Synonymá slova "pošt" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 410 výsledkov (4 strán)

  • zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiťnaplašiťpostrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbounaľakaťpoľakať: deti naľakať, poľakať trestompohroziť (hladovkou) • odplašiťodstrašiťodohnaťodpudiťzapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    postrašiť sa p. naľakať sa


    postrážiť p. zavarovať 1


    zavarovať 1. podržať stráž nad niekým, niečím • povarovaťdať pozordozrieťdohliadnuť: zavarovala som priateľke dieťa; dala som pozor, dozrela som, dohliadla som priateľke na dieťapostrážiťhovor.: pomerkovaťprimerkovať (kratší čas): postrážiť deti, husi; Pomerkuj mi, primerkuj mi kone!hovor. zastar. zavartovaťnár. zastar. zverestovať

    2. p. obrániť, ochrániť


    pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavoupohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkouexpr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístímpomknúťpomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňapotisnúťpotlačiťposunúťpošinúťpošuchnúťhovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňupostrčiťposotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

    2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • maťkniž. primaťpriviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikaťprinútiťdonútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevuexpr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporuexpr.: poduriťpodurkaťpopohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusupovzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

    3. p. dojať 1


    postrčiť p. posunúť 1


    posunúť 1. vykonať niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť: posunúť, pošinúť stolček k nohámpomknúťpomyknúť: pomkol si nohu o kúsok ďalej; pomknúť, pomyknúť klobúk do čelapošmyknúť: pošmykne tanier ďalejpošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť vedro do kútazried. posúvnuť: posúvnuť niekoho aj so stoličkoupotisnúťpotlačiť (tlakom): potisnúť, potlačiť skriňupostrčiťposotiť (ľahkým úderom posunúť): prstom si postrčil, posotil čiapkuzried. postrknúť (Hviezdoslav)pohnúť (posunúť celkom malým pohybom): pohnúť, posunúť hodinovú ručičku dopredupoposúvaťpopomkýnaťpopotískaťpopotláčaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

    2. p. preložiť 1


    potisnúť 1. tlakom dať do pohybu • potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k oblokuposunúťpošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličkupomknúťpomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čelapošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebepostrčiťposotiťzried. postrknúť (ľahkým úderom) • pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičkupopotískaťpopotláčaťpoposúvaťpopomkýnaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

    2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti • stisnúťstlačiťpotlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbranizatlačiť: zatlačiť páčku

    3. p. zvaliť 3


    sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kútastrčiť: strčili ho z lavice doluštuchnúťbuchnúťdrgnúťexpr.: džugnúťdurknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkolexpr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izbyposotiťpostrčiťpoštuchnúťpodrgnúťexpr. podžugnúť (trochu sotiť)

    2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôlexpr.: šupnúťšuchnúť (rýchlo)

    p. aj hodiť


    postrčiť sa p. posunúť sa, postúpiť 1


    postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísťpokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsokposunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciampomknúť sapomyknúť sapodať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa eštepotisnúť sapotlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestilipostrčiť sa (postúpiť po náraze)

    2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiťurobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrokkvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

    3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratoviprenechaťprepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miestodaťodovzdaťposlať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie


    posunúť sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť sa: obraz sa posunul, pošinul dopravapošmyknúť sa: na lavici sa pošmykol bližšie k dievčaťuzried. posúvnuť sapomknúť sapomyknúť sa: Pomknite sa, pomyknite sa ešte o kúsok!pošuchnúť sahovor. pošupnúť sa: nervózne sa na stoličke pošuchol, pošupolpodať sa: podal sa o kúsok, aby uvoľnil miesto prichádzajúcemuuhnúťpohnúť sa (malým pohybom zmeniť polohu): uhol, pohol sa trocha do bokupotisnúť sapotlačiť sa (tlakom sa posunúť): cestujúci sa potisli, potlačili do stredu vozňapostrčiť sa (posunúť sa po ľahkom náraze): postrčili sa o kúsok ďalejskĺznuť sapokĺznuť sa (posunúť sa zhora dolu al. nabok): čiapka sa jej trocha skĺzla, pokĺzlapoposúvať sapopomkýnať sapopotískať sapopotláčať sapopohýnať sa (postupne sa posunúť kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)


    vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do sebakniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutínužiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačnopopiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popiliexpr.: prevrátiť (do seba)vsúkať (do seba)vysúkaťvyzunknúťvydurknúťvylúpnuťvyhŕknuťvydúchnuťvyhltnúťvychlipnúťvyglgnúťvylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihneexpr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dnavysŕkaťvysrkaťvysrknúťvysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dnaexpr.: vystrebaťvyslopaťvychľastaťvylogaťvyglgaťvylôchaťvylúchaťvydúchaťvychleptaťvychloptaťvychľaptaťvychlípaťvygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľaťvycicaťvycucaťvyťahaťvytiahnuťvydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbaťvydudaťexpr.: vycickaťvychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vínadopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť vínopovypíjať (postupne) • expr.: postrebaťposlopaťpochľastaťpochleptaťpochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

    2. p. vpiť


    postreh p. streh


    streh napäté sústredenie na niečo: boli vždy v strehuostražitosťbedlivosťbdelosť: treba zachovať ostražitosť, bedlivosť, bdelosťpozornosť: pozornosť je v každom okamihu na miestezried. postreh: zostali sme v postrehu


    konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrťspozorovaťzbadaťpobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenilvšimnúť siprísť na niečopostrehnúťobjaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazízastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výbornépovedaťkniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil

    p. aj zistiť


    pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

    2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


    postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

    2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


    postrehnúť zmyslami (obyč. zrakom) al. rozumom zistiť niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé, očividné • zbadaťvybadaťpobadať: postrehol, zbadal, že ktosi chýba; postrehnúť, vybadať, pobadať, že nastala istá zmenaspozorovať: nespozorovať príznaky chorobyvypozorovať (obyč. dlhším pozorovaním) • zachytiťvšimnúť si: zachytil, všimol si pohľad plný nevôlevychytiť: z jeho slov vychytil utajený zmyselpostihnúťpochopiť (obyč. podstatu veci): postihnúť, pochopiť zmysel umeleckého dielauvedomiť si (získať vedomie niečoho): svoj omyl si uvedomil neskorozočiťzazrieťuvidieť (zrakom nakrátko vnímať): len čo zočil, zazrel, uvidel, že ostatní odchádzajú, opustil miestnosť


    poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

    2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

    p. aj zoznámiť sa 1

    3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


    rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiťodlíšiťrozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vônediferencovaťkniž. distingvovať: diferencuje hodnotyporozoznávať (postupne)

    2. pozorovaním zistiť • rozpoznaťpoznaťspoznaťspozorovať: rozoznal v diaľke mestozbadaťpostrehnúťvšimnúť si (bystro): postrehol v ňom talentporozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)


    uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilozastaráv. spovedomiť si (Šoltésová)pochopiťpoznaťspoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlilpocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detízbadaťspozorovaťzvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôrpostrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislostiprísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrízried.: zobadať saobadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zlepredstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť


    uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný krajspozorovaťzbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlokniž. uzrieť: už ťa viac neuzriemzazrieťzočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušielvšimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišielzahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známehonár.: zmerkovaťzbačiťspáčiťkniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

    2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiťpresvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravduzbadaťspozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenupostrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

    3. prísť do styku s niekým • uvidieť sastretnúťstretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretnemezísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

    4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza


    všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť sizbadaťspozorovaťpostrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadaťzobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiťzaznamenaťhovor.: zaregistrovaťregistrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieťzočiťzhliadnuťzahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiťzacítiťvybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

    2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovaťuznaťzachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

    p. aj obtrieť sa


    vystihnúť 1. rozumovo al. zmyslami zistiť niečo v pravú chvíľu • vybadaťvypozorovať: vedieť vystihnúť, vybadať, vypozorovať, kedy treba s iróniou prestaťvycítiťvytušiť (vystihnúť citom, inštinktom): vycítil, vytušil protivníkov úmyselexpr. zvetriť: zvetril, že pôjde o výnosný obchodkniž.: vyhmataťvyhmatnúť: ľahko vyhmatá, vyhmatne súperove slabinypostihnúťpostrehnúť: ťažko bolo postihnúť, postrehnúť, s akým úmyslom prichádzajúhovor. utrafiť: utrafili ste ten správny okamihzachytiť: svojím inštinktom zachytil, odkiaľ hrozí nebezpečenstvokniž. vysledovať (sledovaním vystihnúť)

    2. výstižne zachytiť podstatu skutočnosti al. subjektívnej predstavy (slovom, maľbou a pod.), dobre zobraziť, dobre znázorniť • postihnúť: autor v románe vystihol, postihol spoločenské premenyhovor. utrafiť: v skladbe dobre utrafil atmosféru pokojného popoludniacharakterizovať: kritik dobre charakterizoval Suchoňovo dielo


    zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadaťpostrehnúťvšimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadaťzobadaťuvedomiť sizastar.: upovedomiť sispovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadaťvypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznaťzistiťprísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieťzočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiťvycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač


    zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečozbadaťspozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovaťskonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúťpobadaťvšimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovaťvybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmaťvybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieťpochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabaťvykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky


    postrehnuteľný p. viditeľný


    viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľnýsledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopybadateľný: badateľný pokrokspozorovateľnýpostrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmenakniž. postihnuteľnýrozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografiirozpoznateľnýrozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchovzjavnýjasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdielmarkantnývýrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdielzrejmý: je to zrejmé na prvý pohľadzreteľnýočividnýznateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhodaevidentný: ide o evidentný omylzastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský)zastar. vidomý (Dobšinský)

    p. aj výrazný 2


    poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu • obliať: poliala, obliala dieťa polievkoupopolievaťpooblievať (viac ráz, na viacerých miestach) • postriekaťostriekaťpofŕkaťofŕkaťoprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodouokúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačkyexpr.: ošustnúťochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody

    2. dať zemi, rastlinám vlahu • zavlažiťzvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zemzaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvetypopolievaťpozalievať (postupne, viac vecí) • postriekaťostriekaťpofŕkaťofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listyzried. postreknúť


    postreknúť p. poliať 2


    fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


    postrekovať p. striekať 2


    sprejovať pomocou spreja nanášať na niečo nejaký roztok • striekať: sprejuje, strieka auto (lakom)postrekovať (opakovane, častejšie) • lakovať (sprejovať lakom): lakuje si vlasyvoňavkovaťparfumovať (sprejovať voňavkou, parfumom, dezodorantom)


    striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce vodavystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekujeexpr.: syčaťsíkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krvvaliť sakniž.: rinúť saprýštiť: z rany sa rinie, prýšti krvšpliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany

    2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestnepostrekovaťpostriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, viničšpliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tvárefŕkaťkropiťprskaťexpr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očípofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo


    schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdzazasadnutiezasadanierokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboruhovor. sedenie: zajtra máme sedenieexpr. seansa: seansa trvala až do večerazastar. sesia (Kalinčiak)porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná poradarada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovizhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždeniepubl. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský mítingmanifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestáciazastar. tábor: tábor ľuduaktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferenciasympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzíliumkolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrovzjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd stranykongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológovsnem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína

    2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľomhovor. randekniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na randezraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod.posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenínzried. postretnutiepoet. postret (Hviezdoslav)


    postretnúť p. postihnúť 1


    otĺcť 1. tlčením, údermi poškodiť (obyč. na povrchu) • obiť: otĺcť, obiť riadpootĺkaťpoobtĺkaťpoudieraťdoudieraťdootĺkať (viac vecí, na viacerých miestach): pootĺkané, poudierané ovocie; doudierané kolenáobtĺcť (dookola): obtĺcť farbu, lak z niečohoexpr.: oplieskaťotrepať: oplieskané, otrepané hrnce

    2. údermi, palicou odraziť; ráňaním zhodiť • obiťobtĺcť: o(b)tĺcť, obiť murivo; otĺcť, obiť orechyoráňaťobráňaťodroniťzroniťzráňaťzbiť (plody zo stromu): oráňať, odroniť jablká, zráňať gaštanypootĺkaťpoobtĺkaťpoobíjaťpoodbíjaťporáňaťpozrážaťpozhadzovaťpostŕhať (postupne, viac vecí)

    3. porov. zbiť 3


    strhnúť 1. prudkým pohybom, násilne sňať • expr.: zmyknúťskmasnúť: strhnúť, zmyknúť si obväz z ruky; strhnúť, skmasnúť plagát zo stenystrhaťexpr.: skmásaťzdriapať (po častiach, postupne): strhá si putá; skmáše, zdriape mu šaty z telastiahnuť (ťahaním dostať dolu): stiahol dieťa z postelezoškrabnúť (škrabnutím strhnúť): zoškrabnúť chrastuzhodiť (hodením dostať dolu): zhodil kabát zo sebapostŕhaťpostrhávaťpostrhúvaťpozhadzovaťposťahovať (postupne, po častiach al. viacero vecí): postŕhať, postrhávať z plota bielizeň; pozhadzovať parohyexpr. zošarpať: víchrica lístie zošarpe

    2. násilím vziať so sebou • schytiťzachytiť: strhol, schytil dieťa so sebou a bežal preč; príval vody strhol, schytil most; zachytilo ho kolesoexpr.: zdrapiťdrapnúťzdrapnúť (pritom držať): (z)drapila ženu za vlasy a ťahala k sebe

    3. p. podnietiť 1, nadchnúť 4. p. zmocniť sa 1 5. p. stiahnuť 1, 6 6. p. urobiť 1


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť satrhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť savyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať savydesiť savystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

    2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sazobudiť saprebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sapostrhávať sapostrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

    3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať saprepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúťsplanúťvzbĺknuťzbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastaťpovstaťvzniknúťzačať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


    postŕhať sa, postrhávať sa, postrhúvať sa p. strhnúť sa 2


    postŕhať, postrhávať, postrhúvať p. strhnúť 1


    otrepať 1. trepaním z povrchu odstrániť; trepaním zbaviť nepotrebných častí • striasťotriasť (trasením): otrepať sneh z kabáta; striasť, otriasť popol z cigarety; otrepať, otriasť si topánky od blataoklepať: oklepať prach z klobúkapootrepávaťpootriasaťpostriasať (postupne): pootrepávať, pootriasať čižmy; postriasať sneh z klobúkaorafať (zbaviť ľan al. konope hlávok a pazderia, uvoľniť vlákna z ľanu al. konopí)

    2. prudkými pohybmi viac ráz naraziť niečím o niečo • otĺcťomlátiťobúchaťexpr. otrieskať: otrepal kastról o stôl, omlátil hrable o plot, otrieskal zošit o lavicupootrepávaťpootĺkať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach): pootrepávať, pootĺkať knihu o hlavu


    otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmizalomcovaťzlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

    2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasťotrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnikoklepaťodklepaťodklepnúťsklepaťsklepnúťexpr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánokzried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloňpostriasaťpootriasaťpoobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

    3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviťrozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mestorozochvieťvzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhyzalomcovaťzlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľpren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

    4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopaťpodlomiťpodryťnalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravieoslabiť: oslabiť politický systém


    postriasať p. otriasť 2


    sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmišedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbustriebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamustriebornýstriebristosivýstriebrosivýstriebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlavapostriebrenýprešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivýstriebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodvábsivovlasýstriebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasýolovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrkuoceľovosivýoceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasochpoet. holubí: holubie nebo, očiexpr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzymyšímyšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlásokbledosivýsvetlosivýsvetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastýsivkastýsivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé očibelavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burýburavýsubšt. šedý

    p. aj šedivý 1

    2. p. jednotvárny, stereotypný


    šedivý 1. ktorý má farbu sivú a lesklú ako striebro al. neurčitú ako dym, popol a pod.; ktorý má vlasy takejto farby • sivýpopolavý: šedivý, sivý ako holub; šedivý, popolavý odtieňšpinavý (neurčitej farby ako špina): špinavá farba oblohystriebornýstriebrošedivý: strieborné, striebrošedivé matkine vlasypostriebrenýprešedivenýpren. srienistý (miestami šedivý; o vlasoch) • subšt. šedý • šedivovlasýšedivohlavýsivovlasýbielohlavýbielovlasýkniž.: striebrovlasýstriebrohlavý (o človeku) • šedivastýšedivkastýšedivkavýnašedivastýnašedivelý (ktorý je trocha šedivý): šediv(k)astá, šedivkavá bradasvetlošedivý (s bledým odtienkom) • expr. šedivučký (ktorý je úplne šedivý): šedivučký starec

    p. aj sivý 1

    2. ktorý stratil pôvodnú farbu • vyšedivenývyblednutý: šedivé, vyšedivené, vyblednuté šaty

    3. p. jednotvárny, stereotypný


    obelieť stať sa bielym, sfarbiť sa na bielo • zbelieť: vrchy od snehu obeleli; obrus praním zbelelobelavieťzbelavieť (stať sa belavým) • ošedivieťzošedivieťosivieťzosivieťpostriebriť sa (stať sa šedivým; o vlasoch): vlasy mu od hrôzy (z)ošediveli, (z)osiveli; sluchy sa mu postriebrilioblednúťzblednúť (v tvári)


    postriebriť sa p. obelieť


    postriebrovať pokrývať vrstvou striebra al. striebornej farby • striebriť: postriebrovanie, striebrenie kovových súčiastokzried. ostriebrovať


    počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho • vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamihdočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odíduzried. pomeškať (Švantner)postriehnuť (si)postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť

    2. prejaviť trpezlivosť pri niečom • dočkaťvyčkaťmať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetkopozhovieťzhovieťzried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieťprečkaťvydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť saodložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali


    postriehnuť (si) p. počkať 1


    ostriekať striekaním zamokriť a obyč. znečistiť • postriekaťzastriekať: auto ho celého ostriekalo, postriekalo; zastriekal si kabátobstriekať (z viacerých strán): pri maľovaní všetko obstriekalvystriekať (celú plochu, obyč. znútra): vystriekať izbuošpliechaťdošpliechať (špliechaním, väčšou dávkou tekutiny) • expr. očliapkaťhovor. ošpricovať: ošpliechal, ošpricoval si tvár vodoupokropiť: pokropiť priesadyzvlažiť (striekaním osviežiť) • expr.: oprskaťpoprskaťofrckaťofŕskaťzafŕkaťzafŕskaťofŕkaťpofŕkať (v menšej miere, menším množstvom rozptýlenej tekutiny): pri rozprávaní ma (p)oprskal slinami; (p)ofŕkal, ofrckal suseda atramentomexpr.: ofliaskaťofľuskať: bicykel ho ofliaskal, ofľuskal riedkym blatomexpr. zaplieskaťzašpliechať: zaplieskať, zašpliechať kúpeľňuostreknúťobstreknúťobstrieknuťnár. expr. ochlisnúť (jednorazovo) • prestrieknuť (zľahka, mierne)


    pofŕkať fŕkaním v menšej miere pokryť na povrchu • zafŕkať (obyč. znečistiť): pofŕkať, zafŕkať košeľu atramentomofŕkaťsfŕkať: ofŕkala, sfŕkala sa parfumompostriekaťpokropiť: záhradník postriekal, pokropil kvetyskropiť: dievčenskými slzami skropila listnakropiťpoprskaťpofrckaťpokvapkať: žena nakropila, poprskala, pofrckala, pokvapkala bielizeň vodouporosiťorosiťzrosiť (pofŕkať rosou): (p)orosené, zrosené listypošpliechať: plátno pošpliechal farbouexpr.: pofliaskaťpofľúskaťpofŕskať: pofŕskala deti studenou vodousubšt. pošpricovať • expr.: pokydaťpokeckaťpokyckaťpokvackať (znečistiť niečím tekutým)


    postriekať p. ostriekať


    zafŕkať fŕkaním, striekaním pokryť, zamokriť a obyč. znečistiť • zastriekaťzašpliechaťzaprskaťzafrckať: dávaj pozor, aby si mi nezastriekal, nezašpliechal kabát; auto ma zaprskalo, zafrckaloofŕkaťpofŕkaťpostriekaťzakvapkať (kvapkami): pofŕkaný, zakvapkaný obrusexpr.: zacápaťscápaťzafliaskaťzafľúskaťzafŕskaťsubšt. ošpricovať • expr.: zakydaťzakeckaťzakyckaťzakvackať

    p. aj ostriekať, zašpiniť


    poliať sa naliať na seba tekutinu (obyč. nechtiac) • obliať sa: poliala sa, obliala sa kávoupopolievať sapooblievať sa (viac ráz, na viacerých miestach): daj pozor, aby si sa nepopolieval farboupostriekať sa: postriekať sa krvou


    postrieľať p. zastreliť


    zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviakapoľov. slang. streliť: strelil tri zajacezasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiaholexpr. zložiť: zložiť jeleňaexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť obeťhovor. expr.: spafnúťspuknúťrafnúťodbachnúťodbafnúťodpáliťzried. odbakať: odbachol zajacapostrieľaťvystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)


    postrieť p. zastrieť 1


    zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryťprikryťpokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľadkniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnomobostrieťobotkať: stromy obostrela, obotkala inoväťzried. postrieť (Hviezdoslav)pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

    2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryťskryťukryťzatajiťutajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútokpotlačiť: iba ťažko potlačila žiaľzahladiťhovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činomexpr.: ututlaťzatutlať: škandál ututlaliobostrieťkniž. zahaliťzahmliťznejasniťzamaskovaťexpr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečamizaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slovexpr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery


    postriezť (si) p. počkať 1


    strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať al. skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnuexpr.: šniapaťšmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátkoodstrihávaťodstrihovaťexpr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkočapodstrihovaťpodstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasytext. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.)


    postrkať p. strčiť 1


    strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

    p. aj vopchať

    2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


    vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránkystrčiťvstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vreckazastrčiťzasunúťvsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložkuvopchaťvpraviťvprataťvtlačiťvtesnaťexpr.: vodžgaťvteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vrecavmestiťpomestiťhovor.: vpasovaťzapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný obloknaložiťnastrkaťnaprataťnapchaťnatlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky oblekynabaliťhovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do taškyexpr.: šupnúťšuchnúťvšupnúťvšuchnúťvšustnúťvchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiekvsadiťnasadiťposadiťzasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekeryexpr. vpašovaťzried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do taškyvkomponovaťzakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do dielapovkladaťpostrkaťpopchať (postupne, viac vecí)

    2. porov. vkladať 2, 3


    vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiťvstrčiťvpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámkyexpr.: zastrčiťvšantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pássprataťexpr. vpratať: spratal peniaze do meštekaexpr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišlavraziťvotknúť (prudko): vrazil kôl do zemevsunúťzasunúťvsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčkyvtlačiťvtisnúťvtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniazeexpr.: všuchnúťšuchnúťšupnúťvšupnúťštúriťvštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vreckanastrkaťpostrkaťnapchaťpopchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky


    zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť • vopchaťstrčiťvstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvyhovor. zastrknúť: zastrkol kolíkzasunúťvsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverízastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasovvotknúťexpr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáruvtlačiťvtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzkutech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry) • zastrkaťpostrkaťpozastrkovaťpozastrkávať (postupne al. na viaceré miesta)


    posúvať 1. robiť niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať: posúvať, posunovať figúrky na šachovnicisunúť: sunie ruku pomaly k vypínačupomkýnať: pomkýnať pohár k sebepotískaťpotláčaťpotlačovať: pomaly potíska, potláča vozík pred seboupostrkávaťpostrkovaťzried. posacovať (posúvať ľahkým úderom, nárazom): postrkáva, posacuje dieťa k dverámpohýnať: jemne pohýnať, posúvať páku dopreduhovor. šibovať: šibovať vlakovú súpravu

    2. porov. preložiť


    strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

    2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


    štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugaťžďuchaťďugaťžďobaťdlbaťdurkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!strkaťdrgaťexpr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťamiexpr.: ďobaťďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikomexpr. rýpať: rýpal do nás lakťomnár.: klmaťštopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopaliexpr. poštuchávaťpostrkávať (chvíľami)


    tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedáltískaťtiskaťpritískať: tískať, pritískať si ruku na čelodláviťgniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávumiagaťpučiťmliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovociešliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

    p. aj pchať

    2. tlakom dávať do pohybu • tískaťtiskaťtisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopcapotískaťpotláčaťpotlačovaťposúvaťpohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od sebapostrkávaťpostrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

    3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniťzvieraťtiskaťtískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tískastláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriskaťažiť: batoh ho ťaží

    p. aj omínať

    4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2


    štrkať pri náraze tvrdých (obyč. kovových) predmetov vydávať nie veľmi intenzívne krátke tupé zvuky; spôsobovať takýto zvuk • štrkotaťhrkaťhrkotať: peniaze vo vrecku štrkajú; štrká, štrkoce s kľúčmi; v škatuľke niečo hrká; hrkotať riadomnár. expr.: žbrnkaťžbrkaťžbrnkotaťžbrkotať: vedľa čosi žbrnkocešramotaťšramotiť (o nepravidelnom zvuku): myši v komore šramocúexpr.: harašiťharasiť: kľúče v ruke harašiapoštrkávaťpoštrkovať (chvíľami slabo štrkať): kľúče vo vrecku poštrkávajú

    porov. aj štrngať


    posúvať sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestňovať po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať sa: šatka sa posúvala, posunovala z pleca dolesunúť sa: z vrchu sa sunul veľký kameňpomkýnať sapodávať sa: sediaci sa pomkýnajú, podávajú tesnejšie k sebepotískať sa: budovy akoby sa potískali k sebeexpr. šinúť sa: dav sa šinul k východukniž.: snovať sasnuť sa: po nebi sa snujú oblakyexpr. zried.: postrkávať sapostrkovať sa (posúvať sa trhavými pohybmi) • pohýnať sauhýnať sa (malým pohybom meniť polohu): hlava sa mu pohýna od zvedavosti k susedovinapredovaťpostupovať (posúvať sa dopredu, op. ustupovať): skupina rýchlo napreduje, postupuje k cieľu


    postrkávať, postrkovať p. strkať 2, posúvať 1


    poštrkávať, poštrkovať p. štrkať


    postrknúť p. posunúť 1


    postrkom násilným spôsobom, obyč. z úradného donútenia • zastar.: šupomšupasom: domov sa vrátil postrkom, šupom, šupasom


    štrngať pri náraze kovových, sklených a pod. predmetov vydávať zvonivý krátky zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngotať: podkovičky, poháre štrngajú, štrngocú; štrngať ostrohamirinčať (o ostrom zvuku): rozbité sklo rinčaloexpr.: brinkaťbrinčaťbrnkaťbrnkotať (jemne): brinkať, brinčať príborom, reťazami; ostrôžky brnkajúcvendžaťcvengotaťcengaťzried. cvengať: meče, zbrane cvendžia; cengá pohármi, mincamizvoniť: poháre krásne zvonia; zvoní vidličkou o taniernár. strundžať (Figuli)expr. poštrngávať (chvíľami slabo štrngať): poštrngávať pohármi


    postroj výstroj ťažných al. jazdeckých zvierat • hovor. šíry: volský, konský postroj, volské, konské šírynár. štverne


    stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

    2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


    ostrúhať 1. strúhaním upraviť povrch niečoho • zostrúhať: (z)ostrúhať paličku, doskuzašpicatiťzaostriťzahrotiťzastrúhať (urobiť špicatým, ostrým): zašpicatiť, zaostriť ceruzku; nožíkom zahrotil, zastrúhal kolíkzried. zakončatiť

    2. strúhaním rozdrobiť • postrúhať: zemiaky najemno (p)ostrúhalahovor. porajbať


    postrúhať p. ostrúhať 2


    podplamenník pečené jedlo zo zvyškov chlebového cesta v podobe osúcha • plamenníkpostruheňpostruhníkpostružníkpoškraboksubšt. langoš (osúch pečený na masti): stánok s langošmi


    postruheň, postruhník, postružník p. podplamenník


    dodatočný urobený až po dokončení, uzavretí niečoho • neskorší: dodatočné, neskoršie rozhodnutiedodatkový: dodatkový trestpostskriptový: postskriptová poznámka


    dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnokdôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernicidoložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložkaklauzula: klauzula k zmluveprípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisupostskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg k básnickej zbierkedospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínuprísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľaingredienciakniž. apendixexpr.: prívesokprílepok: garáž je tam ako prílepok


    postskriptum p. dodatok


    poštuchávať p. štuchať


    poštuchnúť p. sotiť 1


    domnienka nepotvrdená mienka • dohadpredpoklad: vychádzať z mylnej domnienky, z mylného dohadu, predpokladudomnenie: žil v domnení, že…očakávanie: urobiť niečo nad očakávaniepostulát (zdôvodnená domnienka): filozofický postuláthypotéza (vedecky podložená, ale ešte definitívne nedokázaná domnienka) • špekuláciakombináciavýmysel


    postulát 1. p. požiadavka 1 2. p. domnienka


    požiadavka 1. nevyhnutná, potrebná podmienka na utvorenie al. jestvovanie niečoho • potreba: vyhovovať požiadavkám, potrebám zdravej výživy; spĺňať požiadavky, potreby modernej dobypredpoklad: predpoklady demokracienárok: mať veľké nároky na vedomosti uchádzačovkniž. postulát: dielo nevyhovuje postulátom dramatickej tvorbykniž.: pretenziaimperatív: to je imperatív dneška

    2. p. vôľa 2, žiadosť 1


Pozri výraz POŠT v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: dtf, moz, io, hnz, egz, gzp, ucr, lim, srz, sqp, ips, ct, slj, gg, ãƒâ alãƒâ ãƒâ
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV