Synonymá slova "sac" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 27 výsledkov (1 strana)

  • sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhéhostrkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráčaštuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgaťexpr.: džugaťdurkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokojnár. súrať


    strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

    2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


    tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.) • potácať saexpr. potackávať sazried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackávalnár. potáčať sa (Timrava)motať saplantať sapľantať sapliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmityckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po cesteexpr.: šnurovaťzošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestunár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za namineos.: socia hosáče ho (pri opitosti, mdlobe) • expr.: vliecť saťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteliexpr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami


    sacharidy chem. organické zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka obsiahnuté v rastlinách • chem.: cukryglycidy


    tŕstie vlhkomilné trávovité rastliny; porast z nich • šašinašášiešáš: stolička upletená z tŕstia; ukryť sa v tŕstí, v šašine, v šáší, v šášitrsťtrstina (vysoká vodná tráva) • šachor (vodná úžitková rastlina): pokryť chalupu šachoromšachorinazried. šachorie (porast zo šachora) • šarina (vysoká vodná tráva)


    šachorie, šachorina p. tŕstie


    šachovať (sa) hovor. hrať so šachovými figúrkami podľa istých pravidiel • hrať (sa) v šachyhrať šach


    šachovitý p. šachovnicový


    šachovnicový ktorý pripomína šachovnicu • šachovitýšachovnicovitý: šachovnicové, šachovité rozmiestnenie obrazcov; šachovnicovitá látka; šašovský šachovnicovitý kostým


    šachovnicovitý p. šachovnicový


    čachrovať pejor. 1. nečestne konať, robiť podvody • pejor.: čachriťšachrovaťrobiť čachrerobiť machle: výbor čachroval, šachroval, robil čachre, machle, pokým mu na to neprišlihovor. pejor. machľovať: machľuje, čosi zakrývapejor.: špekulovaťpodvodníčiťrobiť špekulácie: špekulovať, podvodníčiť s pozemkami, s peniazmi

    2. p. obchodovať


    šachrovať p. čachrovať 1


    jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamujamina (plytšia jama): roľa je plná jamínpriehlbeňprehĺbeninapriehlbinavyhĺbeninapreliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v terénevhĺbenina (Kukučín)zried. výhlbeň (Figuli)prepadlinaprepadliskopriepadlisko: spadnúť do prepadlinyvýtlkrigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigolyvýmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľovpriepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepastirokľaroklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklinastrž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do stržespust (Laskomerský)výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkopšachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu

    2. p. údolie 1


    šachta p. jama 1


    sací odb. slúžiaci na sanie, nasávanie • tech.: nasávacíodsávací: nasávacie potrubie, odsávací ventil


    sáčik, sáčok p. vrecko 1


    sáčkovať p. vreckovať


    ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovaťhodnotiťohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonuhovor. šacovaťodhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisícposudzovaťzvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    šacovať p. hodnotiť


    hodnotiteľ kto niečo hodnotí: hodnotiteľ poézieoceňovateľ: oceňovateľ pozemkuhovor. šacovateľ (Zelinka)

    p. aj posudzovateľ


    odhadca kto robí odhad: odhadca majetkuodb. taxátoroceňovateľhodnotiteľhovor. šacovateľ (kto niečo oceňuje, hodnotí): oceňovateľ, hodnotiteľ pozemku


    šacovateľ p. hodnotiteľ


Pozri výraz SAC v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: otã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â, mosz, ムムムムムムムムムuseムムムムムムムムムムムムムムムã, č, , pgc, vyt, y23, mes, �� �� tr, t45, aaps, otãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, poi, cã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV