Synonymá slova "pr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 7978 výsledkov (67 strán)

  • doklad 1. preukazná listina: osobné dokladydokument: predložiť dokumentyosvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstvepotvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatenípotvrdenka: preukázať sa potvrdenkoupreukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukazpreukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovnéholegitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimáciavysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčeniecertifikát: zdravotný certifikátzastaráv. písmo: mať písma v poriadkuhovor. papier: osobné papierekniž. zastar. svedectvozastar. kvitanciahovor. pejor. bumážka

    2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanostipotvrdenieprejav: prejav láskydokument: dokument priateľstvailustrácia: uviesť ako ilustráciukniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti


    doknísať sa expr. prísť knísavým, kývavým pohybom • expr. priknísať sa: doknísal sa, priknísal sa domov zrobenýexpr.: dokývať sadokyvkať saprikyvkaťdokolísať saprikolísať sa: starká sa dokyvkala domov; žobrák prikyvkal k domuexpr.: dotackať sadokľuckať sadobadkaťdobadkať sanár. dokynášať sa: podgurážení chlapi sa dotackali, dokynášali domovexpr.: dokrivkaťdokrivkať saprikrivkaťdokrívať (doknísať sa krívaním): s námahou sa dokrivkal k posteli


    dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

    2. p. absolútny, úplný 2


    dokončiť doviesť do konca (op. začať) • skončiťukončiťzakončiť: dokončili, skončili nakrúcanie filmu; ukončiť, zakončiť začatú prácukniž.: dokonaťzakľúčiť: dokonal, zakľúčil príhovor citátomprestať (s niečím): prestal s robotou až neskoro večerdotiahnuťdovŕšiťzavŕšiťzvŕšiť (na najvyššiu mieru): autor nedotiahol scénu do detailov; umelec dovŕšil, zavŕšil svoje dielokorunovať (s úspechom): práca korunovaná úspechom, odmenouuzavrieťuzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečomu): uzavrel diskusiuabsolvovať (dokončiť štúdium): absolvoval stáž v zahraničídohotoviťdorobiťdobudovaťdotvoriť (dokončiť ručnú al. intelektuálnu prácu): dohotovila, dorobila obed; dobudovať sídlisko; dotvoriť esej, obrazskoncovať (dokončiť niečo nepríjemné): rázne skoncoval s hádkouslang.: odkrútiť (si)dokrútiť (si): chlapci si odkrútili, dokrútili vojenčinunár. pokončiť (Kukučín)


    doliať liatím pridať tekutinu • priliať: dolial vodu do poháradoplniť (zároveň urobiť plným): doplnil sud vínom


    doliezť 1. lezením sa niekam dostať • priliezť: vojak doliezol k ohrade

    2. p. prísť 1


    dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať domstavaniestavisko: hospodárske stavania, staviskázried. stavenisko: drevené staveniskokniž. príbytok: ľudské príbytkybudova (väčší dom): staničná budovazastar. budúnokmrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodraphovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiakhovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiakamúranicamurovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupyzastaráv. chyža: má peknú chyžuvila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barakčasto expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domecexpr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatulepejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajdakniž. obydlie: mať pohodlné obydliekniž. strecha: rodná strechasubšt. štokovec (poschodový dom)

    2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť


    domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    domnienka nepotvrdená mienka • dohadpredpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladudomnenie: žil v domnení, že…očakávanie: urobiť niečo nad očakávaniepostulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postuláthypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka) • špekuláciakombináciavýmysel


    domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovinarodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného krajadom: žiť ďaleko od domuvlasť: slobodná vlasťkniž.: otčinaotcovizeňrodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrudekniž. domicilpren. expr. hniezdo: rodné hniezdo

    2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je Indiapravlasťkniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi


    doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštuvniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izbyrozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajkyexpr.: dovliecťprivliecťvovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvorahovor. došikovať: došikovali nám z pošty balíkexpr.: doprataťdotrepaťpritrepaťdoteperiťdoterigaťdoteružiťdošutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batohpodonášaťpoprinášaťexpr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohydoviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

    2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správupridaťvniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehyuverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

    3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4


    donucovací slúžiaci na donucovanie • prinucovacínátlakový: donucovacie, prinucovacie, nátlakové metódy, prostriedky


    donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstvepriprieťprisiliťzried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevudohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k útekupohnúťexpr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporuprimaťpriviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesťdostať: nie a nie ho dostať na prechádzkuhovor. primusieť: primusela sa učiťexpr. dopšikaťhovor. expr.: privrznúťpriseknúťprivrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sahovor. expr.: pripriahnuťzapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy


    dopátrať sa pátraním sa dozvedieť • vypátraťzistiť: dopátral sa pravdy; vypátral, zistil pravduprísťdôjsť (na niečo; dopátrať sa rozumovou úvahou): prišiel, došiel na to, v čom je príčina neúspechudopracovať sadospieť (po dlhšom čase): dopracovali sa, dospeli k výsledkuvypozorovaťvybadať (pozorovaním): vypozoroval, vybadal podstatné črty súčasnej kultúryvyskúmaťvybádať (vedeckým skúmaním): vyskúmal účinky žiareniavyšetriť (skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či hovorí pravduexpr.: vyhrabaťvykutaťkniž. vyhriebsť (systematickým hľadaním): vyhrabal zaujímavé informácievystopovaťvysliediť: postupne vystopoval, vysliedil, ako sa to staloexpr.: vysnoriťvyšpehovaťvypáčiť (Dobšinský)


    doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na autovyrovnať: ja to za teba vyrovnám

    2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životomodniesťodniesť siodpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkouškodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korúnprerátať saexpr.: popáliť saopáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode


    doprava1 premiestňovanie osôb a nákladov dopravnými prostriedkami • prepravatransport: cestná, letecká, železničná doprava, preprava; cestný, letecký, železničný transportprevoz: prevoz chorého do nemocniceprevážka: prevážka výletníkov cez riekudovoz (privezenie niečoho): zaplatiť za dovoz nábytkutranzit (doprava cez cudzie územie)


    dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili leteckydoviezťpriviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnicedodať: suroviny dodali v stanovenej lehotedoručiť: balík doručili včasdistribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladovdoplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto

    2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesťpriniesť: dopravil, doniesol mi kufredotisnúťdotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytudotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred domdováľaťdovaliťdogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bránedovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôrhovor. došikovaťexpr.: došutrovaťdošupovaťdoteperiťdoredikaťdoterigaťdoteružiťdotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbuprepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice


    dopravný súvisiaci s dopravou (v širšom zmysle): dopravné uzly, dopravný podnikkomunikačný (súvisiaci s komunikáciami, t. j. dopravnými cestami, s verejnou dopravou): dopravná, komunikačná sieťcestný (týkajúci sa cestnej dopravy): cestná nehodovosť, cestné spojeprepravnýtransportný (týkajúci sa prevážania osôb, nákladov): prepravné prostriedky, predpisy; transportné tarify


    dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

    2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


    dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

    2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sadostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsťprísť: došli, prišli na koniec dediny

    3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosahdočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

    4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sadospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsťprísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

    5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sadovolať sadokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožaťdôjsťdobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


    doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


    doslovný ktorý je podaný presne, doslovne, úplne taký ako pôvodný (obyč. o písanom al. hovorenom prejave; op. voľný) • presnýverný: doslovný, presný citát; doslovné, verné pretlmočenie odkazuexpr. otrocký (neodbočujúci ani minimálne od originálu) • kalkový (utvorený ako kalk, t. j. doslovným preložením): čítať otrocký preklad románu; kalkový preklad anglických slov


    dospelý ktorý dokončil fyzický vývin; svedčiaci o dospelosti • zrelý (fyzicky i psychicky): dospelý, zrelý muž; dospelá, zrelá ženaplnoletý (ktorý dosiahol plnoletosť; op. neplnoletý): syn je už plnoletýodrastený (ktorý sa už priblížil dospelosti): má odrastené detihovor. veľký (op. malý): teší sa na obdobie, keď bude veľkýpridospelý (príliš dospelý): pridospelá na hranieslang. dospelácky: dospelácky výzor, spôsobpren. dozretý


    dospieť 1. vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň • dôjsťprísť: dospieť, dôjsť k názoru; prísť k poznaniudosiahnuťdocieliťdostihnúť (aj vlastným úsilím): docielili vyššiu úroveň vyučovania; dostihnúť cieľdopracovať sasubšt. domakať sa (prácou dospieť): dopracoval sa k novým poznatkomkniž. dobrať sa: dobrať sa pravdy, uznania

    2. dosiahnuť telesnú al. duševnú zrelosť • vyspieťdozrieť: dospel, vyspel, dozrel na mužakniž. vyzrieť: dievča zavčasu vyzrelovyrásťdorásťnarásť: už vyrástolfraz. vyrásť z detských nohavíc/topánok

    3. p. dostať sa 1


    dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať darzískať: získal niekoľko platní od priateľahovor.: vyfasovaťfasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odevinkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávkynadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

    2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získaťzadovážiťzaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na exportutŕžiťstŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý ziskdôjsťprísť: došiel k majetku podvodmivyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanieexpr. uloviť: ulovil hotový majetokkniž. zožať: zožať potleskkniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: obsiahli milosť

    3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkthovor. chytiť: chytiť chrípkuodniesťodniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesiehovor. vyfasovaťinkasovaťutŕžiťstŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmechhovor. expr.: zliznúťzlízať: zlizol zauchoiron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

    4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3


    dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

    2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

    3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


    doviezť 1. dopravným prostriedkom niekam presunúť • dopraviťpriviezť: doviezli, priviezli tovar; dopraviť poštudodaťprisunúť: dodali, prisunuli nové strojevoviezť (doviezť dovnútra): voviezli prístroje až do dvorasubšt. dolifrovať • podovážaťpoprivážať (postupne, viac vecí)

    2. získať a prijať tovar zo zahraničia (op. vyviezť, exportovať) • importovaťpriviezť: dovezené, importované, privezené počítačeprepašovať (doviezť protizákonne): prepašovať cigarety, hodinkypodovážaťpoprivážať (postupne, viac vecí)


    dovliecť sa expr. s námahou a pomaly prísť • expr. privliecť sa: dovliekol, privliekol sa na samý vrchexpr.: dotiahnuť sadoterigať sapriterigať sadoteružiť sadoteperiť sadotrepať sapritrepať sa: ledva sa dotiahol, dotrepal domovexpr.: dotrmácať sadošúchať sadošuchtať sadoštverať sanár. doštverigať sa: starký sa došuchtal do obchoduexpr.: doplantať sadomotať sadoplahočiť sadoplúžiť sadotmoliť sa (veľmi pomaly sa dovliecť): unavení doplantali sa na koniec dedinyexpr.: dotĺcť sadohrabať sadopšikať sadopratať sadorepetiť sadoredikať sadodrgáňať sa: dopratali, dorepetili sa posledným autobusomexpr.: dokývať sadokyvkať sadoknísať sadokrbáľať sanár. dokynášať sa (dovliecť sa knísavým krokom): dokyvkala sa pomaly k postelidobadkať (sa)doťapkať sa (obyč. o starých ľuďoch al. o deťoch): dieťa sa doťapkalo k mamedotackať sadopotácať sapritackať sa (dovliecť sa tackavým krokom)


    dovolenkovať tráviť dovolenku • prázdninovať: dovolenkovali, prázdninovali sme v horáchletovať (v lete): letovať pri morirekreovať sa: rekreovať sa u starých rodičov


    dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


    dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť sidomyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalovytušiťvycítiťvybadať: všetko vytušila, vybadalapochopiťpostihnúťuhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku dieladôjsťprísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonilhovor.: dohádať sadohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť


    dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


    dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precíznypedantný: dôkladný, precízny, pedantný človekpedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská prácadôslednýkniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístupčasto pejor.: puntičkárskypunktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradníksvedomitýstarostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúškypodrobnýdetailnýkniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádaniekniž. minuciózny: minuciózny opisobšírnyobsiahlyvyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentáciadobrývýbornýdokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazykasprávnypresný: správna, presná výslovnosťexpr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrolahovor. gruntovný: gruntovná zmenaexpr. čistý (o dôkladnej práci)


    dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osobapodstatnýzávažnývážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vecstrategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické surovinyexponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkciarozhodnýrozhodujúcikniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamihživotný (životne dôležitý): urobiť životný krokpredný: sú aj prednejšie vecizastar. značný: značný človek (Vajanský)mnohovýznamnýexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)

    p. aj cenný

    2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správaniehovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéfexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)


    dôsledný ktorý koná do dôsledkov, ktorý neupúšťa od zásad, požiadaviek, povinností a pod.; svedčiaci o dôslednosti • kniž. konzekventný: dôsledný, konzekventný človek; dôsledný, konzekventný postupnekompromisnýprísny (nepripúšťajúci kompromis, nedovoľujúci výnimku): nekompromisné požadovanie plnenia záväzkov; prísna diéta, kontrolazásadovýzásadný: zásadový, zásadný postojporiadnydôkladný (op. povrchný, zbežný): poriadne, dôkladné štúdium

    p. aj nekompromisný, dôkladný


    dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodupríčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútokodôvodnenie: chýbal bez odôvodneniaopodstatnenieoprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenieargumentdôkaz: uviesť argumentyzmysel (dôvod konania, existencia): zmysel životazámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchodpohnútkamotív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalíciehovor. titul: nemá na to titulzádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapkuzried. záderka (Kukučín)podklad: právny podklad žaloby


    drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné daryprepychovýluxusný: prepychový servis, luxusné bývaniepridrahý (príliš drahý): pridrahý darčekexpr. predrahý (veľmi drahý)

    2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovydrahocenný: strácať drahý, drahocenný časposvätnýexpr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

    3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičiamilovaný: drahá, milovaná bytosťmilýzlatýexpr.: premilýmilenýpremilenýradostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostnýdrahocenný: drahocenná mamazastar. drahomilovanýpoet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučkýdrahunkýdrahuľkýdrahuškýdrahulinkýpredrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodnýrodnučký (v oslovení)


    dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

    p. aj dobiedzať

    2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


    dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdlešteklivýnár.: laskotnýlaskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenievzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazyostrýpikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historkynepríjemný: nepríjemný zápach, dymprovokatívnypodkúšavýpokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé rečirafinovaný: rafinovaná eleganciasubšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná ženanár. drážlivý

    2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivýprecitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť

    3. p. hnevlivý 1


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenicesorta: tri sorty vínaodroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakovrasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psovplemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemenohovor. fajta: je z dobrej fajtytrieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilovkategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov

    2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho práškutyp: je typom vedeckého pracovníkakniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typushovor. fajta


    držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

    2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

    3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

    4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

    5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


    držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

    2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

    3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

    4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


    duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

    2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    dvojjazyčný súvisiaci s dvojjazyčnosťou, t. j. s uplatňovaním, ovládaním, používaním dvoch jazykov • dvojjazykový: dvojjazyčná, dvojjazyková kultúradvojrečový: dvojrečové prostrediebilingválnybilingvistický (hovoriaci, píšuci dvoma jazykmi): bilingválne, bilingvistické obyvateľstvoprekladový (tlmočiaci z jedného jazyka do druhého): prekladové slovníky


    džungľa 1. hustý, ťažko prístupný tropický les: africká džungľadivočina (divá príroda): nepreniknuteľná divočinaprales (les nedotknutý ľudským zásahom)

    2. p. zmätok 2


    elasticita schopnosť vrátiť sa po ohnutí, stlačení do pôvodnej polohy • elastickosťpružnosťohybnosť: elasticita, elastickosť tkaniva; pružnosť, ohybnosť gumy


    elektrina energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty • hovor. elektrika: prístroj poháňaný elektrinou, elektrikouhovor. prúd: vypnúť prúdslang. šťava


    energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • ráznyrezolútny: energická, rázna, rezolútna ženakniž. razantný: razantná povaharozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krokradikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásahdôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gestogenerálskyveliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohybypriebojnýkniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosťpevnýistý: pevný, istý hlasrezkýprudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď


    epický založený na deji, rozprávaní; typický pre epiku • dejovýfabulárnyfabulový: epický, dejový, fabulárny, fabulový princípodb. výpravný: epická, výpravná báseňpríbehový (ktorý má príbeh): príbehová literatúraprozaický (op. poetický): prozaický charakter texturozprávačskýrozprávacínaračnýnaratívny: rozprávačské, naračné umenie, žánrezastar. rozpravný


    epika literárny druh, ktorého základom je rozprávanie, dej • próza


    evidovať admin. mať, robiť záznam, prehľad, evidenciu o niečom • zaznamenávaťzaznačovaťzachytávať: evidoval, zaznamenával, zachytával všetky zmenyregistrovať (dávať do zoznamu): registrovať, evidovať všetkých kandidátovzapisovať (písomne evidovať) • protokolovať (zapisovať do úradného záznamu)


    extravagancia niečo mimoriadne, zvláštne, obyč. prepiate, zveličené, výstredný čin • extravagantnosťvýstrednosť: extravagancia, extravagantnosť, výstrednosť v správaní, v obliekaníexkluzívnosťexkluzivita (odchylnosť od priemeru) • prepiatosťexcentricitaexcentrickosťnápadnosťprestrelok: módne prestrelkyvýstrelok: výstrelky mladostiextrémextrémnosť: extrémnosť v jazykových prejavoch


    extrém 1. posledná hranica • extrémnosťkrajnosť: ísť, zachádzať do extrémovprotipól (opačný pól): ich názory sú dva extrémy, protipóly

    2. p. extravagancia


    faloš predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • falošnosťpretvárkapokrytectvoneúprimnosť: spoločenská faloš, byť plný falošnosti, neúprimnostiobojakosť: obojakosť politikovklamľstivosťzákernosťúskočnosťúlisnosť (vlastnosť toho, kto spôsobuje nečakané zlo) • pejor. farizejstvopren. expr. divadlo: jej milé oči sú iba divadlo


    falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

    p. aj neverný

    2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

    3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

    4. p. chybný 2, nesprávny


    familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinnýdomácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke osloveniedôverný: dôverné správaniepriateľskýnenútenýuvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejavlingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz


    fantázia 1. schopnosť predstavovať si veci a deje v myšlienkach • obrazotvornosťpredstavivosť: detská fantázia, bujná obrazotvornosť, predstavivosťobrazivosťobraznosť: mať živú obraznosťkniž. imaginácia: umelecká imagináciakniž. vzlet: básnický vzlet

    2. p. výmysel 1 3. p. utópia


    farba 1. vlastnosť hmoty vnímaná zrakom, založená na pohlcovaní svetla rozličnej vlnovej dĺžky • zafarbeniesfarbenie: jasná, sýta farba, jasné, sýte zafarbenie, sfarbeniekniž. prísvit: skaly dostali belasý prísvitkniž. kolor

    2. smerovanie k istému druhu zvukového prejavu, výrazu • zafarbeniesfarbenie: príjemná farba hlasu, príjemné zafarbenie, sfarbenie hlasuodb. timbre

    3. p. farbivo, náter 1


    fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavaťpriťahovaťstrhávaťlákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvaťoslňovaťomamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


    filozofický súvisiaci s filozofiou, filozofovaním; založený na filozofii, myslení, poznaní • mysliteľskýpremýšľavýhĺbavýšpekulatívny: filozofický, mysliteľský typ človeka; premýšľavá, hĺbavá, špekulatívna dušamyšlienkovýideový (založený na istých ideách, názoroch): myšlienkové, ideové smery, hnutia


    fŕkaný ktorý je pokrytý drobnými farebnými a nepravidelne rozmiestnenými škvrnami, bodkami • striekaný: fŕkané, striekané sako; mäkký, striekaný úpletprskaný: druh prskaných tulipánovkropenýkropenatýkrôpkavýkrôpkatý: kropená, kropenatá, krôpkavá škrupina prepeličích vajíčokjarabýjarabatýjarabistý (o perí vtákov): jarabá, jarabatá, jarabistá sliepka

    p. aj strakatý


    fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


Pozri výraz PR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ssu, pfi, ad, ďúďat, vid, z, pzg, km, px2, ľud, mm2, pov, asv, mam, ď
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV