Synonymá slova "pre" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 3594 výsledkov (30 strán)

  • zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopyschovať saskryť saukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v davestratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoruexpr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

    2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadlivytratiť sastratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutiapadnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padlihovor. expr.: vypariť saodpratať saodpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehlihovor. expr.: zdúchaťzdúchnuť: zdúchnuť z domuzutekaťujsť: zutekať, ujsť spred komisieexpr.: ufujazdiťufrknúťufrngnúťubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúťfraz. expr. vziať nohy na plecia

    3. prestať jestvovať • stratiť savymiznúťzaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizlivytratiť sapominúť saprejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešlahovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparilkniž.: vyprchaťvypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchnepohasnúť: smiech pohasol, túžba pohaslaexpr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapúhovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapalazapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutiazísťzliezťskapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapalrozplynúť sarozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlilihovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavypoprechádzaťpoprechodiťpostrácať sapomiznúťpotratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli


    zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyťopanovaťovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiťuchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiťzlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

    2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiťpochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuťopanovaťzaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúťopantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcťzmôcťpreniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsťnadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojaťjať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

    3. p. zvládnuť 1, 2


    zmoknúť byť zasiahnutý, zmáčaný dažďom: schovali sa pod strechu, aby nezmokliopršať: neos. včera nás na futbale opršalozapršať: všetko seno nám zapršaloumoknúťvymoknúťpomoknúť: umoknúť do nitky; bielizeň vonku pomoklapremoknúťpremočiť sa (úplne, celkom zmoknúť): kabát celkom premokol, premočil sa


    značiť 1. dávať na niečo značku • značkovaťoznačovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníkyvyznačovaťpoznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobkysignovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbupuncovaťciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhysubšt. cajchovať

    2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenaťbyť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlásinaznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlasvyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstvapredstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

    3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovaťzaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalostizapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významnývýznačnýpopredný: známy, významný umelecveľkýdôležitýzávažný: veľký, dôležitý problémsvetovýslávnychýrnyvychýrenýpovestnýpreslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľpríslovečnýexpr. chýrečnýrozchýrenýrozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salónstaronovýnotorickýhovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľačpopulárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevákstarýošúchanýexpr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historkykniž. renomovanýzastar. znamenitý (Štúr, Kukučín)vykričaný (so zlou povesťou)

    2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomáverejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo


    znetvoriť zbaviť normálnej, prirodzenej podoby • zdeformovať: znetvoriť, zdeformovať tvár niekomuexpr. spotvoriť: spotvorený účeszohyzdiťexpr.: zhyzdiťzohaviťzošpatiť: ruka zohyzdená, zohavená tetovanímzmrzačiťskaličiťokyptiť (znetvoriť odrezaním časti): zmrzačenie, skaličenie rúk; okyptiť stromskriviť: zlosť mu skrivila tvárprekrútiť (zámerne vyložiť nesprávne): prekrútenie faktov


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdyponosiťpoznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopuzvláčiť: zvláčiť drevo z horyzhromaždiťsústrediťhovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

    2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestuzdolaťprekonaťpremôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahuzmôcť: zmôcť prekážkyuniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesťzakúsiťpodstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoriavystáťzažiťprežiťprestáťstrpieťpretrpieťvytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracoviskuexpr.: prehltnúťpreglgnúťprežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúťprehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúťzastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám


    zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziťzachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinuzvečniť: zvečnil jej krásu na plátneznázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity prácepredstaviťstvárniťvykresliťopísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosťukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácieodzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosťkniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele)kniž.: spodobiťspodobniťvypodobiťvypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)enésymbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu


    zobudiť 1. priviesť zo spánku, z mdlôb al. z nejakého duševného stavu do stavu bdenia; pren. vytrhnúť z pasivity • prebudiťzbudiť: kázal sa z(o)budiť o šiestej; prebudil ma lomoz z vedľajšej izby; zobuď, prebuď ho zo zadumaniazastar. vzbudiť: vzbudiť zo spánku niekohoexpr. zohnať: Zožeň ho, už je neskoro!prebrať: nemohol sa prebrať z mrákot, zo spánkuexpr.: zduriťzburcovaťzbútoriťzbuntošiťzbuntovať (obyč. v pren. význame): zdurili, zburcovali nás o polnoci; zburcovať, zbuntošiť niekoho do aktivitypobudiťpozobúdzaťpoprebúdzaťpopreberať (postupne, viac osôb)

    2. p. vzbudiť 1


    zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

    2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba


    zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

    2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

    3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám


    zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť • znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánkyvydraťpredrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadláprederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrusrozodraťdodraťdonosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tietoschodiťvychodiťvyšliapaťzošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätkyhovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmusošúchaťobšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovecojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdenérozbiť (topánky) • obdraťobnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúkhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblekpodrať (postupne, viac vecí)

    2. zbaviť kože • odraťstiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava

    3. p. odrieť 1


    zodratý 1. častým používaním opotrebovaný • znosený: zodraté, znosené šatyschodenývychodenývyšliapanýzošliapaný (zodratý chodením): schodené, vychodené, zošliapané topánkyvydratýpredratý: vydraté kreslározodratýdodratýdonosený (celkom zodratý): rozodraté, donosené čižmyošúchanýzošúchanýobšúchaný (zodratý šúchaním): ošúchaný, zošúchaný koberecotrhanýobtrhaný: nosí otrhané, obtrhané hábyošarpanýopotrebovanývetchýzničenýhovor. expr. zhumpľovaný: má celkom zhumpľovaný kabát

    p. aj deravý, chatrný 1

    2. p. zrobený


    zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť) • ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohnizhriaťzahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údyotepliťstepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlaspretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbuodb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytuprihriať (trocha zohriať): prihriať si večerunahriať (zohriať isté množstvo al. trocha zohriať): nahriala vody na pranievyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pecprehriať (naskrze al. nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motorrozohriať: beh ma rozohrial, zohrialrozhorúčiťrozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduchpozohrievaťpoohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda


    zomlieť drvením v mlynčeku al. v mlyne získať z niečoho drobné čiastočky, práškovitú, kašovitú konzistenciu • pomlieť: zomlieť, pomlieť mak, mäsovymlieť: vymlieť obiliezried. umlieť: zle umletá kukuricarozomlieť (obyč. na prach): rozomlieť kameňnamlieť (zomlieť väčšie množstvo) • premlieť (znova zomlieť) • zošrotovať (zomlieť nahrubo, obyč. s cieľom prípravy krmiva) • podrviťrozdrviťrozdrobiť (drvením, drobením rozmrviť na čiastočky): podrviť zrno; podrviť, rozdrviť v mažiari korenie


    zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté) • kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovaťrekapitulovaťzrekapitulovaťzhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňapreopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčkahovor.: zduplikovaťzdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudolzdôrazniťkniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevenciereprodukovaťzreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovorzastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok

    2. znova, opätovne urobiť (to isté) • kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovaťreprízovaťzreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmuhovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať

    3. urobiť to isté ako iný • zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovalavrátiťodplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi


    zopnúť, zopäť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť) • späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskouzapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičkypospínať (postupne zopnúť) • pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíkyzachytiťpozachytávaťstiahnuť (pripevniť al. postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmiprepnúťprepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou

    2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov • zovrieťspojiťzložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukamizakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbtezried. zomknúť: pevne zomknuté prsty


    zorať 1. poobracať pôdu pluhom, oraním obrobiť • poorať: zorať, poorať strniskopreorať (obyč. znova zorať): zem treba preorať pod oziminyrozorať (oraním odstrániť; oraním obrobiť): rozorať medze; rozorali poliaskypriť (pluhom)

    2. p. pokaziť 1


    zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poéziezdružiť: žiakov združiť do divadelného spolkuzhromaždiťsústrediťzohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miestopozháňať (postupne) • zoradiťhovor.: zošikovaťzošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupuzorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkovodb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniťexpr.: stlupiťzhrčiťzhuknúťzhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiarapreskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov


    zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasťkniž.: spreneveriť saopustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názoryodpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodinyfraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbtaexpr.: podraziťpodraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohyoklamaťpodviesťtrocha hrub.: okašlaťokašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlalzapredaťpredať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ

    2. p. prezradiť


    zrednúť stať sa redším, riedkym (o niečom, čo sa vyskytuje v kusoch, v počítateľnom množstve) • preriednuťprerednúť: sadenice zredli, preriedli; vlasy mu už hodne zredli, preredlizriediť sapreriediť sa: kvapky dažďa sa už zriedili, preriedili; zástup sa zriedil, preriedil


    zrelý 1. ktorý dozrel • dozretý: zrelé, dozreté ovocieuzretývyzretý: uzretý syr, vyzretý maštaľný hnojprezretý (ktorý je za hranicou dozretia): prezreté obilie

    2. telesne a duševne vyvinutý • dospelý: je to už zrelá, dospelá ženadorastenývyspelý: dorastený, vyspelý mladíkhovor. hotový: správal sa ako hotový chlap

    3. umelecky vyhovujúci, vyspelý: zrelý, vyspelý umelecvyzretý: vyzreté celoživotné dielodokonalý (bez chýb): dokonalá báseň

    4. hovor. ktorý dosiahol potrebnú úroveň • vhodný: čas zrelý, vhodný na ústup


    zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasnezjavneevidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojnýočividnenavidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšieviditeľnebadateľnepozorovateľneznateľnezastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledkyzrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľnerukolapnehmatateľnesubšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdukniž.: eklatantneflagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiamivýraznemarkantneprenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil

    2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1


    zriediť urobiť redším, riedkym • rozriediť: omáčku zriediť, rozriediť mliekompreriediť (v počte): preriediť stromy, porast; preriedené, zriedené stádoprestrihaťpresekaťprerúbaťpresvetliť (porast, konáre a pod.): prestrihať stromy; presekať, prerúbať, presvetliť horu


    zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský)zovšednieťošúchať saobšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali saobohrať saopočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvalaunudiťznudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudilznepáčiť sazneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbilaspríkriť sasprotiviť saznechutiť samať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosťprejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlopresýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovaliprijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedlakraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)


    zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

    2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

    p. aj zvrhnúť

    3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených


    zväčša 1. vo väčšine prípadov, z väčšej časti • väčšinoupoväčšine: zväčša, väčšinou sa mu darilo; za prácou poväčšine odchádzali do blízkeho mestaprevažnenajčastejšie: žijú tam prevažne, zväčša starí ľudia; zeleninu najčastejšie kupuje na trhunajviacponajviac: voľný čas najviac, ponajviac trávi čítaním

    p. aj najmä

    2. p. zhruba 1


    zvečera na začiatku večera • navečer: zvečera, navečer padla rosapodvečerpodvečeromexpr. podvečierkom: domov sa vrátil až podvečer, podvečerompredvečerom: predvečerom si zdriemolna mrkuna mrkanína súmraku


    zvedavý ktorý sa rád dozvedá niečo nové; svedčiaci o tejto vlastnosti: zvedavý človekprezviedavý: mal prezviedavú kolegyňuvšetečný (priveľmi al. nemiestne zvedavý): všetečná žena, všetečné otázkypoet. zried.: zvedný (Sládkovič)zvedochtivý (Hviezdoslav)


    zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozmnožiťrozšíriťzväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudzinyprehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbiliobohatiť (urobiť bohatším materiálne al. duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiťzastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)kniž. zveličiť: zveličiť moc (Tatarka)

    2. dostať na vyššiu úroveň • povzniesťpozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúťzdvihnúťzodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný životzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo


    zveličený vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením niečoho • prehnanýprepiaty: zveličená, prehnaná suma; zveličená, prepiata úslužnosťprílišnýnadmernýpremrštenýpredimenzovaný: prílišná, nadmerná námaha; premrštené, predimenzované požiadavkypriveľkývystupňovaný: priveľké nároky, vystupňované úsiliebombastickýhyperbolickýzdramatizovaný (vyjadrujúci emocionálne podfarbené zveličené hodnotenie): bombastické, hyperbolické reči, vyjadrovanie; zdramatizovaný problémnadnesenýkniž. al. publ. preexponovanýpren. expr. nafúknutý: nadnesená záležitosť; preexponovaná, nafúknutá aféraexpr. prestrelenýhovor. expr. prešvihnutý: prestrelená, prešvihnutá kritikasubšt. nadsadený


    zveličiť neprimerane zvýšiť význam, hodnotu, hodnotenie niečoho • nadniesť: celú záležitosť novinári zveličili, nadnieslipren. expr. nafúknuť: nafúknuť rodinnú historkuprehnaťprepäťprepnúť (obyč. v činoch): v podlizovaní sa predstavenému to trocha prehnal, prepäl, prepol; prehnať v zdvorilostikniž. al. publ. preexponovať: význam osláv dosť preexponovaliexpr. prestreliťhovor. expr. prešvihnúť: prestreliť, prešvihnúť v pochvale, chválení niekohozväčšiť: zväčšiť chyby, nedostatky niekohokniž. hyperbolizovať: hyperbolizovanie dejinnej udalostisubšt. nadsadiť


    zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

    2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

    3. p. zasnúbiť sa


    zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

    2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

    3. p. spojiť 2, zjednotiť


    zviezť 1. vozením sústrediť na jedno miesto al. dopraviť zhora dolu: zviezť seno; zviezť vývraty z kopcazvoziťpozvážať (zviezť všetko, obyč. postupne): zvozili, pozvážali úrodu do stodolypozberaťzobraťvziať: tohto roku bolo treba pozberať, zobrať, vziať obilie z poľa veľmi zavčasuodviezťpoodvážaťzaviezť (vezením dopraviť niekde): slamu odviezli, poodvážali poza dom; vrecia sme už nestihli zaviezť do komory

    2. vziať niekoho, niečo na dopravný prostriedok • odviezť: zviezť, odviezť niekoho cestou do mestazaviezť: autom ma zaviezli až celkom po dompreviezť (obyč. cez niečo al. niekam): previezť zraneného do nemocnice


    zviezť sa 1. premiestniť sa na dopravnom prostriedku • odviezť sa: na kúsku sme sa zviezli, odviezli automzaviezť sa (niekam): večer nás zaviezli domovpreviezť sa (vozením pochodiť niečo): previezli sme sa až k lesu a odtiaľ sme sa vrátili pešo

    2. p. zosunúť sa 3. p. zvaliť sa 1 4. p. pripojiť sa 5. p. odniesť 2


    zvíťaziť 1. fyzickou silou, obratnosťou al. duševnými schopnosťami dosiahnuť víťazstvo, získať prvenstvo • vyhrať: zvíťaziť, vyhrať v športovom súboji, nad vojenským nepriateľom; zvíťaziť, vyhrať vo voľbách, v konkurze o miestotriumfovať (dosiahnuť mimoriadne víťazstvo): triumfovať na pretekoch; domnieva sa, že bude na skúške triumfovaťpremôcťporaziť (fyzicky i duševne): je to silák, premôže, porazí každého; súpera premohol, porazil v druhom kolepodmaniť (si)podrobiť si (dostať pod svoju moc): podmaniť si, podrobiť si cudzie krajiny; podmaniť si, podrobiť si nespútaný prírodný živelpokoriťskrotiť (násilím zvíťaziť): napokon odbojníkov pokorili, skrotili

    2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.); vôľou zabrániť (citom, pocitom, stavom a pod.) • premôcťprekonať: láska zvíťazí nad nenávisťou, láska premôže, prekoná nenávisť; rozum napokon zvíťazil; premôcť hnevovládnuť: ovládnuť svoju nechuť prispôsobiť sapotlačiť: potlačiť predsudky, zvíťaziť nad predsudkamiskrotiť: skrotila vzmáhajúcu sa zlosť


    zvládnuť 1. svojimi schopnosťami, silami stačiť na istú prácu • zvládaťuvládaťvyvládať: pochopil, že nezvládne, nezvládze, neuvládze, nevyvládze takú ťažkú robotu; ak chceš všetko zvládnuť, vyvládať, musíš sa poponáhľaťkniž.: zmocniť sazhostiť sa (vykonať s úspechom): svojho poslania sa zhostila dobrezmôcť (byť schopný vykonať niečo): toľkú robotu sami nezmôžemeutiahnuť (vystačiť silami na odtiahnutie, expr. na urobenie niečoho): všetky povinnosti chce utiahnuť sama

    2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie niečoho • zvládať: látku zvládze, zvládne za týždeň; vie zvládnuť každý problémkniž. zmocniť sa (umelecky, vedeckým poznaním): úspešne sa zmocniť problému, témy, réžieovládnuťosvojiť si (dobre sa naučiť narábať s niečím): ovládnuť, osvojiť si technické operácie; dobre ovládnuť, osvojiť si cudziu reč

    3. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (nepríjemným, ťažkým, náročným a pod.) • zvládaťpremôcťprekonať: zvládnuť, zvládať, premôcť vzbúrený dav; epidémiu sme zvládli, premohli, prekonali za krátky časzdolať: na ceste k trhovému hospodárstvu treba zdolať ešte veľa ťažkostíporadiť si (vedieť si rady): vie si poradiť so situáciou, s ťažkým súperomprevládnuť (obyč. silou): súpera musíš prevládnuť hneď od začiatku

    4. p. ovládnuť 1, 3, zachvátiť


    zvlhnúť stať sa vlhkým, nasiaknuť vlhkosťou • navlhnúťzavlhnúť: múka v mokrej komore celkom zvlhla, navlhla, zavlhlaovlhnúť (na povrchu): tvár ovlhla potomodmoknúťodvlhnúť: odmoknutá, odvlhnutá zemnamoknúť (dažďom): pôda od dažďov namoklaspariť sazapariť sa: zelenina sa v igelitovom vrecku sparí; od námahy sa celá zaparilahovor.: zapotiť saspotiť sa: zapotený oblok; spotená omietkaexpr. oslznúť (Švantner)zahmliť sazarosiť sa (o skle, zrkadle a pod.): obloky auta sa hneď zahmlia, zarosiaprevlhnúť (naskrze): prevlhnuté tričkozmoknúť: dlhé vlasy jej od potu zmoklizvlažieťzvlažiť sa: oči zvlaželi, zvlažili sa slzami


    zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolaťskríknuťvykríknuťzakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekohoskričať: skričal v zúfalstve na otcaexpr.: zrevaťzarevaťzavrešťaťzavrieskaťzvrešťaťzvresknúťzvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzyexpr.: zahulákaťzhúknuťzahúknuťzhučaťzahúkaťzhrmieťzahrmieťzahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte!expr.: zhíknuťzahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásouprivolaťkniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

    2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolaťpovolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancovzozvaťpozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutiepopozývaťpozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných


    zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnievyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplachkniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholízozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajúnár. zazváňať (Kalinčiak)nár. prezváňať (Dobšinský)zried. rozzváňaťcengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvončekvycengávaťvycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingaťklinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingáexpr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali

    2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengaťcvendžaťcvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengalicinkaťcingaťcilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajúštrngaťštrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocúexpr. zvonkať: zvonkanie hrkálok

    3. p. zvučať


    zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiťzvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiťotočiťstočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

    2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiťzmeniťpremeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahataťzamedziťzmariťprekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie


    zvyšný ktorý zvyšuje • prebytočnýnadbytočný: zvyšné, prebytočné peniaze; zvyšný, nadbytočný tovarzvyšujúci: využiť zvyšujúci čas na niečo užitočnéostatýzostatýzastar. zostalý (ktorý zostal): zostatý chlieb


    žalostný 1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok • bolestnýsmutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novinažalostivýbolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárekkniž.: žiaľnybôľny: žiaľne, bôľne vzdychyusedavý (veľmi žalostný): usedavý plačkvílivýexpr.: prežalostnýprebolestnýpresmutný: prežalostný vzlykkniž.: srdcervúcisrdcelomnýpoet. zastar. úpny (Krasko): srdcervúci, úpny stonzastar.: ťažoblivýžiaľuplnýkormútlivý (Hviezdoslav)zried. žalobnýpoet. zried. žiaľnohlasý (Sládkovič)elegický

    2. p. biedny 2


    žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

    2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj


    žartovne veselým, žartovným spôsobom, zo žartu, nie vážne (op. vážne) • žartom: žartovne, žartom prehodil pár slovvtipnehumornehumoristicky: vtipne, humorne, humoristicky spracovaná témaprekáravo: prekáravo sa prihovoril dievčaťufigliarskyšibalskyexpr.: huncútskyfurtácky: figliarsky, šibalsky odpovedala na jeho ponuku; huncútsky, furtácky mu položil niekoľko otázokhovor. špásovneexpr. laškovne: špásovne, laškovne hovoriť o svojich kúskochnár.: podkúšavoprehárčavosubšt. švandovne • subšt. a vulg. srandovne

    porov. aj žartovný 1


    žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselýhumorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitkyvtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámkyrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanieanekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbehhumoristický (obsahujúci humor): humoristický časopisrecesistickýrecesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsokkomickýsmiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne maskyburlesknýfraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenieprekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slovázried. žartovlivý (Hviezdoslav)subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

    2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pánhumornývtipný: humorný, vtipný človekfigliarskyšibalskýexpr. huncútskyhovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človekrozmarnýúsmevnýzábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosťhovor. špásovný: špásovné dievčasubšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný


    že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

    2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

    3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

    4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

    5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

    6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

    7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

    8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

    9. p. veru


    žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželovprežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva

    2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutiepožehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobrovzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhodekniž. velebiť: velebí odvahu ľudu


    žehnať sa 1. robiť na sebe znak kríža • prežehnávať sakrižovať sa: pred oltárom sa zbožne žehnajú, prežehnávajú, križujú

    2. p. lúčiť sa


    žiť 1. byť v stave života • byť naživebyť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živýdýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchaťhovor.: existovaťjestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje

    2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostnevychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantnýzastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v rajihovor. existovať: naučiť sa spolu existovaťmať savodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobreexpr. poživkávať si (príjemne si žiť)

    3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodkuhovor.: jestvovaťexistovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?

    4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa


    živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmykniž. zastar. živúci: živúca prírodaexpr.: živučkýživučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

    2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienkytrvajúcipretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

    3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulýpohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťabodrýkrepký: bodrý mladík, bodrá myseľbystrývrtkýobratnýhybkýexpr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníctemperamentnýenergický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahuživelnýprudkýimpulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestáživotaschopnývitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človeknespráv. čiperný

    p. aj veselý

    4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulicafrekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

    5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívnysilný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlasveľkýmohutný: urobiť na niekoho mohutný dojemvýrazný: výrazná vôňa kvetovprenikavýostrýexpr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolenečulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

    6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2


    žuť, žuvať rozomieľať, roztláčať zubami potravu (na kašu) • expr. žviakať: žuje, žviaka kus baranieho mäsa; žuť žuvačkuprežúvať (dôkladne hrýzť a premiešavať slinami): dieťaťu nechutí, obed dlho prežúvaexpr. vyžúvať (ustavične žuť) • hrýzťrozhrýzaťrozhryzovať (zubami drobiť na kúsky): hryzie, rozhrýza slamkuchrúmaťchrúpať (niečo krehké, tvrdé): chrúmať, chrúpať mrkvuexpr. chrumkať (jemným spôsobom zubami drobiť niečo krehké)

    p. aj jesť


    ktovieprečo, pís. i ktovie prečo vyjadruje neurčitosť príčiny al. dôvodu • nevedno prečo: ktovieprečo, nevedno prečo neprišlihovor. ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečohovor. expr.: ktožehovieprečobohvieprečočertvieprečo, pís. i ktožehovie prečo, bohvie prečo, čertvie prečo (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo zasa mešká


    odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať prečdať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabokodprataťspratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvorapoodstraňovaťpoodpratávaťpospratávaťpobrať (postupne, viac vecí)

    2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkostiodpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobámzrušiť: zrušiť cirkevné školykniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovalisubšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovalipubl. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúraťhovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokraciezahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinuvyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavyvyňať: vyňať chorú obličkuvykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

    3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavilizosadiť: zosadili ho z úraduhovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovaniahovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcievyradiťvylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčilisubšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka


    škoda2 1. vyjadruje ľútosť nad niekým, niečím al. nad neuskutočnením či uskutočnením nejakého deja • expr. škoda-preškoda: škoda, škoda-preškoda, že sa nevrátil

    2. vyjadruje zbytočnosť istej činnosti • nehodno: škoda, nehodno sa nad tým rozčuľovaťnestojí za tonevyplatí saneoplatí sa: nestojí za to sa tak namáhať; nevyplatí sa, neoplatí sa ho presviedčaťzbytočne: zbytočne sa s ním hádať

    3. p. žiaľ


    škoda-preškoda p. škoda2 1


Pozri výraz PRE v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tač, plãƒâ, hod, szq, sdv, fhu, adén, tvj, afp, ept, mvl, tvv, ššk, ehos, ofi
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV