Synonymá slova "popudiť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 7 výsledkov (1 strana)

  • pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

    p. aj nahnevať

    2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


    podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

    2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


    pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevaťrozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadoknazlostiťrozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosťexpr.: najedovaťnasrdiťnapajediťnapaprčiťnačertiťnapáliťdopáliťdožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?popudiťpobúriťpodráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodinehovor.: naštvaťpoštvaťvulg. nasrať


    popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevaťpobúriťrozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúlipodráždiťvydráždiťexpr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomnýchexpr.: podpichnúťpopichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňomexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinukniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovaloexpr.: nahuckaťpohuckaťpodhuckaťnaštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne

    2. p. podnietiť 1


    rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiťvydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždilarozrušiťvzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušilpodráždiťpopudiťpohnevaťpobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanovrozhorčiťroztrpčiťkniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčilexpr.: rozzúriťrozbesniťrozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriťrozjatriť: netaktné reči ju rozjatrilihovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádžekniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľkyfraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z mierysubšt. vyhecovať

    p. aj nahnevať


    popudiť sa p. rozčúliť sa


    rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť sa: rozčúlil sa, rozdráždil sa pri čítaní novínrozrušiť savzrušiť sa (náhle stratiť duševný pokoj): pri myšlienke na hádku sa znovu rozrušilpodráždiť sapopudiť sapobúriť sa (mierne sa rozčúliť): pobúril sa nad chybami v účtochskypieťvzkypieť (náhle sa rozčúliť): pri hádke vzkypelrozhorčiť saroztrpčiť sakniž. rozhorliť sa (s pocitom krivdy): rozhorčil sa, roztrpčil sa nad nespravodlivosťouexpr.: rozzúriť sarozbesniť sarozbesnieť sakniž. rozjatriť sa (rozčúliť sa vo veľkej miere)

    p. aj nahnevať sa


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV