Synonymá slova "poť" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1179 výsledkov (10 strán)
-
zaplátať prišitím záplaty sceliť al. opraviť • poplátať: zaplátať, poplátať diery na nohaviciach; zaplátala, poplátala deťom šaty • hovor.: zalátať • polátať • zafľakovať • pofľakovať: zalátala, zafľakovala dieru na lakti kusom kože • zašiť • pozašívať (viacero vecí): zašila, pozašívala, čo bolo treba na bielizni opraviť • zaštopkať • poštopkať (štopkaním sceliť al. opraviť): zaštopkať diery na ponožkách; poštopkať deťom pančuchy, rukavice • prilátať (prišiť záplatu)
poštovné poplatok za dopravu poštovej zásielky • porto: porto platí príjemca • zastar. listovné
poštrkávať, poštrkovať p. štrkať
poštuchávať p. štuchať
strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero
2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)
štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugať • žďuchať • ďugať • žďobať • dlbať • durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma! • strkať • drgať • expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami • expr.: ďobať • ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom • expr. rýpať: rýpal do nás lakťom • nár.: klmať • štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali • expr. poštuchávať • postrkávať (chvíľami)
poštuchnúť p. sotiť 1
sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kúta • strčiť: strčili ho z lavice dolu • štuchnúť • buchnúť • drgnúť • expr.: džugnúť • durknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkol • expr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izby • posotiť • postrčiť • poštuchnúť • podrgnúť • expr. podžugnúť (trochu sotiť)
2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôl • expr.: šupnúť • šuchnúť (rýchlo)
p. aj hodiť
poštvornožky p. štvornožky
štvornožky s rukami i nohami na zemi • poštvornožky: štvornožky, poštvornožky liezol po koberci
pošuchávať, pošuchovať p. šúchať 1
pošumievať p. šumieť
šumieť vydávať al. spôsobovať zmes rozličných zvukov zlievajúcich sa do jemného a obyč. príjemného zvukového toku • expr.: šumotať • šumotiť: hora, rieka, vietor, víno šumí; mohutné vody šumocú, dážď šumotí • expr. ševeliť (slabo šumieť): tráva ševelí • šušťať • šuchotať • šelestiť (pri pravidelne sa opakujúcom zvuku): lístie šuští, šuchoce; stromy šelestia • pošumievať (chvíľami slabo šumieť)
pošuškávať p. šepkať 1
šepkať 1. hovoriť šeptom (potichu, nezvučne al. tajnostkársky; op. kričať) • šeptať • šuškať: šepká, šepce, šušká mu do ucha novinu; šepce sa, šušká sa, že je vážne chorý • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať: Nešepoc, nešušoc, hovor nahlas! • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť: dievčence si čosi v kúte šušúkajú, šepolia • pošepkávať • pošeptávať • pošuškávať: stále si s priateľkou čosi pošepkávajú; nedá sa to zatajiť, pošuškávajú si o tom všetci
2. druhému pomáhať pri odpovedi, pri reprodukovaní niečoho, napr. látky, textu a pod. (obyč. žiakovi v škole, hercovi a pod.) • šuškať • našepkávať • našeptávať • našuškávať • napovedať • navrávať (naznačovať odpoveď): šepká, šušká mu látku zo zemepisu; šepkár šepká, našepkáva hercovi zabudnutý text; Deti, nesmiete šepkať, napovedať!
p. aj nabádať
pošušky p. šeptom
pošušlávať p. šušlať 1
šušlať 1. zle vyslovovať sykavky • pošušlávať (trocha šušlať): dieťa ešte šušle, pošušláva
2. p. šušťať
pošva 1. anat. svalová trubica rodidiel • anat. vagína
2. p. puzdro
puzdro pevná schránka, obal na uloženie a ochranu • hovor. futrál: puzdro, futrál na okuliare • sumka (malé kožené puzdro na náboje) • pošva (aj puzdro na zbraň): puzdro, pošva šľachy; zasunúť šabľu do pošvy • kniž. zastar. etui: drevené etui (Vajanský)
predpoklad 1. niečo nevyhnutné na utvorenie al. existenciu niečoho • podmienka: predpoklady, podmienky spokojného života; za predpokladu, že…, pod podmienkou, že… • požiadavka: spĺňať požiadavky modernej kuchyne • očakávanie: výsledok bol podľa očakávania dobrý • danosť • vloha • schopnosť: nemá na to psychické danosti; umelecké vlohy, schopnosti • výpočet (predpoklad možného zisku a pod.): sklamal sa vo svojich výpočtoch • zastar. vymienka: pôjdem s tebou s jednou výmienkou (Jégé)
2. p. domnienka
vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiť • odhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziť • predsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo
2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľa • požiadavka: presadiť svoju požiadavku • želanie • prianie: plniť niečie želanie, prianie
3. možnosť slobodného rozhodovania • voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkom • sloboda
4. p. nálada 1 5. p. medzera 1
žiadosť 1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada • požiadavka (naliehavá žiadosť): predniesť svoje žiadosti, požiadavky • požiadanie: urobil to na otcovo požiadanie • prosba (úctivá žiadosť): prosba o odpustenie • hist. prosbopis (úradná písomná žiadosť) • petícia (písomná žiadosť občanov): podať petíciu
2. p. túžba
poúčať, poučovať p. napomínať
poúkradky p. ukradomky
požartovať (si) p. zažartovať (si)
zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účet • zavtipkovať (si) • povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si) • pošpásovať (si) • zahalaškovať (si) • pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatami • zafigľovať (si) • pofigľovať (si) • zavystrájať si • zašantiť si • zanezbedníčiť si • zavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence
požehnane p. veľa
veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej
požehnávať p. žehnať 1, 2
svätiť 1. cirkevným obradom robiť posvätným, vykonávať posvätné obrady • posväcovať • posviacať: svätiť, posväcovať vodu, veľkonočné jedlo • požehnávať (dávať požehnanie, aby niečo získalo Božiu priazeň): kňaz požehnáva novomanželov • vysviacať (robiť posvätným al. robiť oprávneným vykonávať kňazský úrad): vysviacať kostol, kňaza
2. slávnostne si pripomínať pamiatku, výročie niekoho, niečoho • oslavovať • sláviť: svätiť, sláviť Kristovo narodenie; oslavovať meniny • uctievať (prejavovať úctu slávnostným spôsobom): pamiatku básnika uctievame recitáciami z jeho diela
3. prejavovať niečomu, niekomu úctu obradmi, zvykmi, pracovným voľnom a pod. • zasväcovať: svätiť, zasväcovať nedele, sviatky
žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželov • prežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva
2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutie • požehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobro • vzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhode • kniž. velebiť: velebí odvahu ľudu
poželať p. zaželať
zaželať vyjadriť želanie, aby sa niekomu niečo stalo, splnilo (obyč. niečo dobré) • zapriať • popriať • zastaráv. poželať: zaželať, zapriať niekomu šťastnú cestu; poželali, popriali sme im dobrú chuť • zažičiť: nikdy nikomu nezažičil zlé • hovor. zavinšovať: zavinšovať hojnosť Božieho požehnania
poženštiť sa p. zoženštieť
zoženštieť nadobudnúť vlastnosti typické pre ženu • zženštieť • zoženštiť sa • poženštiť sa: dievča už zoženštelo; pejor. zoženštený chlap • pejor.: zbabštieť • zbabieť • zbabiť sa (o mužoch) • zjemnocitnieť • zjemnieť (stať sa jemnocitným, jemným ako žena)
požiadanie p. žiadosť 1
požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenku • kniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galéria • polit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenanie • zastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovar • porozpožičiavať • rozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom
prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)
2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku
požičať si vyžiadať si a dostať niečo od niekoho na istý čas (na dočasné používanie) • vypožičať si: požičať si, vypožičať si v požičovni auto; požičať si, vypožičať si od suseda pero • kniž. zapožičať si (úradne, obyč. vo veľkom si požičať): zapožičať si od mesta pozemok • zadlžiť sa (požičaním si narobiť dlhy): podnik sa priveľmi zadlžil
vypýtať 1. pýtaním získať, dosiahnuť • vyžiadať (si): vypýtať, vyžiadať si tlačivo • expr.: vyžobrať • vyžobroniť • vydrankať (úctivo, ponížene vypýtať): vyžobral, vydrankal od známych bicykel pre syna • požičať si • vypožičať si (vypýtať si na istý čas): šla si požičať k susedom ocot
p. aj vyprosiť
2. požiadať o súhlas so sobášom, s tancom a pod. • popýtať: už dievča od rodičov vypýtal; vypýtať, popýtať dievku do tanca • požiadať o ruku (vypýtať za ženu)
požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať • žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyz • zožierať: húsenice zožierajú lístie • rozožierať • rozkladať • rozleptávať • ničiť • hubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivo • pohlcovať • míňať • spotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu
požiť 1. p. zjesť 2. p. vypiť 1
vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do seba • kniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutín • užiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačno • popiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popili • expr.: prevrátiť (do seba) • vsúkať (do seba) • vysúkať • vyzunknúť • vydurknúť • vylúpnuť • vyhŕknuť • vydúchnuť • vyhltnúť • vychlipnúť • vyglgnúť • vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihne • expr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dna • vysŕkať • vysrkať • vysrknúť • vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dna • expr.: vystrebať • vyslopať • vychľastať • vylogať • vyglgať • vylôchať • vylúchať • vydúchať • vychleptať • vychloptať • vychľaptať • vychlípať • vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať • vycicať • vycucať • vyťahať • vytiahnuť • vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať • vydudať • expr.: vycickať • vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vína • dopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť víno • povypíjať (postupne) • expr.: postrebať • poslopať • pochľastať • pochleptať • pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)
2. p. vpiť
zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)
p. aj zajesť si
požiť sa p. uživiť sa
uživiť sa mať schopnosť zaobstarávať si životné potreby, obživu • kniž. obživiť sa: z platu sa ledva uživili, obživili • vyživiť sa: vedeli sa vyživiť statočnou prácou • prechovať sa • vyžiť (byť schopný žiť z istého materiálneho základu): prechová sa vlastnou prácou; vyžili z vlastnej úrody • vyjsť • vydržať • vystačiť (prejaviť hospodárnosť s niečím nevyhnutným na živobytie): vyjdeme, vydržíme, vystačíme aj s málom; vydržíme s tým, čo dostaneme • preživiť sa (uživiť sa s minimálnymi prostriedkami): ako tak sa v zime preživil • zastar. požiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (príslovie)
požívač p. pôžitkár
pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačník • požívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkom • rozkošník • vychutnávač • zmyselník • hýrivec • hedonista • epikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistu • labužník • maškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotník • gurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený sveták • pejor. zastar. svetár (Dobšinský) • expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamender • pejor.: bruchopasník • bonviván • kniž.: faun • satyr • chlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker
p. aj maškrtník
požívačníctvo p. pôžitkárstvo
pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvo • požívačstvo • rozkošníctvo • vychutnávačstvo • zmyselnosť • hýrivosť • hedonizmus • epikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvom • labužníctvo • maškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvo • často pejor.: svetáctvo • svetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvo • pejor. bruchopasníctvo • subšt. fajnšmekerstvo
požívačník p. pôžitkár
požívačný, požívačský p. pôžitkársky
požívačstvo p. pôžitkárstvo
poživkávať si p. žiť 2
žiť 1. byť v stave života • byť nažive • byť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živý • dýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchať • hovor.: existovať • jestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje
2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostne • vychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantný • zastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v raji • hovor. existovať: naučiť sa spolu existovať • mať sa • vodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobre • expr. poživkávať si (príjemne si žiť)
3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodku • hovor.: jestvovať • existovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?
4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa
požmúračky p. slepo 1
slepo 1. so zavretými očami, bez pozerania • poslepiačky • slepiačky: slepo, poslepiačky chytila matku za ruku; slepiačky podišiel k dverám • hovor. žmúračky • požmúračky: žmúračky, požmúračky prešiel celú chodbu • zastaráv. nevidomo: nevidomo sa pozerať • nár.: poslepačky • slepačky
2. neprejavujúc záujem • nevšímavo • ľahostajne • apaticky: slepo, nevšímavo prešiel okolo nás; ľahostajne, apaticky sa pozeral okolo seba
3. bez rozmýšľania, bez uváženia, bez rozvahy • naslepo • voslep: slepo, naslepo sa predieral cez kriaky; voslep rúbal okolo seba • nerozmyslene • nerozvážne • neuvážene: nerozmyslene, nerozvážne sa pustí do každého súboja; koná slepo, neuvážene • bezmyšlienkovite: slepo, bezmyšlienkovite splní každý rozkaz
porov. aj slepý 2
požmurkávať, požmurkovať 1. p. žmurkať 1 2. p. blikať
požrať 1. p. zjesť 2. p. rozložiť 4
rozložiť 1. dať vedľa seba • rozmiestiť • rozmiestniť • rozstaviť • rozostaviť: rozložili, rozostavili nábytok po izbe • poklásť • rozklásť: pokládla veci na posteľ • porozkladať • expr. porozťahovať (postupne, na viacero miest): porozkladať taniere po stole; porozťahovať hračky po izbe
2. niečo zložené dať do rovnej plochy • rozostrieť • rozstrieť • rozprestrieť • prestrieť: rozložiť, rozostrieť noviny; rozprestrieť dáždnik • roztiahnuť: roztiahnuť deku na trávu • rozvinúť: rozvinúť plachtu • rozostlať (rozložiť periny): rozostlať posteľ • expr. rozvaliť: rozvalil tri snopy • zried. rozvetviť (Hviezdoslav) • porozkladať • porozprestierať • porozťahovať • porozostielať (postupne, viac vecí)
3. rozdeliť na časti • rozobrať: rozložiť, rozobrať prístroj • rozčleniť (členením): autor rozčlenil kapitolu na viac častí • analyzovať • rozanalyzovať (rozložiť analýzou): detailne analyzovať vedecký problém • dekomponovať • disociovať (rozložiť na zložky): dekomponovať zlúčeninu • chem. rozštiepiť
4. spôsobiť rozklad • rozvrátiť • zničiť: rozložili, zničili celú organizáciu • dezorganizovať • zdezorganizovať • destabilizovať: dezorganizovať, destabilizovať pracovnú morálku • rozožrať • rozžrať • rozleptať (rozložiť leptaním): roztok rozožral dlážku • požrať (o hrdzi) • rozrušiť: hrdza požrala, rozrušila karosériu • hovor. vyžrať (žraním rozložiť): kyselina vyžrala tkanivo
5. p. roztiahnuť 3 6. p. založiť 5
požuť, požuvať p. pohrýzť 1, rozhrýzť, rozžuť
pôžitkársky ktorý sa oddáva pôžitkom, svedčiaci o pôžitkárstve • požívačný • požívačský • požívačnícky: pôžitkársky, požívačný, požívačský, požívačnícky človek • vychutnávačský: vychutnávačské sklony • rozkošnícky: rozkošnícky život • labužnícky (i pren.) • maškrtný • gurmánsky • expr. lakotný (ktorý sa vyžíva v jedle): labužnícka, maškrtná, gurmánska, lakotná povaha; sledoval dievča s labužníckym výrazom v tvári • pejor.: konzumný • konzumentský (zacielený iba na spotrebu, na materiálne hodnoty): konzumná, konzumentská spoločnosť; konzumentský egoizmus • svetácky • pejor. bonvivánsky (ľahkomyseľne sa oddávajúci svetským pôžitkom): svetácky, bonvivánsky typ človeka • hedonický • hedonistický • epikurejský (vyžívajúci sa v pôžitkárstve, vyhľadávajúci slasť a rozkoš) • chlipný (vyhľadávajúci, oddávajúci sa telesným pôžitkom): chlipný muž, pohľad • subšt. fajnšmekerský
skrčene so skrčenými nohami al. skrčeným telom • skrčmo: skrčene, skrčmo preskočil cez debnu • expr.: učupene • čupiačky • počupky • počupiačky • kvočiačky • kvočiac: učupene, čupiačky zostala v kúte • prikrčene: skrčene, prikrčene zastal pred oblokom • schúlene • skrútene: skrčene, schúlene ležal na dlážke • zhrbene (zohnuto v chrbte): zhrbene sedieť
spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločne • pospolu • vedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vedno • kolektívne • hromadne • kniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadne • dohromady • dovedna • dokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekoch • vovedne • vovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazoch • pohromade • hovor.: pokope • nakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakope • zastar. spolne (Hviezdoslav) • fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na fronte • vzájomne • navzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemecky • fraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou
2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromady • dovedna • dokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopy • vedno • vovedne • vovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prasce • celkove • celkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat koní • súhrnne • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum] • odb.: úhrnne • úhrnom • zastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisíc • vcelku • en bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en bloc • hovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korún • hovor. bajzom • nár. expr.: pajzom • fajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiat • zastar. spolne • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom
3. p. súčasne 1, zároveň 1
streliť 1. vypustiť strelu zo strelnej zbrane • vystreliť • vypáliť: (vy)streliť z pušky; (vy)strelil, vypálil na zajaca • expr.: buchnúť • rachnúť: rachol z revolvera
2. usmerniť strelu do siete, do koša (v loptových a pod. hrách) • vstreliť • vsietiť (streliť do siete) • šport. publ. dať: streliť, vsietiť, dať gól, kôš • kopnúť (nohou): kopol už tretí gól
3. expr. dať úder do tváre (rukou) • dať zaucho • dať facku • expr.: vylepiť • vlepiť: strelím, vylepím ti jednu, ak neposlúchneš; dal mu zaucho, facku za odvrávanie • expr.: struhnúť • vsotiť • vpáliť: Struhni mu, facni mu jednu!; vsotil mu poza uši • fraz.: dať poza uši • dať po hlave
4. p. zastreliť 5. p. predať 1 6. p. prdnúť 7. streliť si p. utiahnuť si
vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát
2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiť • streliť • vypáliť • vpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za uši • expr.: vsotiť • vraziť • vyťať • vytnúť • vysoliť • vsoliť • zasoliť • zavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesím • fraz.: dať poza uši • dať po hlave • expr.: struhnúť • fuknúť • facnúť • fľasnúť • fľasknúť • plesnúť • plesknúť • pľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústach • expr.: švacnúť • šustnúť • šuchnúť • šupnúť • lupnúť • luznúť • liznúť • hlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška) • povyliepať • povylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava
šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákom • švihať • plieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčom • šľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičom • expr.: šibkať • pošibkávať • pošibávať • svižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostom • bičovať • kniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokov • nár. šmihať • expr. šprihať: blesky šprihajú • biť • udierať • bubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov
2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1
škodovať prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodu • mať ujmu • byť poškodený: pri predaji domu škodoval, mal škodu, ujmu; na tohtoročnej úrode sme škodovali, boli sme poškodení • tratiť • strácať • prerábať: pri výmene bytu tratíme, strácame; takým spôsobom obchodoval, že veľa ráz prerábal
tratiť 1. ostávať bez nejakého predmetu (pri nepozornej, neopatrnej manipulácii) al. bez súčasti tela, bez duševnej al. inej danosti • strácať: je zábudlivý, tratí, stráca veci; tratí, stráca zuby, vlasy, pamäť • vytrácať (o predmetoch): vytráca všetko z vrecka • prichádzať o niečo: prichádza o všetky svoje sily
2. prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodu • mať ujmu • byť poškodený • škodovať • prichádzať o niečo: tratiť, škodovať peniaze; prichádzať o výhody • strácať • prerábať: na všetkom iba strácame, prerábame
špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky
2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa
3. p. haniť
štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípu • pichať • bodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajú • hrýzť • hovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerú • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)
2. spôsobovať pálčivú bolesť • páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazyku • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)
3. pociťovať pálčivú bolesť • páliť • bolieť • pichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetla • špieť (bolestivo svrbieť): rana špie • nár. štichať
štrkať pri náraze tvrdých (obyč. kovových) predmetov vydávať nie veľmi intenzívne krátke tupé zvuky; spôsobovať takýto zvuk • štrkotať • hrkať • hrkotať: peniaze vo vrecku štrkajú; štrká, štrkoce s kľúčmi; v škatuľke niečo hrká; hrkotať riadom • nár. expr.: žbrnkať • žbrkať • žbrnkotať • žbrkotať: vedľa čosi žbrnkoce • šramotať • šramotiť (o nepravidelnom zvuku): myši v komore šramocú • expr.: harašiť • harasiť: kľúče v ruke harašia • poštrkávať • poštrkovať (chvíľami slabo štrkať): kľúče vo vrecku poštrkávajú
porov. aj štrngať
štrngať pri náraze kovových, sklených a pod. predmetov vydávať zvonivý krátky zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngotať: podkovičky, poháre štrngajú, štrngocú; štrngať ostrohami • rinčať (o ostrom zvuku): rozbité sklo rinčalo • expr.: brinkať • brinčať • brnkať • brnkotať (jemne): brinkať, brinčať príborom, reťazami; ostrôžky brnkajú • cvendžať • cvengotať • cengať • zried. cvengať: meče, zbrane cvendžia; cengá pohármi, mincami • zvoniť: poháre krásne zvonia; zvoní vidličkou o tanier • nár. strundžať (Figuli) • expr. poštrngávať (chvíľami slabo štrngať): poštrngávať pohármi
šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpou • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefou • drhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakom • mädliť • mydliť • kniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si ruky • expr.: pošuchávať • pošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku
2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotať • expr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučami • ťahať • vliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo
3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľať • pigať: chlapci šúchali, šúľali guľky
ťarchavý (iba v ženskom rode ťarchavá; ktorá nosí plod, ktorá bude rodiť; pren. i v mužskom rode) • tehotný • samodruhý • fraz.: v druhom stave • v inom stave • v požehnanom stave: je v druhom stave • lek. gravidný: ťarchavá, tehotná, samodruhá, gravidná žena • expr. obťažkaný • nár.: hrubý • ťaršený
uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sa • poľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčí • neos.: obľahčiť sa • odľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčilo • odľahnúť • zried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčie • uvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
volať sa mať meno • nazývať sa • kniž.: menovať sa • zvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očová • hovor. zastar. písať sa • fraz. niesť meno po niekom/niečom
všade označuje súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste, na každé miesto • všadiaľ: všade, všadiaľ zostali stopy po požiari; pochodili spolu všade, všadiaľ • kdekoľvek • hocikde • hockde • hovor.: bárkde • bárskde (vyjadruje aj rozmanitosť a ľubovoľnosť): kdekoľvek, hoc(i)kde sa cíti lepšie ako doma; bár(s)kde po zemi boli knihy • fraz.: na každom kroku • po všetkých kútoch
vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôli • ulahodiť • uhovieť: nik mu neulahodí, neuhovie • zlahodiť • polahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodila • prilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníka • vyplniť • splniť: vyplní, splní všetky ženine rozmary • zadostiť • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť
začiatkom (čoho) vyjadruje čas v prvej fáze istého časového úseku (op. koncom) • na začiatku (čoho; op. na konci): začiatkom, na začiatku leta bývajú veľké horúčavy • kniž.: počiatkom • na počiatku: vráti sa až počiatkom zimy
zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiť • vyplatiť • vyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovosti • vydať • hovor. vysádzať • hovor. expr.: vysoliť • vyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korún • splatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť dom • zložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovosti • poukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumu • odpočítať • zastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosť • subšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za auto • podplatiť • hovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svoje • fraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatili • poplatiť • posplácať (postupne, v splátkach)
2. p. doplatiť 2
žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)
2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?