Synonymá slova "posp" v Synonymickom slovníku slovenčiny

spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1

pospadávať, pospadúvať p. spadnúť 1

pospájať p. spojiť 1

sceliť niečo rozdelené, nejaké časti, čiastky dať do jedného celku (op. rozdeliť, rozpojiť) • spojiť: sceliť, spojiť dva pozemky; sceliť látku • dať dovedna/vedno • dať dokopy • dať dohromady: majetky dali dovedna, dokopy, dohromady • pospájať (postupne, viacero častí): autor pospájal príbeh rozličnými epizódami • zlúčiť • združiť: družstvá kedysi zlúčili, združili • zjednotiť • kniž. integrovať: zjednotiť, integrovať všetky prvky • kniž. arondovať: arondovať pozemky

spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vedno • dať dokopy • dať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkou • pospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájať • sceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhrady • zlúčiť • združiť: zlúčili pozemky, združili menšie podniky • skombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farby • zastaráv. zliať: zliať kmene, národy • spáriť • popáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárili • kombinovať: kombinovať rozličné metódy • zopäť • zopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkom • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopy • dať dovedna • dať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje sily • zlúčiť • zviazať • združiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilo • kniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámy • odb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatky • zomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje sily • spútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskou • zreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiť • zblížiť • kniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmy • kniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľom • prepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedenie • preklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom

pospájať sa porov. spájať sa

spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy • spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu • popáliť • pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo • zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť • prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky • skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik • ošľahnúť • opáliť • omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy • kniž. ožehnúť • oškvariť • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť • nár. expr.: ošmrliť • ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku • vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou • prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy • prižiariť • pripiecť • pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

4. p. upáliť 5. p. premárniť

pospásať p. spásť 1

spásť 1. pasením spotrebovať al. pasením zbaviť porastu • vypásť: spásť, vypásť trávu; kravy spásli, vypásli lúku • pospásať • povypásať (postupne, na viacerých miestach)

2. p. zjesť

pošpásovať (si) p. zažartovať (si)

zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotéke • rozptýliť sa • rozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť? • pohrať sa • zahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si) • požartovať (si) • hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevou • pozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkami • expr.: zahýriť si • vyraziť si • fraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtka • hovor.: zamulatovať si • zaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sa • stratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si ma • pribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi

zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účet • zavtipkovať (si) • povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si) • pošpásovať (si) • zahalaškovať (si) • pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatami • zafigľovať (si) • pofigľovať (si) • zavystrájať si • zašantiť si • zanezbedníčiť si • zavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence

pospať si • zried. pospať 1. chvíľu (obyč. s pôžitkom) sa oddať spánku • expr.: schrupnúť si • schrapnúť si: poobede si rád pospí, schrupne; poobedovali a pospali, schrapli si • expr.: podrichmať si • pochrápať si: od únavy si pri televízii aj podrichmala, pochrápala • zdriemnuť si • podriemať si • expr.: podriemkať si • pochrapkať si (na chvíľu sa ponoriť do čiastočného spánku) • expr. zakľuckať si (pospať si spúšťajúc hlavu) • det. al. expr.: pospinkať si • pobúvať si • pobuvinkať si • pobuvičkať si: dieťa si pri fľaške aj pospinkalo, pobúvalo • poležať si (chvíľu si ľahnúť a obyč. si pospať)

2. do vôle sa oddať spánku • vyspať sa: v nedeľu si vždy poriadne pospí, poriadne sa vyspí • hovor. expr. potiahnuť si: potiahol si do deviatej • expr.: podrichmať si • pochrápať si: keď si poriadne podrichmem, pochrápem, budem v poriadku • poležať si (do sýtosti ležať a spať): dobre som si poležal • det. al. expr.: pospinkať si • pobúvať si • pobuvinkať si • pobuvičkať si

oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinul • zrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri knihe • expr.: povoliť si • povoľkať si • polebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkali • vydýchnuť si • hovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalej • pospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdal • uvoľniť sa (zbaviť sa napätia)

zadriemať začať driemať al. upadnúť chvíľu do driemot • zadriemnuť: zadriemal, zadriemol od únavy • zdriemnuť (si) • pospať si (chvíľu, krátky čas spať): po obede (si) otec zdriemol, pospal si • zaspať • usnúť (na chvíľu): celú noc nemohla ani na chvíľu zaspať, usnúť • expr. zavrieť oči: matka bdela pri chorom, ani nezavrela oči • expr. zadriemkať: dieťa v perinke zadriemkalo

pošpatiť p. zošpatiť

zohaviť urobiť ohavným, ohyzdným, neprirodzene vyzerajúcim • zohyzdiť • expr. zhyzdiť: smetisko zohavilo, zohyzdilo okolie; tvár zohavená, z(o)hyzdená jazvami • znetvoriť • expr. spotvoriť: telo znetvoril kŕč; úškľabok jej spotvoril peknú tvár • zmrzačiť • dokaličiť • skaličiť: zmrzačiť, dokaličiť si ruku tetovaním • zošpatiť • pošpatiť • zoškliviť (urobiť veľmi škaredým, ošklivým): stavenisko zošpatilo, pošpatilo ulicu; klobúk jej zošklivil hlavu • zdeformovať • skriviť: ústa mu zdeformoval, skrivil škodoradostný úsmev

zošpatiť urobiť špatným, škaredým • pošpatiť: účes ju zošpatil, pošpatil • zohyzdiť • expr.: zhyzdiť • zoškliviť (urobiť veľmi škaredým, ohyzdným, ošklivým): jazvy mu z(o)hyzdili tvár • expr.: spotvoriť • zohaviť (urobiť neprirodzeným, ohavným): hnev ju celkom spotvoril, zohavil

spiecť sa 1. pečením, škvarením zmenšiť svoj objem • zoškvariť sa: mäso sa spieklo na polovicu; kožka na husi sa celkom zoškvarila, spiekla

2. pečením, vysokou teplotou sa spojiť a stať sa obyč. tvrdým • stvrdnúť • stuhnúť: ruda sa spiekla, stvrdla, stuhla • zlepiť sa • pospekať sa • pozliepať sa (postupne; o viacerých veciach): mokré listy sa na slnku zlepili, pozliepali, pospekali

pospevovať p. spievať 1

spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú • nôtiť • pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote • vyspevovať • vyspevúvať • prespevovať • prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú • expr. vyťahovať • pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovať • zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice • ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu • expr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň • pejor.: bľačať • bliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovať • vyrevúvať • vyrevovať • vyvreskovať • vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečať • mékať • mekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiť • halákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

p. aj hmkať (si) 2

2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1

pospiačky p. spiačky

spiačky pri spaní, v spánku • pospiačky: dieťa nakŕmili spiačky, pospiačky

pospínať p. zopnúť 1

zopnúť, zopäť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť) • späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskou • zapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičky • pospínať (postupne zopnúť) • pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíky • zachytiť • pozachytávať • stiahnuť (pripevniť al. postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmi • prepnúť • prepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou

2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov • zovrieť • spojiť • zložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukami • zakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbte • zried. zomknúť: pevne zomknuté prsty

pošpiniť 1. p. zašpiniť 2. p. zneuctiť 1

zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)

zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiť • potupiť • spotupiť • pohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniť • uraziť • znevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomných • pošpiniť • poškvrniť • zried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodiny • nár. zhudiť (Timrava) • znesvätiť • znectiť • expr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hroby • ponížiť • pokoriť • uponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkými • znásilniť • sprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilnenie • hovor. expr. zhumpľovať • pejor.: zopsuť • popsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,

znásilniť násilím prinútiť na pohlavný styk • zneužiť: trest za znásilnenie, zneužitie maloletých • kniž. sprzniť • zneuctiť (zbaviť poctivosti al. počestnosti): zneuctiť ženu • hovor. expr.: zhumpľovať • zopsuť • popsuť (morálne pokaziť, obyč. sexuálnym násilím): zhumpľoval mu ženu • pren.: zhanobiť • pošpiniť • potupiť

zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť

posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly • zjemn.: pošpiniť sa • znečistiť sa • doriadiť sa • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • potentovať sa • expr. poľapkať sa • det. al. expr. pokakať sa • expr. pochvístať sa (Kálal) • fraz. pustiť do nohavíc/do gatí

2. p. naľakať sa 3. p. pokaziť sa 1

pospinkať si p. pospať si 1, 2

pošpintať p. zašpiniť

pospisovať p. zapísať 1

zapísať 1. písomne zachytiť (na zapamätanie, uchovanie al. do nejakého zoznamu) • zaznačiť • napísať • poznačiť: zapísať, zaznačiť si do denníka všetky výdavky; napísať, poznačiť si do zošita poznámky • vpísať • vniesť (niekam): vpísať do rubriky potrebné údaje • spísať (zapísať do zoznamu): spísali pozostalosť • pozapisovať • popísať • pospisovať (postupne urobiť súpis viacerých vecí): pospisovať inventár pracoviska; pozapisovať názvy starých reálií; popísať si mená zúčastnených • protokolovať (zapísať do úradného záznamu) • zaknihovať (zapísať do úradných kníh) • zaevidovať

2. záznamom, zápisom určiť dediča • poručiť • odkázať • prenechať: celý majetok zapísal na vnuka; dom poručil, odkázal, prenechal vnukovi

posplácať p. zaplatiť 1

zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiť • vyplatiť • vyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovosti • vydať • hovor. vysádzať • hovor. expr.: vysoliť • vyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korún • splatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť dom • zložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovosti • poukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumu • odpočítať • zastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosť • subšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za auto • podplatiť • hovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svoje • fraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatili • poplatiť • posplácať (postupne, v splátkach)

2. p. doplatiť 2

zapliesť 1. pletením spojiť al. pletením vyplniť • spliesť • upliesť: zaplietla dievčaťu vrkoč okolo hlavy; zo zvyškov cesta spliesť, upliesť pletenec • pozapletať • pospletať • posplietať • pospletávať (postupne viac vecí): pospletať dovedna farebné stužky • vypliesť (vyplniť): vypliesť dieru v plote

2. pri pletení vložiť, pridať • vpliesť: zapliesť, vpliesť stuhu do vlasov • vpriasť (pradením vložiť): vpriasť farebné vlákna do nití • zaviť (vitím zapliesť): zaviť kvet do venca • pozapletať (postupne)

3. dostať do istej situácie (často nepríjemnej al. v neprospech niekoho) • zamiešať • zatiahnuť • vtiahnuť: zaplietli, zamiešali mládencov do prípadu s drogami; nechtiac nás zatiahli, vtiahli do rodinnej hádky • hovor. namočiť: nechcel som priateľa namočiť do tej aféry • zamotať • zamočiť

4. urobiť zložitým, neprehľadným; uviesť do zmätku • zamotať • popliesť: špagát zaplietol, zamotal do guče; príbeh tak zaplietol, zamotal, poplietol, že mu napokon nik nerozumel • skomplikovať: príhoda skomplikovala situáciu

5. p. začať 2

zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod. • zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazky • zaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťky • zamiešať sa • vkĺznuť • vsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sa • pospletať sa • posplietať sa • pospletávať sa (postupne al. viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej gule • prepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietli • zauzliť sa • spliesť sa • schlpiť sa • zakosíliť sa (do uzla) • expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací

2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej al. nastrojenej v neprospech niekoho) • zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporov • zatiahnuť sa • vtiahnuť sa • hovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, ako • zapojiť sa: zapojiť sa do odboja

3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom) • spriahnuť sa • spriasť sa • spliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesť • pejor.: zlízať sa • zňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciou • expr.: spantať sa • zapantať sa • zapodieť sa • pejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí

4. p. pomýliť sa, popliesť sa 1

pospletať sa, posplietať sa, pospletávať sa p. zapliesť sa 1

pospletať, posplietať, pospletávať p. zapliesť 1

pofŕkať fŕkaním v menšej miere pokryť na povrchu • zafŕkať (obyč. znečistiť): pofŕkať, zafŕkať košeľu atramentom • ofŕkať • sfŕkať: ofŕkala, sfŕkala sa parfumom • postriekať • pokropiť: záhradník postriekal, pokropil kvety • skropiť: dievčenskými slzami skropila list • nakropiť • poprskať • pofrckať • pokvapkať: žena nakropila, poprskala, pofrckala, pokvapkala bielizeň vodou • porosiť • orosiť • zrosiť (pofŕkať rosou): (p)orosené, zrosené listy • pošpliechať: plátno pošpliechal farbou • expr.: pofliaskať • pofľúskať • pofŕskať: pofŕskala deti studenou vodou • subšt. pošpricovať • expr.: pokydať • pokeckať • pokyckať • pokvackať (znečistiť niečím tekutým)

pošpliechať p. pofŕkať

posplývať porov. splývať

pospolitosť 1. p. spoločenstvo 1 2. p. solidarita

solidarita vzájomná podpora, najmä mravná • solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosť • súdržnosť: prejav súdržnosti • kniž. solidarizmus • spolunáležitosť • spolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národov • kniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvo • kniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti

spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí al. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami • zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzok • spojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajín • spolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolku • pospolitosť: národná pospolitosť • korporácia: verejná korporácia • aliancia: ekologická aliancia • komora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komora • grémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikov • zväz: zväz priemyselníkov • hnutie • fórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórum • kmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmene • hist. komúna • kniž. societa • komunita • zastar. spojenstvo (Hviezdoslav)

p. aj spoločnosť 2

2. p. spoločnosť 1

spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti • spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo • kniž. societa: slovenská societa • verejnosť • pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením • spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku • združenie: združenie rodičov a priateľov školy • organizácia: tajná organizácia • klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub • jednota: telovýchovná jednota • kniž. korporácia: verejná korporácia • liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike • zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov • kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia • konferencia: Slovenská biskupská konferencia • kongres: Svetový kongres Slovákov • únia (spojenie organizácií al. štátov): Európska únia • asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia • syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov • obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov • zastar. beseda: umelecká beseda • družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo • aliancia: aliancia podnikateľov • federácia • konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov • klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan • cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov • rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva • hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku • cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent • hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo • hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

p. aj spoločenstvo 1

jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorec • nenáročný (op. náročný): nenáročná gramatika • základný • elementárny • triviálny • primitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veci • expr. škôlkarský • školský • pren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

p. aj pohodlný 2

2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostý • obyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá reč • radový • kniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľud • skromný • nenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá strava • diogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob života • hovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová reč • strohý • triezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitný • simplexný; prirodzený • civilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednes • primitívny • nedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračloveka • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký

obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný

2. p. jasný 2

pospolitý 1. p. obyčajný 1, jednoduchý 2 2. p. spoločenský 1, verejný 1

prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchý • obyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojak • kniž. pospolitý • zastar. obecný: pospolitý, obecný ľud • chudobný • plebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvod • nekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanie • triezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéru • skromný • nenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná strava • primitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivný • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názory • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký

2. p. holý 4

spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí

spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívny • skupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmy • hromadný • kniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovania • práv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žaloba • všeobecný • verejný • kniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami

2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnaký • zhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vec • totožný • súhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istý • taký istý • jednaký • jeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy

p. aj rovnaký

verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blaho • spoločný • všeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujem • kniž. pospolitý • zastar. pospolný: pospolité veci • mestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská doprava • obecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnica • kniž. exoterický

2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanie • otvorený • neskrývaný • netajený • zjavný • zrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvo • očividný • viditeľný • badateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo

3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenie • všeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlas • rozšírený: rozšírený názor o niečom

pospolný p. verejný 1

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

pospolu 1. p. spolu 1 2. p. hneď 1

spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločne • pospolu • vedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vedno • kolektívne • hromadne • kniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadne • dohromady • dovedna • dokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekoch • vovedne • vovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazoch • pohromade • hovor.: pokope • nakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakope • zastar. spolne (Hviezdoslav) • fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na fronte • vzájomne • navzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemecky • fraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromady • dovedna • dokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopy • vedno • vovedne • vovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prasce • celkove • celkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat koní • súhrnne • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum] • odb.: úhrnne • úhrnom • zastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisíc • vcelku • en bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en bloc • hovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korún • hovor. bajzom • nár. expr.: pajzom • fajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiat • zastar. spolne • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

3. p. súčasne 1, zároveň 1

pospomínať p. pripomenúť 1

pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätať • zried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodenia • upomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhu • upamätať • upamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videli • upozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčí • napomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštu • spomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenuli • fraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previnenie • popripomínať • pospomínať (postupne, viac vecí)

2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenať • podotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplný • zmieniť sa: o veci sa nik nezmienil • expr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísť • hovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľube • nadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problém • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • podštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovať • zduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiť • hovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)

spomenúť stručne, letmo, náhodne povedať čosi o niečom, o čom sa už prv hovorilo, čo sa stalo a pod. • zastar.: spomnúť • spomnieť: nič o veci nespomenul, nespomnel • zmieniť sa • urobiť zmienku: ako som už spomenul, ako som sa už zmienil, doterajšie predpisy prestanú platiť od nového roka; o narodení dieťaťa vôbec neurobil zmienku • dotknúť sa (spomenúť medzi rečou): dotkla sa aj háklivej témy • hovor. prehodiť (zbežne niečo povedať): prehodil niečo o škole • pripomenúť • napomenúť: rád mi pripomenie moje hriechy z mladosti; napomeň mi ešte ďalšie prípady • pospomínať (viac ráz al. o viacerých veciach): v ten večer sme všeličo pospomínali • poznamenať • podotknúť (vysloviť obyč. vecnú poznámku): rád by som ešte poznamenal, podotkol, že nám už nezostáva veľa času

vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príklady • vykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné náklady • odhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrchol • povyratovať • povyratúvať • povypočítavať (postupne, viac položiek)

2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítať • vymenovať • menovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomných • uviesť • pospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci

3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítať • odčítať • odrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň

4. p. zamerať 2

pospomínať si p. spomenúť si

spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli • zastar.: spomnúť si • spomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnel • rozpamätať sa • rozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma! • pripomenúť (si) • pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinu • vybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvár • pomyslieť si • zmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslí • prísť na dačo (náhodou al. premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chyba • zastar. pomnúť (Botto, Vansová) • pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhody • porozpomínať sa

poponáhľať sa zvýšeným úsilím, urýchlene niečo vykonať • pousilovať sa: ak sa poponáhľate, pousilujete, stihnete ešte posledný vlak • expr.: pohnúť sa • hnúť sa (dať sa do intenzívnejšieho pohybu, do intenzívnejšej činnosti): Pohnite sa, hnite sa už s robotou!; treba sa nám riadne pohnúť, aby sme prišli včas • expr. pozvŕtať sa (šikovne sa poponáhľať v robote): vie sa pozvŕtať a urobiť všetko načas • expr. zried. zvrtnúť sa: Zvrtni sa a dones nákup! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: keby ste sa/si švihli, ešte by sme na zastávku dobehli • expr. posporiť (sa) (poponáhľať sa v chôdzi): posporil sa, aby bol tam za morom, keď hodina uderí (Dobšinský) • hovor. ubehnúť sa: ubehli sa s vysvetlením príčin neúspechu • expr. pooháňať sa (poponáhľať sa s robotou): radšej sa sami pooháňajú

posporiť (sa) p. poponáhľať sa

pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotoví • poponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvou • expr.: pozvŕtať sa • poobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotový • expr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškali • expr.: pohnúť sa • hnúť sa: Pohnite sa konečne! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostáva • hovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý

2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sa • pričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiam • zaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžil • postarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradila • expr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže

odpratať 1. odstrániť niečo odniekiaľ a uložiť na svoje miesto • spratať: odpratať sneh, spratať riad zo stola • dať na miesto • dať na poriadok • popratať: dať na miesto porozhadzované šatstvo, popratať knihy zo stola • upratať • odložiť: upratala, odložila umytý príbor a taniere • odmiesť (odpratať zametením): odmiesť popadané lístie • kraj. odchrániť: odchrániť hnoj • poodpratávať • pospratávať • poupratávať • poodkladať • poodmetať (postupne, viac vecí)

p. aj odstrániť, vypratať

2. p. zabiť 1

odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať preč • dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok • odpratať • spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora • poodstraňovať • poodpratávať • pospratávať • pobrať (postupne, viac vecí)

2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti • odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám • zrušiť: zrušiť cirkevné školy • kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali • subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali • publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať • hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie • zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu • vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy • vyňať: vyňať chorú obličku • vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili • zosadiť: zosadili ho z úradu • hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania • hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie • vyradiť • vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili • subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka

pospratávať p. upratať 2

upratať 1. odstrániť neporiadok odniekiaľ • dať do poriadku • poriadiť: keď sa naje, vždy za sebou uprace; dať do poriadku, poriadiť izbu, komoru • poupratovať (postupne, viac vecí): každý deň poupratuje celý byt • vyriadiť • vyupratovať (dôkladne): vyriadiť, vyupratovať pred sviatkami celý dom • hovor. vygruntovať

2. uložiť niečo na svoje miesto • odpratať • spratať: Upracte, odpracte si knihy! • dať na miesto • odložiť: dať (si) na miesto šaty, odložiť si veci do skrine • pospratávať (postupne, viac vecí): pospratávať šálky do kredenca

3. p. zjesť

opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriť • dať na poriadok • postarať sa • hovor.: obriadiť • oriadiť • vyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinu • ošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasy • hovor. expr. ogabať: ogabať domácnosť • nár.: obšatriť • okiepiť • ohriešiť • okľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťa • nachovať • nakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statok • dozrieť • dať pozor • zavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťa • posprávať (Dobšinský)

2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1

opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadku • hovor. reparovať • zreparovať: (z)reparovať poškodenú strechu • obnoviť • renovovať • zrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasády • hovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si byt • poopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovať • pooprávať • hovor. poreparovať • nár.: pospravovať • posprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky

2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviť • korigovať • skorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojem • vykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať text • upraviť • zlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisu • poopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdu • poopravovať • pooprávať • ponaprávať (postupne, viac vecí)

posprávať, pospravovať p. opraviť 1

pospriahať sa p. spriahnuť sa

spriahnuť sa expr. spojiť sa, dať sa dovedna (obyč. tajne, so zlým úmyslom a pod.) • spriasť sa • spliesť sa: spriahnuť sa, spriasť sa s protivníkom • subšt. spiknúť sa • kniž. spolčiť sa: všetci sa proti nám spolčili; spolčiť sa aj s čertom • pejor.: spantať sa • zapantať sa (o vzťahu muža a ženy): spantala sa s nejakým ženatým chlapom • hovor. pejor. spaktovať sa (spojiť sa obyč. v politike): spaktovať sa s opozíciou • pospriahať sa (postupne) • sprisahať sa • expr. zrieknuť sa (tajne zosnovať sprisahanie): sprisahať sa proti vláde, proti prezidentovi; všetko sa proti nám zrieklo • pejor.: zňuchať sa • zlízať sa • hovor. expr. znôtiť sa (uzavrieť, nadviazať blízky vzťah, spojenectvo): zňuchal sa s podsvetím; zlízať sa, znôtiť sa s novými známymi

posprobúvať p. skúsiť 1

skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť sa • urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmierenie • hovor.: oprobovať • sprobovať • poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastie • hovor. opáčiť: opáčim to ešte raz • hovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiť • zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsil • poskusovať • naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješ • prežiť • zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedy • užiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radosti • prekonať • pretrpieť • prestáť • vytrpieť • vystáť • pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechu • prejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťami • pren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšať • preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor funguje • hovor.: oprobovať • sprobovať • vyprobovať • opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

p. aj vyskúšať

pospúšťať p. spustiť 1, 2

spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)

pospúšťať sa p. spustiť sa 1

spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízko • zniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mesto • zosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadol • zostúpiť • zísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríka • pospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosa • zried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejak • zadaždiť sa • zaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúť • zanedbať sa • opustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustil • spustnúť • pejor.: spľundravieť • spľuhavieť • spľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sa • nár. skoprdačiť sa (Urbánek) • hrub.: spanghartiť sa • spankhartiť sa • zried. spaskudiť sa • hovor. expr.: zlumpovať sa • zlumpáčiť sa • zopsuť sa • popsuť sa

4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa

posputnávať p. spútať 1

spútať, sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli preč • zviazať • poviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazať • zaputnať (upevniť putami al. ináč): zaputnali mu nohy aj ruky • poputnať • posputnávať (postupne) • opútať • oputnať (ruky, nohy)

2. p. spojiť 2 3. p. ovládnuť 1

zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obilia • vyviazať: vyviazať obilie do snopov • zakosíliť • zauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliť • zatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľu • uviazať • priviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťaz • previazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľou • stiahnuť • opásať • prepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzom • obkrútiť • okrútiť • obviazať • oviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátom • poviazať • pozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútať • sputnať • zaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazí • poviazať • poputnať • posputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnali • oputnať • opútať (ruky, nohy)

3. p. spojiť 2, zjednotiť

pospytovať sa p. spýtať sa

spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sa • položiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republika • hovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám? • popýtať sa • prepýtať sa • pospytovať sa • povypytovať sa • povyspytovať sa • poopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cesta • zastar.: vyspytovať sa • vyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možné • poinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť sa • vyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídu • poprezvedať sa • povyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známych • expr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo