Synonymá slova "preãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 314 výsledkov (3 strán)
-
áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robote • čochvíľa • podchvíľou • každú chvíľu • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za ním • veľa ráz • veľakrát • mnoho ráz • mnohokrát • expr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plota • hojne • zhusta • hovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovar • zried. začasto: začasto slúži zlej veci • expr.: častučko • častuško: často, častučko sa vybral sám do hory • nár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak) • nespis. častokrát • nezriedka • nejeden raz • nejedenkrát • fraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ráno • pričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazene • expr.: prečasto • často prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí
prečasto p. často
čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnice • naberať: naberal naftu do motora • odčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plyn • prečerpávať (čerpaním premiestňovať)
2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavať • ťažiť • brať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situácie • dostávať • poberať: poberá, dostáva od spolku podporu
červivý napadnutý červami, larvami, hmyzom • červavý: červivé, červavé ovocie • nár.: črvavý (Kukučín) • chrobavý • chrobačný: chrobavé, chrobačné jablká, slivky • prederavený • expr. prežratý (od hmyzu): prederavené, prežraté drevo, vlnené materiály • červotočivý • črvotočivý (napadnutý červotočou; o dreve)
sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedený • nasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtený • nachovaný • nakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statok • plný • naplnený: som už sýty, plný • expr.: napukaný • nasúkaný • nahltaný • napraskaný • naprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataní • hovor. expr.: napchatý • nadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchať • pejor.: nažratý • nažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chlieb • hovor. expr.: prejedený • presýtený • prepchatý • hrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratí • zastar. sýtny • det. al. zjemn.: napapaný • napapkaný
2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatný • výživný • záživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná strava • žírny: žírne lúky • úrodný: úrodná zem • bohatý: bohatý prameň
3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silný • výrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbami • tmavý • temný: sýta, tmavá, temná modrá • tuhý • intenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňa • plný • zvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas
čiarať, čiarkať robiť čiary, čiarky • hovor. štrajchať: žiak čiara, čiarka, štrajchá po papieri • prečiarkovať (s cieľom robiť niečo neplatným): čiara, prečiarkuje, čo napísal • rastrovať (robiť raster) • linkovať • linajkovať (viesť rovné čiary) • čiarkovať (robiť trhanú čiaru) • šrafovať (vyznačovať šrafami): šrafovať plochu na mape
čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať
2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať
p. aj osievať
3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať
čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievať • týčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechami • trčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len steny • prečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohrady • dvíhať sa • vypínať sa • pnieť sa • pnúť sa • výšiť sa • vŕšiť sa • kniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámok • dominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hrad • kniž.: strmieť (sa) • strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skale • klenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový most • hovor. expr. tróniť
prečnievať byť vyšší, dlhší (v priestore) ako iní, iné; siahať z plochy von • vyčnievať: strom prečnieval dom, vyčnieval nad domom; doska prečnieva cez ohradu, vyčnieva z ohrady • prevyšovať • presahovať: stĺp prevyšuje, presahuje plot • trčať: nohy mu trčia z postele • prerastať (rastom prevyšovať): kríky prerastajú nízku bránu, prečnievajú cez nízku bránu
prerásť 1. získať prevahu nad niekým, niečím (vzrastom, významom, rozumom, mocou atď.) • prevýšiť: syn je urastený, prerástol, prevýšil otca • prečnieť (častejšie nedok. prečnievať): kríky prečneli vysoký plot záhrady • presiahnuť: skladateľ vysoko presiahol svojich rovesníkov • poprerastať (postupne): deti poprerastali rodičov • predbehnúť • prekonať • predhoniť • predstihnúť (v nejakej schopnosti): učni predbehli, prekonali majstra; v drobnokresbe predhonili, predstihli učiteľa • hovor. expr.: pretromfnúť • pretromfovať (získať prevahu obratnosťou, dôvtipnosťou): mladší ho už pretromfli • kraj. prehučať (bujne prerásť): burina prehučala hrach
2. postupne prejsť (vývinom, rastom) do novej podoby al. do niečoho postupne vojsť • vrásť: jeden spoločenský systém prerástol, vrástol do druhého; rakovina prerástla, vrástla do celého tela • preniknúť: básnikove verše prenikli do celonárodného povedomia
3. p. prevýšiť 1
trčať 1. presahovať cez niečo do výšky al. nabok • prečnievať • vyčnievať • vytŕčať: hlava mu trčí, prečnieva nad ostatnými; zo steny trčí, vyčnieva, vytŕča klinec • odstávať (trčať von): uši mu odstávajú • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať: z perinky dieťaťu vykúkajú nôžky • hovor. vyzerať: spod sukne vyzerá spodnička • ukazovať sa: čosi sa tu ukazuje
2. p. čnieť 3. p. viaznuť 1, kvočať 2
visieť 1. byť upevnený nad ťažiskom • byť zavesený: obrazy visia, sú zavesené na stenách
2. voľne smerovať nadol • ovisať • ovísať: ruky jej bezvládne viseli, ovísali • padať: hlava mu padala
3. presahovať cez okraj smerom nadol • trčať • vytŕčať • vyčnievať • prečnievať: sukňa jej visela, vytŕčala, prečnievala spod kabáta • prevísať (visieť cez niečo): hlava mu prevísala cez operadlo
4. nehybne al. v ľahkom pohybe sa rozprestierať • vznášať sa • nadnášať sa: ťažké mračná visia nad mestom; dym sa vznáša vo vzduchu
5. p. väzieť 1, viaznuť 1 6. p. ľúbiť 1, lipnúť 1 7. p. dlhovať
vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematike • prečnievať • prevyšovať • presahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkých • zastar. predvodiť (Hurban, Vajanský) • vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankár • viesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkými • fraz.: viesť prvé husle • hrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať sa • expr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari
2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sa • byť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farbou • kniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou
vytŕčať 1. vysúvať odniekiaľ von • vystrkovať • vystŕkať: vytŕča, vystŕka ruku cez dvere; slimák vytŕča, vystrkuje rožky • vyplazovať (vytŕčať jazyk) • ukazovať (pazúry): mača ukazuje pazúry
2. presahovať cez niečo • trčať • vyčnievať: zo stromu vytŕčali, trčali suché konáre; zo steny vytŕčal, vyčnieval klinec • prečnievať: čosi tu prečnieva • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať: spod klobúka vykúkajú, vykukujú svetlé kučery
3. expr. dávať na nápadné miesto • ukazovať: vytŕča, ukazuje svoje bohatstvo • vystavovať na obdiv: v obloku vystavuje na obdiv nové obliečky
čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • zvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny strom • divný • podivný • podivuhodný • podozrivý • znepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce ticho • čudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky život • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • expr.: čudesný • prečudesný • prečudný • predivný • prepodivný • prapodivný • prazvláštny • expr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocit • nepochopiteľný • záhadný • tajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symboly • nevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz
prečudesný p. čudný
prečudný p. čudný
ďaleko1 vo veľkej priestorovej vzdialenosti, v diaľke; do veľkej priestorovej vzdialenosti, do diaľky (op. blízko) • doďaleka • naďaleko: bývajú ďaleko od centra mesta; z televíznej veže vidieť ďaleko, doďaleka; naďaleko sa šírila vôňa kapustovej polievky • hovor. odruky: do mesta je to odruky • expr. za horami za dolami: už je za horami za dolami • det.: pá • pápá: ocino je pá, pápá • priďaleko (príliš ďaleko): do mesta je pešo priďaleko • expr. preďaleko (veľmi ďaleko): ďaleko, preďaleko, niet živej duše • fraz. na kraji sveta
preďaleko p. ďaleko1
ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzní • hovor. ďalší: ďalšia rodina • dlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestu • dávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťou • expr.: ďalečizný • preďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy
preďaleký p. ďaleký
dierkovať presekávať diery, dierky • dierovať • perforovať: dierkovať, perforovať cestovné lístky na dierkovači • prepichovať • prepichávať (pichaním dierkovať): prepichovať kožu, látku ihlou • hovor.: štikať • preštíkať • preštikávať • preštikovať • preštipávať • preštipovať • subšt. cvikať: často si zabúdal štikať, preštikávať lístky
dočkať sa čakaním stráviť dlhší čas do konca niečoho • vyčkať • počkať: asi sa ich návratu nedočkám, asi ich návrat nevyčkám, nepočkám • prečkať: prečkali roky biedy v pokore • dožiť sa (zaživa sa dočkať): dožil sa synovej promócie • zried. dočakať sa
ostať 1. nevzdialiť sa z miesta • zostať: (z)ostať v miestnosti, na ulici • zdržať sa • pobudnúť (istý, obyč. dlhší čas): na návšteve sa zdržali iba krátko; v cudzine pobudol rok • kniž. zotrvať: Zotrvajte na svojom mieste! • poostávať • pozostávať (o viacerých osobách, veciach): niektorí po(z)ostávali až do konca • poet. zdlieť (Hviezdoslav) • pristaviť sa (zastaviť sa a ostať na krátky čas): pristaviť sa u susedov • prečkať (čakaním stráviť čas na jednom mieste): prečkať dážď pod strechou, ostať pred dažďom pod strechou
2. byť stále v nezmenenom stave • zostať • zotrvať • poet. strvať: (z)ostal, zotrval vo svojom presvedčení až do konca • vydržať • vytrvať: vydržal, vytrval v hneve celý deň; vydržal, vytrval verný po celý čas • expr. prischnúť (stať sa trvalým znakom): prischla mu prezývka tučniak • udržať sa • zachovať sa • uchovať sa: sneh sa udržal; voda sa zachovala, uchovala čistá • poostávať • pozostávať (vo väčšom množstve): rany mu po(z)ostávali na celom tele
3. p. zvýšiť (sa)2 4. p. ocitnúť sa
počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho • vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamih • dočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odídu • zried. pomeškať (Švantner) • postriehnuť (si) • postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť
2. prejaviť trpezlivosť pri niečom • dočkať • vyčkať • mať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetko • pozhovieť • zhovieť • zried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieť • prečkať • vydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť sa • odložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali
prečkať 1. p. počkať 2, ostať 1 2. p. prežiť 1
prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidieku • prečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzine • odžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzení • expr.: preživoriť • prevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovali • prebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediť • expr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenke • prebiť sa • expr.: pretĺcť sa • pretárať sa • pretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetok • expr. zried. pretrepať sa (Vajanský)
2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitky • skúsiť • okúsiť • zakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávu • poskusovať • pozažívať • poprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhody • prekonať • prestáť • vystáť • podstúpiť • zniesť • vydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoria • pretrpieť • vytrpieť • expr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechy • prejsť (čím): prejsť peklom koncentrákov • precítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu
3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti
falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimný • pokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosť • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvár • expr. obojaký • pren. pejor.: obojživelný • obojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človek • judášsky: judášsky bozk • pejor. farizejský: farizejská láska • úskočný • ľstivý • prešibaný • expr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahu • pren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdsky • zastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmev • nepravý • pejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priatelia • úlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev
p. aj neverný
2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodný • klamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, fakty • podvodnícky • klamlivý • pren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľuby • nepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresa • kniž. lživý: lživá demokracia • pejor. takzvaný: takzvaná sloboda • krivý • nepravdivý • krivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvo • falšovaný • sfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis
3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlato • slepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodba • umelý: umelé zuby, mihalnice • kašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizity • pren. zastar. talmový
4. p. chybný 2, nesprávny
ľstivý ktorý často používa lesť, úskok, podvod a pod.; ktorý je založený na lesti, úskokoch a pod. al. ktorý svedčí o týchto ľudských vlastnostiach (op. úprimný, čestný) • falošný • neúprimný • nečestný: ľstivý, falošný, nečestný človek; falošné, neúprimné slová • úskočný • úlisný • pokrytecký • pejor. farizejský (ktorý používa lesť predstieraním dobrého): úskočný, úlisný priateľ; úlisné, pokrytecké, farizejské správanie • podvodnícky • expr. klamársky • hovor.: cigánsky • švindlerský • švindliarsky (používajúci drobnú lesť al. podvod): vymáhať niečo podvodníckym, klamárskym spôsobom; cigánska, švindlerská hra v karty • zákerný • úkladný • rafinovaný (ktorý skryto a premyslene pripravuje, spôsobuje nečakané zlo): zákerný útok; úkladný, rafinovaný čin • expr.: prefíkaný • prešibaný • prebitý • vybitý • vybíjaný (ktorý sa vie vynájsť v každej situácii a konať vo svoj prospech): je to prefíkaný, prešibaný obchodník, neradno mu dôverovať; prebitý, vybitý, vybíjaný právnik • fraz. všetkými masťami mastený/mazaný • subšt. mazaný
prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkaný • výmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvár • rafinovaný: rafinovaný zlodej • expr.: prebitý • vybitý • vybíjaný • prebíjaný • hovor. expr. prešpekulovaný • pejor. chytrácky • expr. lišiacky: lišiacky spôsob • špekulantský • expr. fiškálsky • zastar.: preštvaný • preštvalý (Rázus, Kukučín) • expr.: čertovský • potvorský • šikovnícky • filištínsky • fraz. všetkými masťami mastený • subšt. mazaný
šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarsky • vtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otec • expr.: huncútsky • šinterský • furtácky • hovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúsky • prešibaný • prefíkaný • lišiacky • expr. kujonský • expr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanec • potmehúdsky • potuteľný • expr.: šelmovský • fraz. diablom podšitý • hovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutie • expr.: lapajský • laganský • galganský • loptošský • lotrovský • zbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plán • expr. zried. fafrnský
hltať pohybom hltana posúvať (obyč. potravu) z úst do žalúdka • prehĺtať • prehltávať: náhlivo hlce, prehĺta kusy torty; pilulky len ťažko prehltáva • prežierať: naprázdno prežiera • pregĺgať • preglgávať • glgať (tekutinu): pregĺgať, preglgávať sliny
kľuť sa, kľuvať sa 1. zobákom prerážať škrupinu a tak sa dostávať von (o vtákoch) • vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajca • ďobať sa • ďubať sa • vyďobávať sa • vyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajca • preďobávať sa • preďubávať sa • expr.: preďobkávať sa • preďubkávať sa • prezobávať • prezobkávať sa • pren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca
2. p. klíčiť
ktovieprečo, pís. i ktovie prečo vyjadruje neurčitosť príčiny al. dôvodu • nevedno prečo: ktovieprečo, nevedno prečo neprišli • hovor. ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo • hovor. expr.: ktožehovieprečo • bohvieprečo • čertvieprečo, pís. i ktožehovie prečo, bohvie prečo, čertvie prečo (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo zasa mešká
ľak náhly pocit strachu • úľak: ľak, úľak jej zobral reč • zľaknutie • preľaknutie: nevie, čo má od zľaknutia, preľaknutia robiť
lis nástroj, stroj na lisovanie • hovor. preš: lis, preš na ovocie
preš p. lis
lisovať tlakom oddeľovať od tuhých látok tekutinu • hovor. prešovať: lisovali, prešovali hrozno • pretláčať • pasírovať • vytláčať: pretláčať, pasírovať zeleninu; vytláčať olej zo semien • pretierať (cez sito): pretierala paradajky
prešovať p. lisovať
lisovňa dielňa, v ktorej sa lisuje • hovor. prešovňa: lisovňa, prešovňa ovocia
prešovňa p. lisovňa
marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu! • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť! • hovor. expr.: kuš • kušte: Deti, kuš domov! • fraz. strať(te) sa mi z očí • von (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím! • fraz.: choď/choďte do čerta • choď/choďte v čerty • choď/choďte do pekla • choď/choďte do frasa • choď/choďte mi z očí • tam sú dvere
preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het! • hovor. expr.: včerty • dočerta • dopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopekla • hovor. expr.: dokelu • dohája • dofrasa • doparoma • došľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľaka • hrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka! • nár. tahet (Karvaš) • von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von
2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tam • hovor. expr.: fuč • het: nervy mám z toho fuč, het • hovor. expr.: včerty • v keli • v háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v háji • vulg. v riti • nár. tahet • subšt. v kýbli
3. p. marš2, von 2
von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonka • dovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, von • hovor.: vonka • vonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetrali • zried.: navon • navonok • nár. tavon
2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôr • nár. tavon
3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto! • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto! • expr.: strať sa • straťte sa • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím! • fraz. Tam sú dvere!
4. p. vonku 5. p. z 1
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
preľúbezný p. milý 1, 3
minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze
2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul
3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ
4. p. opustiť 2, minúť sa 2
premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)
prešustrovať p. premárniť
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť sa • mať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovania • presýtiť sa • prejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchu • hrub.: nažrať sa • prežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav
prehryznúť sa, prehrýzť sa 1. hryzením sa dostať cez niečo niekam • prežrať sa: myši sa prehrýzli, prežrali k múke
2. p. prebiť sa
prejesť sa 1. príliš sa najesť • objesť sa: prejesť sa, objesť sa husaciny • presýtiť sa: presýtiť sa sladkostí • hrub.: prežrať sa • obžrať sa • hovor. expr. prepchať sa: dieťa sa prepchalo cukríkmi • expr. ohltať sa • hovor. prebrať (príliš sa najesť al. napiť): dosť som to s tými čerstvými makovníkmi prebral • hovor.: nadžgať sa • napukať sa
2. p. zunovať
prežrať sa 1. p. prehryznúť sa 1 2. p. prejesť sa 1
naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakaný • zľaknutý • preľaknutý • prestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľad • poľakaný • poplašený • postrašený • nastrašený • naplašený • menej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané oči • ustrašený • ustráchaný • menej časté: ustrachovaný • prestráchaný • zried. uľakaný • uľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťa • splašený • vyplašený • zdurený • zjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený! • zdesený • vydesený • zhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrik • expr.: roztrasený • rozklepaný • rozľakaný • slang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepaný • strémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveď • zried. zostrašený • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: pokakaný • posraný • posratý
preľaknutý p. naľakaný
ustrašený ktorý sa preľakol al. ktorý má sklon báť sa; svedčiaci o tom • ustráchaný • ustrachovaný: byť celý ustrašený, ustráchaný, ustrachovaný; trochu plaché, ustrašené, ustrachované dievčatko • vystrašený • nastrašený • naľakaný • preľaknutý • strachuplný: vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté dieťa; mať vystrašené, nastrašené, naľakané, preľaknuté oči • vyľakaný • naplašený • vyplašený • zried. uplašený: vyľakaní, naplašení, vyplašení príbuzní vážne chorého pacienta; všetko prezradil vyplašený, uplašený výraz matkinej tváre
p. aj bojazlivý
vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku • nastrašený • prestrašený • preľakaný • preľaknutý • naľakaný • vyľakaný • zľaknutý • ustrašený • stŕpnutý • expr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvár • expr.: vyjavený • vyjašený • zamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašený • vyplašený • poľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzor • zdesený • vydesený • predesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očami • det. al. zjemn. pokakaný • expr.: vyklepaný • rozklepaný • vulg.: posratý • posraný • vysratý • vysraný
zdesený veľmi naľakaný • zhrozený: zdesený, zhrozený výkrik • vydesený • podesený • vyľakaný: vydesené, podesené, vyľakané deti bežali domov • vystrašený • prestrašený • preľaknutý • zľakaný • poľakaný • nastrašený • naplašený • zľaknutý: vystrašený, naplašený pohľad • ohromený • ohúrený • užasnutý (zároveň prekvapený): zostal stáť celkom ohromený • stŕpnutý • zmeravený • kniž. ustrnutý: užasnutý, stŕpnutý výraz tváre • zdrvený • otrasený (nepríjemne a bolestivo dotknutý): stál zdrvený pohľadom na syna • zarazený • zmätený (zdesený v menšej miere): zarazený pohľad; zmätený dav • niž. hovor. poondiaty • hrub. pokakaný • vulg.: posraný • posratý • vysratý
naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakať • poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal • nahnať strach • preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach • podesiť • predesiť • vydesiť • zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil • vyplašiť • naplašiť • poplašiť • znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd • vystrašiť • nastrašiť • postrašiť • prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá • expr.: pomátať • najašiť • expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu • hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou • hovor. expr. zbalušiť • nár. vynáčiť (Rázusová-Martáková) • splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone • pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila
preľaknúť p. naľakať
naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí
preľaknúť sa p. naľakať sa
navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naoko • zvonka • zvonku • nár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatných • zdanlivo • očistom • zried. očistomok (Rázus) • nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovom • na pohľad • na prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadku • vonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobre • formálne • fraz.: pre formu • len pre formu • kniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formu • fraz. len aby sa nepovedalo
2. p. von 1
neaktuálny ktorý z hľadiska prítomnosti stratil novosť, živosť, naliehavosť (op. aktuálny, súčasný) • nečasový: neaktuálne, nečasové správy • zastaraný • prežitý: zastaraná, prežitá téma článku • staromódny • nemoderný (o javoch podliehajúcich móde): staromódne, nemoderné filmy • bývalý (ktorý bol v minulosti): neaktuálne, bývalé lásky
prežitý p. zastaraný1 1, staromódny
staromódny ktorý nezodpovedá súčasnému životnému štýlu (v obliekaní, bývaní, názoroch, správaní a pod.), ktorý vyšiel z módy • nemoderný • starý (op. moderný): staromódny, nemoderný účes; šaty staromódneho, nemoderného strihu; starý štýl písania • nemódny (op. módny) • starodávny • pejor. predpotopný: nemódne, starodávne, predpotopné topánky, náhľady • starosvetský • expr. dedovský (pripomínajúci staršie časy): starosvetská skriňa; starosvetská, dedovská technika; starosvetské zvyky • prežitý • zastaraný • neaktuálny (obyč. o duchovných veciach): mať prežité, zastarané názory, spôsoby • konzervatívny • skostnatený (zotrvávajúci na starom, ťažko prijímajúci nové): konzervatívny otec • starožitný • starinársky (obyč. o predmetoch, ktoré sú staromódne, ale cenné): starožitný, starinársky nábytok • subšt. fotrovský
p. aj starý 3
zastaraný1 1. ktorý nevyhovuje súčasným potrebám, požiadavkám (op. súčasný) • staromódny: má zastarané, staromódne názory • starý • nemoderný • nepokrokový (op. moderný): staré, nemoderné metódy práce • nečasový • neaktuálny (op. aktuálny) • anachronický • prežitý: neaktuálna, anachronická téma článku; prežité predstavy • expr. vyvetraný; starodávny • starosvetský (pripomínajúce staré časy): starodávne, starosvetské zvyky • pejor.: predpotopný • plesnivý • fosílny • expr. dedovský • subšt. fotrovský: predpotopná, plesnivá konzervatívnosť; fosílna, dedovská technika; fotrovský oblek • muzeálny
2. p. zdĺhavý
nedotknutý ktorý je zachovaný v pôvodnom stave • neporušený • nenarušený: na stole ležali nedotknuté veci; aj po rokoch sú ich vzťahy neporušené, nenarušené • zried. netknutý (ktorého sa nik nedotkol): netknutá posteľ • odb. intaktný • zachovaný • pôvodný (bez zmeny oproti predchádzajúcemu al. začiatočnému stavu): záhrada ostala zachovaná, pôvodná • nenačatý (o jedle a pití): obed ostal nedotknutý, nenačatý • kniž.: panenský • nepoškvrnený: málokde sa zachovala taká panenská, nepoškvrnená príroda • expr. zried. prečistý (pohlavne nedotknutý): prečistá panna
p. aj poctivý
prečistý p. nedotknutý
neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodne • zried.: bezpodstatne • bezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričal • neopodstatnene • nepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobrali • neoprávnene • neprávom • nezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhody • zbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobil • nepravdivo • klamne • falošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodu • fraz. nič po nič • pre nič za nič • (len tak) mne nič, tebe nič
porov. aj neodôvodnený
2. p. nadarmo 2
obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť • zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácach • majstrovstvo • bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilota • umenie: umenie pohybu • hovor. fortieľ • hovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumšt • rutina • cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci
2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť • dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéra • umenie • hovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarila • stratégia • taktika • diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo • prefíkanosť • prešibanosť • ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)
šibalstvo vlastnosť obyč. mladého človeka ktorý oplýva vtipom, šikovnosťou, rozumom; čin takéhoto rázu • figliarstvo • fígeľ • expr.: huncútstvo • lapajstvo • furtáctvo • lišiactvo • kujonstvo • šantivosť • prefíkanosť • prešibanosť • vybíjanosť • šinterstvo • šelmovstvo • expr. zried. šelmovčina • expr.: potmehúdstvo • zbojníctvo • zbojstvo • hovor. beťárstvo • obyč. pejor. chytráctvo • hovor. recesia
vypočítavosť dbanie na vlastný úžitok • ziskuchtivosť • zištnosť • chamtivosť • ľstivosť: bol známy svojou vypočítavosťou, ziskuchtivosťou, chamtivosťou • expr.: prefíkanosť • prešibanosť • hovor. expr. fiškálčina • pejor.: špekulantstvo • prospechárstvo • hrabivosť • mamonárstvo • kniž.: utilitarizmus • utilitárnosť • utilitárstvo
očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby • oriadiť • obriadiť • vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol • subšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto • umyť • poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku • omyť • obmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúť • odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad • hovor. vyrajbať • subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiť • vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky • expr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiť • poriadiť (postupne, viac vecí)
2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiť • vyčeriť • vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu • prečistiť: prečistiť zrno • rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor
3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpať • olúpať • obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe • ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky • oškriabať • oškrabať • zoškriabať • zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv • počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu
prečistiť p. očistiť 2
odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať preč • dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok • odpratať • spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora • poodstraňovať • poodpratávať • pospratávať • pobrať (postupne, viac vecí)
2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti • odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám • zrušiť: zrušiť cirkevné školy • kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali • subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali • publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať • hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie • zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu • vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy • vyňať: vyňať chorú obličku • vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť
3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili • zosadiť: zosadili ho z úradu • hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania • hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie • vyradiť • vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili • subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka
oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
prešibať p. oklamať 3
omáľať 1. v ústach niečo prehadzovať • premáľať • premieľať • prežúvať: omáľa kôrku; premáľa, premieľa v ústach koláč; jedlo dlho prežúva v ústach • cmúľať • cumľať • cucať • cucľať • cuckať (zároveň vyťahovať šťavu z niečoho): cmúľať cukrík • žmoliť (v ústach) • nár. omĺzať: chvíľu si jazyk omĺzal • nár. žužľať (Chudoba)
2. p. opakovať 1
prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutia • prerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázky • popreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlači • obhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej strany • rozdiskutovať • rozobrať • analyzovať • rozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehry • osvetliť • objasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektu • poradiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiť • premyslieť • expr.: prežuť • prežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežuli • hovor.: prevetrať • preosiať • preventilovať • expr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy
prežúvať 1. zubami dôkladne rozomieľať a premiešavať slinami • žuť: prežúvať, žuť suchú kôrku • expr. žviakať: stále niečo žviaka • omáľať (v ústach prehadzovať): omáľa dvojdňové pečivo a nijako mu nejde dolu hrdlom • hrýzť • rozhrýzať • rozhryzovať (zubami drobiť, rozomieľať): nervózne hryzie, rozhrýza, žuje kúsok nitky
2. (o rožnom statku) znova žuť potravu vrátenú z predného žalúdka • meridzať: kravy lenivo ležia a prežúvajú, meridzajú • prežviakať • prežviakovať: ovce pokojne prežviakajú, prežviakujú
žuť, žuvať rozomieľať, roztláčať zubami potravu (na kašu) • expr. žviakať: žuje, žviaka kus baranieho mäsa; žuť žuvačku • prežúvať (dôkladne hrýzť a premiešavať slinami): dieťaťu nechutí, obed dlho prežúva • expr. vyžúvať (ustavične žuť) • hrýzť • rozhrýzať • rozhryzovať (zubami drobiť na kúsky): hryzie, rozhrýza slamku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): chrúmať, chrúpať mrkvu • expr. chrumkať (jemným spôsobom zubami drobiť niečo krehké)
p. aj jesť
ožiariť žiarou, svetlom zaliať • osvietiť • osvetliť: mesiac ožiaril, osvetlil nočnú krajinu • oslniť (prudkým svetlom, obyč. na chvíľu): oslnili nás reflektory auta • kniž.: ozlatiť • pozlátiť • poet. ozoriť: slnce ozlatilo, pozlátilo kopce • vysvietiť • iluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať sieň • prežiariť • presvietiť • presvetliť (žiarou, svetlom celkom preniknúť): slnečné lúče prežiarili les; presvietená, presvetlená scéna • poosvetľovať (postupne, viac vecí): poosvetľovať všetky kúty dvora
prežiariť p. ožiariť
papuľnatý expr. ktorý neúctivo, zlostne a pod. slovami odporuje; odvrávajúci: neposlušné, papuľnaté dieťa • pejor.: jazyčnatý • jazyčný: papuľnatá, jazyčnatá, jazyčná žena • hovor. pejor.: pyskatý • hubatý: je pyskatá, hubatá ako trhovkyňa • nár. pejor. preštekaný
preštekaný p. papuľnatý
podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákroku • podvoliť sa: testom sa nechcela podvoliť • absolvovať: absolvovať liečenie
2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému • pretrpieť • vytrpieť • prestáť • vystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenie • prežiť • zažiť • skúsiť • okúsiť • zakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívd • prekonať • zniesť • vydržať: prekonať, vydržať všetko príkorie • prejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školou • expr. preskákať: preskákala už veľa chorôb • hovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy
poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známeho • zbadať • zistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvo • spozorovať • postrehnúť • kniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámery • presvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné oči • pobadať • zastar. obadať: pobadať náhlu zmenu • zacítiť • uvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu
2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť sa • spoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámil • pozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku
p. aj zoznámiť sa 1
3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiť • skúsiť • zakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hlad • zažiť • prežiť • užiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zlého • pocítiť • zacítiť • ucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krvi • prestáť • vystáť • prekonať • pretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť muky • poskusovať (všeličo skúsiť, poznať)
prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcť • zmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľa • zdolať • zvládnuť • prevládnuť • prevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolať • kniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumenia • zlomiť • prelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detí • zried. predolieť (Rázus) • zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťou • prežiť • prestáť • expr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákali • podstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strach • prejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťami • odležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku
2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúť • prevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normu • predbehnúť • hovor. expr.: pretromfnúť • tromfnúť • pretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnem • zvíťaziť (nad kým, čím) • poraziť • premôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstra • expr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť iným • zatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiach • prerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra
skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť sa • urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmierenie • hovor.: oprobovať • sprobovať • poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastie • hovor. opáčiť: opáčim to ešte raz • hovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť
2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiť • zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsil • poskusovať • naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješ • prežiť • zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedy • užiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radosti • prekonať • pretrpieť • prestáť • vytrpieť • vystáť • pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechu • prejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťami • pren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote
3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšať • preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor funguje • hovor.: oprobovať • sprobovať • vyprobovať • opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené
p. aj vyskúšať
vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú noc • pretrvať • prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročia • udržať sa • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovali • vystáť • obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáť • obsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivý • vyčkať: vyčkať do konca • ostať • zostať: ne(z)ostal s nami nik • expr.: pretárať sa • pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčieme • expr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedili • vydolieť • udolieť
2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesť • uniesť • zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládne • uvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladými • odolať • ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal ho • strpieť • vytrpieť • pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria
3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiť • vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačíme • zachovať sa • uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydrží • potrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána
vystáť 1. vydržať stáť al. státím stráviť • prestáť: vystáť, prestáť za pultom pol dňa; vystáť, prestáť celú cestu • obstáť: dieťa nemohlo chvíľu pokojne obstáť
2. pocítiť na sebe nepríjemné, negatívne dôsledky niečoho • prestáť • vytrpieť • pretrpieť: veľa sme pri povodni vystáli, prestáli, pretrpeli • zakúsiť • skúsiť • okúsiť (niečo negatívne): veľa cez vojnu zakúsili, skúsili, okúsili • poskusovať (veľa, všeličo vystáť) • prežiť • zažiť • prekonať: počas okupácie prežili, zažili úplnú hrôzu; nemôže prekonať toľké trápenie • podstúpiť: musel podstúpiť ťažkú životnú skúšku
3. byť schopný mať, nechať niekoho, niečo vo svojej blízkosti • zniesť • strpieť: nemôže vystáť, zniesť, strpieť klamárov; nevystojí, neznesie okolo seba neporiadok • vydržať: dieťa plače do nevydržania
vytrpieť zniesť fyzické al. duševné utrpenie • pretrpieť: vytrpieť, pretrpieť veľa poníženia • podstúpiť: podstúpiť útrapy vojny • vystáť • prestáť: ktovie, čo všetko v koncentráku vystáli, prestáli • expr. prebiediť: veľa rokov prebiedili v chudobe • prekonať • expr. preskákať: veľa zlého v živote prekonala, preskákala • odtrpieť (trápením prestáť): hriechy si už odtrpel • odpykať (vytrpieť trest): odpykal si to väzením • zažiť • prežiť • okúsiť • skúsiť • zakúsiť (niečo zlé, negatívne) • nabiediť sa • expr. napsotiť sa • hovor. expr. natrieť sa (vytrpieť veľa biedy): veľa sme cez vojnu nabiedili, napsotili
zažiť 1. stať sa účastníkom niečoho • prežiť: zažiť, prežiť veľa krásnych chvíľ v rodine; zažiť škandál • zakúsiť • skúsiť • okúsiť (získať skúsenosťou, životom): zakúsiť, skúsiť biedu; okúsiť slávu, sklamanie • poskusovať • naskusovať sa (všeličo, veľa zažiť) • užiť (zažiť vo veľkej miere al. príjemne): užil si toho vo svete dosť; cez dovolenku sme si užili veľa príjemného • prestáť • pretrpieť • vytrpieť • zniesť • vydržať (zažiť v utrpení, ťažkostiach a pod.): prestáť, pretrpieť väzenie; vytrpieť, zniesť, vydržať hlad, nedostatok • expr. preskákať: preskákať peklo vojny • pozažívať (postupne)
2. fyziologicky rozložiť potravu v tele • stráviť • stroviť: raňajky rýchlo zažil, strávil, strovil
zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdy • ponosiť • poznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopu • zvláčiť: zvláčiť drevo z hory • zhromaždiť • sústrediť • hovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?
2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestu • zdolať • prekonať • premôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahu • zmôcť: zmôcť prekážky • uniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesť • zakúsiť • podstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoria • vystáť • zažiť • prežiť • prestáť • strpieť • pretrpieť • vytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracovisku • expr.: prehltnúť • preglgnúť • prežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúť • prehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúť • zastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám
poprečiarkovať čiarami viac ráz (obyč. viac slov a pod.) pretiahnuť, najmä na znak neplatnosti • poprečiarať • prečiarkať • prečiarať: v rukopise poprečiarkoval, poprečiaral nevhodné výrazy; prečiarkať, prečiarať celé odseky • expr. zried. prečmárať (Vajanský) • prečiarknuť • prečiarnuť • preškrtnúť (urobiť čiaru, škrt cez niečo): napísané slovo prečiarkol, preškrtol • poškrtať • preškrtať • popreškrtávať (postupne urobiť škrty, čiary cez niečo): celý článok poškrtal, preškrtal, popreškrtával; poškrtaný rukopis • zoškrtať (poprečiarkovaním skrátiť) • vyčiarknuť (čiarou cez niečo zrušiť, odstrániť): vyčiarknuť meno zo zoznamu • vyčiarkať • povyčiarkovať (postupne čiarkami cez niečo zrušiť, odstrániť): vyčiarkať, povyčiarkovať z textu cudzie slová
vyčiarknuť, vyčiarnuť čiarou, čiarami, čiarknutím odstrániť, zrušiť; urobiť čiaru cez niečo na znak neplatnosti • prečiarknuť • prečiarnuť: neprítomných treba zo zoznamu vyčiar(k)nuť, prečiar(k)nuť • vyškrtnúť • preškrtnúť: vyškrtnúť, preškrtnúť v texte neplatné údaje • povyčiarkovať • poprečiarkovať • poprečiarať • prečiarať • prečiarkať • vyčiarať • vyčiarkať • povyškrtávať • popreškrtávať (čiarami viac ráz, na viacerých miestach vyznačiť ako neplatné): povyčiarkovať, prečiarať, vyčiarať chybné slová v texte • vytrieť (zo záznamu, súpisu) • hovor. pretrieť: pretrieť celý odsek • škrtnúť: škrtnúť časť textu • hovor. vypísať: niektorých členov zo zoznamu vypísali • poškrtať (viac ráz, viaceré miesta) • zoškrtať (vyčiarknutím skrátiť): zoškrtaný príspevok
prečmárať p. poprečiarkovať