Synonymá slova "pr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchať • prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietor • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánok • duť • fučať • fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú noc • expr.: fujačiť • fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvať • ťahať • poťahovať • prefukovať • predúvať • previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievky • nafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovky • odfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos

fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadku • ísť: televízor funguje, ide • bežať (najmä o strojoch): motor dobre beží • hovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklape • slúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

2. byť vo funkcii • figurovať • predstavovať • mať platnosť • platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúceho • reprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa

hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepka • zvada: rodinné hádky, škriepky, zvady • spor: vyvolať spor • priek: nekonečné prieky v rodine • výstup: robiť výstupy • nedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátky • potýčka: syn sa dostal do potýčky s matkou • hovor. scéna: hysterická scéna na ulici • hovor.: vada • nesvár: zaviniť nesváry • expr. vojna: domáca vojna • expr. búrka (prudká hádka): manželská búrka • expr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemike • expr. zried. vadenica (Novomeský) • kniž. svár: vyvolať svár na pracovisku • incident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencami • konflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konflikt • kontroverzia

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať sa • expr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vody • expr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sa • metať sa • zmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmieta • expr.: trepať sa • trepotať sa • šklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchu • natriasať sa • nadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať sa • skrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

porov. aj knísať sa

halucinácia klam zmyslov: sluchové halucinácie • vidina: bola to iba vidina • zdanie: pokladal zdanie za skutočnosť • prelud: prenasledovali ju preludy • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • kniž. vízia: básnické vízie • fikcia • ilúzia (klamný obraz o skutočnosti): stratil všetky ilúzie • fatamorgána (svetelný úkaz na púšti, pren. klamná predstava): fatamorgána bohatstva • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • fantazma (Vajanský) • kniž.: omam (Podjavorinská) • omar (Figuli)

hanblivosť 1. nedostatok smelosti • nesmelosť • ostýchavosť • ostych: prekonať hanblivosť, ostych • okúňavosť • plachosť: plachosť jej prekážala nájsť si partnera • kniž. prudéria (prepiata hanblivosť)

2. p. hanba 2

hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti • ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slová • okúňavý • zdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevníci • cudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľad • kniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudia • pricudný (príliš cudný) • plachý • nesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie

handra 1. kus tkaniny používaný na utieranie, umývanie, leštenie a pod.: handra na dlážku • vecheť (na umývanie riadu): utierať stôl vechťom • prachovka (na utieranie prachu) • hovor. expr. pľundra (Kukučín) • zdrap (látky): ruka obviazaná dajakým zdrapom • pren. expr. onuca

2. p. šaty 3. p. šatník 4. p. slaboch

hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutok • podlý • nízky • mrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzké • zahanbujúci • neprístojný • zastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanie • škandálny • škandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivý • pohoršujúci • poburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článok • kniž. profánny • znesväcujúci • zneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiech • neslýchaný • opovrhnutiahodný • subšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmysel • kniž. infámny

p. aj podlý, nehanebný

2. p. potupný

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo

hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivý • hanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článok • urážajúci • urážlivý • potupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebety • znevažujúci • utŕhačský • utŕhačný (na cti); zhoršujúci • lingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slová • škaredý • nepekný • nelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresu • zried. príhanlivý

hanobiteľ kto niekoho, niečo hanobí, tupí: hanobiteľ rasy • tupiteľ (Štítnický) • osočovateľ • kniž.: profanizátor • przniteľ

hatiť stavať niečomu prekážky • mariť • zabraňovať • prekážať • robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť • potláčať • znemožňovať • hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu • hovor. hamovať • brzdiť • zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku • rušiť • kaziť • ničiť • narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu • hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod

historický 1. súvisiaci s históriou, dejinami; zameraný na históriu • dejinný: historická, dejinná etapa; historická, dejinná zmena • dejepisný (súvisiaci s dejepisom): dejepisná literatúra • dobový (odkazujúci na určitú historickú dobu): dobové materiály, dobové kostýmy • starý • starobylý (pochádzajúci z histórie, z minulosti): staré pamiatky, dokumenty; starobylé časti miest • zried. minulostný

2. významný z hľadiska historického vývinu • dejinný: historický, dejinný objav • epochálny • prevratný (prinášajúci zásadnú zmenu, prevrat): epochálne, prevratné dielo; epochálny, prevratný čin • kniž. svetodejinný • zastaráv. svetodejný • zastar. svetohybný: svetodejinná, svetodejná, svetohybná udalosť

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)

hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektov • stanovisko: z tvojho stanoviska je to pravda • zreteľ: brať do úvahy politický zreteľ • ohľad: v istom ohľade je to pravda • zorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inak • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • stránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránok • východisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaní • perspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadle • tribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne

hladko 1. na povrchu bez drsnosti, bez hrboľov; bez hrubých zŕn, nie hrubozrnne (op. drsno, hrubo) • nahladko • dohladka, pís. i na hladko, do hladka: hladko, nahladko opracovaná doska; nahladko, dohladka vymiešať žĺtky s cukrom • jemne • najemno, pís. i na jemno (op. nahrubo): jemne, najemno mletá káva • expr.: hladučko • hladunko • hladulinko • hladuško • nahladučko • nahladunko • nahladulinko • nahladuško, pís. i na hladučko atď. • prihladko (príliš hladko)

2. p. ľahko 1 3. porov. hladký 2, 3 4. porov. vypracovaný 5. porov. úlisný

hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plocha • jemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krém • vyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučký • hladulinký • hladunký • hladušký • prihladký (príliš hladký)

2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzba • rovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladený • expr.: ulízaný • ulizkaný (o vlasoch)

3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadla • ľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, stroja • nekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, choroby • nerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

4. p. vypracovaný 5. p. úlisný

hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravu • prázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedený • nenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené deti • vyhladnutý • vyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlk • expr. hladošský: hladošské krky • nedojedený: chlapec je stále nedojedený • nenásytný • pejor.: nenažraný • nenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelma • zried. vypostený

2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý

hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovať • ohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjelium • šíriť • rozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobody • učiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšia • kázať • apoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrike • propagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu

hlásiť dávať na vedomie, na známosť • ohlasovať • zahlasovať: hlásia, ohlasujú, zahlasujú, že vlak mešká • ohlášať: každú zmenu nám ohlášajú • oznamovať: v rádiu oznamujú najnovšie správy • zastar. meldovať: všetko musí meldovať rodičom • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • predpovedať (hlásiť ako predpoveď): v televízii predpovedajú počasie na sobotu a nedeľu • avizovať • signalizovať (vopred hlásiť): pošta nám avizovala, že balík si treba vyzdvihnúť • zastar. raportovať (podávať úradné, obyč. vojenské hlásenie) • referovať (podávať správu o niečom): pravidelne referuje o všetkom

hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa

hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasne • hlasito • hlasite • nahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počula • zastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko) • hlučno • hlučne • hrmotne • expr.: hurónsky • hulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do noci • ohlušujúco • prihlasno • prihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasito • prihlučne • prihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domov • hud. forte • fraz. z plného hrdla

hlasný ktorý dobre počuť, ktorý dobre, jasne znie (op. tichý) • hlasitý: viedli hlasný, hlasitý rozhovor; hlasný, hlasitý spev • hrmotný • expr. hurónsky (veľmi hlasný): hrmotný pochod vojakov, hurónsky smiech • hlučný • expr. hulákavý (veľmi, nepríjemne hlasný): hlučná hudba, hulákavá mládež • ohlušujúci (ktorý ohlušuje): ohlušujúci zvuk motorov • prihlasný • prihlučný (príliš hlasný, hlučný)

hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

2. p. predný 1

hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom • premýšľavý • rozmýšľavý • hlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študent • kniž. zried. zamýšľavý (Rázus) • poet. dumavý: dumavá deva • rozjímavý • meditatívny • kniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelec • úvahový • reflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorba • špekulatívny • filozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna veda • bádavý • bádateľský • skúmavý • skúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca

p. aj vedecký

hlbina hlboké miesto al. priestor dolu, vnútri • hĺbka • hlbočina: hlbina, hĺbka mora, jazera; spadnúť do hlbočiny • poet. hĺbava • priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti • vnútro: vnútro zeme

hlboko 1. do (veľkej) hĺbky, vo (veľkej) hĺbke (op. plytko) • dohlboka: hlboko, dohlboka vykopať základy domu • nahlboko: zemiaky sadila nahlboko • zhlboka (z hĺbky): pred každým slovom sa hlboko, zhlboka nadýchol • nár. zhĺbe (Jesenská) • prihlboko (príliš hlboko): zašli prihlboko do lesa • expr.: hlbočizno • hlbokánsky • prehlboko (veľmi hlboko): smútok v ňom zostal prehlboko

2. porov. hlboký 2–4 3. p. dlho 1

hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanier • hovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihom • bezodný • bezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachta • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbý • hĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silný • mocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojem • veľký • bezhraničný • bezodný • bezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútku • intenzívny • expr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplný • absolútny • pren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tma • expr.: hlbočizný • hlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľný • múdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahy • dokonalý • dôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerov • obsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienka • vážny • seriózny • opravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízky • spodný • pren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlas • tmavý • temný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatový • bručivý • basový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký • prihlboký (príliš hlboký)

hltať pohybom hltana posúvať (obyč. potravu) z úst do žalúdka • prehĺtať • prehltávať: náhlivo hlce, prehĺta kusy torty; pilulky len ťažko prehltáva • prežierať: naprázdno prežiera • pregĺgať • preglgávať • glgať (tekutinu): pregĺgať, preglgávať sliny

hluchota 1. neschopnosť počuť • hluchosť: vrodená hluchota, hluchosť

2. stav bez myšlienkovej náplne: duchovná hluchota • prázdnota • bezobsažnosť: prázdnota, bezobsažnosť slov • pustota • hlušina

hluchý 1. ktorý nepočuje; ktorý má poškodený al. oslabený sluch • nepočujúci: byť hluchý, nepočujúci • ohlušený (hlukom, silným zvukom a pod.): z rockového koncertu sa vracal úplne hluchý, ohlušený • nahluchlý (majúci slabý sluch) • slabo počujúci: nahluchlý, slabo počujúci starec • prihluchlý • polohluchý • zastaráv. nedoslýchavý • menej časté nahluchastý • zastar. nedočujný

2. p. prázdny 1, pustý 1, 2; jalový 1 3. p. nepočujúci²

hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)

hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňa • expr.: tupaňa (Tallo) • prázdna makovica • hovor. expr. šibnutá • pejor.: primitívka • trlica (Kukučín) • ignorantka • obmedzenkyňa • kača • chuchma (Jesenská) • hrub.: krava • koza • hus • somarica • subšt. blbaňa

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

hmýriť sa 1. rýchle sa pohybovať z miesta na miesto na malom priestore a vo veľkom množstve • hemžiť sa • mrviť sa: červíky sa hmýria, mrvia v syre; ľudia sa hmýria, hemžia ako mravce • expr.: prtiť sa • čmýriť sa: vši sa prtia, čmýria vo vlasoch • expr. mechriť sa (o ľuďoch) • rojiť sa (o hmyze): komáre, mušky sa roja okolo lampy

2. byť plný niečoho (o veciach) • hemžiť sa: úloha sa hmýri, hemží chybami

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)

hnevlivý 1. ktorý sa ľahko nahnevá (o človeku) • popudlivý • prchký: vyhýbala sa hnevlivým, popudlivým, prchkým ľuďom • dráždivý (ktorý sa ľahko podráždi) • srditý • zried.: srdnatý • srdný • expr. zried. srdovitý: srditý, srdnatý, srdovitý muž • expr. durdivý: durdivá povaha

p. aj zlostný 1

2. p. nahnevaný

hniť 1. podliehať rozkladu pôsobením mikroorganizmov (o organických látkach) • rozkladať sa • zahnívať: ovocie hnije; mäso sa už rozkladá; korene v zemi hnijú, zahnívajú • rozpadávať sa • rozpadať sa: telo v zemi hnije, rozpadá(va) sa • tuchnúť • prieť (kaziť sa vlhkosťou): lístie tuchne, prie

2. p. zaháľať

hnusný vyvolávajúci hnus, odpor • odporný: hnusná, odporná tvár; mať hnusné, odporné správanie • expr.: bridivý • bridký (ktorý sa protiví, bridí): bridivý, bridký živočích, hmyz • nár.: brid • briď (neskl.) • protivný • ošklivý • škaredý • odpudzujúci: protivný, odpudzujúci výjav; ošklivé, škaredé rany • ohavný • ohyzdný: ohavný, ohyzdný tvor • mrzký • nechutný: mrzké, nechutné reči, príbehy • pejor. hnusácky: je tu hnusácky neporiadok • zahnusený • špinavý • smradľavý (plný špiny, smradu): zahnusené, špinavé, smradľavé handry; zahnusený, špinavý, smradľavý byt

p. aj nepríjemný

hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do obloka • vrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľu • expr.: šmariť • zašmariť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • šľahnúť • trepnúť • capiť • capnúť • čapiť • čapnúť • švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gauč • expr.: pleštiť • pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zem • nár. šmrliť (Šikula) • expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do auta • expr.: prasknúť • praštiť • mrštiť • buchnúť • džuchnúť • bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôl • expr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanier • expr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkou • hovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do tašky • hovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do nás • hovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrno • nahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na voz • pohádzať • expr. potrepať (postupne, viac predmetov)

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)

hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik

hodnota 1. schopnosť poskytovať úžitok • úžitkovosť: kalorická hodnota, úžitkovosť stravy • osožnosť • prospešnosť: osožnosť, prospešnosť telesného cvičenia

2. niečo cenné, hodnotné: zachovať materiálne a kultúrne hodnoty • majetok: hromada peňazí a iného majetku • kapitál: dom je veľkou hodnotou, veľkým kapitálom • zastar. veličina

3. p. cena 1 4. p. význam 2

hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý) • bohatý • častý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípad • veľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvo • početný • kniž. nepreberný • expr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásoby • výdatný (hojný a akostný) • štedrý • sporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážď • úrodný • kniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zem • expr.: premnohý • prehojný (veľmi hojný) • prihojný (priveľmi hojný)

holohlavý 1. ktorý má nepokrytú, obnaženú hlavu • kniž. prostovlasý: chodiť v zime bez čiapky, holohlavý, prostovlasý • kniž. zried. prostohlavý (Karvaš) • zried. holovlasý (Kukučín)

2. p. plešivý

holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2

homosexuálny sexuálne zameraný na osoby toho istého pohlavia; svedčiaci o takej náklonnosti: homosexuálne osoby; homosexuálne vzťahy, kluby • lesbický (o ženskej homosexualite): homosexuálny, lesbický pár • hrub.: teplý • buzerantský • slang. teplošský: teplý chlap; buzerantský, teplošský hlas • hrub. iron. prihriaty • slang. nasladlý (pôsobiaci dojmom homosexuála)

honba 1. často opakované úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie: honba za ziskom, za slávou • hovor.: zhánka • zháňačka (veľký dopyt): zhánka, zháňačka za stavebnými pozemkami

2. sledovanie niekoho s úmyslom chytiť ho; vystupovanie proti niekomu, niečomu mocou • prenasledovanie: honba na zlodejov; honba na politických protivníkov • publ. pohon: policajný pohon • expr. štvanica: politické štvanice

p. aj chytačka

honiť usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo • naháňať: honili, naháňali zlodeja až po dom • prenasledovať • stíhať: prenasledujú ho, stíhajú ho za vraždu • nadháňať (honiť pri poľovačke): nadháňanie zveri • chytať • lapať: beží, lebo ho chytajú, lapajú

honorácia kniž. al. iron. najvýznamnejšie osobnosti podľa majetku, postavenia • často pejor.: panstvo • páni • prominenti: mestská honorácia, mestskí páni; panstvo prišlo na mercedesoch

p. aj pán 2

horký¹ 1. ktorý má chuť ako palina, blen, žlč: horký čaj, liek • horkastý • nahorkastý (trochu horký) • prihorký (príliš horký) • expr. prehorký (veľmi horký): je to horké, prehorké • blenový

2. p. bolestný 1, ťažký 3

horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilný • príčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povaha • oduševnený • nadšený: oduševnený, nadšený organizátor • zapálený • zápalistý • kniž. zanietený • rozhorlený • rozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutér • horúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanie • veľký • expr.: silný • tuhý • tvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenec • fanatický • prepiaty • expr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmu • prihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátor • expr. prehorlivý (veľmi horlivý)

hotový 1. ktorého vyhotovenie, príprava a pod. sa už skončili, zavŕšili • skončený • dokončený (op. nedokončený): hotová, skončená, dokončená práca; dom je už hotový, skončený, dokončený • ukončený • zakončený • dovŕšený • zavŕšený: dielo je ukončené, dovŕšené, zavŕšené • urobený • dorobený • dohotovený • vyhotovený (obyč. o predmetoch): urobený, dorobený sveter; dohotovená, vyhotovená stolička • prichystaný • pripravený • nachystaný: obed je už prichystaný, nachystaný • doštudovaný • vyštudovaný (ktorý skončil štúdium): doštudovaný, vyštudovaný lekár, inžinier

2. ktorý dokončil prípravu (na niečo; o človeku) • pripravený • prichystaný • nachystaný: otec je hotový, pripravený odísť; Si už hotová, prichystaná, nachystaná na večierok?

3. p. konfekčný 4. p. odhodlaný 1 5. p. skutočný 2, dokonalý 1

hovorca kto hovorí za niekoho, za istú skupinu a jej vec: hovorca vlády • tlmočník: tlmočník politickej strany • zástupca • predstaviteľ • tlačový tajomník • tlačový poradca: tlačový tajomník prezidenta

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

hrabať 1. hrnúť (obyč. hrabľami) a dávať na kopu • zhrabovať • zhrabúvať • zastaráv. hriebsť: hrabe seno, zhrabúva lístie do koša • expr. hrabkať (zľahka hrabať)

2. nohami rozhrabávať • zastaráv. hriebsť • rozrývať • ryť: pes hrabal, rozrýval zem; kôň hrabal, hriebol kopytami • kutať (sa) • kutrať (sa) (o sliepke): kura (sa) kuce, kutre v zemi • prehrabávať • prehrabovať • prehrabúvať: diviak prehrabúva lístie • expr. hrabkať (zľahka hrabať)

p. aj prehŕňať sa

3. pejor. usilovať sa brať pre seba (majetok, peniaze a pod.): hrabe čím viac pre svoju rodinu • zhŕňať • zhrabúvať: zhŕňať, zhrabúvať majetky, zlato • zhromažďovať • hromadiť: nevedno, pre koho toľko zhromažďuje, hromadí

porov. aj pachtiť sa 1

hrádza 1. stavba na zadržanie vody: voda pretrhla hrádzu • hať (hrádza, obyč. z prútia, na úpravu vodného toku): mlynská hať • priehrada (hrádza na rieke utvárajúca umelú vodnú nádrž): Oravská priehrada

2. p. priekopa 3. p. prekážka

hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare

2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia

3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze

4. p. stôs

hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zóna • demarkačný: demarkačná čiara, línia • medzný • kniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺp • colný: colný priechod

2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitný • limitový: hraničné, limitné, limitové hodnoty • prahový: prahové veličiny • stropný • stropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatele • predelový • zlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciách • kritický • krajný • medzný • medzníkový: kritický, krajný bod

p. aj krajný

hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať