Synonymá slova "pole" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 43 výsledkov (1 strana)

  • chotár súhrn pozemkov patriacich k jednej obci • kataster: chotár, kataster obcepole (územie mimo obce): ísť do poľa


    oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhomkrajinakrajkniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajinazónapásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodrevinyareál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivcakončina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónskarevír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revírrezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastlinyzastar.: okres (Štúr)okrštek

    2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruhúseksféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívyodbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomikypole: pracuje na poli vedyodvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemysludisciplína: vlastivedné disciplínyhovor. fachrámec: rámec výrobyodb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahovsvet: citový, myšlienkový svetkniž. ríša: ríša rozprávok


    pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, rolehon (časť poľa): ďatelinový honlán (veľké pole): obilné lánytabuľatablatablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukuricezáhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľanostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapyzem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský)pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdyzastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

    2. p. chotár 3. p. oblasť 2


    oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinulzrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri kniheexpr.: povoliť sipovoľkať sipolebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkalivydýchnuť sihovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalejpospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

    2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdaluvoľniť sa (zbaviť sa napätia)


    polebediť si p. oddýchnuť si 1


    kritický1 ktorý sa vyznačuje objektívnosťou, triezvym uvažovaním; ktorý poukazuje na chyby, nedostatky niekoho al. niečoho (o človeku a jeho prejavoch; op. nekritický) • súdny: našťastie je to kritický, súdny človekobjektívny (op. neobjektívny): kritický, objektívny pozorovateľ, postojnepriaznivýzápornýnegatívny (op. priaznivý, kladný, pozitívny): kritický, nepriaznivý ohlas na knihu; záporná, negatívna recenziapolemický (majúci charakter ostrej kritiky): polemická reč, polemický charakterdiskurzívny: diskurzívne čítanie, diskurzívny čitateľ (op. naivný) • nesúhlasnýodmietavý: ozvali sa aj nesúhlasné, odmietavé hlasy


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    polemický p. sporný, kritický1; ostrý 9


    sporný ktorý môže byť predmetom sporu, pochýb (op. nesporný) • neistý (op. istý) • pochybný (op. nepochybný): sporný, neistý výsledok; pravdivosť dokumentu je sporná, pochybná; pochybný dôkaz (op. spoľahlivý) • diskutabilnýproblematickýpolemický: prijaté závery sú diskutabilné; problematický prípad, polemická otázkakniž. otázny: autorstvo je otázne


    hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


    polemizovať p. protirečiť 1


    protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

    2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


    nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbákťarbavechovor. expr.: babrákbabrošhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušerpejor.: nemehlokyptošgrambľošťapákexpr.: polenodrevodrúktĺkmotovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský)expr. kydaj (Tajovský)expr. kydoň (Hviezdoslav)expr. zried.: ošemeto (Stodola)šiplavechovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč


    poleno 1. p. štiep 2. p. nešikovník, ťarbák


    štiep, štiepa dlhší podlhovastý kus dreva vzniknutý štiepaním: rubači robia štiepypoleno: polená uložené do štôsumetrovicasiahovica (poleno v metrovej dĺžke): dubová metrovica, siahovica


    ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na športexpr.: ťarbavecťapajťapáknekaľavníkmedveďmacomotovidlohovor.: nemotorníknešikovníkhovor. expr.: neogabanecneohrabanecneokresanecneokrôchanecneotesanecpejor.: hebedokvargľanemehlohromotĺkskydoň (Jesenská)hovor. pejor.: ťuťmákťuťoťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • polenodrevolekvár


    oblepiť lepením pokryť dookola al. celú plochu • polepiťolepiť: oblepil, polepil škatuľu obrázkami; polepiť, olepiť plot plagátmipoobliepaťpooblepovať (postupne, viac vecí)


    polepiť 1. lepením pripevniť (postupne, viac vecí) • nalepiť: polepiť, nalepiť známky na listyponaliepaťpopriliepaťponalepovaťpoprilepovať: ponaliepať, popriliepať plagáty na múr

    2. lepením spojiť, opraviť (postupne, viac vecí) • pozalepovaťpozlepovaťpozliepať: skúša polepiť, pozalepovať diery v stene; pozliepal rozbité kúskyzlepiť: zlepiť roztrhnutý list v knihe

    3. p. oblepiť


    napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

    2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

    3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

    4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

    5. p. usmerniť 1


    polepšiť 1. p. zlepšiť 2. p. napraviť 2, 3


    zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniťzdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup prácezakostniť: zakostniť výrobusubšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopispolepšiťzried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšilizveľadiťpovzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobuzmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosťpozdvihnúťdvihnúťzdvihnúťzvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľuduprehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdiumodb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódyskultivovaťvybrúsiťvycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyknapraviť: napravil si náladu hudbouozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti


    polepšiť sa stať sa výhodnejším, priaznivejším (op. zhoršiť sa) • zlepšiť sa: podmienky bývania sa nám polepšili, zlepšiliupraviť sanapraviť sa: zdravotný stav sa po liečení upravil, napravilpopraviť sa: po dažďoch sa obilie trocha popravilohovor. expr. umúdriť sa: počasie sa nechce umúdriťhovor. expr. učlovečiť sa (stať sa morálne lepším) • skultivovať sa: jeho jazykový prejav sa skultivoval


    nápravnovýchovný týkajúci sa nápravnej výchovy: nápravnovýchovný ústavhovor.: nápravnýpolepšovací


    lepšiť sa stávať sa lepším • zlepšovať sa: počasie sa lepší, zlepšujepolepšovať sanaprávať sa: chlapec sa v škole pomaly polepšuje, naprávapoprávať sa


    zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť saskvalitňovať sazdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilonapredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovaniepolepšovať sapoprávať sapopravovať sasubšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, poprávazveľaďovať sapovznášať sapozdvihovať sadvíhať sazvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšujeprehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacujeozdravovať saozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravievahovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdrujekultivovať sacibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí


    poleptať leptaním poškodiť, narušiť • rozleptať: kyselina poleptala, rozleptala kožu, sklorozrušiť: hrdza rozrušila kov


    lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovaťpoletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľomvznášať sanadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakochexpr. brnkaťzried.: frnkaťfrngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkouexpr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavyexpr. bŕkaťzried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu

    2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2


    prášiť sa vznášať sa v drobných čiastočkách (obyč. o prachu): neos. na stavbe sa prášivíriť sa: na ceste sa víri prachkúdoliť saexpr. kudliť sa (valiť sa v kúdoloch): za autami sa kúdolil, kudlil prachexpr. kúriť sa: len sa tak za nimi kúrilopoletovaťpadať (o snehu): práši sa, poletuje, padá drobný sniežik


    šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sarozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieťrásť: kriminalita bujnie, rastie

    2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať saprenikaťplaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzaťvychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť saviaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť saťahať satiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

    3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať satradovať sadediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

    4. p. hovoriť 1


    viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

    2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


    vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výškyletieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom

    2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmlaplávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchupoletovaťpoletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavynadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemouplachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orollietať: v jesennom vetre lietalo babie leto

    3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2


    poletovať, poletúvať 1. p. lietať 1 2. p. vznášať sa 2 3. p. viať 2


    glazúra 1. povrchová sklovitá lesklá vrstva na keramickom výrobku • sklovinaglieda: popraskaná glazúra, sklovinaemail (lesklá náterová farba) • hovor.: oblievkapoleva

    p. aj povlak

    2. p. poleva 1


    poleva 1. prípravok na polievanie tort, múčnikov, cukroviniek a pod. • hovor.: glazúraoblievka: múčnik s citrónovou polevou, glazúrou

    2. p. glazúra 1


    ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečenekniž. al. zastaráv. onemocnieťhovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorelaexpr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreliexpr. zried. rozchoravieť saexpr. zaľahnúťobľahnúťuľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahnehovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeňzried. zachorieť (Tatarka)pochorieť (postupne, viac osôb)


    poležať si p. pospať si 1, 2


    pospať sizried. pospať 1. chvíľu (obyč. s pôžitkom) sa oddať spánku • expr.: schrupnúť sischrapnúť si: poobede si rád pospí, schrupne; poobedovali a pospali, schrapli siexpr.: podrichmať sipochrápať si: od únavy si pri televízii aj podrichmala, pochrápalazdriemnuť sipodriemať siexpr.: podriemkať sipochrapkať si (na chvíľu sa ponoriť do čiastočného spánku) • expr. zakľuckať si (pospať si spúšťajúc hlavu) • det. al. expr.: pospinkať sipobúvať sipobuvinkať sipobuvičkať si: dieťa si pri fľaške aj pospinkalo, pobúvalopoležať si (chvíľu si ľahnúť a obyč. si pospať)

    2. do vôle sa oddať spánku • vyspať sa: v nedeľu si vždy poriadne pospí, poriadne sa vyspíhovor. expr. potiahnuť si: potiahol si do deviatejexpr.: podrichmať sipochrápať si: keď si poriadne podrichmem, pochrápem, budem v poriadkupoležať si (do sýtosti ležať a spať): dobre som si poležaldet. al. expr.: pospinkať sipobúvať sipobuvinkať sipobuvičkať si


    ležato rovnobežne s vodnou hladinou, vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy • naležato, pís. i na ležato, ležmo: fľaše daj do tašky ležato, naležato; chladničku nie je vhodné prepravovať ležmoležiačkypoležiačky: skriňu museli prenášať ležiačky, poležiačkyvodorovnehorizontálne: vodorovne, horizontálne pripevnená súčiastka


    ležiačky 1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívajúc vo vodorovnej polohe • poležiačkyležmo: rád sa učí ležiačky, poležiačky; ležmo vykonáva rozličné posilňovacie cvikyv ľahu: streľba (po)ležiačky, v ľahu na terčnespráv. v leže

    2. p. ležato


    poležiačky 1. p. ležiačky 1 2. p. ležato


Pozri výraz POLE v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV