Synonymá slova "rus" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 32 výsledkov (1 strana)

  • rusalka p. víla


    víla nadprirodzená bytosť v podobe krásnej ženy: lesné vílyrusalka (vodná víla) • panna: morská pannanajáda (vodná víla v gréckej mytológii)


    rusať p. trhať 2


    trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykaťšklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v okunár.: škubať (Smrek, Rázus)skubať (Kukučín)expr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovať: drme, drmoce ho za kabátsekať: posmešne seká rukami, plecomexpr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťhegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkoupotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

    p. aj mykať, triasť

    2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošitnár.: rusaťruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzydriapať: driape mäso z koristi, kožu z tváreexpr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod rukuexpr. capartiť (na kusy) • roztrhávaťpretrhávaťpretŕhaťspretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nitedrať (nosením): derie pančuchy, šaty

    3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhaťvytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasyvyšklbávaťšklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perielek. extrahovať (zuby)

    4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhaťstrhávaťstrhúvaťexpr.: kmásaťrafaťšklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromudriapaťexpr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

    5. p. oberať 1


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybujekývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáremihať samihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihocepohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýnarušať (sa): Je už čas rušať!

    2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2


    rušať (sa) p. bežať 1


    rušeň koľajové vozidlo na ťahanie vlakov • lokomotíva: parná, elektrická lokomotíva


    likvidácia spôsobenie neexistencie niečoho • likvidovanieodstránenieodstraňovanie: likvidácia, odstránenie, odstraňovanie trosiekrušeniezrušenie: rušenie, zrušenie prevádzkarneusmrteniezabitie: usmrtenie, zabitie vodcov opozícieničeniezničenie: ničenie, zničenie nepriateľa


    rusista odborník v rusistike • ruštinár (učiteľ al. poslucháč ruštiny)


    hatiť stavať niečomu prekážky • mariťzabraňovaťprekážaťrobiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčaťznemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovaťbrzdiťzdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiťkaziťničiťnarúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


    kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

    2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

    3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


    krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražoubiol. hybridovať (o rastlinách) • miešaťpáriť (o živočíchoch)

    2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovaťmariťničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plányrušiťnarúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka


    mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovaťzamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiťnarúšaťkrížiťkrižovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiťzdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiťničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

    2. p. márniť 1


    pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevaťzlostiťpokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovaťvyrušovaťrušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovaťdopaľovaťdomŕzaťdojedaťdožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

    2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzaťlákaťvábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádaťpodnecovať (na zlé) • expr.: podkúšaťpodkušiavaťpodkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


    rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovaťlikvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

    2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariťkaziťhatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

    3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo


    znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiťtlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiťvyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiťmátaťmátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšaťdráždiťrozčuľovaťpopudzovaťrozrušovaťhnevaťzlostiťjedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieťmrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekaťdokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť


    rušiteľ kto niečo ruší, narúša, porušuje • narušovateľnarúšateľ: rušiteľ, narušovateľ, narúšateľ poriadku, pokojaporušovateľ: porušovateľ spolužitia


    rúško p. závoj


    závoj priesvitná tkanina na zahalenie tváre, hlavy al. pliec: biely svadobný závojkniž. rúško: hodvábne rúškohovor. zastar. šlajer


    rušňovodič železničný pracovník, ktorý vedie rušeň • strojvodcastrojvodičhovor. zastar. mašinista


    búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené morerozburácanýexpr.: rozbesnenýbesný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú nocexpr.: zvíchrenýrozvíchrenýrozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrkunepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazeraprudkýturbulentný: prudký, turbulentný tokkniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

    2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácienadšenýkniž. frenetický: nadšený, frenetický potleskhrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfóniemohutnýobrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davukniž. búrny

    3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudkýrýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostírušnýživý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusianepokojnýbúrliváckykniž. pohnutýdramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický životexpr. rozkvasenýkniž. búrny

    p. aj prudký, bujný 2


    dramatický 1. vyznačujúci sa napätím, ruchom, prudkým spádom a pod.: dramatický zápas, bojnapínavývzrušujúci: dramatické, napínavé, vzrušujúce zážitky z ciestrušný (bohatý na udalosti): rušný priebeh schôdzky, rušné časynapätý (hroziaci konfliktom): napätá situácia

    2. p. smutný 3. p. divadelný 1


    rušný plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tichý, pokojný) • hlučnýživý: rušná, hlučná, živá diskusia; chodba je cez prestávku rušná, hlučná, živáfrekventovaný (ktorý má veľkú frekvenciu): frekventovaná križovatkanepokojnýbúrlivýrozbúrenýrozvírenýexpr.: rozkvasenývriaci: nepokojný, búrlivý život; rozbúrená, rozvírená, rozkvasená dobakniž. pohnutý: pohnuté časyzastaráv. vzrušenýpoet. vzrušný


    svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom • bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priateliapejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povahanespútanýuvoľnenývoľný: nespútaný, uvoľnený, voľný živothýrivýmárnivýniž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelcisvetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý) • rušnýbúrlivý (o živote)

    p. aj pôžitkársky

    2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet • veľkosvetskýveľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsobykniž. mondénny: mondénna dámakniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá


    živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmykniž. zastar. živúci: živúca prírodaexpr.: živučkýživučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

    2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienkytrvajúcipretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

    3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulýpohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťabodrýkrepký: bodrý mladík, bodrá myseľbystrývrtkýobratnýhybkýexpr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníctemperamentnýenergický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahuživelnýprudkýimpulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestáživotaschopnývitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človeknespráv. čiperný

    p. aj veselý

    4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulicafrekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

    5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívnysilný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlasveľkýmohutný: urobiť na niekoho mohutný dojemvýrazný: výrazná vôňa kvetovprenikavýostrýexpr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolenečulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

    6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2


    dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom • vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvokniž.: rustikálnyruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikouzastaráv. sedliacky: sedliacky chlapecobecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastiernár. valalský


    rustikálny p. dedinský


    ruštinár p. rusista


    klérus kňazi ako celok • duchovenstvokňazstvo: katolícky klérus, katolícke duchovenstvohierarchia (cirkevní hodnostári)


Pozri výraz RUS v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV