Synonymá slova "prip" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 284 výsledkov (3 strán)

  • dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

    2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

    3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

    4. p. oklamať 3


    pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo) • dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvýkniž. al. expr.: prijachaťdojachať: vlak prijachal, dojachal do staniceexpr.: pritrieliťdotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načasexpr.: prihnať sadohnať saprirútiť sadorútiť saprivaliť sadovaliť saprihrnúť sadohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytkapricválaťdocválaťpriklusaťdoklusaťpriharcovaťhovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koniexpr.: priletieťdoletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľuexpr.: prifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňaťprifrnknúťprifrngnúťdofrnknúťdofrngnúťpribrnknúťdobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: prifuňaťdofuňaťprifukotaťdofukotaťprifučaťdofučaťpripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykomexpr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k námexpr. pribzinknúť (Hviezdoslav)expr.: prihrmieťdohrmieťprihrčaťdohrčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťzried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednýmidoraziť (dobehnúť al. prísť): bežec dorazil do cieľa tretíexpr.: pribežkaťpribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati) • expr. zried. pritrtúňať (Jesenská)


    pripachtiť p. pribehnúť


    príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo životaudalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodinehistorkahistória (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórieepizóda (drobná príhoda): epizóda z detstvaprípad: sú prípady, keď…anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aférahovor. expr. storykniž. výjav: výjav z histórieexpr.: divadloscénateátercirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!


    prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholommožnosťeventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventualitypríklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príkladeveczáležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánovzastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauzazastar. pád: v každom páde

    2. p. príhoda


    vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnostifakt: overiť si faktyrealita: životná realita

    2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potrebydaromnicazbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnostiexpr.: taľafatkašepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šepletyhovor., obyč. pejor.: haraburdarárohrárohakrám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

    3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecízáležitosť: obchodné záležitostiproblém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápimeprípad: odovzdať prípad políciiotázka: to je čisto rodinná otázkakniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

    4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vecpredmet: predmet štúdiaobjekt: objekt výchovyzáležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

    5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórieskutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosťpríhoda: zaujímavá príhoda zo života

    6. výsledok činnosti: robiť krásne vecipráca: výstava výtvarných prácrobota: strojová robotadielo: umelecké dielovýtvor: kresliarske výtvory poslucháčov


    javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sazdať sabyť zjavnýukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovociazračiť sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnevčrtať sarysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

    2. vyvolávať istý dojem • vidieť sazdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľnépripadaťprichodiťukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správnepozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža poznázried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom


    pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

    2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

    3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

    4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


    pripadať p. zdať sa 2


    vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sazdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásnypozdávať sapripadaťprichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako senmariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podobavyzerať: situácia vyzerá beznádejne

    2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť saľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáčipozdávať sazdať sarátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi tovyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod


    vyzerať1 1. mať istý výzor, vzhľad • pôsobiť (budiť istý dojem): vyzerať, pôsobiť ustato, sviežo, peknepripadaťzdať sa: chlapec sa mi zdal, pripadal mi starší, ako bol v skutočnosti

    2. p. zdať sa 2


    zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

    2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

    3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

    4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky


    možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

    2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


    prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotueventuálnerespektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádržmožno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeňaleboči: pošli matku, prípadne, alebo, či otcazastar.: poťažnepoťažmo

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúťeventuálne: eventuálne mu napíšemazdavarihoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičiazastar.: poťažnepoťažmo


    napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

    2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

    3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


    pripadnúť 1. p. ujsť sa 2. p. zapadnúť 2 3. p. napadnúť 1


    ujsť sa získať ako podiel, časť al. získať vôbec pri delení, rozdeľovaní • dostať sapripadnúť: z dedičstva sa mu ušla, pripadla tretina; dostal sa mu, ušiel sa mu najkrajší kuspadnúť: žreb padol na susedazvýšiť sa (ujsť sa ako zvyšok): neos. naňho sa už nezvýšilo, jemu sa už neušloprísťdôjsť: na každého príde, dôjde vrece kukuriceexpr.: uliezť sadoliezť sauleznúť sadoleznúť sa: azda sa nám ulezie aj pochvala; z hostiny sa mu čosi dolezloexpr.: ukvapnúťkvapnúť (v malom množstve): aj jemu z toho čosi (u)kvapne


    zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnociskryť saukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

    2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť saprikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehomzapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehomzaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášilipripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

    3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehuponoriť savnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahnavhupnúťhupnúťvbŕdnuťnár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahnazaryť savryť sa: strela sa zaryla, vryla do zemeuviaznuťzaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blatepreboriť saprelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

    4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sauzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sahovor. expr.: zaklopiť sazachlopiť sazabuchnúť sazaklopnúť sazachlopnúť sazacapiť sazačapiť sazatresnúť sazatresknúť sazaplesnúť sazaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosomzacvaknúť (s cvakotom): putá zacvaklisklapnúťzaklapnúťzaskočiťsklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

    5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2


    zazdať sa ukázať sa v neurčitej predstave • zamariť sa: zazdalo, zamarilo sa mu, že vedľa niečo buchlomať dojemmať pocit: mal som dojem, pocit, že ktosi stojí za namipozdať sapripadnúť: pozdalo sa mi, pripadlo mi, že sa už dávno poznámeprividieť sazvidieť sazavidieť sa: okolie sa nám prividelo, z(a)videlo známe

    p. aj prisniť sa


    možný pri ktorom jestvuje možnosť uskutočnenia, splnenia, výskytu a pod. • uskutočniteľnýrealizovateľný: možné, uskutočniteľné zmeny; možné, realizovateľné riešeniesplniteľnýdosiahnuteľný: splniteľný, dosiahnuteľný cieľmysliteľný (op. nemožný, vylúčený): to je ťažko možné, mysliteľnéprípustnýdovolený (ktorý sa pripúšťa ako možnosť): obmena je prípustná, dovolenápravdepodobný: uskutočnenie plánu je pravdepodobnénezáväznýkniž. fakultatívny (možný v závislosti od voľby; op. obligátny): nezáväzný, fakultatívny člen, prvokprípadnýeventuálnypotenciálny: zabrániť prípadným, eventuálnym, potenciálnym stratámmyslenýodb. virtuálny: myslený, virtuálny systém


    prípadný p. možný


    pripálenina p. spálenina 1


    spálenina 1. zvyšky po niečom spálenom, zápach po niečom spálenom • pripáleninaprihoreninaprismudlinazhorenina: z mäsa ostala spálenina, pripálenina, zhorenina; cítiť tu spáleninu, prismudlinupríškvarok (čo sa pripálilo a na niečo prilepilo): vyškrabovať z plechu príškvarok

    2. rana spôsobená popálením • popálenina: spálenina, popálenina prvého stupňa


    pripáliť1 1. p. spáliť 3 2. p. zapáliť 1


    pripáliť2 p. prísť 1


    prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

    2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


    spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listyspopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriupopáliťpospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevozuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

    2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliťprepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečkyskúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

    3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnikošľahnúťopáliťomraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listykniž. ožehnúťoškvariťoškvŕknuťoškvrknúťobškvŕknuťobškvrknúťnár. expr.: ošmrliťošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli rukuvypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinouprepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasyprižiariťpripiecťpripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

    4. p. upáliť 5. p. premárniť


    zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motorpodpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomupripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhejzapiecťpripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačkukniž.: vznietiťroznietiťrozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisťpoet. vzňať (Roy)zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť lespozapaľovať (postupne)

    2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažaťzasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidímrozžaťrozožaťrozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustrezried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohupozapaľovaťporozžíhaťporozžínaťpozažíhaťpozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)

    3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné vecikniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosťvzbudiťkniž.: roznietiťvznietiťpodnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenierozohniťrozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom


    pripáliť sa sčasti podľahnúť žiaru a zmeniť sa na uhoľ (obyč. o jedle pri varení, pražení, pečení) • prihorieť: dávaj pozor, aby sa haruľa nepripálila, aby neprihorelaprismudnúť: zápražka rýchlo prismudnepripiecť sa (pri pečení): klobásky sa v rúre pripieklipritlieť: v kuchyni je plno dymu, na sporáku čosi pritleloexpr.: priškvariť sapriškrieť: jedlo je akési priškvarené; priškretá chlebová kôrkapriškvŕknuť: vlasy jej nad ohňom priškvŕklioškvŕknuťoškvrknúťobškvŕknuťobškvrknúť (v malej miere): slaninka na pahrebe o(b)škvŕklapopripaľovať sapopriháraťpopripekať sa (postupne, na viacerých miestach)


    páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

    2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

    3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

    4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

    5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

    6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

    7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


    pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandleškvariť: škvarky sa škvaria na panvicivyprážaťvysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syrpiecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásuoprážaťosmážaťopekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninkupáliť (cukor): páli cukor na karamelpripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

    2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiťpáliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páliexpr.: piecťopekať: slnko pečie, opekáhriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejúpripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dneshovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľujeexpr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvaríhovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje


    pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätaťzried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodeniaupomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhuupamätaťupamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videliupozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčínapomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštuspomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenulifraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previneniepopripomínaťpospomínať (postupne, viac vecí)

    2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenaťpodotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplnýzmieniť sa: o veci sa nik nezmienilexpr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísťhovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľubenadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problémexpr.: nadštrknúťnaštrknúťpodštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovaťzduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiťhovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)


    spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli • zastar.: spomnúť sispomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnelrozpamätať sarozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma!pripomenúť (si)pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinuvybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvárpomyslieť sizmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslíprísť na dačo (náhodou al. premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chybazastar. pomnúť (Botto, Vansová)pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhodyporozpomínať sa


    rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť saspomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľapripomenúť sipripamätať sipripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstvaupamätať saupamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videlvybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvárpomyslieť (si)zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvozastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej bratazried. rozchopiť sanár. rozpomnúť sa


    pripamätať si, pripamätovať si p. rozpamätať sa


    pripamätať, pripamätovať p. pripomenúť 1


    pripantať p. pripútať 1


    pripevniť pevne pripojiť • upevniť: lano pripevniť, upevniť o stĺppribiťpriklincovaťzaklincovať (pripevniť klincami): podpätok treba dobre priklincovaťprikovaťprikuť (pripevniť kovaním): prikovať niečo na reťazpriskrutkovaťhovor. prišraubovať (pripevniť skrutkou) • primontovaťnamontovať (pripevniť montovaním): primontoval na auto držiaky na lyžehovor. primajstrovať: uvoľnenú kľučku treba znova primajstrovaťprichytiťexpr. prikvačiť: prichytí si, prikvačí si na kabát metálpripichnúť (pripevniť pichnutím): pripichnúť oznam na tabuľupripnúťpripäťprišpendliťprišpendlíkovať (pripevniť špendlíkom, sponkou, ihlicou a pod.) • prinitovať (pripevniť nitovaním): prinitovať rúčku k panviciprirobiť: strojček prirobím na doštičkupripútaťpriputnaťpriviazaťexpr. pripantať (pripevniť viazaním): priviazať, pripantať šnúru o kôlniž. hovor.: priondiaťpriondieťpritentovať: Priondi, pritentuj ten motúz o plot!


    pripútať 1. pevne pripojiť putami, reťazou, povrazom a pod. • priputnať: pripútať sa v lietadle; priputnať dieťa v kočíku; pripútať, priputnať psa k búdepriviazať: kôň priviazaný k stĺpuprikovaťprikuť (pripútať kovaním): otrok prikovaný, prikutý k lodiexpr. pripantať: pripantať dobytok k válovuzried. upútať: čln upútali k brehu hrubým povrazompripevniťupevniť: pripevniť stromček ku kolu; povraz upevniť o skobu

    2. kniž. urobiť natrvalo závislým od niekoho, od niečoho, prinútiť niekoho ostať na istom mieste • priputnať: rodičia pripútali, priputnali deti k rodine; byť chorobou pripútaný na posteľupútať: počas štúdií ho šport načisto upútalkniž. zaviazať: zaviazať niekoho sľubom, vďačnosťou


    priviazať viazaním pripevniť; spevniť citové, spoločenské a iné vzťahy k niekomu, niečomu • uviazať: priviazať, uviazať čln k brehu; dobytok priviazaný, uviazaný k hrantuvyviazať (priviazať o oporu): vyviazať viničpripútaťpriputnaťzried. upútať: pripútať, priputnať psa na reťaz; byť silno priviazaný, pripútaný, upútaný k domovu; priviazala, priputnala syna k sebeexpr. pripantať: nedbalo si pripantala zásterupopriväzovaťpouväzovať (postupne, viac vecí, jednotlivcov): popriväzovaný dobytok


    pripantať sa p. prísť 1


    opásať 1. ovinúť driek pásom, remeňom, opaskom a pod. al. pripevniť na pás • prepásaťpodpásať: opásal, prepásal si brucho remeňom; podpásal si mečpripásať (pripevniť k pásu): pripásať k pásu šabľupreviazať: previazala dcére okolo pásu zásteruovinúť: ovinúť si uterák okolo bedier

    2. ovinutím, viazaním upevniť • zviazaťprepásať: opásať, prepásať, zviazať balíkstiahnuť (omotaním upevniť): stiahnuť boľavé miesto, stiahnuť vrece motúzom


    pripásať p. opásať 1


    pripnúť, pripäť spojiť nejakým jednoduchým mechanizmom (špendlíkom, sponkou, háčikom, gombíkom a pod.) • pripichnúť: pripla, pripichla letáčik na tabuľupristoknúť: pristoknúť si pierko na klobúkprišpendliťprišpendlíkovať: ozdobu prišpendlila na golier šiatpribodnúť (upevniť ostrým hrotom): pribodnúť lístok na podložkuupnúťupäťprichytiťexpr. prikvačiť: vinič upne o kôl; odznak prichytený, prikvačený na sakupripásať (pripnúť k pásu): šabľu si pripáše k opaskupopripínať (postupne, viac vecí al. na rozličné miesta)

    p. aj pripevniť


    pripäť p. pripnúť


    pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridaťdodaťpriložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návodpričleniťpridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcovpriradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúrehovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifariakniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domukniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textuanektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiťzapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálupripnúťpripäťupnúťupäť: pripäť, upäť reťaz k niečomupopripájaťpoprikladaťpopridávať (postupne, viac vecí)

    2. p. povedať1, poznamenať 1


    zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabátzopnúťzopäťupnúťupäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krkupripnúťpripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierkodopnúťdopäť (celkom zapnúť) • pozapínaťpozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachtyhovor.: zaháčiťzaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicuzagombičkovaťzagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

    2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do choduzapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do sietespustiťpustiť: spustiť magnetofónprepnúťprepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motorpozapínaťpozapájať (postupne zapnúť)


    sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázkynedôvtipnýnechápavýtupýťažkopádnyťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľobmedzený (rozumovo) • kniž. stupídnyexpr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákovpejor.: primitívnybezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táranímnerozumnýnemúdrykniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienkaneinteligentnýnevzdelanýnekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správaniezaostalýexpr.: zadebnenýzadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človekprázdnyexpr. vykradnutýpren. pejor.: dutýdúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpnypren. expr.: debilnýimbecilnýidiotskýkreténskyexpr., často pejor.: somárskysprostáckychumajskýlajošskýsubšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučkýsprostulinkýsprostunkýhlúpučký; nasprostastýsprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplyhovor. expr. pripečenýsubšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostenýnár. expr. krepýhovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

    2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1


    hriať 1. vydávať teplo: radiátor hrejepáliťexpr.: piecťpripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká

    2. robiť teplým, teplejším • zohrievaťohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeruprihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievkuprehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalovyhrievaťtemperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchuvykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu


    pripekať p. pražiť 1, 2


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    pripekný p. pekný 1


    prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

    2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

    3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


    upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným • posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na sveteutužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzkyutvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienkeustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju mocstabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menukonsolidovaťskonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomerynormovať: normovanie jazyka

    2. spôsobiť, aby niečo dobre al. lepšie spolu držalo • pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrďspevniť: spevniť breh kameňmiprichytiťzachytiťupnúťupäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkoustiahnuťstužiť: stužiť remienkyodb. zanitovať (upevniť nitmi) • odb.: fixovaťzafixovať: (za)fixovať zlomeninu rukyzakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dnouzemniť (pevne spojiť so zemou)


    uviazať 1. viazaním (do uzla, do slučky) upevniť al. upraviť do istého tvaru • zaviazať: uviazať, zaviazať si šatku pod krk; uviazať, zaviazať šnúrky na uzol, na mašľuurobiť uzol: urobiť uzol na kravate, uviazať kravatupouväzovaťpozaväzovať (postupne viac vecí): pouväzovať deťom stužky do vlasov

    2. viazaním pevne pripojiť • priviazať: uviazať, priviazať dobytokpripevniť (viazaním): pripevniť povraz o stĺppouväzovaťpopriväzovať (postupne, viac vecí): popriväzovať, pouväzovať člnky k brehu

    3. p. zviazať 1


    zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržaťchytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamyuchopiťpodržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podržípozachytávať (postupne zachytiť)

    2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiťpridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkouupevniťpripevniťodb.: fixovaťzafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkomexpr.: zakvačiťzakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕniahovor. zaháčiť: zaháčiť do dveríhovor. expr. zahačkaťpozachytávať (postupne zachytiť)

    3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiťzasiahnuťzačiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

    4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúťstihnúťchytiťdostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihlazadržaťzastaviťpristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

    5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosťzadržaťprichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri činezastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

    6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť


    pripichnúť p. pripevniť, pripnúť


    pripiecť 1. p. spáliť 3, upražiť 2. p. zapáliť 1


    upražiť pripraviť, upraviť pražením • usmažiť: upražiť, usmažiť rezne dočervena; upražiť, usmažiť mandle na maslevypražiťvysmažiť (v rozpálenom tuku, obyč. potraviny obalené v strúhanke): vypražiť, vysmažiť karfiol, syropiecť (upraviť na povrchu žiarom, ohňom, rozpáleným tukom a pod.): mäso prudko opečieme v rúre, na mastiuškvariť (vystaviť silnému pôsobeniu tepla): uškvariť slaninuprepražiťpresmažiť (dôkladne al. znova upražiť): dobre prepražená slaninka; mäso treba ešte raz prepražiť, presmažiťpripražiťprismažiťpriškvariťpripiecť (trocha upražiť, trocha opiecť): cibuľku pripražíme, stehno pripečiemeprižiariť (Kukučín)


    pripiecť sa p. pripáliť sa


    nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

    2. p. dráždiť 2


    pripierať p. nútiť 1


    piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľašepopíjať (si)upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vínapoťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čajexpr. cickať (po troche): dieťa cická mliečkosrkaťsŕkaťchlipkaťpochlipkávaťuchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovkuexpr.: napájať sanadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsomexpr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopaťlogaťlôchaťlúchaťdrúľaťchlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabuchlípaťchleptaťchľamtaťchľastaťstrebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce voduexpr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárompripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liekkonzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

    2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemotyexpr.: chľastaťslopaťlogaťstrebaťuhýbať siuhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýnaexpr.: trundžiťhovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladostiexpr.: tankovaťcicať: chlapi tankujú, cicajú od ránasubšt.: nasávať • sať

    3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovaťvpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážďabsorbovaťvstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

    4. p. cicať


    pripíjať piť (obyč. liehový nápoj) na počesť, na zdravie niekoho • hovor. zdravkať: jubilantovi pripíjali, zdravkali pohárom vínafraz.: zdvíhať pohár/čašudvíhať pohár/čašu: (z)dvíhajú pohár/čašu na zdravie, na slávu


    pripínač p. pripínadlo


    pripínadlo predmet, zariadenie na pripínanie • pripínačpripináčik (klinček na pripínanie) • hovor. pripinák: pripichnúť papier pripináčikom, pripinákom na dvere


    pripinák p. pripínadlo


    list 1. písomná správa • zastaráv. písmo: prišiel list, prišlo písmo z úraduprípis (úradný list) • epištola (list apoštola k veriacim; básnický list)

    p. aj listina

    2. papier obdĺžnikového tvaru (obyč. popísaný) • hovor. pren. lajster: strkal predsedovi popísané listy, lajstre pod noshovor. pren. lajstro


    oznam danie niečoho na verejnú známosť; tlačivo, na ktorom sa oznamuje • oznámeniespráva: krátke oznamy, oznámenia, správy v novináchohláška: povinná ohláška odberu elektrinyvyhláškadekrét (úradný oznam pre verejnosť): vyhláška, dekrét o mobilizáciiprípis (úradný oznam určený inštitúcii): v prípise sa uvádza…upovedomenieuvedomenievyrozumenieavízo (oznam o budúcej udalosti): poslali upovedomenie, avízo o príchode inšpektoraproklamáciavyhlásenie (oznam, v ktorom sa niečo popiera al. sa oznamujúci na niečo zaväzuje): proklamácia o otvorení hraníckniž. notifikácia: notifikácia o embarguinzerát (oznam ponuky al. dopytu v tlači): oznamy, inzeráty v novinách iba preletel pohľadom

    p. aj správa1


    prípis p. oznam


    pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítaťpripočítaťprisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedoviprivlastniť: všetky neúspechy privlastnil inýmnedok.: prikladaťpodkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmyslykniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?

    2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestreprisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenuprirátaťpriznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škoduvenovaťdedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom

    3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu


    prisúdiť 1. súdnym rozhodnutím dať (ako vlastníctvo, ako povinnosť a pod.), právne prideliť • priznať: dedičovi nárok neprisúdili, nepriznali; prisúdiť, priznať obžalovanému zníženie trestupririeknuť: medzinárodný súd napokon pririekol územie protivníkovipripísaťpričítať: celý majetok pripísal synovcovi; všetku vinu pripísal, pričítal nedorozumeniuprirátať: prirátať niečo niekomu k dobru

    2. dať ako úlohu, povinnosť • prideliťuložiť: prisúdiť, uložiť, prideliť niekomu úlohu pozorovateľakniž. imputovať (neprávom, nespravodlivo niečo niekomu prisúdiť)


    priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

    2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


    venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej ženepripísať: dielo pripísal matke

    2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúťvynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdiumzasvätiťobetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťomhovor.: oferovaťreskírovaťkniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenkuvložiť: vložil svoj um do literatúry

    3. p. obdarovať, darovať


    zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

    2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

    p. aj zvrhnúť

    3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených


    dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnokdôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernicidoložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložkaklauzula: klauzula k zmluveprípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisupostskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg k básnickej zbierkedospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínuprísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľaingredienciakniž. apendixexpr.: prívesokprílepok: garáž je tam ako prílepok


    prípisok p. dodatok


    opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sahovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemotyexpr.: naliať sanalogať sanaslopať sanarezať sanastrebať sanaťahať sanacicať sanacecať sanacengať sanadrať sanadrúľať sanalôchať sanaťať sanadratviť sahovor.: natankovaťnachmeliť sanazvoniť saexpr.: zrúbať sasťať sascápať sascapkať sazrezať sazdrať sazrichtovať sahovor. zmotorizovať saexpr.: doťať sadoťahať sadoriadiť sadorichtovať sadocengať sadotrundžiť saocengať saotrundžiť saotrúliť saotrtúliť sahovor. ochmeliť sapejor.: ochľastať saochleptať saoslopať saožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožralifraz. dať si do nosapodnapiť sapodpiť sapripiť sahovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)


    podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sapodpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpilihovor. expr.: potrundžiť sazried. potrunčiť sapodgurážiť saexpr.: uhnúť siprihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihliexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť safraz.: mať v hlavemať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcommať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v náladeexpr.: byť chytenýbyť frcnutýbyť drgnutýbyť koštovaný (Timrava)expr.: mať špičkumať špicu

    p. aj opiť sa, vypiť si


    pripiť sa p. podnapiť sa


    pripiť si p. štrngnúť si


    štrngnúť si pri prípitku dotknúť sa pohármi • prištrngnúť sihovor.: ťuknúť sipriťuknúť si: chytili poháre a srdečne si (pri)štrngli; ťukli si na zdraviehovor. expr. ďugnúť sipripiť sizazdravkať si (vypiť alkoholický nápoj na počesť niekoho, niečoho obyč. so vzájomným dotknutím pohárov): pripili si, zazdravkali si na úspech, na víťazstvoexpr. prihrknúť si: Nech žije! – prihrkli si všetci


    prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, rečhovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciuprívetpríhovorpredslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslovlingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevokpozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravomzdravicaprípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázokprednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáškareferát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvodvyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenietiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

    2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak


    prípitok pozdravný prejav prednesený pri pripíjaní • zdravica: predniesť prípitok, zdravicutoast: povedať toast


    opitý 1. ktorý je pod vplyvom alkoholu; svedčiaci o nadmernom požití alkoholu (op. triezvy) • napitýspitýopojený: tackal sa domov opitý, spitý na mol; hovoril opitým, napitým hlasomopojený alkoholomomámený alkoholom: vracal sa domov opojený, omámený alkoholomexpr.: naliatynacicanýnacecanýnatankovanýnachmelenýochmelenýpotrundženýpotrunčenýotrundženýnacenganýhovor. expr.: otrúlenýotrtúlený: naliati, nachmelení, ochmelení svadobčania; z krčmy sa ozýval spev nacenganých, otrundžených, otrúlených ľudí; ochmelený, otrundžený, otrtúlený rozumpripitýpodnapitý (trocha opitý) • chytený (od alkoholu) • hovor. podpitýhovor. expr.: podguráženýfrcnutýpodfrcnutýstrihnutý (trocha opitý): do práce prišiel v podnapitom, podguráženom stave; už bol chytený, podpitý, frcnutý, strihnutý, lebo sa stále smialhovor. expr.: sťatýzdratýnadratýscápanýscapkanýzrúbanýzmontovaný (veľmi opitý): bol taký sťatý, zdratý, nadratý, že nevedel o svete; ležal pod bránou scápaný, scapkaný, zrúbaný ako snopexpr.: zrichtovanýdorichtovanýdoriadenýdoťatýdorúbanýdocenganýdotrundžený (vplyvom alkoholu nachádzajúci sa v zlom stave): denne chodil zrichtovaný, doriadený, doťatý pod obraz boží; docenganý, dotrundžený hosťpejor.: ožratýochľastanýnachľastanýnaslopanýoslopaný: rev ožratých, ochľastaných chlapov; každý deň bol naslopaný, oslopaný ako číkpren. naťahanýnár. expr. otrieblený

    2. p. očarený


    podnapitý trocha, mierne opitý • hovor.: pripitýpodpitý: podnapitý, pripitý, podpitý človekexpr.: chytenýfrcnutýdrgnutýhrknutýpodfrcnutýpodguráženýrozguráženýpotrundženýzried. potrunčený: vrátila sa z oslavy chytená, frcnutá, podfrcnutá, podgurážená, potrundžená, potrunčenáexpr. zried. podveselenýzried. koštovaný (Timrava)hovor. iron. iluminovaný (Urban)

    p. aj opitý


    pripitý p. podnapitý, opitý 1


    priplantať sa p. prísť 1


    pripľaštiť p. zabuchnúť


    zabuchnúť s hrmotom, buchnutím zatvoriť • expr.: zacapiťzačapiťzacapnúťzačapnúť: zabuchnúť, zacapiť za sebou dvere; zacapol, začapol vrchnák truhlyhovor. expr.: zachlopiťzaklopiťzachlopnúťzaklapnúť (s chlopnutím, klapnutím zatvoriť) • expr. sklapnúť (prudko zatvoriť): kufor rýchlo sklapolexpr.: zatresnúťzatresknúťzatrepnúťzaplesnúťzaplesknúťzapleštiť (prudko, s pleskotom, s treskotom zavrieť): vietor zatres(k)ol, zaples(k)ol oblokexpr. zasotiť (sotením zabuchnúť) • pribuchnúťpriraziťexpr.: pricapiťpricapnúťpričapiťpričapnúťprichlopiťpriklopiťprichlopnúťpriplesnúťpriplesknúťpripľaštiť (s buchotom, ale zľahka, čiastočne al. úplne zavrieť): pribuchnúť, priraziť vráta; pričapiť, prichlopiť, priples(k)núť bránuzacvaknúť (zabuchnúť s cvakotom)


    doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na autovyrovnať: ja to za teba vyrovnám

    2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životomodniesťodniesť siodpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkouškodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korúnprerátať saexpr.: popáliť saopáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode


    priplatiť p. doplatiť 1


    príplatok suma, o ktorú sa zvyšuje základná suma • prídavok: rodinné príplatky, prídavkyprirážka: prirážka k cene, vysokohorská prirážka


    priplávať p. priplaviť sa, pristáť


    priplaviť sa (o plavidlách) plávaním sa priblížiť • doplaviť sa: loď sa priplavila, doplavila k brehupriplávaťdoplávať (aj o ľuďoch a zvieratách): rekreanti priplávali, doplávali včera večer


    pristáť skončiť cestu (o dopravných prostriedkoch na vode al. vo vzduchu) • priraziťpriplávaťkniž. priplaviť sa (k brehu; o plavidle): loď pristála, prirazila, priplavila sa načaszakotviť (o plavidle): čln zakotvil pri mólezosadnúťspustiť sa (o lietadle, rakete a pod.): lietadlo pristálo, zosadlo na núdzovom letisku; helikoptéra sa spustila na trávnikzletieťzlietnuť (letom sa spustiť dolu)


    vplávať 1. plávaním vojsť • priplávaťdoplávať: plavec vplával do zátoky, doplával do cieľavplaviť sa (o lodi): loď sa vplavila, vplávala do prístavukniž. zastar., obyč. poet. vpluťzastaráv. vplynúť: loďka vplula, vplynula do zálivu

    2. p. vojsť 1


    priblížiť sa prísť bližšie (v priestore al. čase) • dostať sa (ku komu, čomu): loď sa priblížila, dostala k brehu; priblížiť sa, dostať sa k päťdesiatkehovor. prikmotriť sa: potichu sa prikmotril k mameprikradnúť savkradnúť saexpr. priplichtiť sa (opatrne, ticho sa priblížiť): prikradnúť sa, priplichtiť sa ako zlodejpriplaziť sapriplúžiť sa (priblížiť sa plazením): priplaziť sa ku dverámprikročiťpristúpiť (priblížiť sa krokom, chôdzou): prikročí, pristúpi bližšie k peciexpr. pritrieť sa (tesne sa priblížiť s nejakým úmyslom): vymýšľa si úskoky, ako sa k dievčaťu pritrieťexpr. pritočiť sa (priblížiť sa s istým úmyslom): k dievke sa naraz pritočili dvaja mládencinár. nablížiť sa (Šoltésová)


    priplaziť sa priblížiť sa plazením • doplaziť sa: priplazil sa k domu so zranenou nohouzried. priplúžiť sa (ukradomky, nepozorovane) • expr.: priplichtiť saprikradnúť sa (opatrne, ticho, ukradomky): štvornožky sa priplichtil, prikradol k dverámexpr. pritrieť sa (s istým zámerom, úmyslom): pes sa so stiahnutým chvostom pritrel k svojmu pánovi


Pozri výraz PRIP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV