Synonymá slova "stráň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 154 výsledkov (2 strán)

  • stráň p. svah


    svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina


    breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevidelistranabok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky

    2. p. svah


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smerrázcharakterpovaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakterutrend (celkový smer vývinu): svetový trendkurz (vopred určený smer): politický kurzorientácia: kultúrna orientáciaprúd: nové myšlienkové prúdy

    2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smeromstrana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky stranyexpr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme?kurz: kurz lietadla

    3. p. sloh 1


    strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lodekrajčasť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja horykončinakút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska

    2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránokodb. pagína (očíslovaná strana knihy)

    3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupepartner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneriúčastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkovprotivníksúper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd

    4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť stránhovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje

    5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1


    stránka 1. povaha veci, javu, osoby: ukázať sa z tej horšej stránky; život má aj svoje temné stránkyhľadiskostanoviskozreteľ (východisko postoja): posudzuj to aj z iného hľadiska, stanoviska; brať do úvahy aj estetické zretelemoment: sociálny momentstrana: vyhovovať zo všetkých strán

    p. aj znak 2

    2. p. strana 2, 3 3. p. črta 1


    kúpalisko miesto upravené na kúpanie, opaľovanie, šport: letné kúpaliskoplaváreň (miesto, budova s nádržou na kúpanie): mestská plaváreňbazén (umelá vodná nádrž na kúpanie) • hovor. zastar. štrand: chodiť na štrandpláž (piesočnaté pobrežie využívané pri kúpaní na slnenie, šport): morská plážlido (pobrežná plytká časť mora al. rieky využívaná pri kúpaní) • subšt. kupko


    štrand p. kúpalisko


    straníckosť p. straníctvo


    straníctvo konanie v prospech jednej strany na úkor druhej, neobjektívne nadŕžanie jednej strane: politické straníctvostraníckosť: straníckosť sudcuzaujatosť: zaujatosť rodičovzaujatie: posudzovať dielo bez zaujatiapredpojatosť: predpojatosť proti modernej hudbe


    straník 1. príslušník istej politickej strany • hovor., často pejor. partajník

    2. p. stúpenec


    stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi


    nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavaťnadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovidržaťsympatizovaťmať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovižičiťpriaťbyť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialobyť na stranedržať stranukniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravdepodporovaťnapomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkymhovor. drukovaťfraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčombyť fanúšikomhovor. fanúšikovaťsubšt. fandiť: je fanúšikom Slovana


    straniť p. nadŕžať


    chrániť sa dávať si pozor pred niečím škodlivým • strániť savystríhať savarovať sa: chráni sa pred nákazou; stráni sa, vystríha sa zlých kamarátov; treba sa varovať pred nebezpečenstvomzried. striezť sa: striezť sa vinyvyhýbať sa: vyhýbajte sa prechladnutiukryť sazabezpečovať sa (chrániť sa pred niečím konkréktnym opatrením): kryje sa, zabezpečuje sa podpisom; vojaci sa kryjú štítom


    obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodiabočiťstrániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

    2. ísť popri niečom, niekom • obchodiťprechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich domemíňať: autobus míňal radnicuobiehať: auto obiehalo bicyklistu

    3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiťzachvacovaťopanúvaťovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľzmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatiaísťpadať: ide, padá na mňa smútok

    4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémomnerešpektovaťnevšímať sikniž. negovaťodmietaťignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formunedbaťnebrať do úvahykniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhláškuzanedbávaťvynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningypráv. opomínať: opomínaný dedič

    5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať


    strániť sa p. vyhýbať (sa) 2


    varovať sa dávať si pozor pred niečím • chrániť sastrániť sa: varuje sa, chráni sa pred nebezpečenstvom; stráni sa podvodníkovbyť obozretný: pred všetkým je obozretnývystríhať savyhýbať (sa)bočiťobchádzať (zároveň nebrať do úvahy): vystríha sa, vyhýba sa zodpovednosti; obchádza predpisy, bočí od problémov


    vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa)ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cestyobchádzať: obchádza rozkopaný chodníkodstupovať savystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

    2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa)uhýbať (sa)uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybámvyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorenímchrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zléhobočiťstrániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zlaodťahovať sa: odťahujú sa od robotyhovor. expr.: taktizovaťdiplomatizovaťlavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanievykrúcať (sa) (v reči)


    črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človekastránka: zlé, dobré stránky žiakovznak: dedičné znaky; hlavné znaky dobykniž. rys: každé mesto má svoje rysyexpr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihycharakterráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

    2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črtaskicahovor. škica: cestopisná skica, škicalit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtónbesednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednicezastar. zábavnica

    3. p. čiara 1


    hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

    2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    stránkovať označovať poradie stránok, strán tlačív a pod. • odb. paginovať: stránkovať, paginovať listinyčíslovať (strany)


    bočný 1. ktorý sa miestom, polohou nachádza na boku, po strane, vedľa niečoho • postrannýpobočný: bočné, postranné osvetlenie; bočné, postranné dverevedľajší: vedľajšia ulicaodb. laterálny: laterálna lokalizácia, laterálne výhonkyzastar. stranný: stranný pozorovateľ (Kukučín)šport. krídelný: krídelný útočník

    2. p. vedľajší 2, 3, druhoradý 3. p. tajný1


    neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsinejakývoľajakýdajakýhovor.: voľákydákykniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladíkcudzízastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajinybezmennýanonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznanýneodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstraneidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvolatajomnýzáhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmotajnýskrytýutajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom miesteneistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistýnový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocitpoet. neznaný (Sládkovič)


    stranný 1. p. bočný 1 2. p. neznámy


    povraz dlhé hrubé vlákna z konopí, ľanu a pod. stočené do jedného zväzku a slúžiace na viazanie, ťahanie • žinka: zviazať niekoho povrazom, žinkoupovrazec (tenší povraz): konopný povraz, povrazechovor. štranok: spustiť sa z okna po povraze, po štrankušpagátmotúz (tenší povraz): previazať balík špagátom, motúzomšnúra (priadza stočená do zväzku): šnúra na bielizeňlano (pletenec zložený z viacerých povrazcov): horolezecké lanozried. lina (Jančová)

    p. aj šnúra 1


    štranok p. povraz


    bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, nabokupovedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkáchneďalekoobďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviecvedľastranou: staré knihy ležali vedľa, stranoumimo: všetci stáli bokom, mimozastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín)nár. obok

    2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabokdoboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranouvedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

    3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmonabokkrivonakrivonašikmohovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokomkosokosmoúkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievčazried. kosom

    p. aj šikmo


    neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

    2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


    stranou p. bokom 1, 2, neďaleko 1


    báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


    baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať saveseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sahodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sahovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do ránahovor.: mulatovaťflámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú nochýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský)zried. huľať (rus.): huľanie do ránarozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú saexpr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami

    2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sazdržiavať sastrácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať časzaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viacexpr. bavkať sa

    3. p. hrať sa 1


    bdieť 1. v noci byť bez spánku • nespaťbyť hore: bdela, nespala, bola hore celú noc

    2. prejavovať konkrétnu starostlivosť o niekoho, niečo • bedliťdávať pozor: bdejú, bedlia nad čistotou parku; dávať pozor na svoje zdravie, bdieť nad svojím zdravímstarať sadbať: starať sa, dbať o to, aby všetko bolo v poriadkudozeraťdohliadať: dozerá, dohliada na pracovníkovstrážiť: stráži hranice


    dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


    hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sadhovor. expr. vartovať: vartuje hroznodohliadaťdozeraťchrániť: dohliada na zver v lese, chráni judržať strážmať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revírehovor. hájničiť (byť hájnikom)

    2. p. brániť 1, stáť1 4


    chrániť poskytovať ochranu • ochraňovaťbrať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazomstrážiťbyť na strážidržať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územiebrániťobraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalminár. verestovať: verestuje rodinuhájiťobhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabšíchkniž. zried. štítiť (Kukučín)kryť: zákopy kryjú vojakovhovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

    p. aj šetriť 3


    strážiť držať stráž, ochranu pri niečom, pri niekom, aby sa nestalo niečo škodlivé, aby sa niečo nestratilo a pod. • dávať pozormať strážbyť na stráži: v lete stráži vinohrad, má stráž, je na stráži vo vinohrade; na kúpalisku dáva pozor na svoje vecivarovaťhovor.: vartovaťmerkovať: ostala doma varovať, vartovať deti; merkuje (na) husi, aby neušlidozeraťdohliadať: dozerať, dohliadať na čistotu, na poriadok, na choréhozastaráv. striehnuťkniž. striezť: striehne si svoj pozemok; strežie si tajomstvo, majetokbdieťbedliť (trvalo sa starať, aby niečo prebiehalo želateľným spôsobom): bdie, bedlí nad spravodlivosťou rozsudku, nad výchovou detí

    p. aj chrániť


    blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sazosmiešniť sastrápniť samať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťounepochodiťfraz. expr. streliť capaexpr.: pohorieťzhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sahovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodilkompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťouexpr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol


    strápniť sa p. blamovať sa


    dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptovakniž. dedhypok.: dedkodeduškohovor. starký: starký sa hrá s vnukomsubšt. ópapa

    2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Janohovor.: ujosvákostrýcstrýkohypok.: dedkodeduškoujkosváčkostrýčkozastaráv.: báčikbáčibáčinobáčinko

    3. p. starec 4. p. tlačenka


    strýc otcov brat; dospelý muž vôbec • hovor. strýkohypok. strýčkohovor.: ujecujohypok.: ujkoujčekhovor.: svákosvák


    ujec matkin brat • hypok.: ujoujkoujčekujčok: stráviť prázdniny u ujca, uja, ujkahovor.: strýcstrýkostrýčko


    strýko p. strýc, ujec, dedo 2, svák 2


    svák 1. tetin manžel • svákohypok.: sváčiksváčko

    2. hovor. oslovenie, pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku) • hovor.: svákoujoujkoujčekstrýkozastaráv.: báčikbáčibáčinohypok. báčinkoexpr. otec (v oslovení)


    ujo 1. dospelý muž (obyč. v oslovení deťmi) • strýkohovor.: ujkosváksvákosváčikzastaráv.: báčikbáčibáčinobáčinko: pristavil ma jeden báčinodedodedkobaťko (oslovenie starého muža)

    2. p. ujec


    strýčko p. strýc, dedo 2


    dreň 1. základné pletivo tvoriace vnútornú časť rastlinnej stonky a dužiny plodov • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)

    2. tkanivo vypĺňajúce niektoré orgány: zubná dreňhovor. špik (kostná dreň)


    jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunkystredcentrum: stred, centrum mestavnútro: vnútro domubot. stržeň (jadro rastlinnej osi)

    2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstvazáklad: základy odporupodstata: podstata prednáškykniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnostikniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupokkniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)

    3. p. zrno 1, semeno 1


    prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriskacentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkakniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

    2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiacapolovicapolovička: polovica, polovička týždňa

    3. p. nástroj 1


    stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izbycentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkaodb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazykniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

    2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňapolovicapolovička: polovica, polovička storočia

    3. p. stredobod


    stržeň p. dreň 1, prostriedok 1, jadro 1, 2


    drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

    2. porov. mykať


    naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

    2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

    3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

    4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


    sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kútastrčiť: strčili ho z lavice doluštuchnúťbuchnúťdrgnúťexpr.: džugnúťdurknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkolexpr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izbyposotiťpostrčiťpoštuchnúťpodrgnúťexpr. podžugnúť (trochu sotiť)

    2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôlexpr.: šupnúťšuchnúť (rýchlo)

    p. aj hodiť


    strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

    p. aj vopchať

    2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


    vhodiť hodením umiestniť do niečoho, dnu • hodiť: vhodil, hodil list do schránkymrštiťvsotiťsotiťvstrčiťstrčiť: mrštiť, vsotiť loptu do sieteexpr. vraziťhovor. expr.: šmariťvcapiť (vhodiť prudkým pohybom): vrazila, šmarila, vcapila kapustu do hrncaexpr. všustnúť (hodením nasypať): všustol zrna do válovaexpr.: kydnúťvkydnúť


    vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránkystrčiťvstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vreckazastrčiťzasunúťvsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložkuvopchaťvpraviťvprataťvtlačiťvtesnaťexpr.: vodžgaťvteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vrecavmestiťpomestiťhovor.: vpasovaťzapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný obloknaložiťnastrkaťnaprataťnapchaťnatlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky oblekynabaliťhovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do taškyexpr.: šupnúťšuchnúťvšupnúťvšuchnúťvšustnúťvchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiekvsadiťnasadiťposadiťzasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekeryexpr. vpašovaťzried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do taškyvkomponovaťzakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do dielapovkladaťpostrkaťpopchať (postupne, viac vecí)

    2. porov. vkladať 2, 3


    vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiťvstrčiťvpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámkyexpr.: zastrčiťvšantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pássprataťexpr. vpratať: spratal peniaze do meštekaexpr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišlavraziťvotknúť (prudko): vrazil kôl do zemevsunúťzasunúťvsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčkyvtlačiťvtisnúťvtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniazeexpr.: všuchnúťšuchnúťšupnúťvšupnúťštúriťvštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vreckanastrkaťpostrkaťnapchaťpopchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky


    vraziť 1. nárazom, silou spôsobiť, aby niečo vniklo do niečoho • zaraziť: vrazil, zarazil kôl do zemevbodnúťvpichnúťpichnúť (o niečom ostrom): vbodol klin do drevavotknúťkniž. vtasiťzried. vpárať: vtasil jej nôž do srdcavbiťvtĺcťzatĺcť, (viacerými údermi): vtĺkol stĺpik do hlinypovrážaťpovtĺkaťpozarážať (postupne)

    2. prudko vsunúť • vstrčiťstrčiťzatknúť: vrazil, strčil zátku do fľaše

    3. p. vylepiť 2 4. p. vojsť 1 5. porov. vkladať 3


    vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť voskvprataťvpraviťvopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vrecavstrčiťstrčiťzastrčiťvsunúťzasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzuvtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetuzatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáženapchaťstlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufraexpr.: vštúriťštúriťvšupnúťšupnúťvšuchnúťšuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlanepritisnúťpritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňomexpr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného autapovtláčaťpotískať (postupne)

    2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennostinatisnúťvnútiťnanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženíchakniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstunadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu


    zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť • vopchaťstrčiťvstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvyhovor. zastrknúť: zastrkol kolíkzasunúťvsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverízastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasovvotknúťexpr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáruvtlačiťvtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzkutech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry) • zastrkaťpostrkaťpozastrkovaťpozastrkávať (postupne al. na viaceré miesta)


    hliadka osoba al. skupina osôb vykonávajúcich prieskum, dozor v teréne • patrola: policajná hliadka, patrolastráž (ozbrojení strážcovia objektu a pod.): nočná stráž


    stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať strážhliadka: ísť na hliadkuhovor. varta: stáť na vartedozor: mať dozorgarda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)

    2. p. strážca


    strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážcastráž (ozbrojený strážca): výmena strážívoj. strážnystrážnik: strážnik na stavbeochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadkuhlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartášvartár: nočný vartáš, vartárzastar.: vachtár (Stodola)vachman (Tajovský)hovor. zastar. vartahist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)


    hoblina tenký, obyč. skrútený odrezok pri hobľovaní, rezaní • stružlina: drevené hobliny, stružlinyzried. strúhanec (Gabaj)hobľovanec


    strúhanec p. hoblina


    hojiť sa stávať sa zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o rane) • liečiť sa: jazva sa pekne hojí, liečiceliť sacelieťzaceľovať sazacelievať sa: jazva sa celí, jazva sa celie; popálenina sa zaceľuje, zacelievaexpr. strábiť sa: rany sa už strábia


    liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravujevyzdravievaťozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravievazotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózyhovor.: kurírovať sareštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbeexpr.: strábiť salízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z ránhojiť sazaceľovať sasceľovať sacelieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia


    strábiť sa p. liečiť sa, hojiť sa


    hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

    2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


    míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

    2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


    miznúť 1. stávať sa menej viditeľným • strácať satratiť sa: mizli, strácali sa v davezanikaťstierať sa: rozdiely zanikali; hranice sa stierali

    2. pomaly prestávať jestvovať • strácať satratiť sa: hmla mizne, stráca sa, tratí sazanikaťpodievať sa: zásoby miznú, zanikajú; Kam sa to všetko podieva?expr.: kapaťpratať sa: sneh na slnku kape; nevedno, kde sa toľko jedla pracezastar. dievať sa (Kukučín)


    padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

    porov. aj spadnúť 1

    2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

    3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

    4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

    5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


    schádzať1 1. ísť smerom dolu odniekiaľ • zostupovaťzriedkavejšie schodiť: schádzajú, zostupujú z vrchu strmým chodníkom; priložil k stene rebrík, aby bolo čím schodiť z pôjdazbiehať (behom ísť dolu): každý deň zbieha zo salaša do dedinyspúšťať sa: spúšťali sme sa do doliny už za tmy

    2. prestávať jestvovať • strácať sa: z tváre jej neschádzal, nestrácal sa úsmevmiznúť (o snehu): sneh už pomaly z kopcov mizol, schádzal


    strácať sa p. tratiť sa 1, 2


    tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch) • strácať samiznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznúkapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape

    2. stávať sa menej viditeľným, menej početným • strácať savytrácať sazanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajúmiznúťprestávať: spev prestávalubúdaťzmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujúexpr. prchať: radosť z nás prchápadať: zábrany, predsudky padajú

    3. nepozorovane sa vzďaľovať • vytrácať saodchádzaťexpr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú


    chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

    2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


    jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamujamina (plytšia jama): roľa je plná jamínpriehlbeňprehĺbeninapriehlbinavyhĺbeninapreliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v terénevhĺbenina (Kukučín)zried. výhlbeň (Figuli)prepadlinaprepadliskopriepadlisko: spadnúť do prepadlinyvýtlkrigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigolyvýmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľovpriepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepastirokľaroklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklinastrž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do stržespust (Laskomerský)výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkopšachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu

    2. p. údolie 1


    strž p. jama 1


    márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom miesteplytvať (niečím): plytvať materiálompremárňovaťpremrhávaťmariť: premárňuje, premrháva svoj talentexpr.: hajdákaťprehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniazestrácaťexpr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čashovor. kynožiť: nerád kynoží potravinyutrácaťmíňaťvydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazíhovor.: troviťrozhadzovať: pomaly rozhadzuje úsporyhovor. expr. márnotratníčiťkniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav)nár. marhať (Rysuľa)

    2. p. ničiť 3


    strácať p. tratiť 1, 2


    škodovať prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodumať ujmubyť poškodený: pri predaji domu škodoval, mal škodu, ujmu; na tohtoročnej úrode sme škodovali, boli sme poškodenítratiťstrácaťprerábať: pri výmene bytu tratíme, strácame; takým spôsobom obchodoval, že veľa ráz prerábal


    tratiť 1. ostávať bez nejakého predmetu (pri nepozornej, neopatrnej manipulácii) al. bez súčasti tela, bez duševnej al. inej danosti • strácať: je zábudlivý, tratí, stráca veci; tratí, stráca zuby, vlasy, pamäťvytrácať (o predmetoch): vytráca všetko z vreckaprichádzať o niečo: prichádza o všetky svoje sily

    2. prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodumať ujmubyť poškodenýškodovaťprichádzať o niečo: tratiť, škodovať peniaze; prichádzať o výhodystrácaťprerábať: na všetkom iba strácame, prerábame


    naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakanýzľaknutýpreľaknutýprestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľadpoľakanýpoplašenýpostrašenýnastrašenýnaplašenýmenej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané očiustrašenýustráchanýmenej časté: ustrachovanýprestráchanýzried. uľakanýuľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťasplašenývyplašenýzdurenýzjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený!zdesenývydesenýzhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrikexpr.: roztrasenýrozklepanýrozľakanýslang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepanýstrémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveďzried. zostrašenýniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: pokakanýposranýposratý


    neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevnývratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký kroklabilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríkunerozhodnýbezradnýrozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovanéhováhavýtápavýexpr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slovexpr.: tackavýknísavýkolísavýpotkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzouexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé rukyhovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybnýspornýnespoľahlivýnezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé zárukyexpr.: nepevnývratkývrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názorochproblematickýkniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otáznepremenlivýnestályrozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasienebezpečnýriskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchodohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený


    strémovaný hovor. ktorý pociťuje napätie, neistotu, strach (obyč. pred vystúpením na verejnosti al. pred nejakou vážnou udalosťou); svedčiaci o tréme, neistote • neistýnesvoj: je strémovaný, neistý, nesvoj pred skúškouindisponovaný (ktorý nie je schopný zvyčajného konania, reagovania): strémovaný, indisponovaný rečníkvyľakanývyplašenýslang.: vyklepanýrozklepaný: čakala hosťa celá vyľakaná, vyplašená, vyklepaná, rozklepanározrušenýexpr. roztrasený: rozrušené, roztrasené dievča nemohlo zakryť svoje rozpaky; prevravel rozrušeným, roztraseným hlasom


    naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    nevýhoda nepriaznivá okolnosť: má to svoje nevýhodyhandicap: nízka postava je jeho handicapslabinaslabá stránka: slabá stránka týchto prístrojov je hlučnosťAchillova päta

    p. aj škoda, slabina


    slabina slabé, zraniteľné miesto (najmä v psychickom ustrojení človeka) • nedostatokchyba: je si vedomý svojich slabín, nedostatkov, chýbslabosťslabá stránka: alkohol je jeho slabosťkaz: charakterové kazyhovor. mínushovor. expr. mucha


    záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šitíkoníček: jeho koníčkom je zbieranie známokhobby: venovať sa svojmu hobbyhovor. pasia: mať pasiu v niečommánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mániachúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťkyhovor. slabá stránkazáujem: filatelistické záujmyláska: hudba je jeho láska

    2. p. radosť


    ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbrannýchzried.: ochraniteľochraňovateľ (Mráz)strážca (kto stráži): strážca bezpečnostislang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkovkniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládežeochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvieratporučník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.)zástancaobhajcaobrancapren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštitaoporapren. štítkniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny


    policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajtstrážnik (uniformovaný policajt) • agenthovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. polišhovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečákesenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiarpohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)


    strážnik 1. p. strážca 2. p. policajt


    posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojímexpr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemuzried. posmeškáriť (Matuška)vysmievať sasmiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké ušiironizovaťzosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamarátauťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahovalexpr.: vyškľabovať sapoškľabovať saškľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakávaexpr.: vyškierať sauškŕňať saškeriť sanaškierať sauškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitoukraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé)fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí

    p. aj smiať sa


    práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivenýbútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peňzried. bútly: bútly stromzhnitýnahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevozotletý: zotleté lístie, zotleté kostizastar.: trúchlytrúchnivýstrúchnatenýstrúchnivenýkniž. zastar. spuchrenýnár.: dutľavýdúpnatýdúpnypoet. zried. práchny (Žáry)


    prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidiekuprečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzineodžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzeníexpr.: preživoriťprevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovaliprebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediťexpr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenkeprebiť saexpr.: pretĺcť sapretárať sapretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetokexpr. zried. pretrepať sa (Vajanský)

    2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitkyskúsiťokúsiťzakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávuposkusovaťpozažívaťpoprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhodyprekonaťprestáťvystáťpodstúpiťzniesťvydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoriapretrpieťvytrpieťexpr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechyprejsť (čím): prejsť peklom koncentrákovprecítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu

    3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti


    stráviť1 1. fyziologicky rozložiť potravu v tele • stroviť: stráviť, stroviť potravuzažiť: obed v pokoji zažilvytráviť (všetko stráviť): dobre mu to žalúdok vytrávil

    2. p. zničiť


    stráviť2 p. prežiť 1


Pozri výraz STRÁŇ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV