Synonymá slova "siv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)

2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák

sivák p. kôň 1

sivo farby svetlého popola; na takúto farbu • popolavo • nasivo • napopolavo • dosiva • dopopolava, pís. i na sivo, na popolavo, do siva, do popolava: (na)sivo, (na)popolavo natretá brána; dosiva, dopopolava zafarbené nebo • oceľovo • naoceľovo • dooceľova, pís. i na oceľovo, do oceľova: oceľovo, naoceľovo, dooceľova sfarbené mračná • šedivo • našedivo • došediva, pís. i na šedivo, do šediva: (na)šedivo, došediva vyblednutý kabát • subšt.: šedo • našedo • došeda • pís. i na šedo, do šeda • sivasto • sivkasto • sivkavo • popolavkasto • popolavkavo • popolkavo • nasivasto • nasivkasto • napopolavkasto • napopolavkavo • napopolkavo • dosivasta • dosivkasta • dopopolavkasta • dopopolavkava • dopopolkava, pís. i na sivasto, do sivasta atď. (jemne sivo): siv(k)asto, popolavkasto sfarbená látka • šedivkasto • šedivkavo • našedivkasto • došedivkasta, pís. i na šedivkasto, do šedivkasta: (na)šedivkasto zafarbené vlasy

porov. aj sivý 1

sivasto, sivkasto, sivkavo p. sivo

sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmi • šedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbu • striebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamu • strieborný • striebristosivý • striebrosivý • striebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlava • postriebrený • prešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivý • striebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodváb • sivovlasý • striebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasý • olovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrku • oceľovosivý • oceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasoch • poet. holubí: holubie nebo, oči • expr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzy • myší • myšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlások • bledosivý • svetlosivý • svetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastý • sivkastý • sivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé oči • belavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burý • buravý • subšt. šedý

p. aj šedivý 1

2. p. jednotvárny, stereotypný

sivastý, sivkastý, sivkavý p. sivý 1

belieť stávať sa belším, bielym • obelievať • zbelievať: plátno na slnku belie, obelieva • šedivieť • sivieť (najmä o vlasoch, hlave; nadobúdať šedivú, neurčitú farbu): vlasy mu belejú, šedivejú; látka na slnku šedivie, obelieva • pobelievať • pošedivievať (trocha, postupne): fúzy mu pobelievajú, pošedivievajú

šedivieť nadobúdať šedivú, sivú farbu (o vlasoch) • sivieť: vlasy mu na sluchách šedivejú, sivejú • obelievať • zbelievať • pobelievať • pošedivievať (trocha, postupne): hlava mu obelieva; šedivie, obelieva ako holub; fúzy mu zbelievajú, pobelievajú • blednúť • expr. prašivieť (strácať pôvodnú farbu): látka na slnku bledne, prašivie

sivko p. kôň 1

modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasý • kniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné pery • jasnomodrý • jasnobelasý • kniž.: blankytný • azúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová obloha • bledomodrý • bledobelasý • svetlomodrý • svetlobelasý • slabomodrý • slabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tiene • nebový • nebovomodrý • nebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkom • nevädzový • nevädzovomodrý • nevädzovobelasý • poet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látka • tmavomodrý • tmavobelasý • kniž.: temnomodrý • temnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblek • tuhomodrý • tuhobelasý • sýtomodrý • sýtobelasý • ultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové steny • indigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohavice • oceľový • oceľovomodrý • oceľovobelasý • kobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskom • slivkový • slivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostým • sivomodrý • sivobelasý • šedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírový • zafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperk • modrastý • modravý • namodrastý • namodravý • belastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádych • expr.: modručký • modrunký • modrulinký • belasučký

p. aj modrastý

sivobelasý p. modrý

biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šaty • snehobiely • mliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožka • jasnobiely • kniž.: bieloskvúci • belostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramor • cínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farba • kriedový (biely ako krieda): kriedová tvár • pren. alabastrový • mramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobiely • porcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne sklo • žltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasy • modrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dym • sivobiely • belavý • šedivobiely • popolavobiely • špinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domov • striebrobiely: striebrobiely kov • pren. srienistý: srienistá hlava starca • pren. snežný (Kalinčiak) • expr.: bielučký • bielučičký • bielunký • bielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľa • zabielený • zabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápna • pribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár

sivobiely p. biely

hnedý ktorý má farbu zeme, farbu zrelých gaštanov, kávy, čokolády • hovor.: barnavý • brnavý: hnedé vlasy; pekné hnedé, barnavé oči • zlatohnedý • bronzový (hnedý do zlata): zlatohnedá, bronzová farba • bledohnedý • svetlohnedý • plavý • svetlogaštanový (hnedý so svetlým odtienkom) • orechový • orechovohnedý • orieškový • orieškovohnedý (bledohnedý ako orech): nábytok orechovej, orechovohnedej, orieškovej farby • béžový • hovor. drapový (hnedožltý) • okrový (žltohnedý): béžový, drapový záves; okrový náter • neskl. kaki (zelenohnedý): kaki košeľa • gaštanový • gaštanovohnedý (hnedý ako gaštany) • kakaový • kakaovohnedý (hnedý ako kakao) • tabakový • tabakovohnedý (hnedý ako tabak) • olivovohnedý (hnedý do zelena) • čokoládový • čokoládovohnedý • kávový • kávovohnedý (tmavohnedý ako čokoláda, káva) • škoricový • škoricovohnedý (ako škorica) • hrdzavý • hrdzavohnedý • červenohnedý • tizianový (vysl. ticiánový; hnedý do červena) • kreolský: kreolská farba pleti • sivohnedý • šedivohnedý (hnedý so sivým odtienkom): sivohnedá, šedivohnedá pôda • tmavohnedý (hnedý s tmavým odtienkom) • zhnednutý (ktorý zhnedol) • nár.: brunastý • brnastý • expr. hnedučký • hnedastý • hnedavý • hnedkavý • hnedkastý • nahnedastý (trocha hnedý)

sivomodrý p. modrý

sivosť p. šedivosť 1

šedivosť 1. sivá, šedivá farba • sivosť • popolavosť: šedivosť, sivosť, popolavosť vlasov • subšt.: šedosť

2. p. stereotypnosť, suchopárnosť

sivovlasý p. sivý 1, šedivý 1

šedivý 1. ktorý má farbu sivú a lesklú ako striebro al. neurčitú ako dym, popol a pod.; ktorý má vlasy takejto farby • sivý • popolavý: šedivý, sivý ako holub; šedivý, popolavý odtieň • špinavý (neurčitej farby ako špina): špinavá farba oblohy • strieborný • striebrošedivý: strieborné, striebrošedivé matkine vlasy • postriebrený • prešedivený • pren. srienistý (miestami šedivý; o vlasoch) • subšt. šedý • šedivovlasý • šedivohlavý • sivovlasý • bielohlavý • bielovlasý • kniž.: striebrovlasý • striebrohlavý (o človeku) • šedivastý • šedivkastý • šedivkavý • našedivastý • našedivelý (ktorý je trocha šedivý): šediv(k)astá, šedivkavá brada • svetlošedivý (s bledým odtienkom) • expr. šedivučký (ktorý je úplne šedivý): šedivučký starec

p. aj sivý 1

2. ktorý stratil pôvodnú farbu • vyšedivený • vyblednutý: šedivé, vyšedivené, vyblednuté šaty

3. p. jednotvárny, stereotypný

zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelený • živozelený • ostrozelený • sýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový les • svetlozelený • slabozelený • bledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúza • zelenožltý • žltozelený • kaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľa • zlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre polia • pren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavý • zelenkavý • zelenastý • zelenkastý • nazelenastý • nazelenalý • nazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlo • zried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak) • tuhozelený • tmavozelený • temnozelený • fľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plot • zelenomodrý • modrozelený • belasozelený • zelenobelasý • tyrkysový • akvamarínový • vodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farby • trávový • trávovozelený • hráškový • hráškovozelený • smaragdový • smaragdovozelený • malachitový • morský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farba • olivový • olivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látky • šedivozelený • sivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučký • zelenušký

jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnaký • stereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná práca • monotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádny • nudný • suchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človek • nezaujímavý • všedný: nezaujímavý, všedný život • nevýrazný • bezfarbý • bezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýl • otupný • expr.: tupý • šedivý • sivý • subšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť

stereotypný ktorý je zaužívaný, vžitý a už sa nemení; ktorý sa stále opakuje, ten istý, bez zmien al. nových prvkov • rovnaký: stereotypná, stále rovnaká úsečná odpoveď • jednotvárny • fádny • monotónny (bez oživujúcich, výrazných prvkov, ničím nezaujímavý): nevedel zmeniť svoj jednotvárny, fádny, monotónny život; fádny, monotónny prednes • nezáživný • suchopárny • nudný (ktorý svojím stereotypom odpudzuje, znechucuje): nezáživná, suchopárna činnosť; nudné dialógy scenára • sivý • šedivý • subšt. šedý (bez ozvláštnenia, oživenia): sivý, šedivý opis – nijaká poézia; prechádzať šedivou, šedou neobývanou krajinou • schematický • šablónovitý (robený podľa schémy, šablóny): schematické, šablónovité prednášky nudili študentov • jednostranný: jednostranná strava (op. pestrá)

hrdúsivý p. zadúšavý 1, škrtivý

škrtivý ktorý bráni prirodzenému, voľnému dýchaniu; vyvolávajúci dusenie, nepríjemný pocit v hrdle • hrdúsivý: rozopol si gombík na škrtivom, hrdúsivom golieri; škrtivá, hrdúsivá vôňa ľalií • dusivý • zadúšavý • zastaráv. zádušlivý: dusivý, zadúšavý, zádušlivý dym z vlhkých vňatí

zadúšavý 1. spôsobujúci dusenie, brániaci v pravidelnom dýchaní • dusivý • zadúšajúci: zadúšavé, dusivé chemické výpary • zried. zádušlivý • zastar. zádušný: zádušlivý dym • škrtivý • hrdúsivý: škrtivý, hrdúsivý kašeľ

p. aj dýchavičný

2. (o citovom prejave) ktorý nechceme naplno prejaviť • potláčaný: zadúšavý, potláčaný plač • premáhaný: premáhané vzlyky • vzlykavý • híkavý: vzlykavý plač