Synonymá slova "ró" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 5232 výsledkov (44 strán)
-
idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojný • harmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidieku • tichý • mierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitie • poetický • čarovný • rozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenka • pren.: selankový • selankovitý: selanková, selankovitá atmosféra
2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankový • selankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmu • bukolický • pastiersky • pastorálny: bukolická, pastierska poézia
imponovať vzbudzovať obdiv, úctu, uznanie, rešpekt a pod. • robiť dojem • páčiť sa • ľúbiť sa: imponuje nám svojím vystupovaním; žiak odpoveďou robí dobrý dojem; páči sa, ľúbi sa nám, že sa nemiešate do cudzích vecí • pôsobiť (pri kladnom hodnotení): jeho precítený prednes na všetkých pôsobil
iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohár • ďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalší • inakší • odlišný • odchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodný • rozličný • rozdielny • nerovnaký • rôzny • rozmanitý • odchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, čísla • onaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúk • alternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia
2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakší • lepší • súcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človek • hovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty
isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky
2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo
3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali
4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2
jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamu • jamina (plytšia jama): roľa je plná jamín • priehlbeň • prehĺbenina • priehlbina • vyhĺbenina • preliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v teréne • vhĺbenina (Kukučín) • zried. výhlbeň (Figuli) • prepadlina • prepadlisko • priepadlisko: spadnúť do prepadliny • výtlk • rigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigoly • výmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľov • priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti • rokľa • roklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklina • strž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do strže • spust (Laskomerský) • výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkop • šachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu
2. p. údolie 1
jasniť sa stávať sa jasnejším, jasným • jasnieť • vyjasnievať sa • vyjasňovať sa • zjasnievať • zjasňovať sa: obloha sa jasnila, vyjasnievala; noc zjasnievala, zjasňovala sa • rozjasnievať sa • rozjasňovať sa: tvár sa rozjasnieva, rozjasňuje • časiť sa (o počasí, o oblohe): neos. časí sa • vyberať sa: neos. už sa vyberá
porov. aj vyjasniť sa
jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný
2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož
3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený
4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad
5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1
jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si
2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať
3. správ. zaobchádzať, vychádzať
jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhu • hovor. handrkovať sa • expr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšie • dohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava) • vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)
2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo
3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom
jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celok • kniž. súrodý: súrodá spoločnosť • celistvý • kniž. celostný • ucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúra • kniž. monolitný: monolitný útvar, celok • jednotný • súdržný • kniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív
jednomyseľne vychádzajúc z rovnakého zmýšľania, opierajúc sa o rovnaký názor • jednohlasne: predsedu zvolili jednomyseľne, jednohlasne • jednotne • svorne • súhlasne: svorne, súhlasne vystúpili proti názorom prednášajúceho • rovnako • zhodne • hovor. unisono [vysl. -izó-] • zried. unisónne [vysl. -izó-]: rovnako, zhodne, unisono reagovali na výzvu odborov
jednoročiak jednoročné mláďa niektorých zvierat • ročiak
jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národy • celistvý • kniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvar • jednoliaty • kniž. súrodý • rovnorodý • homogénny • uniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupina • súdržný • stmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektív • nerozdielny • nedeliteľný • nerozlučný • nerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo
2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnaký • zhodný • totožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanovisko • uniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývin • konformný • konformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsoby • spoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátka • svorný • jednohlasný • jednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlas • solidárny (ktorý je prejavom solidarity)
jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnaký • stereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná práca • monotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádny • nudný • suchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človek • nezaujímavý • všedný: nezaujímavý, všedný život • nevýrazný • bezfarbý • bezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýl • otupný • expr.: tupý • šedivý • sivý • subšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť
jednoznačný majúci iba jeden zmysel, význam (op. nejednoznačný, neurčitý) • jasný: jednoznačná, jasná odpoveď • kategorický • rozhodný: kategorický, rozhodný nesúhlas • vyhranený • striktný: vyhranené, striktné stanovisko; striktný zákaz
kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieť • ľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý čin • náb. robiť/činiť pokánie • fraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví
kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav • robiť kamufláž • maskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamufláž • zastierať • zatajovať • utajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strach • fraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom
kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladať • zastaráv.: narúčať • porúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebou • rozkazovať • prikazovať • nakazovať • dávať rozkaz • dávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať! • nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť
2. p. hlásať
klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou
2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)
klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzať • vzchodiť • hovor.: schádzať • schodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádza • kľuť sa • pučať: semeno sa už kľuje, pučí • vyháňať • vyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajú • expr. šibať: tráva už šibe • pren.: rodiť sa • narastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokoj • nespis. rašiť
kolorit 1. vlastnosť hmoty prejavujúca sa prítomnosťou viacerých farieb; farebné vypracovanie umeleckého diela • farebnosť • farbitosť • pestrofarebnosť • viacfarebnosť • rôznofarebnosť: kolorit, farbitosť, pestrofarebnosť rozkvitnutej lúky; kolorit, farbitosť, farebnosť obrazu, skladby • živosť • sviežosť
2. p. charakter 2
konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávať • robiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumu • uskutočňovať • realizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovať • arch. činiť: činí dobré skutky • postupovať • pokračovať • počínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov
2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať si • vykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si pas • zariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne
konať sa stávať sa skutkom • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalo • robiť sa • diať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivda • prebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojne • odbavovať sa • zastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radnici • expr. mlieť sa: Čo sa tam melie?
koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania • chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejín • kniž.: ponímanie • poňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie
2. spôsob chápania niečoho • osnova: režijná koncepcia, osnova • plán • rozvrh: urbanistický plán, rozvrh • kniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia
3. p. počatie
kontrolovať vykonávať kontrolu, dozor nad niečím • robiť kontrolu: kontrolovať dochádzku zamestnancov; robí kontrolu účtov • dozerať • robiť dozor • dohliadať (dávať pozor na činnosť niekoho, stav niečoho): dozerá na poriadok, dohliada na deti • revidovať • prehliadať (dôkladne prezerať, robiť revíziu): revidovať faktúry; na hranici nám prehliadali, kontrolovali batožinu • preverovať (dôkladne skúmať): preverovali všetky údaje; treba preveriť akosť výrobkov • hovor. zastar. vizitovať (Bodický) • monitorovať (kontrolovať monitorom): monitorovať ovzdušie
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
kopírovací určený, slúžiaci na kopírovanie: kopírovacie práce • rozmnožovací (určený na strojové kopírovanie, rozmnožovanie tlačív a pod.): nové typy kopírovacích, rozmnožovacích strojov • hovor. indigový: kopírovací, indigový papier • xeroxový (o papieri, stroji)
kopírovať 1. zhotovovať kópiu • robiť kópiu: kopírujeme plány; robia kópiu mapy • prekresľovať (znova podľa predlohy, cez indigo a pod. kresliť): prekresľujú obrazy • xeroxovať (zhotovovať kópiu xeroxom)
2. robiť podľa vzoru niekoho, niečoho • napodobňovať: kopíruje, napodobňuje známeho speváka • expr. opičiť sa (bezducho): opičí sa po nej v obliekaní • plagizovať (robiť podľa predlohy, ale ju neuviesť): plagizuje obrazy • imitovať (vedome zdôrazňovať podobnosť s niečím): imitovať hlas, podpis niekoho • preberať (prispôsobovať sa vzoru, aby vznikla podobnosť): preberá učiteľove spôsoby
kosodĺžnik geom. nepravidelný kosouhlý rovnobežník, ktorý má dva ostré a dva tupé uhly • romboid
kosoštvorec geom. pravidelný kosouhlý rovnobežník s rovnako dlhými stranami • rombus
kostrbatý 1. z ktorého nepravidelne vyčnievajú rozličné časti, ktorý pôsobí neusporiadane (obyč. o poraste, vlasoch a pod.): kráčať po kostrbatom strnisku • nerovný • krivý (krivo upravený, pokosený a pod.): nerovný, krivý trávnik • nár. kostrubatý (Hviezdoslav) • expr. kuštravý (o vlasoch) • zježený • strapatý • neučesaný • rozstrapatený • postrapatený • rozchlpený: zježené vlasy; strapaté obočie; neučesaná, rozstrapatená hlava; postrapatená, rozchlpená brada • neuhladený: neuhladený účes
2. pôsobiaci dojmom nedokonalosti, rozkolísanosti, nevyváženosti a pod. • nevybrúsený • nevycibrený: kostrbatý, nevybrúsený, nevycibrený štýl • expr.: ťarbavý • ťažkopádny: ťarbavý, ťažkopádny preklad (op. hladký) • nedokonalý • neforemný: rozprával nedokonalou, neforemnou angličtinou • expr. štrbavý • kniž. toporný • pren. hranatý: štrbavé verše, rýmy; toporné, hranaté vety • neúhľadný • nevypísaný (o písme, obyč. pri nerozvinutej, malej zručnosti) • krivý (op. rovný): v zošite mu poletovali krivé písmenká
košatý ktorý má bohato a široko rozbiehajúce vetvy (obyč. o drevinách, rastlinách a pod.); bohato členený • rozvetvený • rozkonárený • rozkošatený • rozrastený: park s košatými, rozvetvenými stromami; rozkonárené, rozkošatené koruny • konáristý: konáristá lipa • vetevnatý • vetvistý • ramenitý • ramenistý
kotiť sa 1. privádzať na svet mláďatá (o samiciach niektorých cicavcov): mačka, sučka sa kotí • rodiť: potkanie samičky často rodia • vrhať (o samiciach niektorých cicavcov) • bahniť sa • nár. jahniť sa (o ovci): ovca sa kotí, bahní
p. aj rodiť 1
2. prichádzať na svet (o niektorých mláďatách): mačence, myši sa kotia • liahnuť sa: ovce, teľce sa kotia, liahnu • rodiť sa: každoročne sa nám rodia štence
krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže • lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže • kniž. lup (Jesenský) • oslab. odcudzenie • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina • rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina • svätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo
kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili
krajan človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu • rodák: krajania, rodáci z Ameriky, rodák zo Žiliny • zastaráv. spolurodák • zastar. zemko (Jesenská) • zastar. súrodák (Hurban) • kniž. súkmeňovec (príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom) • zastar. súplemenník (Škultéty)
krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krása • poet.: krásota • peknota: dcéra krásoty (Sládkovič) • nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírody • veľkoleposť: veľkoleposť chrámu • malebnosť: malebnosť krajiny • roztomilosť • ladnosť: ladnosť tvarov • pôvab • pôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekov • príťažlivosť • kniž.: úchvatnosť • velebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôr • šumnosť • driečnosť • kniž.: vzhľadnosť • čarokrásnosť
krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)
2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3
krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklo • lámavý • odb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kosti • drobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivo • jemný: súprava z jemného porcelánu • chrumkavý • chrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláč • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký
2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolný • chúlostivý • háklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmus • slabý (op. silný): slabý starec • expr. cintľavý: cintľavé dieťa • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký (úplne, veľmi krehký)
3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietok • útly • kniž. subtílny • éterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosť • pren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráska • citlivý • útlocitný • jemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná duša • zraniteľný • zried. raniteľný • expr.: krehučký • krehunký • krehulinký
kresať 1. sekerou al. dlátom opracúvať • tesať • otesávať • okresávať: kresať, tesať, okresávať, otesávať drevo, mramor • expr. kreskať (jemne kresať) • vykresávať • vytesávať (opracúvaním pomocou dláta, sekery zhotovovať): vykresáva, vytesáva sochu z kameňa; vytesáva, kreše meno do kameňa
2. trením vyvolávať iskry • vykresávať • roznecovať: kresať, vykresávať, roznecovať (ocieľkou) oheň
3. p. cifrovať 2 4. p. hrešiť 2 5. p. cibriť
kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať
2. p. biť sa 2
kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúci • osudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľa • kalamitný • havarijný • kolízny • krízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomery • nepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenia • nebezpečný • hrozivý • hovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledé • ťažký • vážny • zlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časoch • hovor. expr.: naklonený • nahnutý: je to nahnuté
krížiť sa 1. byť na protichodnom stanovisku, nezlučovať sa • byť v rozpore • križovať sa • rozchádzať sa: ich záujmy sa krížia, križujú, rozchádzajú
2. p. interferovať
kruhovitý pripomínajúci kruh, podobný kruhu • kruhový: kruhovitý, kruhový obvod • rotundovitý: kruhovitý, rotundovitý pôdorys • prstencovitý • prstencový • prstienkovitý (podobný prstencu, prstienku): prstencovité, prstencové útvary
p. aj okrúhly 1
kučeraviť robiť kučeravým • expr. brčkaviť: kučeraví si, brčkaví si vlasy • ondulovať (robiť kučeravým ondulovacím želiezkom, chemicky a pod.) • robiť onduláciu • nespráv. kaderiť
kút 1. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami • roh: kút, roh izby; v kúte, v rohu záhrady; skryť sa v rohu dvora • uhol: v jednom uhle stôl, v druhom pec • hovor. zastar. vinkeľ
2. p. kraj1 2
kutiť expr. 1. robiť nejakú drobnú (domácu) prácu • robiť • porábať: kutila čosi v kuchyni; Čo porábate? (obyč. ako kontaktová formula) • motať sa: motá sa okolo domu od rána
2. p. chystať
kvapka 1. veľmi malé súdržné množstvo tekutiny: dažďové kvapky • kniž. kropaj: kropaj krvi, potu • rosa (kvapky vznikajúce zrazením vodnej pary): na čelo mu vystúpila rosa • expr. slza: slza pálenky
2. p. málo 1, trocha1 1
kvetnatý 1. ktorý má veľké množstvo kvetov • poet. kvetistý: letná kvetnatá, kvetistá lúka • zakvitnutý • rozkvitnutý: zakvitnuté, rozkvitnuté stráne, stromy
2. ktorý má veľa príkras, ozdôb, nadnesenosti, štylizovanosti (obyč. o reči) • poet. kvetistý: kvetnatá, kvetistá reč básnika • ozdobný • vyumelkovaný • vyšperkovaný • expr. vyčačkaný: ozdobný, vyumelkovaný štýl • štylizovaný • patetický: kvetnatá, patetická reč diskutujúcej
kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov • prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškáty • rozkvitať • vykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienky • kniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. (Botto)
2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu • prekvitať • rozkvitať • rozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sa • kniž. zastar. skvitať • prospievať • prosperovať • dariť sa • rozmáhať sa • vzmáhať sa • vzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha
lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovať • prelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťom • odlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chleba • drobiť • drviť • mrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubom • expr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivom • zastar. krušiť: krušil oblátky
2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo
3. p. štiepať 2
leptať rozrušovať povrch niečoho žieravinou (obyč. chemikáliou) • rozleptávať: kyselina leptá, rozleptáva kožu • rozožierať • rozžierať: žieraviny roz(o)žierajú kov
letokruh vrstva dreva, ktorá vyrástla za rok • rok
lichotiť 1. spôsobovať príjemný pocit • lahodiť • robiť dobre: úspech mu lichotí, lahodí; pochvala mu lahodí, robí dobre • páčiť sa: páči sa mu, keď ho oslavujú
2. p. líškať sa
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
ľúbezný svojím vzhľadom al. inými vlastnosťami vyvolávajúci pocit krásy a súčasne miloty • rozkošný • roztomilý • očarujúci • expr. zastaráv. rozmilý: ľúbezné, rozkošné, roztomilé dieťa; usmiala sa na neho očarujúcim, rozmilým úsmevom • príjemný • ľubozvučný • lahodný (najmä o zvuku): dievča malo príjemný, ľubozvučný, lahodný hlas • pôvabný • milý (obyč. v prejave): ľúbezný, pôvabný tanec; mať pôvabné, milé správanie • zried. úľubný • poet. ľúby
lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať sa • odberať sa • odporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčal • rozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinu • zastaráv. porúčať sa: Porúčam sa! • zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí
lúskať 1. tlakom vyberať jadrá z obalu • lúštiť: lúskal, lúštil tekvicové jadierka • rozbíjať (lúskať z tvrdého obalu): lúskať, rozbíjať orechy, lieskovce • lúpať • vylupovať (lúskať z mäkšieho obalu): lúpala, vylupovala fazuľu
2. vydávať lupkavý, pukavý zvuk nárazmi prstov • lupkať • pukať: lúskať, pukať prstami
3. p. riešiť
ľútostivý 1. ktorý ľahko podlieha pocitu ľútosti nad niečím; svedčiaci o takejto vlastnosti: chlapec bol veľmi ľútostivý, za všetko sa hneď rozplakal • súcitný • samaritánsky (prejavujúci súcit voči niekomu trpiacemu): matka má súcitné, samaritánske srdce • kniž. útrpný: pozrela sa na chorého útrpným pohľadom
2. vyjadrujúci ľútosť, smútok, žiaľ; naplnený ľútosťou, smútkom • ľútostný • rozľútostený • rozželený: byť ľútostný, rozľútostený, rozželený nad vlastným nešťastím • užialený • užalostený • bolestný • kniž.: bôľny • srdcelomný: vyprevádzal syna užialeným, užalosteným pohľadom; z hrdla sa mu vydral bolestný, bôľny, srdcelomný vzdych • zarmútený • žalostný • kniž.: žalostivý • žiaľny: zarmútená tvár vdovy; dieťa spustilo žalostný, žalostivý, žiaľny nárek
malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou • pôvabný • úhľadný • kniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský kroj • pekný • krásny • nádherný: pekný, krásny, nádherný výhľad • milý • expr.: utešený • rozkošný • čarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tóny • romantický • idylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstva • kniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby
márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste • plytvať (niečím): plytvať materiálom • premárňovať • premrhávať • mariť: premárňuje, premrháva svoj talent • expr.: hajdákať • prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze • strácať • expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas • hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny • utrácať • míňať • vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí • hovor.: troviť • rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory • hovor. expr. márnotratníčiť • kniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav) • nár. marhať (Rysuľa)
2. p. ničiť 3
márnotratník kto ľahkomyseľne utráca majetok • márnivec: márnotratník, márnivec pomohol rodine k bankrotu • mrhač • zastar. zried. márnik • ľahkomyseľník (vo veciach peňazí, majetku) • expr. rozhadzovač
márnotratný zbytočne, ľahkomyseľne míňajúci peniaze al. iné hodnoty; svedčiaci o takomto prístupe k majetku (op. sporivý) • nešetrný • márnivý: márnotratný, nešetrný syn premárnil celý otcovský majetok; viesť márnotratný, márnivý život • rozšafný • hovor. rozhadzovačný (ktorý rád a ľahkomyseľne míňa, obyč. peniaze): rozšafná, rozhadzovačná manželka • hýrivý (ktorý ľahkomyseľne utráca, obyč. na zábavu): márnotratné, hýrivé dcéry • hovor. zastar. trovný
maródovať hovor. nebyť v zamestnaní z dôvodu choroby • hovor.: byť na maródke • maródiť: maróduje, maródi už tri týždne • byť práceneschopný • byť chorý: už dávno je práceneschopný, chorý • hovor.: byť na péenke • péenkovať: je na péenke druhý deň • robiť sa chorý (maródovať s predstieranou chorobou): nepracuje, robí sa chorý
masírovať ošetrovať telo a svaly masážou • robiť masáž: masér masíroval hráčov; robila si masáž tváre
mastiť 1. nanášať vrstvu mastnej al. mazľavej hmoty • natierať • potierať: mastila, natierala si chlieb; natierala, potierala si tvár krémom • rozmášťať (mastiť roztieraním na ploche): rozmášťala tuk na plech • olejovať (mastiť olejom): olejovať súčiastky • mazať (mastiť mazivom): mazať stroj, lyže
2. p. špiniť 1 3. p. bežať 1 4. p. biť 2 5. porov. podplatiť
materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mlieko • hovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty
2. pripomínajúci matku • materinský • láskavý • nežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďom • starostlivý: starostlivá opatera
3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadol • pôvodný • základný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunky • východiskový • pren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu
matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • mať • mater • mama • rodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodička • hypok.: mamka • mamička • maminka • mamuľa • mamuľka • mamulienka • mamušenka • mamušinka • mamuška • mamičenka • mami (obyč. v oslovení) • hovor.: mati • mamina
2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matička • poet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka
3. p. matica
matný 1. ktorý má málo lesku (op. lesklý); ktorý má malú intenzitu žiarenia, zvuku (op. intenzívny) • mdlý: matný, mdlý náter; matné, mdlé svetielko (op. jasné) • nevýrazný • nejasný • slabý: nábytok mal nevýrazný, slabý lesk (op. silný), nejasný, slabý zvuk (op. ostrý, prenikavý) • nepriehľadný • mliečny (o skle upravenom špeciálnou technikou) • neleštený (o povrchovej úprave nábytku): neleštený príborník • zahmlený • zastretý • vodnatý • vodavý • expr. vodový (pripomínajúci hmlu, vodu): uprel na ňu zahmlený, zastretý, vodnatý, vodavý pohľad
2. ktorý nemá prísnu al. viditeľnú podobu • nejasný • nezreteľný • nevýrazný • hmlistý • neurčitý: mať matný, nejasný, nezreteľný dojem; vynárali sa mi nejasné, hmlisté spomienky na detstvo; na tvári mal neurčitý, nezreteľný, nevýrazný náznak úsmevu • neostrý • rozmazaný (obyč. o filme a pod.): neostrá, rozmazaná fotografia
3. p. slabý 2
maznák rozmaznaný človek, najmä dieťa • rozmaznanec • zried. maznavec • expr.: maznoš • maznáčik • mazniatko
maznať 1. priveľmi sa o niekoho starať a byť k nemu príliš zhovievavý • rozmaznávať: život ho nemazná; rozmaznávajú jedináčika • expr. mazlinkať • kniž. zastar. mazliť: mazlili syna • expr. peľhať (úzkostlivo sa starať): peľhali svoje deti
2. prejavovať niekomu, prejavovať si navzájom lásku nežnosťou, láskaním • láskať: snúbenci sa maznali, láskali; matka maznala, láskala dieťa v perinke • expr.: čankať • mojkať • mazlinkať: čankali, mazlinkali sa; mojkal malé mača
mäknúť stávať sa mäkším, obyč. pôsobením tepla (op. tuhnúť, tvrdnúť) • topiť sa: maslo v teple mäkne; syr sa topí • taviť sa (pri vysokej teplote; o kovoch): zlato sa taví • roztápať sa • rozpúšťať sa: torta sa roztápa; krém sa rozpúšťa po tanieri
meditácia sústavné hlboké uvažovanie; pejor. plané mudrovanie • rozjímanie • hĺbanie: zúčastniť sa na náboženskej meditácii, na rozjímaní; filozofická meditácia, filozofické hĺbanie; pejor. je to samá meditácia, samé hĺbanie, ale činu niet • kniž. zried. záduma (Krčméry)
merať 1. zisťovať mieru, rozmery a pod. • vymeriavať: merala, vymeriavala látku na šaty • rozmeriavať • premeriavať: rozmeriaval, premeriaval záhradu • hovor. stopovať (merať čas na stopkách al. na hodinkách): stopovať čas bežcovi
2. merať cestu p. ísť
3. p. obzerať 4. p. hodnotiť 5. p. točiť 1
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
míňať 1. postupne vydávať • utrácať: míňa, utráca veľa peňazí • hovor. troviť: rýchlo troví výplatu • spotrebúvať • spotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energie • márniť • mrhať • plytvať • hovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami
2. p. míňať sa 2
minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze
2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul
3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ
4. p. opustiť 2, minúť sa 2
mlieť 1. drviť v mlyne, mlynčeku na prach • zomieľať • rozomieľať • rozmieľať: mlieť, zomieľať múku; rozmieľať korenie • šrotovať (mlieť nahrubo): šrotovať kukuricu
2. p. hovoriť 1, rapotať 1
mnohojazyčný v ktorom sa hovorí mnohými jazykmi; ktorý sa skladá z mnohých jazykov • mnohojazykový • mnohorečový: mnohojazyčný, mnohojazykový štát; mnohojazykový, mnohorečový text k fotografiám • viacjazyčný • viacjazykový • viacrečový • niekoľkojazyčný (ak ide najmenej o dva rôzne jazyky): viacjazyčný, viacjazykový, viacrečový kolektív • kniž.: polyglotický • polyglotný: polyglotický, polyglotný slovník • rôznojazyčný • rôznojazykový • rôznorečový (ak sa zdôrazňuje, že ide o odlišné jazyky): kniha obsahuje rôznojazyčný, rôznojazykový, rôznorečový text
mnohosť výskyt niečoho v rozličných podobách • mnohorakosť: mnohosť, mnohorakosť tvarov • rozmanitosť • rozličnosť • rôznosť • mnohotvárnosť • kniž. pluralita: rozmanitosť, rozličnosť, rôznosť, pluralita názorov nás nemôže prekvapovať