Synonymá slova "podla" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 24 výsledkov (1 strana)

  • po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto

    2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cezza (koho, čo)počasv priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov

    3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na voduhovor. o: zašiel k nám o radu

    4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom

    5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcérao (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu

    6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho)v zhode sv súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou

    7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po horepočas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky

    8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • nav: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše

    9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa

    10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády

    11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou


    podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob al. mieru • v zhode sv súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiáchv duchuv zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákonahovor. à la (franc.): česal sa à la Napoleonzastar. dľa

    2. (čoho) vyjadruje pôvod • po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi

    3. p. vedľa 3, pozdĺž 2


    pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžnehovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľpoet. zdĺž (Hviezdoslav)

    2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľavedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potokaokolo (čoho)pripopri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličkypodľa (čoho): podľa železnice tečie riekapo boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle


    vedľa 1. v tesnej blízkosti, v susedstve • povedľa: je to hneď tu vedľa, povedľa

    2. v istej vzdialenosti od určeného bodu al. ohraničeného priestoru • bokommimo: strela išla vedľa, bokom; lopta dopadla mimo

    3. (koho, čoho) vyjadruje miestnu blízkosť niekoho al. niečoho; vyjadruje výskyt v spoločnosti niekoho • povedľa (koho, čoho): posadali si vedľa, povedľa náspri (kom, čom): zastal vedľa chlapcov, pri chlapcochpopri (kom, čom)pozdĺžpodľa (koho, čoho): popri rieke, pozdĺž, podľa rieky rastú vŕby; vyrastali vedľa seba, popri sebepo boku (koho, čoho): po boku ostatných sa zdal malý

    4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie v blízkosti niekoho, niečoho • povedľa: lopta preletela vedľa, povedľa bránkymimopomimo (koho, čoho): prešiel mimo, pomimo nás bez pozdravupopri (kom, čom): kameň mu prefrkol popri hlaveokolo (koho, čoho): cesta vedie vedľa, okolo jazera

    5. p. okrem 2


    skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • faktickynaozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajskynaozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovoopravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnostireálneobjektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

    porov. aj skutočný 1

    2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutkuozajnaozajveru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnostipopravdevlastnepodľa pravdypopravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíistoisteistotnezaistezaručenenepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

    3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


    vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál


    asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

    2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


    pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

    2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


    dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlahazem: papier spadol na zemzastaráv. dlažba


    podlaha p. dlážka, zem 3


    zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zemezemeguľa: obísť celú zemeguľusvet: cesta okolo svetaglóbus

    2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zempevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšisucho: pohyb na mori i na suchu

    3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zemedlážkapodlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

    4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zempôda: obrábať pôduhlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zeminakniž. prsť: prsť z bojiska

    5. p. pole 1 6. p. štát


    oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

    porov. aj holdovať

    2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

    3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


    poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

    2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

    3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


    podľahnúť 1. utrpieť porážku v boji, v súperení: podľahnúť nepriateľovej presilebyť porazenýbyť premožený: víťazi neboli nikým porazení, premoženípoddať sa (v boji, v súperení priznať porážku): po dlhom boji sa nakoniec poddaliprehrať: reprezentanti prehrali v boji o finále

    2. dať sa ovládnuť, opanovať niekým, niečím • podvoliť sa: dievča podľahlo, podvolilo sa matkinmu naliehaniupodrobiť sapodriadiť sa: úplne sa podriadila spôsobu životapoddať sa: nevydržali a poddali sa jeho argumentomoddať sa: celkom sa oddala strachu z choroby


    podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nichpristaťpristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromisustúpiť: po dlhej hádke ustúpilpoddať sapodrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom?dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajúpodľahnúť: podľahli po dlhom presviedčanízastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznúkniž. zried. podčiniť sazried. uvoliť sa


    prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

    2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

    3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

    4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

    5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    podláviť 1. dlávením upraviť • popučiťpomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašupogniaviťexpr. pomiagať: pomiagané jahody s cukromrozmliaždiťrozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hroznoporozpúčaťporozmliažďovať (postupne, viac vecí)

    2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť • pošliapaťpomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovociapochodiťpostúpať: postúpať priesadyzošliapaťušliapaťexpr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvetypogniaviť: pogniaviť húsencezdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadkydodláviťdogniaviťdostúpaťdošliapať (silno podláviť al. podláviť väčšie množstvo)

    3. p. zaškrtiť 1


    pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapaťzošliapaťušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná trávapostúpať: postúpať vysiatu hriadkupochodiťpobehaťposkákaťexpr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehupodupaťudupaťzdupaťubiťexpr.: udupkaťzdupkaťzdupčiťzdepčiťzdepsiťzdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obiliepodláviťzdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipánypogniaviťdostúpaťdodláviťdogniaviťdošliapať (silno, väčšie množstvo)

    2. p. zneuctiť 1


    rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašurozdláviťpodláviťrozgniaviťpogniaviťrozpučiťpopučiťroztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiakydomliaždiťexpr.: umliaždiťdogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil rukuzadláviťzagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovkyexpr.: zapučiťprepučiťzmliaždiťzmiagaťrozmiagaťpomiagať: pomiagané jahody s cukrompomiesiťrozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlinaroztĺcťpotĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prachrozdrobiťrozmeliťpomeliťrozmrviťpomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chliebrozdupaťrozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromomrozotrieťroztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlaniexpr. domrviťexpr. zried.: rozcápaťrozpagáčiťnár.: rozmliagaťrozmliazgaťrozdegviťdomeliťporozpúčaťporoztláčať (postupne, viac vecí)


    stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúťzovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke listpritlačiťpritisnúťpotlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť pákupristúpiť (nohou): pristúpiť brzdupostláčaťpostískaťpotískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusustľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáčsploštiťexpr. stľapčiťspľaštiťhovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šatyexpr.: zgniaviťzdláviťpodláviťzmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená trávatech. skondenzovať: skondenzovať paruodb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes


    zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

    2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

    3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


    zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

    2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV