Význam slova "slo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 89 výsledkov (1 strana)
-
sloboda -y -bôd ž.
1. možnosť voľne sa rozhodovať, prejavovať voľnosť ap.: osobná s., s. myslenia, právo na s-u
2. nezávislosť (národa al. štátu): vytúžená s., bojovník za s-u
3. voľnosť v pohybe, v mieste pohybu ap.: pocit s-y, prepustiť väzňa na s-u;
práv. odňatie s-y4. hovor. stav toho, kto nie je viazaný manželstvom: smútiť za s-ou;
nechce sa zriecť s-y5. obdobie bezstarostnosti a voľnosti: chvíle chlapčenskej s-y;
-
slobodárenský príd.: s-é ubytovanie
-
slobodienka -y -nok ž. zdrob. expr.
-
slobodne prísl. podľa vlastnej vôle, nezávisle: s. žiť, pracovať, zmýšľať;
-
slobodnícky príd.
-
slobodník -a mn. -ci m. najnižší st. poddôstojníckej voj. hodnosti;
-
slobodno vetná prísl.: s. hovoriť, nes. mlčať
-
slobodný príd.
1. kt. má možnosť voľne sa rozhodovať, konať ap., voľný: s. človek, občan
2. nezávislý: s. národ, štát, s-é mesto
3. neviazaný prekážkami, obmedzeniami, nehatený: s. rozvoj, s. umelec, s-é povolanie, s-á diskusia
4. kt. je na slobode: väzni sú už s-í
5. neženatý al. nevydatá: s. muž;
s-á matka s nemanželským dieťaťom6. hist. majúci občianske práva a výhody: s-í obyvatelia mesta, op. poddaní;
-
slobodomurár -a m. stúpenec slobodomurárstva;
-
slobodomurársky príd.
-
slobodomurárstvo -a -tiev s. kozmopolitické spoločensko-etické hnutie vzniknuté v 18. stor. v Anglicku;
-
slobodomyseľne prísl.;
-
slobodomyseľnosť -i ž.
-
slobodomyseľný príd. liberálny (význ. 2): s. politik;
-
slobodymilovnosť -i ž.
-
slobodymilovný príd. kniž. kt. má rád slobodu: s. človek, s-á krajina;
-
sloganový príd.
-
sloh -u m.
1. súhrn (umel.) prostriedkov charakteristických pre isté obdobie al. jednotlivca, (umel.) smer: hudobný, gotický s.;
Suchoňov s.2. štýl (význ. 3): obrazný, konverzačný s.;
s. listu;
hodina s-u; -
sloha -y slôh ž. uzavretá význ., príp. aj syntaktická jednotka zložená z viac veršov, strofa
-
šlohnúť -e -ú -hol dok. subšt. ukradnúť: š. knihu, peniaze
-
slohovať nedok. štylizovať (význ. 1): nevie dobre s.
-
slohovo prísl.: s. čistá práca
-
slohový príd.: s. nábytok;
s. postup;
s-á úloha; -
sloj -a m. vrstva (úžitkového) nerastu: uhoľný s., hrúbka s-a;
-
slojový príd.
-
slon -a mn. N a A -y m. najväčšie suchozemské zviera s chobotom a klami, zool. Elephas
● chodiť ako s. medzi porcelánom byť neohrabaný, nemotorný;
-
sloní príd.: s-ia koža, s. chobot;
-
slonica -e -níc ž.;
-
sloníča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s. slonie mláďa
-
sloník -a mn. N a A -y m. zdrob.
-
slonovina -y ž. žltkastá tvrdá látka zo sloních klov, slonová kosť;
-
slonovinový príd.: s. svietnik, s-á spona
-
slonový príd.: s-á kosť;
-
slopať -e -ú nedok.
1. (o zvieratách) piť (význ. 1): pes s-e vodu
2. hrub. nemierne piť alkoholické nápoje, chľastať, opíjať sa: s. celý deň
-
slovakista -u m. odborník v slovakistike; učiteľ al. poslucháč slovakistiky;
-
slovakistický príd.
-
slovakistika -y ž. vedný odbor zaoberajúci sa sloven. jazykom, literatúrou a históriou;
-
slovakistka -y -tiek ž.;
-
slovakizácia -ie ž. poslovenčovanie, poslovenčenie;
-
slovakizačný príd.: s. prúd, s-é zámery
-
slovakizmus -mu m. lingv. sloven. jazykový prvok v inom jazyku
-
slovakofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Slovákov a všetkého slovenského;
-
slovakofilský príd.;
-
slovakofilstvo -a s.
-
slovančina -y ž.
1. niekt. slovanský jazyk
2. praslovančina
-
slovanofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Slovanov a všetkého slovanského;
-
slovanofilský príd.: s-é myšlienky;
-
slovanofilstvo -a s.
-
slovanskosť -i ž.
-
slovanský príd. k Slovan: s-é národy, jazyky, s-á vzájomnosť;
-
slovenčina -y ž. slovenský jazyk; ako vyučovací predmet i slovenská literatúra: spisovná s., Štúrova s., preložiť do s-y;
známka zo s-y -
slovenčinár -a m. odborník v slovenčine; učiteľ al. poslucháč slovenčiny; slovakista;
-
slovenčinárka -y -rok ž.;
-
slovenčinársky príd.
-
slovensko-český príd. slovenský a český; vyjadrujúci vzájomnosť vo veciach týkajúcich sa Slovákov a Čechov: s. slovník, s-é vzťahy
-
slovenskosť -i ž.
-
slovenský príd. k Slovák, Slovensko: s. jazyk, národ;
S-á republika, S-á národná rada, S-á národná strana, S-á filharmónia;
s. folklór;slovensky prísl.: hovoriť (po) s., s. cítiaci človek;
-
slovesný1 príd. týkajúci sa slovesnosti: s-á tvorba, s-é umenie
slovesný2 príd.: s. prísudok, s-é podstatné meno
-
sloveso -a -vies s. lingv. ohybné slovo vyjadrujúce dej: dokonavé, pomocné, predponové s.;
-
slovičkáriť -i nedok. hovor. hrať sa so slovami; bezobsažne hovoriť, tárať: prázdne s-enie
-
slovinčina -y ž. slovinský jazyk
-
slovinský príd. k Slovinec, Slovinsko: s. národ, s-á reč;
slovinsky prísl.: hovoriť (po) s.
-
slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.
1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.;
povedať s-ko na vysvetlenie2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a;
učiť sa s-a● zájsť na s-íčko na krátky rozhovor;
neujde mu ani s-íčko nič -
slovníček -čka m. zdrob. k 1: vreckový s.
-
slovník -a m.
1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v kniž. príručke: jednozväzkový, prekladový, frazeologický s., s. cudzích slov;
náučné, terminologické s-y, s. spisovateľov;
pozrieť sa do s-a2. slovná zásoba, lexika: vývin s-a, bohatý Hviezdoslavov s., obraznosť s-a;
-
slovnikár -a m. kto sa zaoberá tvorbou slovníka, lexikograf;
-
slovnikárka -y -rok ž.;
-
slovnikársky príd.: s-a práca;
-
slovnikárstvo -a s. lexikografia
-
slovníkový príd.: s-é usporiadanie, s-é bohatstvo;
-
slovnodruhovo prísl.
-
slovnodruhový príd. týkajúci sa slovných druhov;
-
slovo -a slov s.
1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.;
dĺžka, význam, výskyt s-a;
hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a;
v pravom zmysle s-a;
spisovné, nárečové s-á2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod;
príkre, úprimné, povzbudivé s.;
silné s. odvážny výrok al. prejav;
prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč;
povedať dve-tri s-á;
majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše;
kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie;
mať dar s-a byť výrečný;
(ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.
● čestné s.! zaverenie, uistenie;
škoda slov je zbytočné hovoriť;
mať posledné s. rozhodnúť;
stratiť s. s niekým porozprávať sa;
stratiť s. za niekoho prihovoriť sa;
vrátiť s. zrušiť sľub;
dať, udeliť s. vyzvať hovoriť;
urobiť bez s-a poslušne;
poslúchať na s. ihneď;
chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky;
to je s. do bitky vážna reč; -
slovom, dôraznejšie jedným s. čast. uvádza nové vysvetlenie, zhrnutie, skrátka, jednoducho: (jedným) s., sama nepríjemnosť;
s., pracuje usilovne -
slovosled -u m. lingv. poradie slov (vo vete): správny, príznakový s.;
-
slovosledový, slovosledný príd.
-
slovotvorne prísl.
-
slovotvorný príd. lingv. týkajúci sa tvorenia slov: s. postup, základ, s-á predpona;
-
slow-fox [sloufoks] -u m. spoloč. tanec pomalšieho tempa; skladba v tomto tempe
-
číslo -a -sel/-siel s.
1. presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia: (ne)párne č.;
telefónne č., výrobné, evidenčné, inventárne č.;
smerné č. (v plánovaní);
poštové smerovacie č.;
č. domu, izby;
mat. celé, desatinné, kladné, záporné č.2. výtlačok periodickej publikácie: dnešné č. Literárneho týždenníka, uzávierka č-a
3. časť programu, predstavenia; jedno vystúpenie ap.: hudobné, kabaretné č.;
4. číselné označenie veľkosti častí oblečenia al. obuvi: č. košele, topánok
5. lingv. gram. kategória mena na vyjadrenie počtu (jeden – mnoho): jednotné, množné č.
● reč čísel, suché č-a štatistické údaje;
-
dvojčíslo -a -sel/-siel s. dve čísla časopisu zostavené do 1 čísla: d. Slovenskej reči
-
prvočíslo -a -sel/-siel s. mat. číslo väčšie ako 1 deliteľné iba číslom 1 a samým sebou