Synonymá slova "síľ" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1136 výsledkov (10 strán)
-
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov
2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť
3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách
sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje sily • energia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energiou • činorodosť: byť plný sily, činorodosti • elán: nadobudnúť znova životný elán • vláda (telesná sila): telo leží bez vlády • kniž. potencia: tvorivá potencia umelca
2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia
3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, lásky • intenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiarenia • moc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírody • veľkosť: veľkosť citu • hĺbka: hĺbka žiaľu
4. p. zamestnanec
zamestnanec kto je zamestnaný niekde: stály zamestnanec firmy • pracovník (človek v pracovnom pomere): pracovník a organizácia • sila: učiteľská sila • pracujúci: pracujúci podniku sa vzopreli
silácky p. vystatovačný
vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavý • vypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé reči • pejor.: chvastúnsky • veľkohubý • hovor. chválenkársky • namyslený • povýšený • povýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúci • vychvaľovačný • expr.: nadutý • nafúkaný: naduté, nafúkané správanie • pyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátor • hovor. expr. frajerský: frajerské spôsoby • obyč. pejor.: silácky • silný: silácke slová
p. aj pyšný
obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta
silák človek vyznačujúci sa silou • atlét • expr.: valibuk • valihora • valivrch • miesiželezo • obor • herkules: z chlapca vyrástol valibuk, obor • expr., obyč. iron. svalovec
nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilne • násilím • zried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytu • nedobrovoľne • nútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženu • hovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotky • hovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)
2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilne • silene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosť • nútene • nedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľne • neprirodzene • strojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža
3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivo • všemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovy • silou-mocou • za každú cenu • stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu
silene p. nasilu 2
neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krása • násilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývin • nezvyčajný • zvláštny • čudný • cudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasom • deformovaný • degenerovaný • anomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubov • nenormálny • kniž.: abnormálny • anormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecí • chorobný • nezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmu • zvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžby • zried.: protiprírodný • protiprirodzený
2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieraný • strojený • hraný • afektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimika • silený • nútený • násilný • umelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosť • vyumelkovaný • preumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná reč • upätý • kožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správanie • kŕčovitý • kniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmev • prepiaty • prehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť
p. aj neúprimný
neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokrytecký • pejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračský • zried. pretváravý • pretvárny • zastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanie • úlisný • ľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmev • dvojtvárny • expr.: dvojaký • obojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveď • expr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tváre • predstieraný • neprirodzený • strojený • hraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosť • násilný • silený • nútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosť • pren. expr.: sladký • cukrový • medový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasom • pren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť
predstieraný prejavovaný iba navonok, v skutočnosti nejestvujúci, nepociťovaný, neprežívaný a pod. (op. skutočný) • hraný: predstieraný, hraný záujem • silený • nútený (robený nasilu; op. prirodzený): silený, nútený smiech; silená veselosť • fingovaný • simulovaný • hovor. expr. filmovaný: fingovaná smrť, simulovaná choroba, filmovaná zaľúbenosť • inscenovaný • nainscenovaný • zinscenovaný (vopred pripravený s úmyslom predstierať, oklamať): inscenovaná, zinscenovaná vražda s cieľom usvedčiť vraha • hovor. blufovaný • expr. kamuflovaný: kamuflovaný poriadok • neúprimný (op. úprimný) • falošný • nepravý • filmový • imitovaný (robený naoko, akoby naozaj): neúprimný, imitovaný plač; falošné, nepravé, filmové slzy
silený ktorý pôsobí neprirodzene (o prejavoch človeka; op. prirodzený) • neprirodzený • neúprimný: silený, neprirodzený, neúprimný úsmev • násilný • nútený: zakryla prekvapenie násilným, núteným smiechom • kŕčovitý • kniž. sardonický (podobný kŕču): kŕčovitý, sardonický úškľabok • predstieraný • strojený: jej úprimnosť je predstieraná; strojený záujem
p. aj strojený
strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzený • upätý • predstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosť • afektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizované • pejor.: pózistický • pozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správanie • hraný • umelý • nútený • silený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiech • hovor. škrobený • vyumelkovaný • teatrálny • divadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivé • ceremoniálny • zastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. preciózny • pren. obradný: obradná poklona
vyumelkovaný pôsobiaci umelo • preumelkovaný • neprirodzený • strojený: vyumelkovaná, neprirodzená, strojená poézia • afektovaný: afektovaný jazykový prejav • štylizovaný • artistický • zried. artistný (veľmi zdôrazňujúci formu, obyč. v umení): štylizovaný, artistný prejav; príliš artistická, artistná forma • nútený: nútená veselosť • hraný • predstieraný • neúprimný: hraný, predstieraný záujem o niečo; neúprimný úsmev • násilný • silený (pôsobiaci nasilu): násilný, silený humor, plač • rafinovaný (vyrátaný na efekt): rafinovaná elegancia • kniž. preciózny: preciózny štýl
kremičitan chem. anorganická zlúčenina kysličníka kremičitého • silikát
silikát p. kremičitan
nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči
2. p. dráždiť 2
siliť p. nútiť 1
hrubo 1. s pomerne veľkým prierezom (telesa), s veľkou hrúbkou (op. tenko) • nahrubo (op. natenko): hrubo, nahrubo pokrájaná saláma; hrubo, nahrubo nanášať farbu • zhruba • zried.: zhrúbe • zhrúbky: škáry boli hrubo, zhruba zahádzané maltou; chlieb si natrel lekvárom na palec zhrúbe, zhrúbky • hovor.: silno • silne: silno napadlo snehu • nár.: hrúbä • zhrúbä (Vansová, Šoltésová) • expr. hrubočizne (veľmi hrubo)
2. s hrboľatým povrchom, na hrboľatý povrch; obsahujúc väčšie kúsky, čiastočky, na hrubšie kúsky (op. hladko, jemne) • nahrubo • drsno • drsne: hrubo, nahrubo, drsno opracovať súčiastky; hrubo, nahrubo zomletá káva • zhruba: hrubo, zhruba ohobľovaná doska
3. v hlavných, hrubých črtách (op. detailne) • nahrubo • zhruba • všeobecne: hrubo, nahrubo načrtnúť ciele vzdelávania; zhruba, všeobecne predstaviť úlohy základného výskumu • približne (nie celkom presne): približne zopakoval, čo povedal predtým
4. p. tvrdo 3 5. p. ťažko 2
porov. aj hrubý 2
pevne 1. dobre odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom dobre odolávať mechanickým účinkom; s veľkou silou, intenzitou • napevno: pevne, napevno zaviazať uzol • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha stisnuté pery • stuha: stuha zviazané ruky • fixne: fixne spojené časti • silno • silne • mocne: lepidlo silno, mocne drží • dôkladne • poriadne: dôkladne, poriadne zatiahnuť skrutky • hovor. expr. fest: fest pritiahnutá matica
porov. aj pevný 1
2. porov. pevný 2, 3 3. p. isto 1, 3 4. p. rozhodne 1
silne p. silno 1, hrubo 1, ťažko 3
silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silne • mocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťa • pevne • tuho • stuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemi • dotuha • hovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzol • veľmi • značne • hodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistená • intenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného života • prenikavo • ostro: jasmín prenikavo, ostro vonia • dôrazne • energicky • prudko • rázne • strmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dvere • vehementne • razantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názory • výdatne: vonku výdatne prší • prisilno • prisilne (príliš silno)
porov. aj silný 1–4
2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3
strmo 1. s ostrým sklonom, takmer zvislo smerom hore al. dolu • prudko • ostro • príkro: chodník strmo, prudko klesá k rieke; lietadlo ostro, príkro stúpa • zastar. zrázne
2. s veľkou silou, intenzitou • rázne • prudko • silne • silno: strmo, rázne sa prechádzal po izbe; prudko, silno zabuchol dvere • ostro • zostra: ostro, zostra zaklopal na oblok
3. prejavujúc ráznosť, rozhodnosť • rázne: strmo, rázne odpovedať na otázky • ostro • zostra • príkro: ostro, zostra, príkro sa pozrel na syna • rozhodne • energicky • rezolútne: rozhodne, energicky, rezolútne požiadal o ospravedlnenie • stroho: stroho zaveliť na odchod • prudko • expr. britko: prudko, britko zareagovať na nevhodnú poznámku
ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem
2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne
porov. aj ťažký 3
3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo
4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí
5. p. sotva 2
tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevne • silno • silne • mocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol ruky • intenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénuje • tvrdo • húževnato • úporne • expr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presile • usilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnosti • veľmi: vonku tuho, veľmi mrzne • natuho • napevno • dotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutky • hovor. expr. fest: lepidlo fest drží
porov. aj tuhý 3
veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodne • značne: veľmi, hodne, značne mu pomohli • nemálo • veľa • mnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťou • vysoko: vysoko si vážia svojho učiteľa • neobyčajne • nezvyčajne • nevšedne • mimoriadne • osobitne • zvlášť • kniž.: nezvykle • neobvykle • obzvlášť • zastar. obzvlášte • hovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekom • pozoruhodne • obdivuhodne • kniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskok • neprimerane • nepomerne • neúmerne • nadmerne • enormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotreba • priveľmi • príliš • prílišne • nadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťa • nanajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístup • abnormálne • nenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístup • nadpriemerne • nadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstavenie • podpriemerne • podnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stav • nevídane • neslýchane • nevýslovne • nevysloviteľne • nevypovedateľne • neopísateľne • nepredstaviteľne • neuveriteľne • nezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitok • nesmierne • ohromne • vrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovanie • mocne • silne • tuho • hovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánka • ťažko: otec bol ťažko chorý • hovor. expr.: neúrekom • neúrečne • nár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečne • expr.: riadne • poriadne • naplno • náramne: riadne, poriadne, náramne si vydýchol • expr.: obrovsky • úžasne • závratne • kolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiar • expr.: šialene • ukrutne • ukrutánsky • hovor. expr.: hrozne • hrozitánsky • hromsky • strašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbená • subšt. nehorázne: nehorázne nás oklamali • expr.: až beda • až hrôza • až strach • až hanba: vychudnutý až beda, až hrôza • expr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako. • expr.: čertovsky • diabolsky • pekelne • potvorsky • hovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácia • nár. velice • subšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmi • veľmi-preveľmi • prenáramne • prenesmierne • preukrutne • nár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)
zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemný • korpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postava • zried. zavalistý: zavalistý človek • silný • mohutný • robustný: silný, robustný chlap • plný • plnší • plnoštíhly • silnejší: žena plnšej, silnejšej postavy • územčistý (zároveň nižší): územčistý muž • oblý • okrúhly • guľatý • zaokrúhlený • zaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavu • expr.: bacuľatý • bucľatý
p. aj tučný
mohutnieť stávať sa mohutnejším, mohutným (veľkosťou, intenzitou a pod.) • mocnieť: chlapec mohutnie, mocnie • silnieť (stávať sa silnejším): vietor, víchrica silnie • pevnieť • tužieť • dužieť • dužnieť (stávať sa pevnejším): stromčeky pevnejú, dužnejú • hrubnúť (stávať sa hrubším): hlas mu hrubne • rásť • narastať • zväčšovať sa (postupne): zástup rastie, narastá; nezamestnanosť sa zväčšuje • bujnieť • rozmáhať sa • rozrastať sa (výrazne mohutnieť): kriminalita bujnie, rozmáha sa; sídlisko sa rozrastá • lek. hypertrofovať (nadmerne mohutnieť): svalstvo hypertrofuje
rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú
2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov
3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy
4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty
5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú
6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním
silnieť stávať sa silnejším, silným, mocnejším, mocným (op. slabnúť) • mocnieť: zvuk silnie, mocnie; jeho vplyv na mládež silnie, mocnie • zosilnievať • zosilňovať sa: dážď zosilnieva, zosilňuje sa • mohutnieť (stávať sa veľmi silným, mohutným): hnev v otcovi mohutnie • narastať • rozmáhať sa (o intenzite, počte niečoho): nezhody v rodine narastajú, rozmáhajú sa • pevnieť • tužieť (stávať sa pevným, tuhým): svaly mu pevnejú, tužejú • mužnieť (stávať sa mužnejším, mužným): chlapec začína mužnieť • dužieť • dužnieť (stávať sa dúžim): stromčeky duž(n)ejú
p. aj tučnieť
vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa • bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú • fraz. expr. stavať sa na nohy • zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje • pozdvihovať sa • povznášať sa (hospodársky)
2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať • narastať • zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita • rozmáhať sa • rozširovať sa • šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje • silnieť • rásť: silnie, rastie južný vetrík • mohutnieť • mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť • kniž. intenzívnieť • dužnieť • dužieť: porast duž(n)ie • stupňovať sa • vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje
3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď • byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič
ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra
porov. aj ostrý 1
2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta
porov. aj ostrý 2
3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha
porov. aj ostrý 3, 4
4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie
5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera
6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie
porov. aj ostrý 3
7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami
prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil • náhle • rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršil • akútne: prudko, akútne prebiehajúca infekcia • rázne • razantne: rázne, razantne zaútočil na súpera • silno • vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názory • expr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermi • expr.: hupkom • hupky • strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej roboty • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhrade • poet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry) • zastar.: valmo • valom (Hviezdoslav, Tajovský)
porov. aj prudký 1
2. s veľkým sklonom • strmo • príkro • ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k rieke • kolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu
3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchko • impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravde • vášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukami • strmo • príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťa • rozhodne • rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrh • ostro • zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponenta • výbušne • explozívne • kniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutie • expr.: zúrivo • šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženu • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom
porov. aj prudký 2
rázne prejavujúc rozhodnosť, dôraz, s rozhodnosťou, s dôrazom • rozhodne • dôrazne: rázne, rozhodne obhajovať svoje názory; dôrazne pripomenúť svoje práva • odhodlane: odhodlane vykročil na cestu • energicky • rezolútne: energicky, rezolútne sa postavil proti ohováraniu • rezko • tvrdo • kniž. razantne: rezko, tvrdo zakročili proti výtržníkom • prudko • strmo • silno: prudko, strmo zaklopal na dvere • hovor. expr.: zhurta • hurtom • hurtovne: zhurta, hurtovne sa domáhal nápravy
porov. aj rázny
energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • rázny • rezolútny: energická, rázna, rezolútna žena • kniž. razantný: razantná povaha • rozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krok • radikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásah • dôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gesto • generálsky • veliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohyby • priebojný • kniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosť • pevný • istý: pevný, istý hlas • rezký • prudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď
hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanier • hovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihom • bezodný • bezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachta • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbý • hĺby (Hviezdoslav, Vajanský)
2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silný • mocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojem • veľký • bezhraničný • bezodný • bezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútku • intenzívny • expr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplný • absolútny • pren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tma • expr.: hlbočizný • hlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)
3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľný • múdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahy • dokonalý • dôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerov • obsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienka • vážny • seriózny • opravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý
4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízky • spodný • pren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlas • tmavý • temný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatový • bručivý • basový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký • prihlboký (príliš hlboký)
horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilný • príčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povaha • oduševnený • nadšený: oduševnený, nadšený organizátor • zapálený • zápalistý • kniž. zanietený • rozhorlený • rozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutér • horúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanie • veľký • expr.: silný • tuhý • tvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenec • fanatický • prepiaty • expr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmu • prihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátor • expr. prehorlivý (veľmi horlivý)
hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolome • burácavý: burácavé vlny • hrmotavý • buchotavý • lomozivý • lomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povale • expr.: rachotivý • rachotavý • zried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadiel • hukotavý • zried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakov • expr. hromový: hromový potlesk, hromové burácanie • zried. hrmavý • hovor. expr. hurtovný • nár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf) • hlučný • hlasný • silný • búrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech
2. p. rázny
hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látka • masívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dvere • tučný • hovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, ruky • expr.: hrubánsky • hrubizný • hrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)
2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný muž • surový • bezohľadný • hovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsoby • bezcitný • nešetrný • nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovník • neslušný • netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkami • neuhladený • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný • pejor. mamelucký • pren. pejor.: paholský • kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanie • nekultivovaný • primitívny • barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnsky • subšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slová • vulgárny • ordinárny • hovor. škaredý • expr.: šmykľavý • klzký • hovor. expr.: šťavnatý • mastný • pren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipy • bezočivý: bezočivá lož
3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý
masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar al. veľmi veľký celok (op. malý) • mohutný • obrovský: masívne, mohutné, obrovské bralo • veľký: masívna, veľká stavba • hrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu
2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký) • pevný • mocný • silný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľ • hrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťaz • ťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána
mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ
2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)
3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv
mohutný ktorý má nezvyčajne veľké rozmery, menej často aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. malý) • veľký • mocný • silný: mohutná, veľká stavba; mocná, silná šija; mocný, silný prúd vody; zapôsobil na mňa mocným, silným dojmom • obrovský • ohromný • nesmierny: obrovské stĺpy; obrovská, ohromná sila príboja; cítil obrovské, nesmierne nutkanie odísť (op. slabé) • statný • robustný • hovor. dúži (mohutný čo sa týka vzrastu; op. útly): vyrástol na statného, robustného, dúžeho mládenca • masívny • pevný • hrubý (mohutný čo sa týka rozmerov): masívne steny kláštora; masívna, pevná reťaz; pevné, hrubé múry • objemný • rozložitý (mohutný čo sa týka objemu, rozlohy): objemná kniha; rozložitý hrad • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco mohutný rozmermi, hodnotou; op. nepatrný): gigantické, kolosálne súsošie; gigantická, monumentálna pyramída • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou mohutnosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny kráľovský palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • preveľký: mohutné, ozrutné, obrovité chlapisko; ozrutánsky, velikánsky, veličizný gaštan; je v ňom mohutná, velikánska, preveľká túžba po poznaní • expr. obludný (svojou mohutnosťou vzbudzujúci hrôzu): mohutné, obludné rozmery stavby • expr.: herkulovský • herkulesovský • goliášsky: herkulovská, goliášska postava • expr.: hromový • dunivý (o zvuku, ktorý má veľkú intenzitu; op. slabý, tichý): ozval sa mohutný, hromový, dunivý hlas zvona
náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatím • nadšený • oduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienok • silný • tuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého veku • kniž.: zapálený • zanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusie • fanatický • prepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník
2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľad • žiadostivý • chtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé oči • ohnivý • plamenný • horúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkami • rozohnený • rozpálený • rozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou
p. aj vášnivý 1
nezlomný ktorý sa nedá duševne oslabiť, podlomiť, zničiť (op. slabý) • pevný • silný • mocný: nezlomná, pevná viera v dobro; mať silnú, mocnú vôľu • nepoddajný • nezničiteľný • kniž. neochvejný • pren. expr. železný: nezlomný, nepoddajný duch; pracovať s nezlomným, nezničiteľným elánom; nič nemohlo vyvrátiť jeho neochvejné, železné presvedčenie • nemenný • vytrvalý • trvalý (stále rovnaký): nezlomný, nemenný názor na niekoho; vytrvalý, trvalý nezáujem • nepremožiteľný • neprekonateľný (o niečom neželateľnom; ktorý nemožno odstrániť): klásť nepremožiteľný, neprekonateľný odpor • nezdolateľný • nezdolný: nezdolateľná, nezdolná túžba po odplate • neotrasiteľný • nezvratný • zastar. neodklonný: neotrasiteľné, nezvratné rozhodnutie; cítil k nemu neotrasiteľnú dôveru • nedobytný (op. povoľný): nedobytné srdce dievčiny
nezničiteľný ktorý sa nedá zlikvidovať al. porušiť • nevyničiteľný: nezničiteľný, nevyničiteľný hmyz • nevykoreniteľný • nezmazateľný • nezmariteľný • zastar. nezmarný: nevykoreniteľné idey; nezmariteľné, nezmarné plány; nezmazateľné zážitky • neodstrániteľný: neodstrániteľný náter • trvalý • trváci: viaže ich spolu trvalé, trváce puto • pevný • stály • večný (op. dočasný): tvoria spolu pevný, stály zväzok; ich priateľstvo je nezničiteľné, večné • silný • publ. nerozborný: silná, nerozborná družba národov • trvácny • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvácna textília; nábytok je z trvanlivého, trvácneho materiálu • nerozbitný (o skle): nerozbitný pohár • odolný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): odolná burina
odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatý • zdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladu • imúnny • pren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekcii • pevný • silný • tuhý • pren.: oceľový • železný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravie • otužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťa • trvanlivý • trvácny • trváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náter • nepoddajný • neústupný • nezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľu • vytrvalý • nezničiteľný • menej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina
omračujúci 1. ktorý svojou intenzitou spôsobuje stratu vedomia • silný • veľký • intenzívny: omračujúci, silný úder; cítiť veľkú, intenzívnu bolesť • prenikavý • ostrý (ktorý omračuje zmysly): prenikavý, ostrý zápach
2. p. prekvapujúci
opovážlivý ktorý je príliš al. nemiestne odvážny; svedčiaci o prílišnej al. nemiestnej odvahe • trúfalý • trúfanlivý: opovážlivý, trúfalý mladík; trúfalé, trúfanlivé reči • bezočivý • hovor. drzý • kniž. impertinentný (spojený s bezočivosťou až bezohľadnosťou): je to od neho drzé, impertinentné; má bezočivé, drzé vystupovanie; klásť impertinentné otázky • silný (pri negatívnom hodnotení rečového prejavu): použiť opovážlivé, silné slová
ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)
5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)
6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)
7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum
8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby
9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)
otužilý ktorý znesie chlad, nepodlieha chorobám a iným nepriaznivým javom (op. neduživý, chudorľavý) • odolný • otužený • pevný: otužilý, odolný organizmus; mať odolné, otužené, pevné zdravie • zdravý: zdravé, otužilé telo • zdatný • silný • mocný (op. cintľavý): otužilá, zdatná, mocná mládež; otužilé, silné svalstvo • húževnatý • životaschopný: otužilé, húževnaté rastliny (op. háklivé) • imúnny (obyč. odolný proti nákaze): je otužilý, imúnny voči chorobám
pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)
2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa
3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný
4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano
5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat
6. p. istý 2
plecnatý majúci široké, mocné plecia • plecitý • širokoplecí: plecnatý, plecitý, širokoplecí chlap; plecitá postava • rozložitý • zried. plecatý (Kukučín) • robustný • mocný • silný • mohutný (majúci veľké telesné rozmery vôbec): robustný, mocný, silný, mohutný mládenec
p. aj urastený
početný veľký čo do počtu, množstva • hojný • bohatý: početná, hojná, bohatá účasť • veľký • mnohočlenný (op. malý): početná, veľká, mnohočlenná rodina; veľká, mnohočlenná organizácia • silný (op. slabý): početná, silná armáda • mnohý • viacerý (vyskytujúci sa vo veľkom počte): mnohé, viaceré prípady ochorenia • expr. prepočetný
pôsobivý ktorý vie zapôsobiť na zmysly, city; ktorý vyvoláva (obyč. kladný) dojem • účinný (ktorý má účinok; op. neúčinný): pôsobivý, účinný činiteľ • efektný (zrakom vnímaný ako pôsobivý): efektná scéna predstavenia, efektné farby • sugestívny • podmaňujúci • podmanivý (ktorý má silný vplyv, ktorému nemožno odolať): sugestívny hlas; podmaňujúca, podmanivá hudba • romantický • poetický: pobudnúť v romantickom, poetickom kraji • mocný • silný (veľmi pôsobivý): mocné, silné umenie
pravoverný dôsledne sa pridržiavajúci istej viery, učenia • ortodoxný: pravoverný, ortodoxný katolík, žid • fundamentalistický: fundamentalistickí moslimovia • expr.: tuhý • silný • veľký • tvrdý: tuhý, silný, tvrdý marxista, luterán
prenikavý 1. prudko, ostro pôsobiaci na telo, na zmysly (obyč. veľkou intenzitou): pociťovať prenikavý chlad • ostrý • tuhý • zaliezavý (o zime, mraze, chlade a pod.) • silný • výrazný: omráčila ju prenikavá, silná, výrazná vôňa ľalií; ozval sa silným, výrazným hlasom • pálčivý • zried. pálivý (o bolesti) • piskľavý • pískavý • hvízdavý • piskotavý (prenikavý ako piskot; o zvuku) • jačavý (nepríjemne vysoký; o zvuku, hlase) • ohlušujúci (nadmieru hlasný, silný; o zvuku) • krikľavý (o hlase)
2. ktorý prenikavo, ostro pozoruje (o pohľade, očiach) • jastrivý • sliedivý: jastrivý, sliedivý pohľad • pren.: pichľavý • bodavý: pichľavé, bodavé oči; uhrančivý
3. p. veľký 1 4. p. bystrý 2
prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)
p. aj ničivý
2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný
3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta
silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)
2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)
3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)
p. aj pevný
4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci
5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný
sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedený • nasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtený • nachovaný • nakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statok • plný • naplnený: som už sýty, plný • expr.: napukaný • nasúkaný • nahltaný • napraskaný • naprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataní • hovor. expr.: napchatý • nadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchať • pejor.: nažratý • nažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chlieb • hovor. expr.: prejedený • presýtený • prepchatý • hrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratí • zastar. sýtny • det. al. zjemn.: napapaný • napapkaný
2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatný • výživný • záživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná strava • žírny: žírne lúky • úrodný: úrodná zem • bohatý: bohatý prameň
3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silný • výrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbami • tmavý • temný: sýta, tmavá, temná modrá • tuhý • intenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňa • plný • zvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas
tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý
2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1
tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota • súdržný • kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa • stuhnutý • stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba • odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje • tvrdý (op. mäkký) • nepoddajný • neohybný • húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo • ťažký (o pôde) • odb. rigidný • expr. tuhučký
2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevný • silný: mať tuhý, pevný, silný koreň • odolný • zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap • nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov • úporný • húževnatý • nevykoreniteľný • nevykynožiteľný • nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina
3. ktorý má veľkú intenzitu • silný • mocný • veľký • pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo • ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka • treskúci • ostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutý • expr. urputný • úporný • neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zima • tvrdý • hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok • sýty • tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá • ťažký • namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota • náruživý: náruživý fajčiar • expr. čertovský
4. p. horlivý 5. p. meravý 1
účinný majúci žiadaný účinok • efektívny • platný: účinná, efektívna, platná pomoc; málo platný trest • pôsobivý • efektný (účinne pôsobiaci obyč. na zmysly): pôsobivé, efektné farby; pôsobivá, efektná scéna divadelnej hry • mocný • silný (veľmi účinný): mocný, silný film, príbeh; mocný, silný liek • zastar. účinlivý (Jégé, Vajanský)
vášnivý 1. silno citovo zaujatý za niečo; svedčiaci o silnom zaujatí • náruživý: vášnivý, náruživý rybár; dal sa na šport s vášnivým, náruživým zaujatím • nadšený • oduševnený: nadšení, oduševnení zástancovia modernej hudby • horlivý • zápalistý: horliví prívrženci futbalu • silný • tuhý: silní, tuhí fajčiari • ohnivý • kniž.: zapálený • zanietený: ohnivý, zapálení, zanietení bojovníci za demokraciu • fanatický • prepiaty: fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý: je posadnutý za autami • expr. zúrivý: zúrivý zberateľ
2. neovládane, živelne reagujúci; svedčiaci o živelnosti: vášnivý človek • prudký • výbušný: prudká, výbušná povaha • temperamentný • ohnivý: temperamentný rečník • rozvášnený (ktorý podľahol vášni): rozvášnení diváci • búrlivý: búrlivá debata • neskrotný • nespútaný: neskrotný hnev • kniž. eruptívny (Vajanský) • kniž.: maniacky • manický • maniakálny (prejavujúci sa istou vášňou): maniakálne blúznenie
p. aj výbušný 2
3. prudko prejavujúci ľúbostné city; svedčiaci o ľúbostnej vášni • náruživý: vášnivý, náruživý muž; vášnivé objatie • žiadostivý: žiadostivé pohľady • horúci • plamenný • ohnivý: horúce, plamenné bozky • rozohnený • rozpálený • rozvášnený • roztúžený: rozohnený, rozvášnený milenec
p. aj náruživý
veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský
2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý
výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitý • osobitný • zvláštny • svojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názory • svojrázny: svojrázny spôsob života • kniž. samobytný: samobytná kultúra
2. dobre vnímateľný zmyslami • jasný • zrejmý • zreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahu • nápadný • podstatný: nápadná zmena, podstatný rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspech • prenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvo • citeľný: citeľné ochladenie • markantný • veľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdiely • príkry: príkre rozpory • ostrý: ostré tiene • sýty: sýty odtienok farby • kniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážku • intenzívny • silný: intenzívny, silný zápach • farebný • farbistý: farebný, farbistý opis udalostí • výrečný: výrečné svedectvo • výstižný: výstižný argument • jadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor
p. aj výstižný, viditeľný, veľký
živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma
2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudký • neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosť • divý • divoký • nespútaný • bujný: divá, nespútaná sila • mocný • silný • intenzívny: mocný, intenzívny cit • zúrivý • vášnivý • búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosť • kniž. robustný: robustný temperament • expr.: diabolský • besný • bláznivý • šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech
3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejav • samovoľný • samočinný: samovoľný, samočinný vývin • neusmerňovaný • neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzbura • neplánovaný • neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo
p. aj spontánny
živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý
2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy
3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný
p. aj veselý
4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke
5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu
6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2
silo p. sýpka
sýpka budova al. miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov: voziť zrno do sýpok • zastaráv. sypáreň • silo (zásobník obilia) • zastaráv. obilnica (obilná sýpka)
silou-mocou p. nasilu 3
všemožne všetkými možnými silami a prostriedkami, každým spôsobom, akýmkoľvek spôsobom • všelijako • hovor. všelijak: všemožne, všelijako sa usiluje, aby ho prijali • nástojčivo (všetkými silami a dôrazne): nástojčivo sa domáha uznania • nasilu • expr.: silou-mocou • zubami-nechtami • stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou, stoj čo stoj by chcel byť prvý • fraz. rukami-nohami
šilt p. štítok 2
štítok 1. vymedzená plôška s označením vecí, s menom, s nápisom: kovový štítok na dverách • menovka (štítok s menom): schránky s menovkami • lístok: lístok na exponátoch • nálepka: nálepky na výrobkoch • tabuľka: tabuľka s menom
2. tienidlo na čapici • strieška: čapica so širokým štítkom, so širokou strieškou • hovor. šilt
čiapka rozlične tvarovaná pokrývka hlavy v mäkšom vyhotovení • čapica: športová, kožušinová čiapka, čapica • baretka • baret • zastar.: rádiovka • rádionka (plochá čiapka bez striešky) • brigadírka (plochá vojenská čiapka) • lodička (čiapka podobná loďke) • baranica (vyššia čiapka obyč. z baranej kožušiny) • ušianka (čiapka s kožušinovými záložkami na uši) • papacha (vysoká baranica ruského typu) • furážka (druh ruskej vojenskej čiapky) • fez (orientálna čiapka tvaru zrezaného kužeľa) • hovor. šiltovka (čiapka so šiltom) • expr. šišak • zastar. čákov (pokrývka hlavy, najmä vojenská) • žart. čapurda (Rázus)
šiltovka p. čiapka
obrys 1. výrazné ohraničenie dvoch predmetov javiacich sa ako plochy • kontúra • línia: obrys, kontúra, línia vrchov na obzore • čiara: v diaľke sa črtá čiara pohoria • silueta • profil (podoba vnímaná v základných črtách): z diaľky vidieť siluetu, profil budovy
2. p. náčrt 1
profil vonkajší obraz • silueta • obrys: profil, silueta domu
silueta p. profil
ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako
2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)
3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza
4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil
5. p. keď 1 6. p. ledva 2
sťa p. ako 2
akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah • ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviť • poet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvári • kniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postup • ani keby • ani čo by • ako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženili • nár. al. poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. (Plávka) • nár. žebože
2. p. ako 2
sťaby 1. p. ako 2 2. p. akoby 1
anticipovať zachytiť, zachytávať dopredu (vývin) • predbehnúť • predísť: spisovateľ anticipoval, predbehol, predišiel budúcnosť • predvídať: anticipoval, predvídal vývin techniky
odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrak • odpútať • odviesť • odtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho
2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániť • zamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiu • prekaziť • predísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekcii • kniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiaru • poodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá
predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedi • predhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na koni • anticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosť • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť)
2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúť • predísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišiel • prekonať • prevýšiť • predhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínach • prerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľa • hovor.: pretromfnúť • pretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého sveta • premôcť • zdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolá • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakov • zried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner) • nespis. predčiť
predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatných • predhoniť: predhonil ma na pol ceste • predstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihne • anticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin
2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániť • zamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziť • prekaziť • znemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedení • zmariť • zahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranie • nedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety
3. p. predbehnúť 1, 2
a síce p. správ. čiže 1
babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu
2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa
3. p. zaoberať sa
brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sa • zapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blate • expr.: čvachtať sa • pľačkať sa • šmochtať sa • miesiť sa • miagať sa • marasiť sa • poet.: bŕdnuť • bŕsť (Hviezdoslav) • cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sa • krôchňať sa: krôchať sa hromadami snehu • predierať sa (cez hustý porast)
bŕsť 1. p. babrať sa 1 2. p. brodiť (sa)
balík zabalené veci, tovar a pod. • hovor. zastar. pakeľ: na úteku stratil celý balík, pakeľ vecí • súbor • komplex (viac vecí tvoriacich celok): súbor návrhov
súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníh • komplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budov • kolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkov • zoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupenie • súprava: bielizňová súprava • garnitúra: tepláková garnitúra • zbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básní • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servis • subšt. sada: sada nástrojov • album (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známok • komplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky komplet • zostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytku • znáška • menej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávd • inštrumentár • inštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentárium • odb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textov • publ. balík: balík návrhov
2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • kapela (menší hudobný súbor): dychová kapela • zastar. korpus: tanečný korpus • zastaráv. banda
zbor 1. organizovaná skupina ľudí: učiteľský zbor, hasičský zbor • konzílium (poradný zbor): lekárske konzílium • kolégium (zbor odborníkov, poradcov): kolégium ministra • rada (poradný orgán inštitúcie, organizácie): redakčná rada časopisu • grémium: grémium technikov • légia (dobrovoľný vojenský zbor): cudzinecká légia
2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením: mužský spevácky zbor • súbor: tanečný súbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • zastar. korpus: spevácky korpus
bez (koho, čoho) 1. vyjadruje neprítomnosť niečoho • s vylúčením: zápas odohrajú bez divákov, s vylúčením divákov
2. vyjadruje odpočítavanie (op. a) • mínus (op. plus): päť bez dvoch, päť mínus dva
s vylúčením p. bez 1
bezmäsitý neobsahujúci mäso (op. mäsitý) • bezmäsý: bezmäsitý, bezmäsý pokrm • vegetariánsky (príznačný pre vegetariánov): bezmäsitá, vegetariánska strava • pôstny (zachovávajúci pôst od mäsa): po stáročia bol piatok bezmäsitý, pôstny deň
bezmäsý p. bezmäsitý, pôstny
pôstny naplnený pôstom • predveľkonočný (vzťahujúci sa na kresťanský pôst pred Veľkou nocou): pôstne, predveľkonočné obdobie • bezmäsitý • bezmäsý (v ktorý sa nejedáva mäso): bezmäsitý, bezmäsý deň
bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlava • expr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treští • lomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telo • páliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymu • det. bibieť: bibí ma to
2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďak • súžiť • sužovať • umárať • krušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajú • páliť • mrzieť: páli, mrzí ho neúspech
p. aj trápiť
dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť
2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka
3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári
4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech
5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby
moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť
mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídeš • stiesňovať • skľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina choroba • tlačiť: povedz, čo ťa tlačí • trápiť • súžiť • sužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovala • expr.: pomrzievať • pomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzali • bolieť • zarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolela • hovor. tangovať • expr.: škrieť • omínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit viny • znepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojoval • hovor. expr. štvať • vulg. srať
mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týrať • trýzniť: mučili, týrali ho bitím • trápiť • moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladom • expr. katovať • hovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete
2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkami • moriť • súžiť • sužovať: morí, sužuje ho pocit viny • trýzniť • týrať • žrať • zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosť • expr.: zhrýzať • užierať • rozrývať • katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušu • hovor. expr.: mordovať • križovať: mordoval, križoval syna hrešením
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
súžiť p. trápiť
trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať
brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť sa • obraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermi • obhajovať sa: obhajovať sa pred súdom • chrániť sa • vystríhať sa • vyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákaze • vzpierať sa • odporovať • klásť odpor • vzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presile • zdráhať sa • zried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akcii • oponovať • protirečiť • protestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu
odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)
2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu