Význam slova "slo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 86 výsledkov (1 strana)

  • sloboda -y -bôd ž.

    1. možnosť voľne sa rozhodovať, prejavovať voľnosť ap.: osobná s., s. myslenia, právo na s-u

    2. nezávislosť (národa al. štátu): vytúžená s., bojovník za s-u

    3. voľnosť v pohybe, v mieste pohybu ap.: pocit s-y, prepustiť väzňa na s-u;
    práv. odňatie s-y

    4. hovor. stav toho, kto nie je viazaný manželstvom: smútiť za s-ou;
    nechce sa zriecť s-y

    5. obdobie bezstarostnosti a voľnosti: chvíle chlapčenskej s-y;

  • slobodáreň -rne ž. ubytovňa pre slobodných;

  • slobodárenský príd.: s-é ubytovanie

  • slobodienka -y -nok ž. zdrob. expr.

  • slobodne prísl. podľa vlastnej vôle, nezávisle: s. žiť, pracovať, zmýšľať;

  • slobodnícky príd.

  • slobodník -a mn. -ci m. najnižší st. poddôstojníckej voj. hodnosti;

  • slobodno vetná prísl.: s. hovoriť, nes. mlčať

  • slobodný príd.

    1. kt. má možnosť voľne sa rozhodovať, konať ap., voľný: s. človek, občan

    2. nezávislý: s. národ, štát, s-é mesto

    3. neviazaný prekážkami, obmedzeniami, nehatený: s. rozvoj, s. umelec, s-é povolanie, s-á diskusia

    4. kt. je na slobode: väzni sú už s-í

    5. neženatý al. nevydatá: s. muž;
    s-á matka s nemanželským dieťaťom

    6. hist. majúci občianske práva a výhody: s-í obyvatelia mesta, op. poddaní;

  • slobodomurár -a m. stúpenec slobodomurárstva;

  • slobodomurársky príd.

  • slobodomurárstvo -a -tiev s. kozmopolitické spoločensko-etické hnutie vzniknuté v 18. stor. v Anglicku;

  • slobodomyseľne prísl.;

  • slobodomyseľnosť -i ž.

  • slobodomyseľný príd. liberálny (význ. 2): s. politik;

  • slobodymilovnosť -i ž.

  • slobodymilovný príd. kniž. kt. má rád slobodu: s. človek, s-á krajina;

  • slogan -u m. vtipné náborové heslo: reklamný, obchodný s.;

  • sloganový príd.

  • sloh -u m.

    1. súhrn (umel.) prostriedkov charakteristických pre isté obdobie al. jednotlivca, (umel.) smer: hudobný, gotický s.;
    Suchoňov s.

    2. štýl (význ. 3): obrazný, konverzačný s.;
    s. listu;
    hodina s-u;

  • sloha -y slôh ž. uzavretá význ., príp. aj syntaktická jednotka zložená z viac veršov, strofa

  • šlohnúť -e -ú -hol dok. subšt. ukradnúť: š. knihu, peniaze

  • slohovať nedok. štylizovať (význ. 1): nevie dobre s.

  • slohovo prísl.: s. čistá práca

  • slohový príd.: s. nábytok;
    s. postup;
    s-á úloha;

  • sloj -a m. vrstva (úžitkového) nerastu: uhoľný s., hrúbka s-a;

  • slojový príd.

  • slon -a mn. N a A -y m. najväčšie suchozemské zviera s chobotom a klami, zool. Elephas

    chodiť ako s. medzi porcelánom byť neohrabaný, nemotorný;

  • sloní príd.: s-ia koža, s. chobot;

  • slonica -e -níc ž.;

  • sloníča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s. slonie mláďa

  • sloník -a mn. N a A -y m. zdrob.

  • slonovina -y ž. žltkastá tvrdá látka zo sloních klov, slonová kosť;

  • slonovinový príd.: s. svietnik, s-á spona

  • slonový príd.: s-á kosť;

  • slopať -e -ú nedok.

    1. (o zvieratách) piť (význ. 1): pes s-e vodu

    2. hrub. nemierne piť alkoholické nápoje, chľastať, opíjať sa: s. celý deň

  • slovakista -u m. odborník v slovakistike; učiteľ al. poslucháč slovakistiky;

  • slovakistický príd.

  • slovakistika -y ž. vedný odbor zaoberajúci sa sloven. jazykom, literatúrou a históriou;

  • slovakistka -y -tiek ž.;

  • slovakizácia -ie ž. poslovenčovanie, poslovenčenie;

  • slovakizačný príd.: s. prúd, s-é zámery

  • slovakizmus -mu m. lingv. sloven. jazykový prvok v inom jazyku

  • slovakofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Slovákov a všetkého slovenského;

  • slovakofilský príd.;

  • slovakofilstvo -a s.

  • slovančina -y ž.

    1. niekt. slovanský jazyk

    2. praslovančina

  • slovanofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Slovanov a všetkého slovanského;

  • slovanofilský príd.: s-é myšlienky;

  • slovanofilstvo -a s.

  • slovanskosť -i ž.

  • slovanský príd. k Slovan: s-é národy, jazyky, s-á vzájomnosť;

  • slovenčina -y ž. slovenský jazyk; ako vyučovací predmet i slovenská literatúra: spisovná s., Štúrova s., preložiť do s-y;
    známka zo s-y

  • slovenčinár -a m. odborník v slovenčine; učiteľ al. poslucháč slovenčiny; slovakista;

  • slovenčinárka -y -rok ž.;

  • slovenčinársky príd.

  • slovensko-český príd. slovenský a český; vyjadrujúci vzájomnosť vo veciach týkajúcich sa Slovákov a Čechov: s. slovník, s-é vzťahy

  • slovenskosť -i ž.

  • slovenský príd. k Slovák, Slovensko: s. jazyk, národ;
    S-á republika, S-á národná rada, S-á národná strana, S-á filharmónia;
    s. folklór;

    slovensky prísl.: hovoriť (po) s., s. cítiaci človek;

  • slovesnosť -i ž. umelá al. ľud. lit. tvorba: ľudová s.

  • slovesný1 príd. týkajúci sa slovesnosti: s-á tvorba, s-é umenie

    slovesný2 príd.: s. prísudok, s-é podstatné meno

  • sloveso -a -vies s. lingv. ohybné slovo vyjadrujúce dej: dokonavé, pomocné, predponové s.;

  • slovičkáriť -i nedok. hovor. hrať sa so slovami; bezobsažne hovoriť, tárať: prázdne s-enie

  • slovinčina -y ž. slovinský jazyk

  • slovinský príd. k Slovinec, Slovinsko: s. národ, s-á reč;

    slovinsky prísl.: hovoriť (po) s.

  • slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.

    1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.;
    povedať s-ko na vysvetlenie

    2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a;
    učiť sa s-a

    zájsť na s-íčko na krátky rozhovor;
    neujde mu ani s-íčko nič

  • slovníček -čka m. zdrob. k 1: vreckový s.

  • slovník -a m.

    1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v kniž. príručke: jednozväzkový, prekladový, frazeologický s., s. cudzích slov;
    náučné, terminologické s-y, s. spisovateľov;
    pozrieť sa do s-a

    2. slovná zásoba, lexika: vývin s-a, bohatý Hviezdoslavov s., obraznosť s-a;

  • slovnikár -a m. kto sa zaoberá tvorbou slovníka, lexikograf;

  • slovnikárka -y -rok ž.;

  • slovnikársky príd.: s-a práca;

  • slovnikárstvo -a s. lexikografia

  • slovníkový príd.: s-é usporiadanie, s-é bohatstvo;

  • slovnodruhovo prísl.

  • slovnodruhový príd. týkajúci sa slovných druhov;

  • slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;

  • slovo -a slov s.

    1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.;
    dĺžka, význam, výskyt s-a;
    hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a;
    v pravom zmysle s-a;
    spisovné, nárečové s-á

    2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod;
    príkre, úprimné, povzbudivé s.;
    silné s. odvážny výrok al. prejav;
    prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč;
    povedať dve-tri s-á;
    majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše;
    kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie;
    mať dar s-a byť výrečný;
    (ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať

    3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.

    čestné s.! zaverenie, uistenie;
    škoda slov je zbytočné hovoriť;
    mať posledné s. rozhodnúť;
    stratiť s. s niekým porozprávať sa;
    stratiť s. za niekoho prihovoriť sa;
    vrátiť s. zrušiť sľub;
    dať, udeliť s. vyzvať hovoriť;
    urobiť bez s-a poslušne;
    poslúchať na s. ihneď;
    chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky;
    to je s. do bitky vážna reč;

  • slovom, dôraznejšie jedným s. čast. uvádza nové vysvetlenie, zhrnutie, skrátka, jednoducho: (jedným) s., sama nepríjemnosť;
    s., pracuje usilovne

  • slovosled -u m. lingv. poradie slov (vo vete): správny, príznakový s.;

  • slovosledový, slovosledný príd.

  • slovotvorne prísl.

  • slovotvorný príd. lingv. týkajúci sa tvorenia slov: s. postup, základ, s-á predpona;

  • slow-fox [sloufoks] -u m. spoloč. tanec pomalšieho tempa; skladba v tomto tempe

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV