Synonymá slova "pop" v Synonymickom slovníku slovenčiny

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

poputovať p. odísť 1

pochváliť sa vyjadriť hrdosť, chválu o sebe • popýšiť sa: pochválila sa, popýšila sa svojimi deťmi • zried. pohrdiť sa (Timrava) • kniž. pohonosiť sa: chcieť sa pohonosiť úspechmi • pochvastať sa (nekriticky priaznivo povedať niečo o sebe) • expr. ukázať sa (prejaviť sa navonok): rád sa ukáže svojím umením • kniž. zaskvieť sa • blysnúť sa: nevynechá príležitosť zaskvieť sa, blysnúť sa svojimi vedomosťami • vychváliť sa (nadmieru, veľmi sa pochváliť)

porov. aj chváliť sa

popýšiť sa p. pochváliť sa, ukázať sa 3

ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa

poprosiť zdvorilo, úctivo predložiť niekomu nejakú požiadavku, žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • popýtať: poprosiť, popýtať niekoho o pomoc; poprosila, popýtala matku o odpustenie • expr. poproskať: dieťa ma pekne poproskalo • zaprosiť • zapýtať (vysloviť prosbu, žiadosť): zaprosil si trochu jedla; dám mu, koľko za robotu zapýta; chlapec si zapýtal z ovocia v košíku • požiadať (vysloviť žiadosť): slušne ma požiadali, aby som opustil miestnosť • hovor. osloviť: sused ma oslovil, či by som mu nepomohol • vyzvať (rázne vysloviť žiadosť, dať pokyn, príkaz na niečo): vyzvali ho, aby svedčil

popýtať p. poprosiť

požiadať vysloviť al. písomne vyjadriť žiadosť, požiadavku • popýtať: požiadať, popýtať o pomoc, o podporu; požiadať, popýtať dievča o ruku • poprosiť (vyjadriť prosbu): poprosila o dovolenie sadnúť si • expr. poproskať (o dieťati) • vypýtať (požiadať od niekoho niečo): vypýtať dievča do tanca • zapýtať (požiadať istú sumu): zaplatím, koľko si zapýtajú • vyzvať (požiadať o urobenie niečoho): vyzvať všetkých účastníkov, aby prišli načas • hovor. osloviť (požiadať o splnenie niečoho): v tej záležitosti treba osloviť viacerých vplyvných ľudí

vypýtať 1. pýtaním získať, dosiahnuť • vyžiadať (si): vypýtať, vyžiadať si tlačivo • expr.: vyžobrať • vyžobroniť • vydrankať (úctivo, ponížene vypýtať): vyžobral, vydrankal od známych bicykel pre syna • požičať si • vypožičať si (vypýtať si na istý čas): šla si požičať k susedom ocot

p. aj vyprosiť

2. požiadať o súhlas so sobášom, s tancom a pod. • popýtať: už dievča od rodičov vypýtal; vypýtať, popýtať dievku do tanca • požiadať o ruku (vypýtať za ženu)

popýtať sa p. spýtať sa

spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sa • položiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republika • hovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám? • popýtať sa • prepýtať sa • pospytovať sa • povypytovať sa • povyspytovať sa • poopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cesta • zastar.: vyspytovať sa • vyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možné • poinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť sa • vyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídu • poprezvedať sa • povyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známych • expr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo