Synonymá slova "rēs" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 66 výsledkov (1 strana)
-
prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho • orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciu • rozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľad • obzor • horizont: mať široký obzor, horizont
2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúry • konspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednášky • sylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabus • výpis • výpisok • výťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článku • rešerš (prehľad údajov na istú tému) • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia
rešerš p. prehľad 2
rešeto p. sito
sito nástroj s drobnými okami na ovievanie, pretláčanie a pod.: preosiať múku cez sito; varené rajčiny pretlačiť cez sito • riečica (sito s väčšími okami): precúdiť obilie, kukuricu na riečici • zastar. rešeto: deravý ako rešeto • sitko (malé sito používané na scedenie): sitko na čaj • cedidlo (sito na tekutinu)
obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným
odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahy • osmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protest • opovážiť sa • trúfnuť si • dovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na nás • nár. zatrôfať si (Hviezdoslav) • odhodlať sa • vzchopiť sa • fraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to! • riskovať • hovor. reskírovať • fraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovať • subšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr
reskírovať 1. p. odvážiť sa 2. p. obetovať 2
venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej žene • pripísať: dielo pripísal matke
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúť • vynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdium • zasvätiť • obetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťom • hovor.: oferovať • reskírovať • kniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenku • vložiť: vložil svoj um do literatúry
3. p. obdarovať, darovať
resorbovať p. vpiť
vpiť pitím pohltiť, pórmi a pod. vtiahnuť • vstrebať: bavlnená látka dobre vpije, vstrebe pot • vcucať • vcicať: koláč vcucal všetku šťavu • nasiaknuť • vsiaknuť: zem nasiakne vlahou, zem vsiakne vlahu • napiť sa • vypiť: špongia napitá vodou; pijak vypil mastnotu; korienky vodu rýchlo vypili • menej vhodné: vsať • nasať: vsala, nasala vlhkosť • prijať • pojať • pohltiť • absorbovať: pôda pojme, absorbuje veľa vody • odb. resorbovať (do vnútra buniek) • povpíjať (postupne)
rešpekt p. úcta, vážnosť 1
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
vážnosť 1. stav toho, kto je vážený pre svoje korektné správanie, pre zodpovedný prístup k niečomu, hlboký záujem o niečo a pod. • úcta: požívať veľkú vážnosť, úctu; tešiť sa vážnosti, úcte; prejavovať niekomu úctu • autorita (uznávaná vážnosť): rodičovská autorita • rešpekt (vážnosť spojená so strachom): vzbudzovať rešpekt • prestíž (významné postavenie): osobná prestíž • dôstojnosť • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • kniž. dekórum (formálna vážnosť): zachovať dekórum
2. p. význam 2
prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu • eventuálne • respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž • možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň • alebo • či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca • zastar.: poťažne • poťažmo
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť • eventuálne: eventuálne mu napíšem • azda • vari • hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia • zastar.: poťažne • poťažmo
respektíve 1. p. prípadne 1 2. p. vlastne 1 3. p. takrečeno 1
takrečeno 1. uvádza spresňujúci al. alternatívny výraz; inými slovami povedané • takpovediac: výsluch bol prvou, takrečeno, takpovediac spravodajskou etapou; druhé stretnutie je takrečeno, takpovediac zrežírované • vlastne • respektíve • teda: dotkol sa podstaty, vlastne, respektíve jadra problému; vnikol do jadra bytosti, teda do každej jej bunky • fraz. ako sa vraví
2. p. takmer
vlastne 1. uvádza opravný výraz • totiž • totižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviem • respektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • veru • naozaj • skutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieť • v skutočnosti • vskutku • dohromady • dokopy • dovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel • už: sám už nevie, čo má urobiť • ináč • inak • vcelku • v podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovuje • takrečeno • pravdupovediac • podľa pravdy • popravde • popravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na to • nakoniec • naostatok • napokon • fakticky • kniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiť • zastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál
dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu
prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosť • pohltiť • vpiť • vsať • vstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahu • pojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov
2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partie • vziať • zobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na byt • privítať: privítali ho v rodine ako svojho • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu
3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalo • uznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupu • kvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšením • rešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietky • schváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalo • podrobiť sa • podvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánu • kniž. recipovať: recipovať názory
4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúť • dostať • získať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty
5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2
prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadať • hľadieť • brať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičov • brať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatných • pozerať sa • všímať si: pozerať sa aj na cudzie problémy • rešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detí • admin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru
2. p. dozerať
rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpekt • mať vo vážnosti • mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších • vážiť si • ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov • ctiť (si) • uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov • uznávať • dať na: Vysvetli mu to, na teba dá! • zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady
2. p. uznať 2, zachovať 2
uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiť • porozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumie • zried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí
2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omyly • pripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslená • zried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre! • akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovali • rešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho
3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečo • schváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona
4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniť • ohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos diela • doceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírody • hovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas
všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť si • zbadať • spozorovať • postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostrehol • pobadať: pobadal, že sa čosi deje • obadať • zobadať: ne(z)obadali nič podozrivé • zachytiť • zaznamenať • hovor.: zaregistrovať • registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľad • zazrieť • zočiť • zhliadnuť • zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasoch • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvaja • vycítiť • zacítiť • vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadku • vypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšili • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. ťuchnúť (Bodenek) • fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)
2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radu • rešpektovať • uznať • zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval
p. aj obtrieť sa
zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičov • zvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkov • udržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahu • zadržať • podržať: zem zadržala, podržala vlahu • uchrániť • zachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatku • ubrániť • uhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenie • obhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili
2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržať • splniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbil • rešpektovať • uznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisy • kniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu
3. zachovať si p. zapamätať si
dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlboka • vdychovať • odb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovať • odb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchať • fúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlaní • dychčať • fučať • odfukovať • supieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahy • expr.: fuňať • funieť • fukotať • zdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýma • expr. zried. dychotať
2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2
respirovať p. dýchať 1
rest p. zvyšok
zvyšok čo sa zvýšilo, čo zvýšilo: zjesť zvyšky chleba; zvyšok muriva • zostatok: zostatok materiálu, večere • ostatok: ostatok peňazí si rozdelili; telesné ostatky (mŕtve telo človeka) • pozostatok: pozostatky hradieb; telesné pozostatky (mŕtve telo človeka) • paberky (zvyšky po žatve, oberačke) • oberky (zvyšky po oberačke) • spodok (zvyšok nápoja, jedla): vypiť spodok vína • stopa (zvyšok po niečom): stopa po farbe • troska (zvyšok niečoho zničeného): trosky lietadla, pren. trosky šťastia • hovor. rest • kniž. al. odb. rezíduum: rezíduá komunistickej výchovy • zastar. odmetok: šaty len také odmetky (Dobšinský) • poet. zastar. zvlek: telesné zvleky (Hviezdoslav; mŕtve telo človeka)
obnova 1. uvedenie niečoho do pôvodného, obyč. lepšieho stavu • obnovenie • renovácia • renovovanie: obnova, obnovenie, renovovanie historického jadra mesta • rekonštrukcia • rekonštruovanie • reštaurácia • reštaurovanie: rekonštrukcia budov, ciest, mostov; reštaurácia, reštaurovanie umeleckých diel • prestavba (obnova do zlepšenej, zmenenej podoby): prestavba školy • regenerácia: regenerácia buniek
2. opätovné zavedenie niečoho, čo už bolo • oživenie • znovuzrodenie: obnova, oživenie demokracie; znovuzrodenie národného cítenia • renesancia: renesancia umenia • obroda • obrodenie (získanie nových síl pri realizácii niečoho): hospodárska obroda • kniž.: oživotvorenie • vzkriesenie • zmŕtvychvstanie: oživotvorenie, vzkriesenie myšlienky samostatnosti • kniž. reštitúcia: reštitúcia právneho stavu
reštaurácia1 pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleň • stravovňa: chodiť na obedy do stravovne • pohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvo • zastar. reštaurant • hostinec • hovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • koliba • čárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufet • bar • bistro • snackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)
p. aj hostinec, jedáleň
reštaurácia2 p. obnova 1
obnovný zameraný na obnovu, znovupostavenie, znovuzavedenie niečoho • obnovovací • inovačný: obnovný, inovačný program, proces • reštauračný (týkajúci sa reštaurácie, reštaurovania; i polit. zameraný na obnovu politických pomerov): reštauračné práce, reštauračné úsilia • reštitučný (sledujúci reštitúciu) • kniž. renesančný (sledujúci renesanciu) • obrodný: obrodné tendencie • regeneračný (zameraný na obnovu pôvodného stavu, pôvodnej funkčnosti): regeneračná schopnosť bunky
p. aj obrodný
reštauračný p. obnovný
reštaurant p. reštaurácia1
napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas
2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami
3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca
4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)
5. p. usmerniť 1
obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo • oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlo • kniž.: oživotvoriť • obživiť • vzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienky • obrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský život • regenerovať • zregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdu • rehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť) • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav
2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.) • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovanie starých malieb • renovovať • zrenovovať • rekonštruovať • zrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali most • rekultivovať • zrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy)
renovovať uvádzať do pôvodného stavu, dávať do poriadku • obnovovať: renovujú, obnovujú budovu • opravovať: opravovať cestnú sieť • hovor. reparovať • hovor. zastaráv. richtovať: reparujú, richtujú celý dom • reštaurovať • rekonštruovať: reštaurovať, rekonštruovať historické pamiatky • kniž. reštituovať: reštituujú starý právny poriadok
reštaurovať p. obnoviť 2, renovovať
liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravuje • vyzdravievať • ozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravieva • zotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózy • hovor.: kurírovať sa • reštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbe • expr.: strábiť sa • lízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z rán • hojiť sa • zaceľovať sa • sceľovať sa • celieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia
reštaurovať sa p. liečiť sa
reštitúcia p. obnova 2
reštitučný p. obnovný
oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiš • kniž. obživiť: obživiť polomŕtveho
2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniť • obnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradície • vzkriesiť: lásku už nevzkriesia • kniž.: obživiť • oživotvoriť • zživotniť: obživiť, oživotvoriť spolok • občerstviť: občerství si zážitky z cesty • aktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámu • obrodiť • regenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdroje • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej
3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovor • spestriť • občerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou
reštituovať p. obnoviť 1, renovovať
obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradov • vymedziť • kniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskum • kniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťami • lokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar
2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiť • znížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôt • zúžiť: zúžiť okruh pôsobností • kniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšín • redukovať • zredukovať: (z)redukovanie stavu armády • reštringovať • zreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financií • paralyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolku • minimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresať • obstrihať • okyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet
reštringovať p. obmedziť 2
obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš
2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmysel • význam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, význam • náplň: náplň práce • idea • myšlienka: idea, myšlienka diela • námet • téma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom
3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článku • resumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu
resumé p. obsah 3
brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už
p. aj ísť 1
2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty
3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského
oženiť sa úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým (o mužovi) • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo • kniž. vstúpiť do stavu manželského (aj o žene): oženil sa, uzavrel manželstvo s cudzinkou; už druhý raz sa oženil, vstúpil do stavu manželského • vziať si/zobrať si (za ženu/za manželku): neviem, koho si vzal, zobral spolužiak za ženu, za manželku • arch. pojať za manželku • fraz. ísť pred oltár (s niekým; aj o žene) • žart. ovrabčiť sa • pren. hovor. expr. zadrhnúť sa (aj o žene): ešte má čas zadrhnúť sa • poženiť sa (o viacerých jednotlivcoch)
porov. aj zosobášiť sa
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvo • brať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení? • mať svadbu • svadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeň • mať sobáš • sobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalo • fraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltár • hovor. žart. vrabčiť sa
byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovať • existovať • vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby • žiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľ • kniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudia • rásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa buriny • byť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetko • trvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvá • panovať • vládnuť • kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj
2. byť prítomný • zdržiavať sa • zdržovať sa • kniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sa • nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cesty • expr.: trčať • tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do rána • figurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je
3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležať • stáť • kniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás
4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2
množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadia • kopiť sa • vŕšiť sa: práca sa kopí • pribúdať • rásť: otázok pribúda; rastú nové mestá • znásobovať sa • zmnohonásobňovať sa • zmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovala • kniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovali • rozmáhať sa • rozmnožovať sa • rozhojňovať sa • zväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšuje • expr.: sypať sa • rozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú
2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delením • plodiť sa • rozplodzovať sa • plemeniť sa • rozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujú • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotia • expr.: plieniť sa • rozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú
mohutnieť stávať sa mohutnejším, mohutným (veľkosťou, intenzitou a pod.) • mocnieť: chlapec mohutnie, mocnie • silnieť (stávať sa silnejším): vietor, víchrica silnie • pevnieť • tužieť • dužieť • dužnieť (stávať sa pevnejším): stromčeky pevnejú, dužnejú • hrubnúť (stávať sa hrubším): hlas mu hrubne • rásť • narastať • zväčšovať sa (postupne): zástup rastie, narastá; nezamestnanosť sa zväčšuje • bujnieť • rozmáhať sa • rozrastať sa (výrazne mohutnieť): kriminalita bujnie, rozmáha sa; sídlisko sa rozrastá • lek. hypertrofovať (nadmerne mohutnieť): svalstvo hypertrofuje
postava 1. podoba ľudského tela so zreteľom na rozmery • figúra: mať štíhlu postavu, figúru • rast • vzrast: rastom malý človek, mládenec vysokého vzrastu
2. p. človek 1 3. p. osobnosť 1, zjav 3
rast 1. narastanie, pribúdanie, zväčšovanie intenzity, rozmerov, množstva, významu a pod. (op. pokles) • vzrast: rast, vzrast počtu obyvateľov; vzrast cien, úmrtnosti • publ. nárast (niečo, čo narástlo za istý čas): nárast nezamestnanosti • vzostup (op. zostup): vzostup kultúrnej úrovne • rozvoj: duchovný rozvoj človeka • rozmach (prudký rozvoj): rozmach obchodu, podnikania • rozkvet: rozkvet vzdelanosti • kniž. rozvin • progresivita • progresívnosť • odb. progresia: progresivita, progresívnosť miezd; progresia choroby
2. p. postava 1
rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú
2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov
3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy
4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty
5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú
6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním
šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie
2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou
3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie
4. p. hovoriť 1
vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa • bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú • fraz. expr. stavať sa na nohy • zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje • pozdvihovať sa • povznášať sa (hospodársky)
2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať • narastať • zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita • rozmáhať sa • rozširovať sa • šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje • silnieť • rásť: silnie, rastie južný vetrík • mohutnieť • mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť • kniž. intenzívnieť • dužnieť • dužieť: porast duž(n)ie • stupňovať sa • vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje
3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď • byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič