Synonymá slova "slo" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 85 výsledkov (1 strana)
-
samostatnosť možnosť, schopnosť sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávnosť: samostatnosť, svojprávnosť občanov • nezávislosť: nezávislosť politiky, krajiny • sloboda: sloboda vierovyznania • suverenita • suverénnosť • zvrchovanosť (najvyššia moc): suverenita, zvrchovanosť štátu • autonómia • autonómnosť • samospráva • samosprávnosť • svojbytnosť • samobytie • samobytnosť (riadenie sa, spravovanie sa vlastnými zákonmi): autonómia, samosprávnosť, svojbytnosť spoločenstva • autokefália
sloboda 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať, konať: sloboda prejavu, vyznania • voľnosť: osobná voľnosť
2. stav bez závislosti • nezávislosť • samostatnosť • zvrchovanosť: štátna, politická sloboda, nezávislosť, zvrchovanosť; bojovať za slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť • suverenita • suverénnosť: suverenita, suverénnosť štátu
vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiť • odhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziť • predsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo
2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľa • požiadavka: presadiť svoju požiadavku • želanie • prianie: plniť niečie želanie, prianie
3. možnosť slobodného rozhodovania • voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkom • sloboda
4. p. nálada 1 5. p. medzera 1
slobodáreň p. ubytovňa
ubytovňa budova al. miestnosť na spoločné ubytovanie, obyč. dočasné: turistická ubytovňa • ubikácia: vojenské ubikácie • slobodáreň (ubytovňa pre slobodných): bývať v slobodárni • nocľaháreň (miestnosť al. budova na hromadné prenocovanie): nocľaháreň pre bezprizorných
samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť
2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti
slobodne 1. porov. slobodný 1 2. p. voľne 2 3. p. samostatne 1
voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
porov. aj voľný 6
4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
slobodník najnižší stupeň poddôstojníckej vojenskej hodnosti • hovor. zastar. frajter
slobodno p. voľno1
voľno1 výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodno • ďalej • vstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte! • áno • prosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím
dobrovoľný založený na dobrovoľnosti; uskutočňovaný, konaný slobodne, bez prinútenia (op. nútený, povinný) • nenútený: dobrovoľné, nenútené emigrantstvo; dobrovoľný, nenútený pobyt • slobodný: slobodné rozhodnutie • nepovinný: nepovinný predmet, nepovinné členstvo v organizácii
nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčania • prirodzený • nestrojený • bezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správaním • spontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšenie • dôverný • familiárny • domácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredie • uvoľnený • ležérny • nedbanlivý • kniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváre • neviazaný • voľný • slobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku
nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviska • hladký • nehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolania • voľný • slobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechod • sústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úloh • pokojný • tichý • neskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastie • čistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem
p. aj stály
nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatný • autonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanie • slobodný • voľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trh • absolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličina • zvrchovaný • suverénny • výsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územie • sebestačný • kniž. samobytný • zastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgán • emancipovaný • kniž. zried. al. publ. independentný • neskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládež • osamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republika • nestranícky • hovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)
otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľný • nehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovania • neobmedzený • slobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístup • nekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá veranda • široký • ďaleký • šíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre more • prístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodinách • expr.: rozdrapený • rozďavený • kniž. rozjatrený • nár. rozjedený (o rane)
2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný
samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občan • nezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajiny • slobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľ • suverénny • zvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vláda • autonómny • samosprávny • svojbytný • samobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvo • osamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik
2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkov • oddelený • osamostatnený • separátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článku • sólový • hovor. neskl.: extra • sólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sako • menej vhodné zvláštny
3. p. pôvodný 3
slobodný 1. ktorý sa môže sám rozhodovať, ktorý nikomu nepodlieha, ničím nie je viazaný, pred ktorým nie sú nijaké obmedzenia, prekážky a pod. (o človeku); svedčiaci o voľnosti, slobode rozhodovania (op. neslobodný): vnútorne slobodný človek • voľný: byť slobodný, voľný ako vták; voľný výber • nezávislý • publ. al. slang.: independentný • independent (neskl.) • emancipovaný: mať slobodné, nezávislé povolanie; nezávislá, independentná mládež; byť nezávislou, emancipovanou ženou • neobmedzený • nehatený: neobmedzená voľba; nehatený rozvoj, priebeh • neviazaný • nespútaný (veľmi uvoľnený): slobodná, neviazaná, nespútaná zábava • dobrovoľný (robený z vlastnej vôle): bolo to jeho slobodné, dobrovoľné rozhodnutie • demokratický (založený na demokracii): demokratické voľby, demokratická krajina
2. ktorý ešte nevstúpil do manželstva • neženatý (o mužovi): slobodný, neženatý mládenec • nevydatý (o žene): zostala slobodná, nevydatá
3. p. nezávislý, samostatný 1
voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes
2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra
3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh
4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie
5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla
6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život
7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby
nepolitický ktorý nemá politický charakter, cieľ; ktorý je nevšímavý k politike (op. politický) • publ. apolitický: nepolitické, apolitické heslá; apolitický spolok • nezávislý • slobodomyseľný: (politicky) nezávislý denník; nepolitické, slobodomyseľné názory
slobodomyseľný ktorý je slobodný, voľný v myslení, názoroch; usilujúci sa o slobodné, voľné myslenie; uznávajúci, podporujúci aj iné názory • liberálny: slobodomyseľný, liberálny politik; slobodomyseľný, liberálny študentský spolok, program • znášanlivý • zmierlivý (v politike)
znášanlivý ktorý sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných • tolerantný • nepriečny: znášanlivý, tolerantný človek • pokojný • mierny • mierumilovný • pokojamilovný: pokojné, mierumilovné obyvateľstvo, národy • slobodomyseľný • liberálny • zmierlivý • lojálny: liberálna, zmierlivá politika; zmierlivý úsmev • umiernený • zdržanlivý • rezervovaný: umiernené, zdržanlivé stanovisko • kniž. konciliantný • zried. spratný • nár. úložný
čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina
šlóg, šlóga p. čistina
šlôg, šlôga p. čistina
heslo 1. dohovorený slovný poznávací znak • znamenie: heslo muselo byť utajené; tajné heslo, znamenie • kniž. parola: vojenská parola • slogan (vtipné náborové heslo): reklamný slogan
2. p. zásada
slogan p. heslo 1
drevorubač kto pracuje pri ťažbe a približovaní dreva • rubač • rubár • drevár • nár. šlogár (Rázus)
šlogár p. drevorubač
sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlu • smer (v umení): je to už nový hudobný smer
2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýl • reč: umelecká reč
sloha skupina veršov spätých rytmicky, rýmovo a obyč. aj obsahovo • strofa: báseň v piatich slohách, strofách; vie niekoľko strof básne naspamäť • hovor. verš: druhý verš piesne
šlohnúť p. ukradnúť
sloj p. vrstva 1
vrstva 1. množstvo istej látky plošne rozložené na povrchu niečoho al. medzi niečím: ochranná vrstva tuku, vrstva piesku, snehu • sloj (vrstva nerastu, obyč. úžitkového): uhoľný sloj
2. p. skupina 2, trieda 1
slon najväčšie suchozemské zviera s chobotom a klami • zastar. elefant
slonovina žltkastá tvrdá látka zo sloních klov • slonová kosť • odb. ebur
pijatika hovor. 1. pitie (obyč. nemierne) liehových nápojov • pitka: nočné pijatiky, pitky • hrub.: chľast • chľastačka: dať sa na chľast • hrub.: slopanica • strebanica: naučil sa na strebanice • hrub. žranica (nemierne pitie al. jedenie)
2. p. liehovina
slopanica p. pijatika 1
logať hltavo, plnými dúškami, nahlas piť (o zvieratách, pren. expr., obyč. pejor. aj o ľuďoch) • slopať • chľastať: prasa logá, slope vodu; expr. rozhorúčený chlapec logá džús; pejor. slopať, chľastať pálenku • trocha hrub.: chleptať • strebať: pes strebe vodu z potoka; ešte je len ráno a už strebe pivo • expr.: glgať • chlípať • chlamtať • trocha hrub.: lôchať • lúchať: krava lôcha, lúcha z válova
piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva
2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať
3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot
4. p. cicať
slopať p. piť 1, 2
šlosiar p. zámočník
zámočník kto vyrába, opravuje al. montuje kovové predmety (pôvodne iba zámky), konštrukcie al. súčiastky: stavebný, umelecký zámočník • hovor. zastar.: šlosiar • slosiar
nečas zlé počasie • nepohoda: skryť sa pred nečasom, pred nepohodou • pľušť (sychravé, daždivé počasie): jesenné pľušte • slota: za suchom prišla slota
počasie poveternostné pomery • poveternosť: priaznivé počasie, priaznivá poveternosť • čas: zajtra bude pekný čas • pohoda (pekné počasie) • pľušť • slota (zlé počasie)
slota p. počasie, nečas
slovakista odborník v slovakistike, poslucháč slovakistiky • slovenčinár
slovakizovať dávať niečomu slovenský ráz, slovenskú podobu • poslovenčovať • slovenčiť: slovakizovať, poslovenčovať názvy obcí; Bajza slovenčil jazyk svojich kníh
slovanofil milovník, obdivovateľ Slovanov a všetkého slovanského • zastaráv. slavianofil
slovenčinár p. slovakista
slovenčiť p. slovakizovať
literatúra 1. súhrn slovesných prác • slovesnosť: literatúra, slovesnosť stredoveku • kniž.: písomníctvo • spisba: vedecká spisba
2. p. bibliografia
literárny týkajúci sa (umeleckej) literatúry • slovesný: literárna, slovesná tvorba mladého autora; rozvoj literárneho, slovesného umenia národa • zastar. literný (vo vzťahu k písanej podobe umeleckej literatúry)
slovesný p. literárny
staroslovienčina stará cirkevná slovančina • zastar. staroslovančina • zried. slovienčina
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
sloviť p. hovoriť 1
slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovník • lexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikón • encyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédia • glosár (druh stredovekého slovníka) • zastar. vokabulár
2. súhrn používaných slov • slovná zásoba • lexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka
lexikograf odborník na tvorbu slovníkov • slovnikár: renomovaný lexikograf, slovnikár
slovnikár kto sa zaoberá tvorbou slovníkov • lexikograf
lexikografia odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch • slovnikárstvo: lexikografia, slovnikárstvo si vyžaduje vytrvalosť
slovnikárstvo p. lexikografia
slovný ktorý je vyjadrený slovom, prostredníctvom slova, týkajúci sa slova al. slov • kniž. verbálny: slovné, verbálne vyjadrenie; slovná, verbálna realizácia • lingv. lexikálny: slovný, lexikálny význam; slovná, lexikálna zásoba jazyka • rečový • jazykový: dať niečomu rečový výraz; rečový, jazykový prejav
ústny vyjadrený ústne (op. písomný) • hovorený: ústny, hovorený prejav • nepísaný (op. písaný) • odb. orálny • rečový • slovný: rečový, slovný dohovor
prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády
2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak
slovo 1. p. prejav 1 2. p. sľub
sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistoty • prísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmeny • slovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovo • zastar. zasľúbenie (Roy)
doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiaka • presne • verne • expr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrh • slovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveli • od slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalo • fraz.: do bodky • do (posledného) písmena • do (posledného) písmenka • do (poslednej) litery
2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zem • priam: doslova, priam sa roztriasol od strachu • naozaj • skutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babku • vôbec • vonkoncom • absolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedal • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemihol • výslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas
skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitky • stručne • jadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problému • jednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh
2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoducho • slovom • jedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výborné • prosto • proste: prosto, nerozumeli si • nuž • teda: nuž, teda, rozmyslel som si to • fraz. dosť na tom
slovom p. skrátka 2, teda 1
teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy
2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy
3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy
4. p. no 3
slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrny • svetoznámy • svetochýrny • preslávený • legendárny • povestný • popredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mesto • známy • populárny • svetový • kniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné meno • uznávaný • kniž.: renomovaný • famózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuóz • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrečná, vychýrená sonáta • pren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnika • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný: slovutný, preslovutný muž národa • kniž. staroslávny (v minulosti preslávený)
2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významný • dôležitý • význačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejinách • vynikajúci • znamenitý: vynikajúci, znamenitý čin
3. p. vážený
slovutný p. slávny 1; vážený
vážený požívajúci vážnosť, úctu, rešpekt • ctený: starší vážený, ctený muž; vážení, ctení rodičia • uznávaný: uznávaný odborník • vážny: najvážnejší zástupcovia mesta • dôstojný: dôstojný učenec • úctyhodný: stará úctyhodná rodina • kniž. ctihodný: ctihodný starec • slávny • zastar. preslávny (obyč. v oslovení): slávny súd, preslávna obec • kniž.: veľavážený • veľactený • hlbokovážený • hlbokoctený (obyč. v oslovení): veľavážené, veľactené publikum • veľadôstojný • zastar. velebný (v oslovení duchovnej osoby): veľadôstojný pán farár • zastar.: vysokovážený • vysokoctený (obyč. v oslovení): vysokovážená spoločnosť, vysokoctená porota • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný (obyč. v oslovení): slovutný pán predseda, preslovutný muž (Hviezdoslav) • poet. ctný (Timrava)
číslica písomný znak pre číslo • cifra: arabská, rímska číslica, cifra • hovor. číslo
číslo 1. presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia; výtlačok periodickej publikácie; číselné označenia veľkosti časti oblečenia al. obuvi: telefónne číslo, číslo domu; prvé číslo nového časopisu; číslo topánok • zastar. al. expr. numero: výrobné numero auta; numero dnešných novín; numero košele
2. p. šibal, 3. p. číslica
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista