Synonymá slova "pom" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 428 výsledkov (4 strán)

  • navlhčiť urobiť trocha vlhkým • zvlhčiťzavlhčiť: pred hladením navlhčila bielizeň; zvlhčila si vlasyovlhčiťorosiťporosiť: letný dáždik orosil zemzvlažiťovlažiťpovlažiť (zároveň osviežiť): zvlažil si ústa vodou, čelo obkladomnamočiťomočiťzamočiťzmočiť (ponorením do tekutiny): navlhčil, omočil si pery vo vínepomáčaťzmáčaťpokropiť: pomáčala, pokropila košele; slzy jej zmáčali lícaponamáčaťponavlhčovať (postupne) • zried. navlažiť


    pomáčať p. navlhčiť


    ohmatať 1. hmataním, chytaním preskúmať • hovor. opáčiť: v tme ohmatal, opáčil vypínačexpr.: omacaťomackaťhovor. omakať: omacia, omaká látku ešte razexpr.: pohmataťpohmatkaťpomacaťpomackať (hmataním sa dotknúť niečoho): pohmatal, pomacal trochu pred sebou a vstúpilpoohmatávaťpoopačovaťpoomaciavaťpoomakávať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

    2. hmataním, chytaním zašpiniť, znehodnotiť • obhmataťochytaťobchytať: o(b)hmatať, o(b)chytať poháre, kľučkypobabrať: pobabrané jedlopoohmatávaťpoobhmatkávaťpoochytávaťpoobchytávať (postupne, viacero vecí, na viacerých miestach): poohmatávané, poobchytávané dvere, karty


    pomacať, pomackať p. ohmatať 1


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    pomachľovať p. pokaziť 1


    maďarizácia násilné zavádzanie maďarčiny ako jediného jazyka • pomaďarčovaniehungarizácia: maďarizácia, hungarizácia negatívne poznačila slovenskú inteligenciu


    pomaďarčovať robiť maďarským, dodávať niekomu al. niečomu maďarský ráz • maďarizovaťmaďarčiť: mnohí si pomaďarčovali, maďarizovali mená; maďarčenie pohraničiahungarizovať: vláda školstvo hungarizovalapejor. maďarónčiť


    dokrčiť tlakom al. skrútením zdeformovať • pokrčiťskrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šatyzhúžvaťzhúžviťdohúžvaťpohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil novinyposkŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvoexpr.: domiagaťdokrkvaťpokrkvaťskrkvaťukrkvaťzried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňuexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením) • zried.: domädliťzmädliťpomädliť (mädlením)


    pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvildokrčiť: dokrčiť si sukňuexpr.: skrkvaťpokrkvaťdokrkvaťukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanúnakrčiťnahúžvaťexpr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočiezvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiťpomŕštiťzvrásčiťzvraskaťzvráskaťpovráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústazriasiťhovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelostiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporomzošúveriťzožmoliťexpr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nosposkŕčaťposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrásokexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiťnár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliťpomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

    2. p. skrčiť 1, ohnúť


    voňavkovať dávať tekutý kozmetický prípravok, parfum na niečo • parfumovať: voňavkovala, parfumovala si šijuhovor. zastaráv. parfínovaťzastaráv. pomádovať (voňavkovať pomádou)


    pomáhač p. pomocník


    pomocník kto pomáha; nesamostatný zamestnanec • pomáhačpomáhateľ: pomocník, pomáhač pri domácich prácach; murársky pomocníkzried. vypomáhateľ (Timrava)zastar. spomocník (Rázus)zastar. subjekt (pomocník v obchode): subjekti vynášajú debny (Kukučín)asistent (odborne vzdelaný pomocník): bankový asistenttovariš (pomocník majstra): mlynársky tovariš


    pomáhačka p. pomocníčka


    pomocníčka žena, ktorá niekomu pomáha • zastar. pomocnica: pomocníčka, pomocnica v domácnostipomáhačkapomáhateľka

    p. aj slúžka


    nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavaťnadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovidržaťsympatizovaťmať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovižičiťpriaťbyť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialobyť na stranedržať stranukniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravdepodporovaťnapomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkymhovor. drukovaťfraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčombyť fanúšikomhovor. fanúšikovaťsubšt. fandiť: je fanúšikom Slovana


    osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osohísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží muslúžiťpomáhaťprospievaťbyť na úžitokísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok?byť cennýmať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutočníbyť platný: vaša pomoc nám nie je platnáexpr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žírifraz.: byť k duhuísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu


    podporovať poskytovať pomoc, podporu, ochranu a pod. • podopierať: podporuje, podopiera mládež v športovej aktivitepomáhať (niekomu, niečomu) • napomáhať (niekoho, niečo): pomáha synovcovi počas štúdia, napomáha hohovor. fedrovať: fedroval svoju blízku rodinuhovor. forsírovať: ústav forsíruje novú koncepciufraz. stáť za niekým: za novým pracovníkom istotne stojídržať (niekoho): v úrade ho drží riaditeľexponovať saangažovať sa (podporovať obyč. niečo spoločensky prospešné): exponovať sa, angažovať sa za myšlienku čistého životného prostrediaslang. drukovaťfraz. držať palce (želať úspech niekomu)


    pomáhať porov. pomôcť


    prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osohísť na osohbyť na úžitokísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitokosožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosožífraz.: byť k duhuísť k duhuexpr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žírislúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži!pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

    2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperujevzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáharozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíjarozkvitaťprekvitaťkvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitnehýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbedariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach


    slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

    2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

    3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

    4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

    5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

    6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)


    stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

    2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

    3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

    4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

    5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

    6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2


    pomáhateľ p. pomocník


    pomáhateľka p. pomocníčka


    pomaličky p. pomaly 1–4


    pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivoznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhleponenáhlopoznenáhlapoznenáhlesponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľnapozvoľnavoľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivoospalomalátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavoprplavošiplavohovor. expr.: babravobabrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krokslimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

    porov. aj pomalý 1

    2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľnapozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhlapoznenáhlesponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

    3. vyjadruje výzvu • počkajpočkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličkypomalinky

    4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmertemerbezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky


    pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdzazastar. nenáhly: nenáhly návrat k životupokojnýkrokovýprechádzkovýmiernyvoľnýpren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmuspozvoľnýpostupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadoklenivýospanlivýospalýpren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohybyexpr.: ťarbavýťažkopádnyšuchtavýšúchavý: ťarbavé, šuchtavé krokyrozvláčnymalátny: rozvláčna reakciaťahavýtiahlyťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseňzdĺhavýexpr.: piplavýprplavýhovor. expr.: babravýbabrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke rukysubšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbalexpr.: pomalinkýpomalilinký

    2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavýťažkopádnynešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenienepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozognedynamickýexpr. šuchtavý: šuchtavý človeknár. zvlačkavý


    pomalinky, pomalilinky p. pomaly 1–4


    pomalinký, pomalilinký p. pomalý 1


    zafarbiť natrieť, napustiť farbou; dodať farebný odtieň • zamaľovať: zafarbiť látku, zamaľovať obločnice; líca si zafarbila, zamaľovala načervenovyfarbiť: nakreslené postavičky napokon pekne vyfarbilsfarbiť (dodať farebný odtieň): jeseň sfarbila lístie stromovofarbiť: líca jej ofarbila červeňomaľovať (ozdobiť maľovkou): steny omaľované natmavopomaľovaťpofarbiť (natrieť rozličnými farbami, obyč. postupne viac vecí): deti pomaľovali, pofarbili chodníkyprifarbiťprimaľovaťprilíčiť (trocha zafarbiť): prifarbila, prilíčila si líca


    spomalený ktorý má menšie tempo oproti pôvodnému, prirodzenému a pod. (op. zrýchlený) • pomalší: spomalený, pomalší pohyb, rastoneskorenýodb. retardovanýzaostávajúci: retardovaný, zaostávajúci vývin; oneskorené reflexy

    porov. aj zaostalý


    mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

    2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

    3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


    nebadaný ktorý ťažko môžeme zbadať, všimnúť si (op. viditeľný, zreteľný) • nezbadanýnepozorovanýnespozorovanýnestrážený: ne(z)badaný, nepozorovaný príchod; odišiel v ne(s)pozorovanej, nestráženej chvílinebadateľnýnezbadateľnýnepozorovateľnýnespozorovateľnýneviditeľný (ktorý sa nedá vidieť, zbadať): ne(z)badateľný, ne(s)pozorovateľný nástup choroby; neviditeľné poškodenie organizmunepostrehnuteľnýkniž. nepostihnuteľnýpoet. nevidný (Vajanský, Hviezdoslav)zastar. nevidomý (ktorý sa nedá postrehnúť, spozorovať): nepostrehnuteľné zlepšenie vzťahov; vedie ho akási nepostihnuteľná, nevidomá silanenápadnýnezreteľný (op. nápadný): nenápadný, nezreteľný náznak zlepšenia situácieneciteľný (ťažko vnímateľný zmyslami): nebadaný, neciteľný závan vetranepatrnýnepoznateľný (pre malý počet, veľkosť, intenzitu málo vnímateľný): nepatrný, nepoznateľný odklon od pôvodného cieľapozvoľnýpomalý (pre malú intenzitu, rýchlosť málo vnímateľný): pozvoľný, pomalý únik tepla; nebadaná, pozvoľná zmena

    p. aj malý


    nešikovný 1. ktorý je málo zručný, nepohotový v pohyboch, vo vystupovaní, v správaní al. v konaní; svedčiaci o tom (op. šikovný) • neobratnýnemotornýnezručný: nešikovný, neobratný, nemotorný tanečník; neobratný, nezručný kosec; robiť neobratné, nemotorné pohyby; nešikovné, neobratné rokovanianeuhladenýexpr.: neohrabanýhranatý (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch al. v správaní): neuhladené, neohrabané vystupovanie; neuhladený, hranatý spôsob nadväzovania známostiexpr.: kľavýkyptavýkurtavýkrchňavýgrambľavýgalbavýnár. nekaľavný (málo manuálne zručný): kľavý, kyptavý učeň; byť v robote grambľavý, galbavý; nekaľavná dievkahovor. zastar. kylavý: do roboty bol trocha kylavýneohybný (bez ohybnosti, pružnosti): nešikovné, neohybné prstynesúciexpr.: netrebnýnemožný (bez schopností potrebných v pracovnom procese): nesúci, nemožný, netrebný remeselníknepraktický (bez schopnosti robiť niečo účelne): nepraktický človekťažkopádnypomalýexpr.: šuchtavýťarbavýťarbácky (bez potrebnej obratnosti, svižnosti): ťažkopádny rečník; pomalý, šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky predavačhovor. pejor.: babráckyfušerský (ktorý všetko pokazí): babrácky, fušerský opravárpren. drevený (málo manuálne zručný al. pohotový): nešikovný, drevený chlappren. ľavý (používajúci akoby iba ľavú ruku): do všetkého si ľavýpren. deravý iba v spoj. mať deravé ruky (neschopné chytiť, udržať niečo)

    2. p. neprimeraný 1


    postupný založený na istej časovej postupnosti, nasledujúci v istom časovom poradí • stupňovitý: postupný, stupňovitý vývinetapovýetapovitý (robený po etapách): etapovitá výstavba bytovštádiovýštadiálny (po štádiách) • chronologický (podľa následnosti v čase): chronologické zaznamenávanie dejínodb. sukcesívny: sukcesívna nadväznosťpozvoľný (prebiehajúci pozvoľne, mierne, nie prudko): postupné, pozvoľné uskutočňovanie zmien (op. radikálne, rýchle); pozvoľné zabúdaniepomalý (op. rýchly): pomalé umieranie; všetko naznačovalo postupný, pomalý úpadokfyz. posuvný (o pohybe)


    rozvláčny 1. (zbytočne) podrobný, široký, dlhý (obyč. o verbálnych prejavoch) • obšírny: rozvláčne, obšírne rozprávaniezdĺhavýsiahodlhý: zdĺhavé vysvetľovanie, siahodlhý spisťahavýťahanýkniž. tiahlypomalý: ťahavá, pomalá reč; ťahavá, ťahaná pieseňpren. nákladný: nákladný dialógzastar. rozvlačitýzried. rozvlečený

    2. p. pomalý 1


    takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skorobezmálatemer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minulipomalyexpr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišliuž-užpriam: už-už, priam by ho boli chytiliviac-menejtakrečenotakpovediac: víťazstvo má viac-menejhovor. praktickykniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodinylen-lenlen-len žehovor. tak-tak žedobre žedivdiv žezried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadolfraz.: veľa nechýbalolen vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátilipribližne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí


    ťarbavý 1. ktorý sa pohybuje ťažko, pomaly a neobratne; svedčiaci o nedostatku pohybovej šikovnosti • nešikovnýťažkopádnyexpr. netrebný: ťarbavý, nešikovný, ťažkopádny, netrebný človek; ťarbavé, nešikovné, ťažkopádne, netrebné zaobchádzanie s prístrojomnemotornýneobratnýexpr. grambľavý: nemotorné, neobratné, grambľavé dievča; predviedli nemotorný, neobratný, grambľavý tanechranatýneuhladený (bez ladnosti, plynulosti): hranaté, neuhladené pohybypomalýexpr.: šuchtavýcápavý (obyč. o chôdzi) • hovor. expr.: neohrabanýneogabanýťarbácky: pamätala si ho ako neohrabaného, neogabaného tučného chlapcaexpr. hromotĺcky

    2. ktorý má obmedzené duševné schopnosti, spomalené duševné reakcie; ktorý ťažko al. pomalšie chápe, vníma, učí sa; svedčiaci o tom • ťažkopádnypomalýnepružný (v myslení) • kniž. nedvižný: ťarbavá, ťažkopádna, pomalá, nepružná myseľnechápavýnedôvtipnýnedômyselnýnevynachádzavý (op. bystrý, dôvtipný): byť nechápavý, nedôvtipnýtupýexpr. tupohlavýhovor. pejor. ťuťmáckyexpr. zried. ťuťmavý

    p. aj hlúpy

    3. p. kostrbatý 2, nedokonalý


    ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

    2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

    porov. aj ťažký 3

    3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

    4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

    5. p. sotva 2


    váhavý ktorý váha; svedčiaci o váhaní, o nerozhodnosti • neistý: váhavý človek, váhavá, neistá chôdza; neistý hlaskolísavý: kolísavá povahanerozhodný: nerozhodná odpoveďnepevnýtápavý: nepevné, tápavé pohybyexpr. habkavý: habkavý krokotáľavýokúňavý: otáľavý vedúci, okúňavý chlapecrozpačitý: rozpačitý pohľadpomalýzdĺhavý (ktorý trvá neprimerane dlho): pomalá, zdĺhavá rečbezradný (neschopný sa rozhodnúť): bezradné prešľapovanie na miestezdráhavý (váhavo odmietajúci): zdráhavé dievča


    voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutkazľahka: šál má zľahka prehodený cez plecepohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojenáexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodneľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkomnehateneneobmedzenenespútaneneviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazaneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýcholľahkopríjemne: bolo jej ľahko, príjemne na dušiexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    porov. aj voľný 6

    4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomalyzvoľnapozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybupostupnemierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do dolinyležérnehovor. komótneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko


    voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnenýpovolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutkapohyblivý: pohyblivý uzáversplývavý: splývavý účes

    2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnenýprázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večerkniž. feriálny: feriálny deňuprázdnenýneobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľakniž. vakantný: vakantná katedra

    3. ktorý nemá určené hranice • neohraničenýneobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnostinehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

    4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občansamostatný: samostatné rozhodovanie

    5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

    6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnenýnenútenýnestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábavaprirodzenýnenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovorubezprostredný: bezprostredné správanienezáväznýneviazaný: neviazané mravynezriadený: nezriadený život

    7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalýnenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempomierny: mierna chôdzaležérnyhovor. komótny: ležérne, komótne pohyby


    zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrelapomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobíťažko: rana sa ťažko hojíexpr.: šiplavopiplavobabravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku

    2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácieobšírnezoširokaširoko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstaváchrozvláčnerozťahanekniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto dejakniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej cestezastar.: rozvlačiterozvlačito (Timrava)

    3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4


    zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáškaobšírnyhovor. expr. rozťahanýzried. rozvlečenýpren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialógpomalýexpr.: piplavýšiplavýprplavýhovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robotachronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípkadlhotrvajúcikniž. vleklý: vleklá krízazastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápalkniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávaniezastar. rozvlačitý


    oranžovo majúc farbu pomarančovej kôry • pomarančovo: oranžovo, pomarančovo sfarbené závesydooranžovadopomarančova, pís. i do oranžova, do pomarančova: dooranžova, dopomarančova natreté stenynaoranžovonapomarančovo, pís. i na oranžovo, na pomarančovo: nastriekať nábytok na oranžovo, na pomarančovo

    porov. aj oranžový


    pomarančovo p. oranžovo


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    pomarančovočervený p. červený


    pomarančovožltý p. žltý


    žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltýostrožltýsýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnkosvetložltýslabožltýžltobledýžltobielybledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farbyžltastýžltkastýžltavýžltkavýnažltastýnažltkastýnažltkavýžltavobielyžltkavobielyžltkavobledýžltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografieexpr.: žltučkýžltulinkýžltunkýžltušký: žltučké kuriatkažltozelenýzelenožltýkaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúzamosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltýžltozlatýzlatistýzlatýzlatkavýzlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasyslamenožltýslamenýslamovožltýslamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučkýzlatuškýzlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zorežltohnedýokrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožkažltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlinapomarančovožltýoranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltýtmavožltýtemnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medovýmedovožltýcitrónovýcitrónovožltýkanárikovýpieskovýpúpavovýžĺtkovýžĺtkovožltýmaslovýkrémovýšafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farbyplavýhovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasyzožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list


    oranžový ktorý má farbu ako pomarančová kôra • pomarančový: nechtík má kvet oranžovej, pomarančovej farbyčervenooranžový (oranžový do červena): červenooranžová gerberažltooranžový (oranžový do žlta): žltooranžové tričkosvetlooranžový (so svetlým odtieňom) • tmavooranžový (s tmavým odtieňom)


    pomarančový p. oranžový


    minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

    2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

    3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

    4. p. opustiť 2, minúť sa 2


    pomárniť 1. p. minúť 1 2. p. zabiť 1


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiťznivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čípoet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský)zmárniťexpr. zamárniť: z(a)márniť ľudský životzmariťexpr. pochovať: zmariť, pochovať nádejzabiťexpr.: skántriťskosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňaexpr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom vekuexpr.: zmiesťzmietnuť: prúd života ich zmietolzlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovaliexpr. zakopať: mladý talent celkom zakopalipohubiťpomárniťexpr. pokántriť (postupne, viac objektov)

    p. aj zabiť 1


    pomaškrtiť niečo al. z niečoho ukradomky zjesť • zmaškrtiť: deti do zimy pomaškrtili, zmaškrtili všetky kompótyexpr. pokváriť: Nepokvár smotanu!

    p. aj zjesť


    pochutiť si s chuťou, s pôžitkom zjesť • pochutnať si: pochutiť si, pochutnať si na husacinehovor. zgustnúť si: zgustol si na koláčochhovor. pošmakovať sipomaškrtiť sizamaškrtiť si: deti si pošmakujú, zamaškrtia na sladkostiachzried.: zachutnať sizachutiť si


    pomaškrtiť si p. pochutiť si


    mastný 1. obsahujúci mastnotu, sadlo, tuk (nadmerne) • tučný (op. chudý): mastný, tučný rezeň je nechutnýtukový: mastná, tuková škvrna na vodeprimastný (príliš mastný)

    2. natretý al. napustený masťou, mastnotou (op. suchý) • namastenýomastenýpomastenýhovor. mastený: mastný, namastený chlieb; omastené, pomastené, mastené zemiakyprimastný (príliš mastný)

    3. zašpinený nejakou mastnotou (op. čistý) • zamastenýumastený: mastný, zamastený, umastený obruspremastený (preniknutý mastnotou): montérky sú celé premastené od oleja

    4. p. veľký 1 5. p. hrubý 2, neslušný


    omastiť pridať masť do niečoho, potrieť masťou • pomastiťnamastiť: omastiť, pomastiť rezance; namastiť si chlieb, tvárprimastiť (dodatočne al. trocha): jedlo ešte primastila maslompremastiť (dôkladne al. príliš omastiť): premastiť si pokožku; premastené jedlo


    podplatiť úplatkom získať niekoho pre svoje záujmy • podkúpiť: podplatil, podkúpil úradníka, aby dostal výhodykúpiť: spoločnosť si kúpila predstaviteľov konkurencieexpr.: podmastiťpomastiť: musí mu podmastiť, aby bol obchod istýskorumpovať (mravne skaziť podplácaním): mafia skorumpovala súdnictvo


    pomastiť 1. p. omastiť 2. p. podplatiť


    potrieť trením pokryť vrstvou riedkej, roztierateľnej hmoty • natrieť: potrieť, natrieť koláč rozšľahaným vajcomroztrieťrozotrieť (po väčšej al. celej ploche): roz(o)trieť maslo po chlebepomastiťnamastiť (potrieť obyč. niečím mastným): pomastiť, namastiť rožok maslom; pomastiť, namastiť súčiastky stroja olejomnamazať (potrieť mazivom al. niečím mazľavým): namazať pec hlinoupretrieťexpr. postrašiť (zľahka, trocha potrieť): pretrieť farbou zábradlie; postrašiť krajec lekváromponatierať (postupne, na väčšiu plochu al. na viaceré miesta)


    zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiťvyplatiťvyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovostivydaťhovor. vysádzaťhovor. expr.: vysoliťvyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korúnsplatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť domzložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovostipoukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumuodpočítaťzastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosťsubšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za autopodplatiťhovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svojefraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatilipoplatiťposplácať (postupne, v splátkach)

    2. p. doplatiť 2


    pomátaný p. popletený


    popletený pociťujúci, prejavujúci zmätok, chaos v myslení, konaní, reakciách (o človeku); vyznačujúci sa zmätkom, nesúvislosťou, neusporiadanosťou • expr. dopletenýdomotaný: celá je popletená, pomotaná; dopletená, domotaná rečhovor. expr.: pomotanýpomútený: pomotaná, pomútená hlavaexpr.: pomítorenýzmítorený: pomítorená, zmítorená od radostisubšt. zmagorený • dezorientovaný (ktorý stratil orientáciu) • zmätenýexpr.: zmotanýzamotaný: dezorientovaná, zmätená myseľ; zmätené prejavy; zmotaný, zamotaný svetchaotickýneusporiadaný: ťažko vnímali profesorovu popletenú, chaotickú prednášku; chaotické, neusporiadané pomeryhovor. skomolený: skomolené vetybezhlavý (svedčiaci o nelogickosti, neusporiadanosti, nerozumnosti): bezhlavé správaniepomýlený (v dôsledku zmätku nesprávny): vykladal svoje pomýlené názoryexpr.: pomátanýohlúpenýosprostený: celkom je pomátaný, ohlúpený, osprostený z počítanianesúvislý (bez súvislosti, nadväzovania) • roztržitý (prejavujúci nesústredenosť): popletená, nesúvislá, roztržitá odpoveď študentapren. pejor. hotentotský: hotentotská reč


    naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


    pomátať 1. p. naľakať 2. p. zmiasť


    zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatlavykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajiliexpr. vytočiťfraz. vyšinúť z koľajíspliesťpopliesť: spliesť, popliesť protivníka v hrezmotaťpomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalohovor. expr.: zmútiťpomútiťpomátaťzmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozumexpr.: pobalamutiťzbalamutiťobalamutiťobaláchaťzbaláchaťpoblázniťoblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznilzmýliťpomýliťhovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlilasubšt. zmagoriť • expr. zmítoriťkniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smeromexpr.: osprostiťohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostilaexpr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrilazaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zaraziladezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnostikniž. skonfundovaťfraz.: priviesť/dostať do pomykovapriviesť do rozpakov/do zmätku


    blázon 1. duševne chorý, pomätený človek • pomätenecšialenecšialenýhovor. expr. šibnutýsubšt.: cvok • magor • mešuge • debil (človek postihnutý debilitou) • idiot (človek postihnutý idiotizmom) • imbecil (človek postihnutý imbecilitou)

    2. p. hlupák 3. p. pajác 1


    pomätenec p. blázon 1


    bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvárašialenstvošialenosťpomäteniepomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenostihlúpotahlupstvoexpr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutostihlúposťsprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robíexpr. idiotstvohovor. expr.: trafenosťrapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľsubšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina

    2. p. samopaš


    pomätenie p. pomätenosť


    pomätenosť stav duševnej nerovnováhy • pomätenie: pomätenosť, pomätenie myslechoromyseľnosťnenormálnosťabnormálnosťnepríčetnosťbláznovstvobláznivosťšialenosťšialenstvopochabosťhovor. expr.: rapeľšibnutosť: chytajú ho raple


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätenýbláznivýšialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašenýzjašenýzošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutýšľahnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šišiplem-plemsubšt. cvoknutý

    porov. aj slabomyseľný


    nepríčetný ktorý neovláda rozumom svoje konanie; svedčiaci o tom (op. príčetný) • šialenýbláznivý: vyvádzal ako nepríčetný, šialený; nepríčetný, bláznivý revnenormálnyhovor. expr. šibnutý: kričí ako nenormálny, šibnutýhovor. pejor.: vykoľajenývyšinutýtrafenýstrelený: správa sa ako trafený, strelený; mať vykoľajený, vyšinutý výraz tváre; vyšinuté názorypochabýzjašenýpomätený: zúril ako pochabý, zjašený; hľadel pomäteným pohľadomzbavený zmyslovpominutý na rozume: bil okolo seba ako pominutý na rozumepejor. besnýexpr. rozbesnený: behal hore-dole ako besný, rozbesnený


    nerozumný ktorý sa nespravuje rozumom, ktorý sa nedrží rozumu; svedčiaci o tom (op. rozumný) • nemúdry: nerozumná, nemúdra mládež; nemúdre rozhodnutienezmyselný (bez rozumného dôvodu, zmyslu): nezmyselné požiadavky; klásť nezmyselný odporhlúpysprostýkniž. neumný (nemajúci rozum; svedčiaci o slabom rozume; op. múdry): je to ešte iba hlúpe, neumné dieťa; hlúpy, sprostý príkaz; hlúpa neopatrnosťexpr.: bláznivýpochabýzried. pochábeľskýpomätenýsubšt. blbý: uskutočniť bláznivý, pochabý čin; klásť pochabé, pomätené otázkydetinskýdetský (vyznačujúci sa naivnosťou detí): detinské nápadynerozvážnyneuvážený (nie dostatočne premyslený; op. rozvážny, triezvy): nerozvážny, neuvážený skutok; nerozvážne konanieexpr.: nenormálnyšialený (nehľadiaci na možné negatívne následky): mať nenormálne, šialené plány; dopúšťať sa šialených pochabostíexpr. pubertálnyhovor. pejor. somársky: somárska vojna

    p. aj neuvážený


    pomätený p. choromyseľný, bláznivý 1


    pomazať p. zašpiniť


    zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


    cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblakyzastaráv.: skrzskrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčiknár. prez (čo)

    2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranunaprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkounár. prez (čo)

    3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamanianár. prez (čo)

    4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlačes pomocouza pomocipomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýkanár. prez (čo)

    5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výleteza (čoho)v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chlebapočas (čoho)v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovaťod (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsilnár. prez (čo)nespráv. behom (čoho)

    6. p. napriek 2 7. p. vyše 2


    medzi 1. (niečím) vyjadruje miesto al. priestor v strede dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • uprostred (niečoho)naprostred (niečoho)naprostriedku (niečoho): sedel medzi priateľmi, uprostred priateľov; zastal medzi dverami, naprostred, naprostriedku dverípomedzi (čo): prechádzal medzi stromami, pomedzi stromy

    2. (čo) vyjadruje smerovanie do stredu dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • pomedzi (čo): postavil sa medzi, pomedzi účinkujúcichdoprostrednaprostrednaprostriedok (čoho): lopta dopadla medzi hrajúce sa deti, doprostred, naprostred, naprostriedok hrajúcich sa detí


    pomedzi 1. p. medzi 1, 2 2. p. cez 1


    hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranicerozhranierozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmikniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzílínia: demarkačná líniaarch. čierťažvoj. slang. čiara: slúžiť na čiare

    2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranicarozhranierozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocoumedzníkkniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnostikniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrtipredelpriedel: predel storočia, spoločenský priedelpsych. prah: prah vedomia

    3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnostimedza: všetko má svoje medze

    4. p. stôs


    pomedzie p. hranica 1, 2


    hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zónademarkačný: demarkačná čiara, líniamedznýkniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺpcolný: colný priechod

    2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitnýlimitový: hraničné, limitné, limitové hodnotyprahový: prahové veličinystropnýstropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatelepredelovýzlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciáchkritickýkrajnýmedznýmedzníkový: kritický, krajný bod

    p. aj krajný


    pomedzný p. hraničný 1; čiarový, postranný 1


    postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonkyvedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulicaprívesný: prívesný vozíkšport.: pomedznýčiarový (o rozhodcovi)

    2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajnýskrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermipobočnýbočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkamipokútnynečistýkniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány


    rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašurozdláviťpodláviťrozgniaviťpogniaviťrozpučiťpopučiťroztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiakydomliaždiťexpr.: umliaždiťdogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil rukuzadláviťzagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovkyexpr.: zapučiťprepučiťzmliaždiťzmiagaťrozmiagaťpomiagať: pomiagané jahody s cukrompomiesiťrozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlinaroztĺcťpotĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prachrozdrobiťrozmeliťpomeliťrozmrviťpomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chliebrozdupaťrozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromomrozotrieťroztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlaniexpr. domrviťexpr. zried.: rozcápaťrozpagáčiťnár.: rozmliagaťrozmliazgaťrozdegviťdomeliťporozpúčaťporoztláčať (postupne, viac vecí)


    pomeniť p. zmeniť 2, zameniť


    vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčaraťvyčarovaťprečaraťprečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čaraťčarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňaťpopremieňaťpozamieňaťpomeniť (postupne, viac vecí)

    2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúťvybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


    zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v bankezmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť bythovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť číslahovor.: vyčaraťvyčarovaťzačaraťzačarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračkyhovor.: čaraťčarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovaťhovor.: prečaraťprečarovať: prečarali si stoličkypremeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobnékniž. substituovaťnahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti strojapozamieňaťpovymieňaťpomeniťpopremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky


    zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

    2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)


    meno 1. slovo, ktoré všeobecne al. jedinečne pomenúva nejaký jav • označeniepomenovanienázov: aké meno, pomenovanie, aký názov dať novému mostu; huby majú pekné mená, názvyzastar.: nazvanienázvisko

    2. p. povesť 2 3. p. meniny


    názov slovné označenie niečoho • pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mestameno: miestne menozastar. názvisko (Kalinčiak)označenienazvanie: označenie vínnadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavýtitul: kniha vyšla pod titulom Pamätititulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok


    pomenovanie slovné označenie niečoho • názov: pomenovanie, názov obce, ulicemeno: miestne menooznačenie: označenie víntermín (pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru): odborný termín


    osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

    2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

    3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

    4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


    pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otcahovor. okrstiť: okrstili ho až neskôrpomenovaťnazvať: pomenovať, nazvať nové sídliskooznačiť: označil chlapca hanlivým menom


    pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrejpokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovinazvať: ulicu nazvali po známom básnikoviprezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkomkniž. denominovať

    2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvaťoznačiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menomotitulovať: otituloval ho veľkomožným pánomosloviť: Ako vás mám osloviť?povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná panivyhlásiť: vyhlásili ho za zradcuzastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)


    malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

    2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

    p. aj nedospelý

    3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


    nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopecnevysokýneveľkýhovor.: ponižšípomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porastkrátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohamiúzemčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavukrpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pesnízkokmennýzákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloňdrobný (o zvieratách): nízka, drobná zverprízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučkýnizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izbaexpr. prinízky

    2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlonepatrnýzanedbateľnýbagateľnýsotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energieslabýúbohýnedostatočnýpodpriemernýpodnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudínevysokýneveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nárokyzlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálkaprimitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinuzvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášneexpr. prízemný: prízemné správanie

    3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý


    pomenší p. malý 1; nízky 1


    nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starýhovoriť: hovorili jej babkapomenúvaťtitulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docentkniž.: menovaťzvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menomprezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom


    pomenúvať p. nazývať, volať 5


    volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo snaohlášať saohlasovať saozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izbyvyvolávaťvykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

    2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať saohlasovať saozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

    3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domovpozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevuvyzývaťvyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

    4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovaťozývať saohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

    5. používať meno • nazývať: volali ho starkýkniž.: menovaťzvať: vrch zvali Grúňpomenúvaťoznačovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilnéoslovovaťtitulovať (o človeku): titulovali ho pán doktorprezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

    6. p. žiadať 1


    pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer sílrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchproporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetvísúvislosťsúvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis

    2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomerpostojstanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomuprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkyhľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska

    p. aj vzťah


    vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomerznámosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosťrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchspojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkomsúvissúvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosťspätosťzviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životomkniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)


    pomeriť p. udobriť


Pozri výraz POM v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV