Synonymá slova "poã æ ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 735 výsledkov (7 strán)
-
trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval
p. aj mykať, triasť
2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty
3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)
4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát
5. p. oberať 1
mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbať • trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukáv • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať • drgať • virgať: drmal, trmal, virgal dverami • expr.: hegať • mrdať • kmásať • ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavami • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • expr. zried. drgoliť • expr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecom • nár. omykať (J. Chalupka) • sepkať (Dobšinský) • trepať • sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukami • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pohadzovať • poťahovať • pošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za ucho • expr. pošklbkávať • nár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdou • lomcovať • triasť • natriasať • otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíku • expr. drgľovať • nár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľala • nár. namykávať (Timrava)
naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakaný • zľaknutý • preľaknutý • prestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľad • poľakaný • poplašený • postrašený • nastrašený • naplašený • menej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané oči • ustrašený • ustráchaný • menej časté: ustrachovaný • prestráchaný • zried. uľakaný • uľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťa • splašený • vyplašený • zdurený • zjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený! • zdesený • vydesený • zhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrik • expr.: roztrasený • rozklepaný • rozľakaný • slang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepaný • strémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveď • zried. zostrašený • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: pokakaný • posraný • posratý
poľakaný p. naľakaný
vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku • nastrašený • prestrašený • preľakaný • preľaknutý • naľakaný • vyľakaný • zľaknutý • ustrašený • stŕpnutý • expr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvár • expr.: vyjavený • vyjašený • zamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašený • vyplašený • poľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzor • zdesený • vydesený • predesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očami • det. al. zjemn. pokakaný • expr.: vyklepaný • rozklepaný • vulg.: posratý • posraný • vysratý • vysraný
zdesený veľmi naľakaný • zhrozený: zdesený, zhrozený výkrik • vydesený • podesený • vyľakaný: vydesené, podesené, vyľakané deti bežali domov • vystrašený • prestrašený • preľaknutý • zľakaný • poľakaný • nastrašený • naplašený • zľaknutý: vystrašený, naplašený pohľad • ohromený • ohúrený • užasnutý (zároveň prekvapený): zostal stáť celkom ohromený • stŕpnutý • zmeravený • kniž. ustrnutý: užasnutý, stŕpnutý výraz tváre • zdrvený • otrasený (nepríjemne a bolestivo dotknutý): stál zdrvený pohľadom na syna • zarazený • zmätený (zdesený v menšej miere): zarazený pohľad; zmätený dav • niž. hovor. poondiaty • hrub. pokakaný • vulg.: posraný • posratý • vysratý
naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakať • poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal • nahnať strach • preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach • podesiť • predesiť • vydesiť • zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil • vyplašiť • naplašiť • poplašiť • znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd • vystrašiť • nastrašiť • postrašiť • prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá • expr.: pomátať • najašiť • expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu • hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou • hovor. expr. zbalušiť • nár. vynáčiť (Rázusová-Martáková) • splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone • pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila
poľakať p. naľakať
zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiť • naplašiť • postrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbou • naľakať • poľakať: deti naľakať, poľakať trestom • pohroziť (hladovkou) • odplašiť • odstrašiť • odohnať • odpudiť • zapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru
naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí
poľakať sa p. naľakať sa
nápočne p. úmyselne
úmyselne s uvedomením si niečoho (op. mimovoľne, nevdojak) • vedome • vedomky • uvedomene: úmyselne, vedome do neho narazil; vedome, uvedomene konal proti vôli rodičov • zámerne • naschvál • schválne: zámerne, naschvál prišiel neskoro; urobil to schválne • náročky • zried. nárokom: náročky, nárokom si pomýlil dvere • zried. zámyselne • nár.: nápoky (F. Hečko) • nápočne (Zguriška)
porov. aj úmyselný
nápočný p. úmyselný
úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný) • zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná irónia • chcený • schválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosť • vedomý • uvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené) • cieľavedomý • premyslený • plánovaný • naplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločin • nenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutie • nár. nápočný • zastar. zúmyselný
napočudovanie, pís. i na počudovanie vyjadruje hodnotiaci postoj k vete, k výrazu, ktorým sa naznačuje, že niečo vyvoláva počudovanie, prekvapenie • napodiv • na prekvapenie: napočudovanie, napodiv, podarilo sa jej prísť včas; na prekvapenie, vôbec sa nezmenil • fraz. čuduj sa svete
náročný 1. ktorý má veľké nároky, želania, požiadavky; svedčiaci o veľkých nárokoch (op. nenáročný, skromný) • neskromný: je náročný voči sebe aj ostatným; náročné, neskromné publikum; mať neskromné predstavy o živote • požadovačný (majúci veľké nároky v prospech seba): požadovačné dieťa
2. vyžadujúci veľa námahy, úsilia, zručnosti, času, peňazí a pod. (op. nenáročný, jednoduchý) • ťažký • neľahký: podarilo sa vyriešiť náročný, ťažký problém; ťažká, neľahká práca • zložitý • komplikovaný: variť zložité, komplikované jedlá; zložitá, komplikovaná úloha • nevďačný (prinášajúci úspech až po veľkej námahe): náročná, nevďačná práca • zried.: náročivý • náročitý (Šoltésová, Rysuľa)
požadovačný p. náročný 1
narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínu • naštrbiť • podkopať • podvrátiť • podryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegov • expr.: nabúrať • nahlodať: nahlodali jeho dôveru • poškodiť • pokaziť • porúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie stroja • podlomiť • oslabiť • otriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverou • rozvrátiť • rozložiť • rozrušiť • vyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov
pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť • poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo • zničiť • znivočiť • znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil • porušiť • naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj • expr.: pobabrať • zbabrať • dobabrať • spaprať • dokopať • doorať • zorať • skopať • pokopať • doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala • hovor. expr.: potrbúľať • strbúľať • sfušovať • pofušovať • spackať • zvŕzgať • pomachľovať • spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed • demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami • hovor. expr.: zopsuť • popsuť • zhumpľovať • expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa • načať • expr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť • pomrviť • domrviť • zmrviť • pohubiť • doriadiť • dorichtovať • zrichtovať • domajstrovať • znigať • zništovať • hovor. zastaráv. zhindrovať • hrub.: zhovädiť • pokašlať • pokašľať • pohnojiť • vulg.: posrať • skurviť • niž. hovor.: poondieť • poondiať • doondieť • subšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život • skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu
2. p. zmariť 1, prekaziť
porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečene • porúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykel • poškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravie • naštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbené • expr. rozryť: rozryť pokoj na pracovisku • rozrušiť: mráz rozrušil povrch cesty • rozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuch • expr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámok • zničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblek • pokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok
2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpis • prekročiť: prekročenie termínu, nariadenia • zastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub
poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinky • porušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovku • zničiť • znivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblek • porúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný stroj • expr.: popsuť • pošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdravie • poškrabať • poškriabať • podriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečoho • odrať • odrieť • zodrať • zodrieť • oškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, sklo • expr. strhať (Kukučín) • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdroje • expr. doriadiť • hovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval les • ošúchať • ošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)
2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodila • zaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodilo • ublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracoval • kraj.: oškodiť • oškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali
ublížiť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu: ublížil si na tele, ublížili mu na cti • poškodiť • zaškodiť • uškodiť (spôsobiť materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): jedlo mu zaškodilo, poškodilo; poškodilo, uškodilo jej to na povesti • ukrivdiť: vyzerá, ako keby mu bol ktosi ukrivdil • fraz. expr. podťať/podkosiť niekomu nohy • raniť • zraniť: mužove slová ju (z)ranili • naubližovať (sa) • poubližovať (viackrát, veľa): dosť mi po celý život naubližovali, poubližovali • hovor. expr.: zavariť • podkúriť (spôsobiť niekomu nepríjemnosti): Však ja im zavarím, podkúrim!
znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovky • pokaziť • skaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovaním • zničiť • znivočiť: ľadovec zničil, znivočil úrodu • hovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredie • opotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebované • zľahčiť • degradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedenia • devalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovo • fraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivoč • odb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať sa • vyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácie • prísť • dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlo • trafiť sa • natrafiť sa • hovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanie • ponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosť • expr.: naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobok • zastaráv.: nadariť sa • pridať sa: v meste sa jej nadarila práca • zastar. poskytnúť sa (Škultéty)
podariť sa úspešne sa uskutočniť, úspešne skončiť, dosiahnuť úspešný výsledok • vydariť sa: majstrovstvá sa slovenským hráčom podarili, vydarili • byť úspešný • mať úspech: operácia je úspešná; program mal úspech • vyjsť: plán nám vyšiel • zastaráv. udať sa: udalo sa mu odviezť sa do mesta kočom • expr. pošťastiť sa: manželom sa pošťastilo nájsť byt • hovor. expr. poťapiť sa: poťapilo sa mi stretnúť starého známeho
poťapiť sa p. podariť sa
trafiť sa 1. náhodou, nečakane sa objaviť • naskytnúť sa • prísť do cesty • hovor. pritrafiť sa: trafila, naskytla sa mu dobrá príležitosť; pritrafilo sa mu, prišlo mu do cesty šťastie • ponúknuť sa (o niečom kladnom): ponúkla sa nám možnosť pracovať v meste • pridať sa: pridal sa mu dobrý zárobok • expr.: naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • zastaráv. nadariť sa: choď, možno sa ti niečo naďabí
2. p. hodiť sa 1
vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sa • zjaviť sa • objaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácie • nájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnoty • naskytnúť sa • hovor.: pritrafiť sa • trafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobok • pridať sa • hovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sa • naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • nadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo! • prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytlo • prísť • dôjsť: berie, čo príde • podpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohy • kniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy
vziať sa 1. neočakávane sa niekde ukázať, zrazu niekde začať byť • zobrať sa: Odkiaľ sa tu vzali, zobrali hodinky? • zjaviť sa • objaviť sa: čosi-kamsi, naraz sa tu zjavil, objavil sneh • prísť: Odkiaľ by sem prišlo nepochopenie? Kde by sa tu vzalo nepochopenie? • pridať sa • expr.: nadariť sa • naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • pripliesť sa (náhodou): Kdeže by sa tu nadarili, naďabili, priplietli cudzinci! • kniž. vyskytnúť sa: z ničoho sa tu vyskytol otec
p. aj vzniknúť
2. p. zosobášiť sa 3. p. pobrať sa 1, odísť 1
neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďaleč • opodiaľ • zried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozerali • vedľa • povedľa: ležia vedľa, povedľa v tráve • hovor. toť: toť za rohom je kino • bokom • stranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalo • pozďaleč • zobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nás • zried. spozďaleč (Topoľská) • zastar.: poďalej • poďalšie (Kukučín, Vajanský) • blízko • nablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízku • kúsok • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád
2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízko • obďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverí • vedľa • povedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): pri stanici je hotel
neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodne • zried.: bezpodstatne • bezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričal • neopodstatnene • nepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobrali • neoprávnene • neprávom • nezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhody • zbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobil • nepravdivo • klamne • falošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodu • fraz. nič po nič • pre nič za nič • (len tak) mne nič, tebe nič
porov. aj neodôvodnený
2. p. nadarmo 2
nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadane • nenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinky • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne • nezbadane • nezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovi • nevidene • neviditeľne • skryte • skryto • skrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domu • tajne • potajomky • potajme • zried. potajmo • zastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vína • kradmo • ukradomky • úkradkom • úkradmo • pokradomky • pokradmo • úkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiach • zakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbou • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme • fraz. po očku
ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvky • potajomky • potajme • potajmo • zastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchod • kradmo • pokradomky • pokradmo • fraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievča • úkradky • úkradkom • úkradmo • zried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinky • expr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverám • nár.: okradomky • okradom (Rázus) • skryto • skryte • skrývane: skryto, skrývane si zotrel slzu • nepozorovane • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnosti • nebadane • nenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť tašku • nezbadane • nezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranu • nár. ukryjomky (Jesenská) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)
nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutosti • protiveň: deti robia protiveň • priek • priekor: znášať prieky, priekory • kniž. priekorizeň • expr.: oštara • neplecha: je s tým iba oštara, neplecha • expr.: galiba • obida: nebudem vám robiť obidu • hovor.: patália • lapália • malér: zažiť patáliu, malér • hovor.: trampoty • hriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriech • hovor. pletka: mal pletky pre pytliactvo • hovor. expr.: opletačka • ťahanica • poťahovačka • natriasačka • vytriasačka • kalamajka • šarapata • šlamastika • katastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasovisko • subšt.: trapas • trable
poťahovačka p. nepríjemnosť
neradostný ktorý je bez radosti, šťastia; ktorý nevyvoláva pocit radosti (op. radostný) • neutešený: prežil neradostné, neutešené detstvo; neutešená spoločenská situácia • smutný • bezútešný • skľučujúci (naplnený smútkom; vyvolávajúci pocit depresie; op. veselý): viedol smutný, bezútešný život; dostal smutnú, skľučujúcu správu; bezútešný, skľučujúci výhľad • nešťastný • trpký (naplnený nešťastím; vyvolávajúci pocit beznádeje; op. šťastný): nešťastný, trpký životný údel; bol na neho nešťastný pohľad • pochmúrny • pošmúrny • ťaživý • tiesnivý (vyvolávajúci pocit duševnej ťažoby; svedčiaci o tomto pocite): pochmúrny, pošmúrny kraj; pochmúrna, pošmúrna nálada; prenasledovali ho tiesnivé, ťaživé myšlienky • nedobrý • zlý (op. dobrý): neradostná, nedobrá chvíľa; vládli tu neradostné, zlé pomery
nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivý • nemilý • neláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatia • mrzutý • namrzený • nevrlý • namosúrený • kniž. morózny • hovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzor • zamračený • mračný • zamosúrený • pochmúrny • pošmúrny • zachmúrený • chmúrny • zastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladu • studený • chladný • odmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správanie • mrazivý • odmietavý • pren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomu • pren. expr. kyslý
p. aj nepríjemný; zlý
2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivý • nepríjemný • zlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasie • kniž. nehostinný • drsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný kraj • pochmúrny • pošmúrny • chmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domu • ťaživý • smutný • kniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba
pesimistický založený na pesimizme; svedčiaci o pesimizme (op. optimistický) • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny: pesimistická, chmúrna, pochmúrna, pošmúrna nálada, atmosféra • čierny • kniž. ponurý: mať čierne, ponuré myšlienky • svetobôľny (plný životného pesimizmu): svetobôľna poézia, svetobôľny pocit • smutný • negatívny • zlý: smutná správa; negatívne, zlé predpovede • negativistický • skeptický (založený na negativizme, skepse): negativistický, skeptický postoj • nihilistický
pošmúrny 1. p. zamračený 1, 2, nevľúdny 1, 2 2. p. tmavý 2
skeptický ktorý je založený na skepse, nedôvere, ustavičných pochybnostiach; pre ktorého je príznačná skepsa; svedčiaci o skepse • nedôverčivý • pochybovačný: skeptický, nedôverčivý, pochybovačný človek; nedôverčivé, pochybovačné slová • pesimistický (ktorý má sklon vidieť všetko z horšej stránky; op. optimistický): pesimistický pohľad na svet, pesimistická predpoveď • negativistický (z princípu odmietavý, záporný): zakorenil sa v ňom negativistický postoj • nihilistický (pre ktorého nemá nič zmysel; ktorý všetko odmieta, popiera): nikto sa nevyzná v jeho nihilistickom svete • neveselý • neradostný (ktorý neveští nič dobré, príjemné): vízia budúcnosti je neveselá, neradostná • pochmúrny • pošmúrny: pochmúrne, pošmúrne myšlienky
smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)
ťaživý ktorý ťažko dolieha na psychiku človeka, ktorý vyvoláva tieseň, smútok, neistotu, obavy • tiesnivý • stiesňujúci • expr. gniavivý: noc prebdel v ťaživom, tiesnivom, gniavivom smútku; zasiahol ju tiesnivý, gniavivý, stiesňujúci pocit • pochmúrny • chmúrny • pošmúrny • skľučujúci • kniž. ponurý • kniž. zastar. ponurný: pochmúrna atmosféra, skľučujúce dojmy • zvieravý: zvieravá predtucha • dusivý • dusný: prerušiť dusivé, dusné ticho • deprimujúci • depresívny (vyvolávajúci depresiu): stále rozmýšľal o úniku z deprimujúceho, depresívneho prostredia liečebne • ubíjajúci • ťažký: podľahla ubíjajúcim, ťažkým myšlienkam; mať ťažké sny
tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbami • sýty • tuhý: tmavá, sýta, tuhá modrá • čierny • tuhočierny • uhľovočierny • expr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli) • počerný • počernastý • kreolský • čokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožka • černastý • černavý • zried.: černistý • potemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ) • expr. pretmavý (veľmi tmavý)
2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachty • pochmúrny • pošmúrny • kniž. ponurý • kniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domy • šerý • poet. súmračný • expr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večer • tienistý • tônistý • zastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová) • temnistý • tmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadie • expr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý
3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný
zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačený • zachmúrený • oblačný • mračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebo • zatiahnutý • zastretý: zatiahnuté rána • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • podmračný • podmračený: chmúrny, pochmúrny deň • zried. mračistý (Hviezdoslav)
2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvár • zried.: pochmúrený • podmračný • podmračený: podmračený pohľad • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • mračný: pochmúrny výraz • zazerajúci • expr.: zazeravý • zamosúrený • zmraštený: stále chodí zmraštený • pejor. gánivý • zried. zázrivý • expr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľad • poet. zmračený (Hviezdoslav)
p. aj nevľúdny
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným
požertvovať p. obetovať 1
obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)
2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť
3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)
4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom
p. aj osloviť 2
osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy
2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy
3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho
4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími
poprosiť zdvorilo, úctivo predložiť niekomu nejakú požiadavku, žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • popýtať: poprosiť, popýtať niekoho o pomoc; poprosila, popýtala matku o odpustenie • expr. poproskať: dieťa ma pekne poproskalo • zaprosiť • zapýtať (vysloviť prosbu, žiadosť): zaprosil si trochu jedla; dám mu, koľko za robotu zapýta; chlapec si zapýtal z ovocia v košíku • požiadať (vysloviť žiadosť): slušne ma požiadali, aby som opustil miestnosť • hovor. osloviť: sused ma oslovil, či by som mu nepomohol • vyzvať (rázne vysloviť žiadosť, dať pokyn, príkaz na niečo): vyzvali ho, aby svedčil
požiadať vysloviť al. písomne vyjadriť žiadosť, požiadavku • popýtať: požiadať, popýtať o pomoc, o podporu; požiadať, popýtať dievča o ruku • poprosiť (vyjadriť prosbu): poprosila o dovolenie sadnúť si • expr. poproskať (o dieťati) • vypýtať (požiadať od niekoho niečo): vypýtať dievča do tanca • zapýtať (požiadať istú sumu): zaplatím, koľko si zapýtajú • vyzvať (požiadať o urobenie niečoho): vyzvať všetkých účastníkov, aby prišli načas • hovor. osloviť (požiadať o splnenie niečoho): v tej záležitosti treba osloviť viacerých vplyvných ľudí
obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehom • zried. oťažiť: oťažili nás batohmi • zaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežou • ovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami
2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí raz • priviesť do druhého/iného/požehnaného stavu • biol. oplodniť • hrub. nabúchať
3. p. poťažkať
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
urieknuť, uriecť pohľadom niekomu al. niečomu uškodiť (podľa povery) • uhranúť: dieťatko neprestajne popľúva, aby ho neuriekli; díva sa na mňa, akoby ma šla uhranúť • porieknuť • poriecť: Dieťa je krásne, len ho neporiekni! • počarovať • počariť • učarovať • učariť (podľa povery vykonať na niekom čary pohľadom): museli mu počarovať, lebo sa celkom zmenil; učarovala, učarila mu pohľadom • porobiť • pobosorovať: robí, akoby mal porobené, pobosorované • zarieknuť • zariecť: zarieknuť, zariecť niekomu šťastie • zried. preočiť (Figuli): ešte mi kone preočí
očernieť nadobudnúť čierny al. tmavý povlak, povrch, stať sa čiernym, tmavým • sčernieť: zemiaky očerneli, sčerneli; striebro státím očernelo, sčernelo • otmavieť • stmavieť • otmavnúť • stmavnúť (stať sa tmavším, tmavým): obloha pred búrkou otmavela, stmavela • počernieť (postupne očernieť, stať sa černastým) • ohorieť • expr. oškvariť sa (očernieť pôsobením slnka): tvár jej na slnku ohorela
otmavieť stať sa tmavším, tmavým • stmavieť • otmavnúť • stmavnúť: obloha otmavela, stmavela; vlasy jej otmavli, stmavli • očernieť • sčernieť (stať sa čiernym): striebro časom očernelo, sčernelo • počernieť (v menšej miere): tvár jej od slnka počernela
p. aj stemnieť
očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby • oriadiť • obriadiť • vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol • subšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto • umyť • poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku • omyť • obmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúť • odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad • hovor. vyrajbať • subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiť • vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky • expr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiť • poriadiť (postupne, viac vecí)
2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiť • vyčeriť • vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu • prečistiť: prečistiť zrno • rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor
3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpať • olúpať • obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe • ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky • oškriabať • oškrabať • zoškriabať • zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv • počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu
počistiť p. očistiť 1, 3
od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúc • začínajúc • počnúc • počínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomné • začnúc od • začínajúc od • počnúc od • počínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavreté • z • zo (koho, čoho): prišli z východu, od východu • smerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrel • spoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy
2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil dom • za (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhradu • z/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiť • pod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem
3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálka • na (koho, čo): prášok na bolenie hlavy
4. p. cez 5
odhad približné určenie veľkosti množstva, hodnoty a pod. niečoho • odhadnutie: odhad, odhadnutie škôd • odb. taxácia (určenie ceny, hodnoty niečoho) • výpočet (odhad zisku): urobiť správny výpočet • tip (odhad výsledku niečoho): tip nám nevyšiel
predpoklad 1. niečo nevyhnutné na utvorenie al. existenciu niečoho • podmienka: predpoklady, podmienky spokojného života; za predpokladu, že…, pod podmienkou, že… • požiadavka: spĺňať požiadavky modernej kuchyne • očakávanie: výsledok bol podľa očakávania dobrý • danosť • vloha • schopnosť: nemá na to psychické danosti; umelecké vlohy, schopnosti • výpočet (predpoklad možného zisku a pod.): sklamal sa vo svojich výpočtoch • zastar. vymienka: pôjdem s tebou s jednou výmienkou (Jégé)
2. p. domnienka
súpis spísanie niečoho • zápis: súpis, zápis voličov • výkaz (prehľadný súpis údajov): štatistický výkaz • výpočet • enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov • sumár (súpis obsahujúci súhrnný počet niečoho): sumár rozpočtu • sylabus (prehľadný súpis) • konspekt (krátky obsažný zápis): vypracovať konspekt
p. aj zoznam
výpočet 1. zisťovanie, obyč. výsledku počítaním, rátaním • prepočet: výpočet, prepočet miezd, dôchodkov • kalkulácia (prepočítavanie a určovanie cien podľa rozličných údajov): výrobná kalkulácia
2. p. predpoklad 1 3. p. súpis, zoznam
zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný index • súpis (systematický písomný zoznam): súpis inventára • súpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčov • katalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavy • inventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventár • register (abecedný zoznam): podnikový register, register trestov • ukazovateľ: abecedný ukazovateľ • nomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúry • výpočet • enumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktov • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia • zried. zrkadlo: spovedné zrkadlo
odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odrať • zodrieť • zodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na boku • oškrieť • zried. zdrieť • expr. oškúliť • nár. expr.: doškúľať • oškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovaním • otlačiť • omäť • omnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si ruky • poškrabať • poškriabať • ošúchať • obšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicu • obdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromu • poodierať • pozodierať • poobdierať • pooškierať • pootláčať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)
2. p. odrať 1
raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniť • poraniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitka • doraniť • expr.: doráňať • dorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušu • ublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodom • odrieť • oškrieť • poškrabať • poškriabať • expr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeť • skrvaviť • dokrvaviť • zakrvaviť • zakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavu • dodriapať • rozškrabať • rozškriabať • rozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvár • dokaličiť • skaličiť • dokatovať • zmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušu • expr.: dochrámať • dodrúzgať: po nehode boli dodrúzganí • dostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný
poškriabať p. poškrabať
odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od obloka • ustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate! • vzdialiť sa • oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola • odskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cesty • uhnúť (sa) • zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu
2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa • zriecť sa • ustúpiť • upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žaloby • poďakovať • poďakovať sa • zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakoval • kniž. abdikovať • rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval
3. p. prenechať
rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie
2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej
oheň 1. úkaz prejavujúci sa pri horení teplom a svetlom: zapáliť oheň • plameň (horiaci stĺpec plynov): slabý plameň sviečky • vatra (veľký oheň založený v prírode): naklásť oheň, vatru • hovor. táborák (táborový oheň) • požiar (veľký ničivý oheň): vypukol požiar
2. p. horúčava 2, horúčka 1 3. p. lesk 3
požiar p. oheň 1
ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela
p. aj oťažieť
2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá
poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez boja • kapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovať • fraz. hodiť flintu/pušku do žita • dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!
2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnosti • oddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútku • podriadiť sa • podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarom • podrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporu • ustúpiť • upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti
3. prejsť do menšej intenzity • povoliť • popustiť • poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavila • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpila • ustať • utíchnuť • utíšiť sa • ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol
poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliť • popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustia • zmierniť sa • zmiernieť: smútok sa po roku zmiernil • ustúpiť • ustať • prestať • oslabnúť • zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabol • ochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabne • poddať sa • utíchnuť • utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa
2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiť • zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunu • ubrať • popustiť • povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov
popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliť • uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu
2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúť • prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, praskla • povoliť • roztrhnúť sa • rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla
3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviť • povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolili • zmierniť sa • zmiernieť • oslabnúť • zoslabnúť • stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmil • ustúpiť • ustať • utíchnuť • utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila sa • prestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustala • poddať sa: choroba sa časom poddá • ochabnúť: víchor naraz ochabol
4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať
prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo
2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal
spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)
2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)
3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)
4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)
ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!
2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali
3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal
zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť sa • oslabiť sa • zoslabiť sa • oslabnúť • zoslabnúť • zmiernieť • znížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sa • stíšiť sa • zjemniť sa • zjemnieť • stlmiť sa • zmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemnie • poľaviť • povoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomalilo • ovládnuť sa • umierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil
oplodniť spôsobiť vznik plodu: dátum oplodnenia • obťažkať • expr. obťarchať (u ľudí): obťažkať ženu • osemeniť (pri zvieratách): osemenenie kobyly • fraz. priviesť do druhého/požehnaného stavu (ženu) • hrub. nabúchať • zried. zúrodniť: zúrodniť bliznu
opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodrali • obdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdral • vychodiť sa • ojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdili • znehodnotiť sa • poškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodili • zostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať sa • obšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchal • zried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelo • doslúžiť (stratiť použiteľnosť)
pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sa • poškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilo • zničiť sa • znivočiť sa • porúchať sa: stroj sa porúchal • polámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámal • expr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralo • hovor. expr.: popsuť sa • zopsuť sa: výroba sa zopsula • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • hrub.: pokašlať sa • pokašľať sa • vulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazu • podľahnúť skaze • prísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivoč • potuchnúť • zatuchnúť • stuchnúť • vyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelo • preležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sa • zažltnúť: olej po čase zažltne
2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť sa • skaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazí • upadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sa • zlumpáčiť sa • zlumpovať sa • spanghartiť sa • zopsuť sa • popsuť sa • zopsiť sa • spodliť sa • spodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsuli • vulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský) • splaniť sa • splanieť: svet splanel • expr.: spľuhavieť • spľundravieť • expr. zried.: spľuhačiť sa • spaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačia • pren. pejor.: zgrmančiť sa • zgrmaniť sa • expr. zried. skoprdačiť sa
ošívať sa expr. 1. rukami al. inými časťami tela robiť nepokojné pohyby (ako pri svrbení) • expr. ošipovať sa • poškrabkávať sa • škrabať sa • škriabať sa: pred tabuľou mlčí, iba sa ošíva • krútiť sa • vrtieť sa • hniezdiť sa • mrviť sa • expr. mechriť sa (celým telom): na stoličke sa nervózne krúti, vrtí, mechrí • nár. omínať sa: omína sa, akoby ju čosi štípalo
2. p. okolkovať
poškrabkávať sa p. ošívať sa 1
oškrabok odškrabaná časť z niečoho • poškrabok • škrabka: oškrabky, poškrabky z koláča; škrabky cesta
podplamenník pečené jedlo zo zvyškov chlebového cesta v podobe osúcha • plamenník • postruheň • postruhník • postružník • poškrabok • subšt. langoš (osúch pečený na masti): stánok s langošmi
poškrabok p. podplamenník
oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhým • zried. obťažieť (Mináč) • počať • fraz.: prísť do druhého stavu • prísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbe • fraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tom • hovor. expr.: zabudnúť sa • zapodieť sa • prespať sa • fraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa
počať 1. p. začať 1 2. p. oťarchavieť
urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba
2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)
3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom
4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať
5. p. spôsobiť
začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť
2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva
otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrach • expr.: okmásať • skmásať • ošklbať • odriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristi • ošarpať • pošarpať • expr. orafať • nár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvety • zrafať: zrafať, orafať čučoriedky • obtrhať • poobtŕhať • poobtrhávať • expr.: obkmásať • obšklbať • obdriapať (z viacerých strán, dookola)
oženiť sa úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým (o mužovi) • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo • kniž. vstúpiť do stavu manželského (aj o žene): oženil sa, uzavrel manželstvo s cudzinkou; už druhý raz sa oženil, vstúpil do stavu manželského • vziať si/zobrať si (za ženu/za manželku): neviem, koho si vzal, zobral spolužiak za ženu, za manželku • arch. pojať za manželku • fraz. ísť pred oltár (s niekým; aj o žene) • žart. ovrabčiť sa • pren. hovor. expr. zadrhnúť sa (aj o žene): ešte má čas zadrhnúť sa • poženiť sa (o viacerých jednotlivcoch)
porov. aj zosobášiť sa
poženiť sa p. oženiť sa
ožltnúť stať sa žltým • zožltnúť: lístie na strome (z)ožltlo • zažltnúť (nadobudnúť žltú farbu): papier časom zažltol • požltnúť (postupne): bielizeň časom požltla
požltnúť p. ožltnúť
páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúra • zdať sa • vidieť sa • hovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdáva • lahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchu • imponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči
2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbi • vidieť sa • pozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v noci • hovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevonia • expr. sladiť sa: nesladí sa mi žiť • chcieť sa • žiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po meste • chutiť • byť po chuti • byť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôli • zastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráči • želať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči
vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci • byť vhod • byť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhod • byť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôli • hovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenuje • hovor. expr. rezať: to mi reže • kniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hovie • hodiť sa • hovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasuje • spĺňať (požiadavky a pod.) • zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametre • zbaviť • hovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú
po boku p. vedľa 3, pozdĺž 2
pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžne • hovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľ • poet. zdĺž (Hviezdoslav)
2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľa • vedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potoka • okolo (čoho) • pri • popri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličky • podľa (čoho): podľa železnice tečie rieka • po boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle
vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve • povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa
2. v istej vzdialenosti od určeného bodu al. ohraničeného priestoru • bokom • mimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo
3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho al. niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho • povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcoch • popri (kom, čom) • pozdĺž • podľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebe • po boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý
4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho • povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránky • mimo • pomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravu • popri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlave • okolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera
5. p. okrem 2
pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie
p. aj nahnevať
2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo
pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať
popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevať • pobúriť • rozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúli • podráždiť • vydráždiť • expr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomných • expr.: podpichnúť • popichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňom • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinu • kniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovalo • expr.: nahuckať • pohuckať • podhuckať • naštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne
2. p. podnietiť 1
poštvať p. popudiť 1