Synonymá slova "ryť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 22 výsledkov (1 strana)

  • dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    hrabať 1. hrnúť (obyč. hrabľami) a dávať na kopu • zhrabovaťzhrabúvaťzastaráv. hriebsť: hrabe seno, zhrabúva lístie do košaexpr. hrabkať (zľahka hrabať)

    2. nohami rozhrabávať • zastaráv. hriebsťrozrývaťryť: pes hrabal, rozrýval zem; kôň hrabal, hriebol kopytamikutať (sa)kutrať (sa) (o sliepke): kura (sa) kuce, kutre v zemiprehrabávaťprehrabovaťprehrabúvať: diviak prehrabúva lístieexpr. hrabkať (zľahka hrabať)

    p. aj prehŕňať sa

    3. pejor. usilovať sa brať pre seba (majetok, peniaze a pod.): hrabe čím viac pre svoju rodinuzhŕňaťzhrabúvať: zhŕňať, zhrabúvať majetky, zlatozhromažďovaťhromadiť: nevedno, pre koho toľko zhromažďuje, hromadí

    porov. aj pachtiť sa 1


    kopať 1. motykou al. iným nástrojom obracať pôdu a tak ju spracúvať • rýľovať (rýľom): kope, rýľuje záhradukypriťskyprovať (robiť zem kyprou): kyprí, skypruje zem pred výsadbou stromčekovryť: stále ryje v záhradeokopávať (kypriť pôdu okolo rastlín a zároveň zbavovať kultúrne rastliny buriny): okopáva zemiaky, repu

    2. p. hĺbiť 3. p. dobývať 4. p. kaziť 1


    ryť 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • rýpať: bagre ryjú, rýpu povrch; diviaky ryjú, rýpu zemrozrývaťprerývať: prerývať trávnik

    2. rýľom kopať • rýľovať: ryli, rýľovali záhraduprerývaťkypriť: kypriť pôdu

    3. robiť ryhy a tak tvoriť kresbu • vyrývaťgravírovať: ryť, vyrývať ozdoby do kovu; gravírovať monogram


    vŕtať 1. vrtákom vnikať do niečoho a tým robiť vyhĺbeninu • vyvrtávaťprevrtávaťprevŕtavať: vŕtali dieru do dreva, vyvrtávať, prevrtávať zubhĺbiťvyhlbovať: hĺbiť, vyhlbovať otvory do skaly

    2. (o zvieratách) rozrušovať povrch a vnikať do niečoho • zavrtávať sa: červy vŕtajú v dreve, červy sa zavrtávajú do drevahlodaťhrýzť: v drevených hradách hlodá, hryzie červotočryťrýpaťrozrývať (vŕtať v zemi): krt ryje v zemi; diviaky rozrývajú zem

    3. p. myslieť 2 4. p. znepokojovať 5. p. dobiedzať, zapárať 6. p. dobývať


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať saprehrabúvať saprehrabovať saprekutávať saprekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciachexpr.: premŕvať samrviť sahrabaťhrabať sahriebsťhriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkochprehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrineexpr.: kutať (sa)kutrať sanúrať saňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkáchpreberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocíhovor. expr.: štárať sašpárať sašpáraťšparchať sašparchaťštúraťštúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciachexpr.: bŕľať sapaprať sababrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať saryť sarýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole?snoriť: snorí v maminých veciach

    2. p. jesť


    ryť sa 1. expr. rozrušovať niečo prehrabávaním • expr.: rýpať savŕtať sa: chlapci sa ryli, rýpali v hline; vŕtal sa palicou v pieskuexpr.: špárať (sa)šparchať (sa): špáral ohreblom do pahreby

    2. p. prehŕňať sa 1, babrať sa 1


    rytec umelec, remeselník zaoberajúci sa rytím: rytec mincízastar. gravér


    gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je máloexpr. rytier: správať sa ako rytierdžentlmen, pís. i gentleman

    2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadníkhovor.: kurizantfešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov

    3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda


    rytier 1. p. gavalier 1 2. p. šľachtic 1, 2


    šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokratipán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánomveľmožkniežaveľkokniežaarcikniežavojvodaveľkovojvodaarcivojvodagróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónzemanrytiermarkízdžentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazallénnikman (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

    2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav)aristokrat: aristokrat ducharytier: rytier cti


    dvorný 1. pestovaný v stredoveku na kniežacích dvoroch • galantnýrytierskykniž. kurtoázny: dvorná, galantná, rytierska poézia; kurtoázne umenie

    2. p. galantný 1, zdvorilý


    galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom • pozornýzdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správaniedvornýgavalierskydžentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejavexpr. rytiersky: rytierske spôsobykniž. kurtoázny: kurtoázna poklona

    2. p. ľúbostný, dvorný 1


    rytiersky p. galantný 1


    rytina obraz vyrytý do dosky z rozličného materiálu • zastar. gravúra


    pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný) • systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový) • regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmenazákonitý

    2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný) • súmerný (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postavarovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazceharmonickýsúladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanierovnomernývyváženýproporčnýproporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy

    3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný) • rovnomerný (op. nerovnomerný) • odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanierytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenieperiodickýcyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javysystematickýsústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná prípravaustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisovstály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník

    4. p. bežný, normálny 1, riadny 1


    rytmický p. pravidelný 3


    vyrovnaný 1. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, prejavujúci vnútorný pokoj (op. nevyrovnaný) • pokojný (op. nepokojný) • spokojný (op. nespokojný): vyrovnaný, pokojný človek; hovoriť vyrovnaným, pokojným hlasom; prežívať spokojné chvílevyvážený (ktorý je v rovnováhe): vyvážený výraz tvárerozvážny (konajúci s rozvahou): rozvážny politikharmonický: harmonická povahakniž. usadlý: usadlý starší pán

    2. ktorý má, zachováva rovnakú intenzitu, mieru • rovnomerný: vyrovnaná, rovnomerná rýchlosť, chôdzapravidelný (prebiehajúci v rovnakých časových intervaloch): vyrovnaný, pravidelný pulzrytmický: rytmické tempovyvážený: vyvážené silyproporcionálnyproporčný: proporcionálny rast výrobyremízový

    3. ktorý je v poriadku • usporiadaný: vyrovnaný, usporiadaný rodinný životrovnýzarovnaný: vyrovnané, rovné, zarovnané radyrovnovážny: rovnovážna poloha predmetuhovor.: fifti-fifti, pís. i fifty-fiftykvit: už sme si fifti-fifti, už som s tebou kvit

    4. p. vzpriamený


    rytmus 1. pravidelné striedanie fáz istého deja; spôsob tohto striedania: rytmus piesne; bubnovať do rytmutakt: vyklepávať takt; pohybovať sa do taktu

    2. p. tempo 2


    tempo 1. rýchly pohyb: nasadiť temporýchlosť (rýchle tempo): s rýchlosťou niečo zariadiťhovor. švung: prísť do švungu

    2. rytmický pohyb pri istej činnosti • rytmus: tancovať v pomalom tempe, rytmezáber (pri plávaní): urobil niekoľko temp, záberov


Pozri výraz RYŤ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV