Synonymá slova "svat" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 50 výsledkov (1 strana)

  • svadobčan účastník svadby • svadobník: sprievod svadobčanov, vozy so svadobníkmizried. svadobiar (Vansová)nár. svat (starší svadobný hosť)


    svat p. svadobčan


    svätec človek vyhlásený cirkvou za svätého • svätý: úcta k svätcom; obrazy svätých


    sväteľnica p. svätenica


    svätenica nádoba na svätenú vodu • svätenička: namočiť si prsty v svätenici, v sväteničkekropenička: cínová kropeničkanár. sväteľnica (Dobšinský)


    svätenička p. svätenica


    posviacka obrad, pri ktorom sa niečo svätí, posväcuje • vysviacka: posviacka, vysviacka kaplnkysvätenie


    oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvojubilovať (prežívať významné výročie): herec jubilujesvätiťzasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

    2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujúkniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovaťapoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosťospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný krajfraz. stavať na piedestálvychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkovkniž.: spievaťbásniť: spieva, básni o rodnom krajiobyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)


    svätiť 1. cirkevným obradom robiť posvätným, vykonávať posvätné obrady • posväcovaťposviacať: svätiť, posväcovať vodu, veľkonočné jedlopožehnávať (dávať požehnanie, aby niečo získalo Božiu priazeň): kňaz požehnáva novomanželovvysviacať (robiť posvätným al. robiť oprávneným vykonávať kňazský úrad): vysviacať kostol, kňaza

    2. slávnostne si pripomínať pamiatku, výročie niekoho, niečoho • oslavovaťsláviť: svätiť, sláviť Kristovo narodenie; oslavovať meninyuctievať (prejavovať úctu slávnostným spôsobom): pamiatku básnika uctievame recitáciami z jeho diela

    3. prejavovať niečomu, niekomu úctu obradmi, zvykmi, pracovným voľnom a pod. • zasväcovať: svätiť, zasväcovať nedele, sviatky


    isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

    2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

    3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

    4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


    sväto-sväte p. isto 3


    istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočnýpravdivýpozitívnydokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vinazaručenýgarantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspechnepochybnýneklamnýnezvratnýkniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdeniebezpečnýzastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvomnepodvratnýnepopierateľnýnevyvrátiteľnýnespornýhovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľnáspoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdrojaskalopevnýexpr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravdahovor. tutovýslang.: zichrovýbetónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tipexpr. istučký

    2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomýsmelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurgpevný: pevný krok, pevná rukaodhodlaný: pevný, odhodlaný hlasspoľahlivýpresný: mať spoľahlivé, presné oko

    3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý


    sväto-svätý p. istý 1


    krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeželúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpežekniž. lup (Jesenský)oslab. odcudzeniezlodejstvohovor. expr. zlodejčinarozkrádanie: rozmohla sa zlodejčinasvätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo


    svätokrádež p. krádež


    bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriacineverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihyateistický (op. teistický): ateistická výchovapejor.: neznabožskýneznajbožskýexpr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svetbohapustýbohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutkyrúhavýrúhačskýbohorúhavýbohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské rečihriešnynemravnýnehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný životskazený (mravne): skazený svetsvätokrádežný


    svätokrádežný p. bezbožný


    svätokráž p. svätožiara


    svätožiara žiarivý kruh okolo hlavy pri zobrazovaní Boha, svätcov; symbol svätosti, slávy, hrdinstva • gloriola: svätožiara, gloriola na obrazoch svätýchžiaraaureola: aureola slávykniž. nimbus (obyč. pren.): obklopuje ho nimbus nedotknuteľnostipoet.: svätokráž (Roy)slávožiara


    svätorečiť cirk. vyhlasovať za svätého • kanonizovať: svätorečenie, kanonizovanie blahoslavených mučeníkov


    kostol sakrálna budova: farský kostolchrám (väčší kostol): gotický chrámdóm (biskupský sídelný kostol): košický dómkatedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrálabazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Rímesvätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňakaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v polizried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé)modlitebnicamodlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží domdom modlitbysvätostánok (Figuli)sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešitadžamija (mohamedánsky kostol)


    svätostánok 1. cirk. oltárna schránka na úschovu hostií • cirk. tabernákulum

    2. p. kostol


    nepochybný ktorý vylučuje pochybnosť (op. pochybný) • nespornýistý (op. sporný, neistý): zvýšená teplota je nepochybný, nesporný dôkaz choroby; nepochybná, istá diagnózaneklamnýbezpečný: predložiť neklamné, bezpečné dôkazy vinyzaručenýspoľahlivý (s istou zárukou) • zastar. zabezpečený (Vajanský): zaručené, spoľahlivé správy; bol to zaručený omylhovor. neodškriepiteľnýnepopierateľnýnevyvrátiteľný (ktorý sa nedá odškriepiť, poprieť, vyvrátiť): neodškriepiteľná, nepopierateľná pravda; nevyvrátiteľné tvrdenienezvratnýpresvedčivýkniž. apodiktický (celkom vylučujúci pochybnosť): nezvratný, presvedčivý argument; apodiktický usvedčujúci materiálzreteľnýzrejmýjasný (výrazne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zreteľný, zrejmý príznak ochorenia; ide o jasný prípad besnotyzjavnýočividnýevidentný (viditeľne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zjavný, očividný príznak úpadku; mať evidentné ťažkostihovor. expr. svätosvätý

    p. aj skutočný


    pokrytec človek, ktorý sa pretvaruje, robí sa lepším, než je v skutočnosti • zried. pretvárkarexpr. pretváračfalošník (falošný človek) • pejor. farizej: politickí farizejipejor.: obojživelník (bezzásadový človek) • chameleón (človek, ktorý mení svoje názory podľa okolností) • pejor.: svätuškársvätúchpejor. zried. svätúšik (neúprimne nábožný al. naoko mravný človek) • pejor.: pobožnostkáraugur

    p. aj falošník


    svätuškár, svätúch, svätúšik p. pokrytec


    nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožnýzbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožníbohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný životveriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostolkniž. religiózny: religiózny človekhovor. božípejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)

    2. p. posvätný 2


    pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošnýneúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovaniepretváračskýpretváravýpretváranýpretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé)dvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakterpejor.: farizejskýjudášsky: farizejská láskapejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokoraexpr. potmehúdsky


    svätuškársky p. nábožný 1; pokrytecký


    pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad • zbožnosťnábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťoupejor.: pobožnostkárstvosvätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť) • bigotnosť (prepiata pobožnosť) • kniž.: religiozitareligióznosť


    svätuškárstvo p. pobožnosť


    absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokojtotálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tmaexpr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotudokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluchbezvýhradnýbezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosťbezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveruneohraničenýneobmedzenýabsolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická mocmaximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentráciadiametrálny: diametrálny protikladjednoznačnýsuverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotkadrvivý: drvivá väčšinazried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastiehlboký: zavládlo hlboké tichoexpr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda


    bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestnýcnostnýčnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občaniastatočnýčestnýpoctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konaniemravnýkniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný životčistýkniž.: zachovanýzachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudianevinnýnepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievčadobrý: mať dobrú povesťbez hany: človek bez hanyexpr. svätý: Nikto nie je svätý!


    drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné daryprepychovýluxusný: prepychový servis, luxusné bývaniepridrahý (príliš drahý): pridrahý darčekexpr. predrahý (veľmi drahý)

    2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovydrahocenný: strácať drahý, drahocenný časposvätnýexpr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

    3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičiamilovaný: drahá, milovaná bytosťmilýzlatýexpr.: premilýmilenýpremilenýradostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostnýdrahocenný: drahocenná mamazastar. drahomilovanýpoet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučkýdrahunkýdrahuľkýdrahuškýdrahulinkýpredrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodnýrodnučký (v oslovení)


    mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný) • bezúhonnýčistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý životcnostnýčnostnýkniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievčaexpr. svätý: žiť svätým životommravnostný: mravnostné deliktymorálny (op. amorálny) • etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok

    p. aj morálny 1

    2. p. duchovný1 1


    nevinný 1. ktorý nemá vinu, ktorý sa neprevinil; svedčiaci o tom (op. vinný): nevinná obeť, nevinný pohľadpoctivýpočestnýexpr. čistý: prepustili ho, je nevinný, poctivý, čistý

    2. ktorý neprekračuje mravné zákony; svedčiaci o tom • cnostnýbezúhonnýpoctivýpočestný: nevinné, cnostné dievča; nevinný, bezúhonný bozkčistýmravný: nevinná, čistá mladosť; žiť čistým, poctivým, mravným životomexpr. svätý (príkladne dodržiavajúci mravné zákony): je to svätý muž

    3. p. neškodný


    posvätný 1. nábožensky uctievaný, slúžiaci na také uctievanie: posvätné predmetykultový (obyč. o mimokresťanských kultoch): posvätné, kultové miesta, textyobradný (týkajúci sa náboženských obradov) • sakrálnysakramentálnysvätý: posvätné, sväté mestohieratickýexpr. presvätý

    2. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o tom • svätýexpr. presvätý: posvätné, sväté ticho; posvätné, sväté, presväté rúchonedotknuteľnýneskl. tabutabuovýtabuizovaný (ktorého sa nemožno dotknúť, ktorý nemožno pošpiniť, znevážiť): rodina je posvätná, nedotknuteľná; to je pre mňa tabu; tabuový predmetneporušiteľný (ktorý nemožno porušiť): neporušiteľný vzťah, sľubdrahý: drahé relikvieexpr. nábožný: pristupovať k niečomu s nábožnou úctou, nábožným obdivomkniž. blahoslavený: blahoslavená pamiatka


    slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncertsviatočnýspoločenskýparádnylepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočnýnevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosťgalazastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, programreprezentatívnyreprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojnývážnypatetickývznešenýkvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečouobradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítaniapovznášajúcipovznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená náladamajestátnykniž.: velebnýsvätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté tichooslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry


    spravodlivý 1. ktorý nestranne hodnotí, rešpektuje právo iných; svedčiaci o nezaujatosti v hodnotení (op. nespravodlivý) • objektívny (op. subjektívny): spravodlivý, objektívny rozhodca; spravodlivé, objektívne hodnotenienestrannýnezaujatýnepredpojatý (ktorý nikomu nenadŕža, nič neuprednostňuje): nestranný sudca; nezaujaté rozhodnutie; nezaujatá, nepredpojatá kritikapravdymilovný: spravodlivý, pravdymilovný človek

    2. ktorý je v súlade so spravodlivosťou (op. nespravodlivý) • odôvodnenýoprávnený: stihol ho spravodlivý, odôvodnený, oprávnený trestopodstatnenýsprávnyprimeraný: opodstatnené požiadavky; správne, primerané oceneniedobrý: bojovať za dobrú vecexpr.: svätýpresvätý: vzplanúť svätým, presvätým hnevom

    3. p. pravý 1


    svätý1 1. p. bezúhonný, mravný 1 2. p. drahý 2, posvätný 1, 2 3. p. slávnostný, vznešený 1 4. p. spravodlivý 2 5. p. absolútny, úplný 2


    svätý2 p. svätec


    úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celýkompletnýneskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádkyplný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzduneskrátený (op. skrátený): neskrátené zneniecelkovýkomplexnýcelistvýkniž. celostnýucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veciskompletizovanýsúborný: skompletizované, súborné dielo autoragenerálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavbytaxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

    2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútnydokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastietotálny: všade vládla totálna tmaexpr. stopercentnýslang. stopro: mať stopercentnú istotupren. matematický: matematická presnosťsuverénnyjednoznačný: suverénny, jednoznačný víťazneobmedzenýneohraničenýbezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôverubezpodmienečnýbezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosťexpr. otrocký: otrocká poslušnosťmaximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojovzried. zvrchovaný: zvrchované blahohlbokýpren. hrobovýmŕtvolný: hlboké, hrobové tichoexpr. svätý: to je svätá pravdanepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samýhovor.: vyloženývyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

    3. p. skutočný 2


    vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebnýmajestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchydôstojný: kráčať dôstojným krokomexpr. božský: božská prírodaaristokratickýnoblesnýhovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohybyslávnostnýkniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľakniž. patriarchálny: patriarchálny zjavexpr. prevznešenýkniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulýchobradný: obradné privítanie

    2. mravne hodnotný • ušľachtilýšľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslaniestatočnýčestný: statočný, čestný čin

    3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rodurodzený: urodzení pániaristokratickýšľachtický: mať aristokratický pôvod


    svätyňa p. kostol


Pozri výraz SVAT v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV