Synonymá slova "rozbúrať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 4 výsledkov (1 strana)

  • rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanierrozraziť: rozraziť si nosvybiťvytĺcťvyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na autehovor. zabiť: zabila pohár, vajceexpr.: rozmlátiťroztrieskaťroztrepaťroztrieštiťrozcapartiťrozhádzaťrozbáchaťrozbúchaťhovor. expr.: rozšvacnúťrozcapiťrozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňurozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvererozdrviťdodrviťrozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúskyexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťrozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plotrozbúraťzdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňunár. rozklknúť (F. Hečko)porozbíjaťpotĺcťdotĺcťpobiťpoprebíjaťporoztĺkaťpovytĺkaťpovybíjaťpovyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliašexpr.: pomlátiťporoztrepávaťpotrepaťdotrepaťpotrieskaťdotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

    2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiťrozrušiťrozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvozničiťznivočiťzruinovať: zničené, zruinované hospodárstvoexpr. roztrieštiťkniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolkurozniesťrozmetaťrozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

    3. p. zodrať 1


    rozbúrať p. rozbiť 1


    zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúraťzváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať mostzrútiťzboriťzvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovurozváľaťrozvaliťrozbúraťrozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradbystrhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla mostkniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutiakniž.: zrumiťrozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť paláczruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámyporúcaťpobúraťpoboriťpováľať (postupne)


    zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

    2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

    p. aj zvrhnúť

    3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených


Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV