. aj udrieť 1

    3. p. hodiť


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúťpuknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, puklarozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukolrozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučiliroztrhnúť sarozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrholpopraskať (sa)popráskať (sa)popukať (sa)dopraskať (sa)dopukať (sa)rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukalazried. spukať: zem spukala od horúčavy

    2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým puklachrupnúťrupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chruplatresnúťtresknúťplesnúťplesknúťrachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachlaexpr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplozapraskaťzapráskaťzaprašťaťzapukaťzaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstamiexpr. zapraskotať

    3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľadpren.: zahľadieť sazapozerať sazadívať sazaprizerať sapren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesoraexpr.: zblázniť sapoblázniť sazjašiť sapojašiť sazbesnieť (sa)spochabiť saspochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiťhovor. expr.: buchnúť sabachnúť sarachnúť satresnúť satresknúť sazasprostiť sa: buchnúť sa do chlapcapozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní

    2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčilpozdať sazazdať sazvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudzinyhovor. zavidieť sazried. zľúbiť sa (Dobšinský)zried. popáčiť sa (Rázus)zalahodiťpolahodiť: úspech mu zalahodilzaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťouzamilovať siobľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery

    3. p. zapáčiť sa 2


    zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieťzošalieť (sa)zísť z rozumupominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozumestratiť rozumprísť o rozumpohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum?pomiasť sapominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominulzdivieťzdivočieťzdivočiť saexpr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivelexpr.: poblázniť sazjašiť saspochabiť sazbesnieť sazjančiť sazmyšiť sapošinúť sazmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

    2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sazošalieť (sa)pojašiť sazjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovaniaexpr.: spochabiť saspochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčathovor. expr.: buchnúť satresnúť sarachnúť satresknúť sazasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený


    zaľúbený 1. ktorý cíti lásku k niekomu; svedčiaci o tom • zamilovaný: zaľúbený, zamilovaný mladík, pohľadhovor. zakukanýexpr.: zbláznenýpobláznenýzjašenýpojašenýzbesnenýspochabenýhovor. expr.: buchnutýbachnutýrachnutýtresnutýtresknutýzasprostený: je doňho celá zjašená; je do nej buchnutý, tresknutýhovor. expr. paf (neskl.)

    2. p. ľúbostný


    hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hlukhukhukot: huk, hukot strojovhrmot: hrmot vlakovlomoz: lomoz ulicebuchot: z izby sa ozval buchotrachot: rachot padajúceho lešeniašramot: šramot kľúčovtreskotjakot: rieka sa valí s jakotomhurhajexpr. huriavkhovor. expr. štabarchovor. hurtruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruchkrik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krikvresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sasubšt. brajgel


    praskot zvuk vznikajúci pri trhaní, pukaní a pod. • pukot: praskot, pukot ohňa, skla, bičachrupotexpr. druzgot: bolo počuť silný chrupot, druzgottreskotrachot (silný praskot)


    hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolomeburácavý: burácavé vlnyhrmotavýbuchotavýlomozivýlomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povaleexpr.: rachotivýrachotavýzried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadielhukotavýzried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakovexpr. hromový: hromový potlesk, hromové burácaniezried. hrmavýhovor. expr. hurtovnýnár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf)hlučnýhlasnýsilnýbúrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech

    2. p. rázny


    treskotavý p. hrmotný 1


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    treskúci p. silný 2, tuhý 3


    tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmotasúdržnýkniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masastuhnutýstvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farbaodb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, olejetvrdý (op. mäkký) • nepoddajnýneohybnýhúževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevoťažký (o pôde) • odb. rigidnýexpr. tuhučký

    2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevnýsilný: mať tuhý, pevný, silný koreňodolnýzdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlapnezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmovúpornýhúževnatýnevykoreniteľnýnevykynožiteľnýnezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina

    3. ktorý má veľkú intenzitu • silnýmocnýveľkýpevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvoohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenkatreskúciostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutýexpr. urputnýúpornýneúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zimatvrdýhlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánoksýtytmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modráťažkýnamáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robotanáruživý: náruživý fajčiarexpr. čertovský

    4. p. horlivý 5. p. meravý 1


    táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraninyexpr. táračkavýmysel: neverí jeho táračkám, výmyslomexpr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvaťexpr.: povedačkatresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-pleskybľabotexpr.: sprostosťhlúposťsprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostotyexpr.: debilitadebilnosťexpr. zried. trepaninahovor. pletka: špinavé pletkyhovor. expr.: somárčinasomárstvosomarinavolovinakoninakravinacapinazastar. blúznina (Laskomerský)nár.: ľabdaninaľaptpejor. hovädzinahovor. pejor. gebuzinahrub. drístsubšt.: hovadina • šplech • kec • blbosť • blbina • debilina


    tresky-plesky p. táranina


Pozri výraz TRESK v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV