Synonymá slova "poã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 735 výsledkov (7 strán)

  • počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovaťučariťučarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učarovalporobiťexpr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiťurieknuťuriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť

    2. expr. silne zapôsobiť • učariťučarovať: prepych všetkým načisto počaril, učariluchvátiť: krása mora nás uchvátilaexpr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovalaexpr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesolnadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariťomámiťopojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil


    počasie poveternostné pomery • poveternosť: priaznivé počasie, priaznivá poveternosťčas: zajtra bude pekný časpohoda (pekné počasie) • pľušťslota (zlé počasie)


    počať si p. urobiť 4, poradiť si


    poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si radypomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcťpočať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situáciivynájsť sa: vždy sa vynájdezvládnuťzvládaťzmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradíkniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenitehovor. porátať savyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom


    urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

    2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

    3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

    4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

    5. p. spôsobiť


    počatie vznik zárodku dieťaťa v maternici • biol. koncepcia


    počernastý, počerný p. tmavý 1


    počešťovať sa dostávať český ráz, stávať sa českým • češtiť sabohemizovať sačechizovať sa: obyvatelia nemeckej národnosti sa postupne počešťovali, čechizovali; slovenčina sa na vojenčine mnohým chlapcom češtila, bohemizovala


    počiatkom p. začiatkom


    začiatkom (čoho) vyjadruje čas v prvej fáze istého časového úseku (op. koncom) • na začiatku (čoho; op. na konci): začiatkom, na začiatku leta bývajú veľké horúčavykniž.: počiatkomna počiatku: vráti sa až počiatkom zimy


    počiatočný p. začiatočný


    prvotný 1. ktorý bol (je) najskôr, na začiatku • pôvodný: prvotná, pôvodná podoba našej planétyprvýoriginálny: prvý, originálny významzačiatočnýpočiatočný: začiatočný, počiatočný impulz; počiatočná fázaprvotnopospolnýpredtriednybeztriedny (o ľudskej spoločnosti) • kniž. prvobytnýprimitívny: prvobytné, primitívne usporiadanie rodiny

    2. p. základný, hlavný 1


    prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)

    2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočnýpočiatočnýprvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominulapôvodnýnajstaršíoriginálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlačkniž. pionierskypriekopnícky: pioniersky, priekopnícky čindebutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstaveniepremiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu

    3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny


    úvodný ktorý býva v úvode, ktorým sa niečo začína, otvára (op. záverečný) • vstupný: úvodná, vstupná ária operyotvárací: otvárací ceremoniál olympijských hier; otvárací prejavzačiatočnýpočiatočný (op. konečný): ľahko zdolať začiatočnú, počiatočnú etapu pretekov


    začiatočný ktorý je na začiatku al. ktorý je začiatkom niečoho (op. konečný, posledný) • zriedkavejšie počiatočný: začiatočné, počiatočné ťažkostiprvopočiatočný: prvopočiatočné štádium, vlastnostirozbehový: rozbehové štádiumskorýraný: skoré, rané obdobie tvorby, štádium chorobyzákladnýkniž. iniciálny: základný výskum; iniciálne príznaky chorobyúvodnývstupný: úvodná, vstupná prednáškavýchodiskový: východiskové postavenieprvotnýprvý: prvotný dojem, impulz, nával emóciízárodkovýzárodočnýpren. embryonálny: zárodočný stavpubl. pilotný


    počiatok p. začiatok


    začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovaniazriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočiakniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutiavznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaruprameň: prameň zlapríchod: príchod zimypôvod (začiatok existencie): pôvod svetagenéza: genéza ľudových zvykovnástup: nástup novej éryštart (začiatok pretekov): chybný štart bežcaúvod: úvod listupredohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporovkniž.: zrodzrodenie: zrod, zrodenie štátukniž. úsvit: na úsvite dejínkniž. zárodok: zárodok láskyobyč. pejor. semenopoet. semä: semeno zloby


    počínajúc, počínajúc od p. od 1


    počítač 1. kto niečo počíta, ráta • rátač: počítač, rátač výrobkov

    2. stroj na spracovanie informácií • komputer: analógový počítač, komputer

    3. prístroj na zaznamenávanie počtu niečoho • počítadlo: počítač, počítadlo spotreby plynu


    počítadlo p. počítač 3


    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


    počtovať p. počítať 1


    počitovať p. počítať 4


    počnúc, počnúc od p. od 1


    počudovanie p. údiv


    údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na morepočudovaniezačudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovaniediv: od divu nevedel nič povedaťpodiv: vzbudiť veľký podivprekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadolpodivenie: pozerať sa na niekoho s podivenímúžasohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromenímpoet. žas (Hviezdoslav)zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie


    počudovať sa p. začudovať sa


    začudovať sa prejaviť (obyč. na chvíľu, náhle) prekvapenie, údiv • zadiviť sapočudovať sapodiviť sa: deti sa začudovali, zadivili novej hračke; počudoval sa, podivil sa, že čas tak rýchlo ubeholprekvapiť sa: prekvapil som sa, že sme súťaž vyhralizaraziť sa (ostať veľmi a obyč. nie príjemne prekvapený): zarazili sme sa nad takým činomužasnúť (pocítiť veľké prekvapenie, ohromenie): užasnúť nad toľkou krásou


    počuchrať p. postrapatiť


    postrapatiť urobiť strapatým • rozstrapatiťexpr.: pokuštraťrozkuštraťpočuchraťrozcuchaťrozčupriť: vetrík postrapatil, rozstrapatil hlavu, účes; ak nedáš pozor, postrapatíš, počuchreš, rozcucháš mi vlasyrozchlpiťpochlpiťschlpiť (obyč. chlpy): dlhú bradu má celú rozchlpenú, pochlpenú; schlpený psí chvostrozčechraťrozčuchrať: rozčechrať si vlasy; rozčuchraný vrkočpokudliť: pokudliť vlasy


    počupiačky, počupky p. skrčene


    počuteľný ktorý možno počuť • čujný: hovorila ledva počuteľným, čujným hlasomzried. čuteľný


    počúvnuť p. poslúchnuť


    podrobiť sa 1. súhlasiť so želaním, rozkazom, pokynom niekoho • podriadiť saposlúchnuť: podrobiť sa, podriadiť sa rodičovskej vôlipočúvnuť: počúvnuť kňazovu radupodvoliť sa: podvolil sa vyššiemu záujmudisciplinovať sa (podrobiť sa disciplíne) • ustúpiťpoddať sa: po prehováraní napokon ustúpil, poddal sakniž. zried. podčiniť sa: podčiniť sa rozhodnutiu iného

    2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podstúpiť: podrobiť sa operácii, podstúpiť operáciupodvoliť sa: musel sa podvoliť psychologickému testuabsolvovať: na záver kurzu treba absolvovať skúšku


    poslúchnuť podriadiť sa rozkazom, pokynom, želaniam niekoho • počúvnuťbyť poslušnýbyť počúvny: poslúchnuť, počúvnuť rodičovskú radu; dieťa nechce poslúchnuť, nechce byť poslušnékniž. uposlúchnuťzried. upočúvnuť (Rázusová-Martáková)zastar. slúchnuťpodrobiť sapodvoliť sa (súhlasiť s vôľou, želaním niekoho): napokon sa podrobili, podvolili a šli s namizastar. parírovať (nedok.)


    počúvny p. poslušný


    poslušný ktorý sa ochotne, bez odporu podriaďuje rozkazu, rade, želaniu niekoho; svedčiaci o poslušnosti (op. neposlušný) • počúvny: deti sú poslušné, počúvnedisciplinovaný (dodržiavajúci disciplínu, obyč. školskú; op. nedisciplinovaný): poslušní, disciplinovaní žiaci; disciplinovaná triedapokornýexpr. poddanskýzried. poddaný (poslušný už svojím prirodzeným založením, nebúriaci sa): pokorná, poddanská, poddaná povaha dievčaťaovládateľnýskrotený (obyč. o zvierati, ktoré poslúcha príkazy človeka; op. neovládateľný): ovládateľná, skrotená šelma


    poďakovanie p. vďaka1


    vďaka1 vedomie uznania, zaviazanosti za preukázané dobro: nedočkal sa vďaky, vysloviť niekomu svoju vďakuvďačnosť: slová vďačnostipoďakovanie: prijať niečo s poďakovanímkniž. povďak (Kukučín)


    poďakovať (sa) 1. prejaviť vďaku • zaďakovať: poďakovať (sa), zaďakovať za pomoc, za dôveruvyjadriť vďaku/poďakovanie: kvetmi vyjadrili vďaku, poďakovanie matkámvysloviť vďaku/poďakovanie: prezident mu vyslovil vďaku, poďakovanie za záchranu života

    2. p. vzdať sa, odstúpiť 2


    poďalej, poďalšie p. neďaleko 1


    podariť sa úspešne sa uskutočniť, úspešne skončiť, dosiahnuť úspešný výsledok • vydariť sa: majstrovstvá sa slovenským hráčom podarili, vydarilibyť úspešnýmať úspech: operácia je úspešná; program mal úspechvyjsť: plán nám vyšielzastaráv. udať sa: udalo sa mu odviezť sa do mesta kočomexpr. pošťastiť sa: manželom sa pošťastilo nájsť bythovor. expr. poťapiť sa: poťapilo sa mi stretnúť starého známeho


    pošťastiť sa p. podariť sa


    poďkať p. vábiť


    vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


    podláviť 1. dlávením upraviť • popučiťpomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašupogniaviťexpr. pomiagať: pomiagané jahody s cukromrozmliaždiťrozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hroznoporozpúčaťporozmliažďovať (postupne, viac vecí)

    2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť • pošliapaťpomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovociapochodiťpostúpať: postúpať priesadyzošliapaťušliapaťexpr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvetypogniaviť: pogniaviť húsencezdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadkydodláviťdogniaviťdostúpaťdošliapať (silno podláviť al. podláviť väčšie množstvo)

    3. p. zaškrtiť 1


    pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapaťzošliapaťušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná trávapostúpať: postúpať vysiatu hriadkupochodiťpobehaťposkákaťexpr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehupodupaťudupaťzdupaťubiťexpr.: udupkaťzdupkaťzdupčiťzdepčiťzdepsiťzdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obiliepodláviťzdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipánypogniaviťdostúpaťdodláviťdogniaviťdošliapať (silno, väčšie množstvo)

    2. p. zneuctiť 1


    rozšliapať 1. šliapaním zničiť • pošliapať: rozšliapal, pošliapal omrvinkypostúpaťpodupaťrozdupaťudupať: postúpal, rozdupal trávu; kone udupali obilierozdrviťrozpučiťrozgniaviťrozdláviťrozmliaždiť (nohami): rozdrvil, rozmliaždil hrudy zemerozšliapnuť (jedným šliapnutím): rozšliapol kvetexpr. rozkvasiť (zároveň utvoriť bahno): dobytok rozkvasil cestu

    2. šliapaním, chodením zmeniť tvar obuvi • rozchodiť: rozšliapať, rozchodiť nové topánkyroztlačiťroztisnúťroztiahnuť: konečne roztiahla tesné sandáleexpr. rozšmatlať (zmeniť na nepekný tvar): rozšmatlal čižmy po jednom výlete


    udupať dupaním, šliapaním utlačiť; pren. spôsobiť zneváženie • udláviť: deti udupú, udlávia trávuubiťutĺcť (nárazmi): ubiť zem, pôdupren.: zdeptaťzgniaviťzdegviť: zdeptala ho, zgniavila ho ľudská závisťexpr.: udlapčiťudlabčiťudlapkaťudlabkaťudupkaťuťapkať (udupať dlapkaním, ťapkaním): udlapčiť, udlapkať hlinu, sneh; chodník udupkaný, uťapkaný od detských nôhušliapaťpošliapaťzošliapať (šliapaním utlačiť a obyč. znehodnotiť): ušliapané, pošliapané, zošliapané kvetyexpr. ugniaviť: ugniavená zem, tráva


    zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

    2. p. znásilniť


    pošmatlať p. pošliapať 1, podláviť 2


    poďobať viackrát zasiahnuť zobákom, prstom al. zahroteným predmetom • poďubaťpokľuvaťpokľuť: ďateľ poďobal, poďubal, pokľu(va)l kmeň stromupopichať: vidličkou popichala mäsoexpr.: poďobkaťpoďubkať: jedlo len trocha poďobkal, poďubkal


    poďubať, poďubkať p. poďobať


    pofŕkať fŕkaním v menšej miere pokryť na povrchu • zafŕkať (obyč. znečistiť): pofŕkať, zafŕkať košeľu atramentomofŕkaťsfŕkať: ofŕkala, sfŕkala sa parfumompostriekaťpokropiť: záhradník postriekal, pokropil kvetyskropiť: dievčenskými slzami skropila listnakropiťpoprskaťpofrckaťpokvapkať: žena nakropila, poprskala, pofrckala, pokvapkala bielizeň vodouporosiťorosiťzrosiť (pofŕkať rosou): (p)orosené, zrosené listypošpliechať: plátno pošpliechal farbouexpr.: pofliaskaťpofľúskaťpofŕskať: pofŕskala deti studenou vodousubšt. pošpricovať • expr.: pokydaťpokeckaťpokyckaťpokvackať (znečistiť niečím tekutým)


    pošpliechať p. pofŕkať


    pohádať sa vymeniť si názory s nekritickým presadzovaním mienky a obyč. s hnevom • poškriepiť sa: pohádali sa, poškriepili sa pre majetokpopriečiť sa: hneď sa pre všetko popriečiatrocha expr. pohašteriť saexpr. poharkať sa (obyč. pre bezvýznamné veci) • expr. poharušiť sa: poharušiť sa so susedompodohadovať sa: často sa s mužom podohadovali, keď prišiel domov neskoropovadiť saposekať sa (ostro, prudko sa pohádať) • zvadiť savyvadiť sa (veľmi sa pohádať) • kniž. posváriť sa (zároveň si navzájom od seba niečo vymáhať) • pochytiť sazraziť sa: pochytia sa, zrazia sa pre každú maličkosťexpr. pokasať sanár. požúriť sa (Podjavorinská)pohnevať sa (pohádať sa a ostať v hneve) • nezhodnúť sa (mať medzi sebou nezhodu, roztržku)


    poškriepiť sa p. pohádať sa


    požúriť sa p. pohádať sa


    pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavoupohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkouexpr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístímpomknúťpomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňapotisnúťpotlačiťposunúťpošinúťpošuchnúťhovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňupostrčiťposotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

    2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • maťkniž. primaťpriviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikaťprinútiťdonútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevuexpr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporuexpr.: poduriťpodurkaťpopohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusupovzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

    3. p. dojať 1


    poševeliť p. pohnúť 1


    poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvoprekonaťprevládnuťzdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládolexpr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto)zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiťhovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiťrozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu

    p. aj premôcť

    2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde stekraj. pošinúť: pošinulo hofraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)


    posunúť 1. vykonať niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť: posunúť, pošinúť stolček k nohámpomknúťpomyknúť: pomkol si nohu o kúsok ďalej; pomknúť, pomyknúť klobúk do čelapošmyknúť: pošmykne tanier ďalejpošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť vedro do kútazried. posúvnuť: posúvnuť niekoho aj so stoličkoupotisnúťpotlačiť (tlakom): potisnúť, potlačiť skriňupostrčiťposotiť (ľahkým úderom posunúť): prstom si postrčil, posotil čiapkuzried. postrknúť (Hviezdoslav)pohnúť (posunúť celkom malým pohybom): pohnúť, posunúť hodinovú ručičku dopredupoposúvaťpopomkýnaťpopotískaťpopotláčaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

    2. p. preložiť 1


    pošinúť 1. p. posunúť 1 2. p. poraziť 2


    potisnúť 1. tlakom dať do pohybu • potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k oblokuposunúťpošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličkupomknúťpomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čelapošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebepostrčiťposotiťzried. postrknúť (ľahkým úderom) • pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičkupopotískaťpopotláčaťpoposúvaťpopomkýnaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

    2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti • stisnúťstlačiťpotlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbranizatlačiť: zatlačiť páčku

    3. p. zvaliť 3


    pošuchnúť p. posunúť 1


    pošupnúť p. posunúť 1


    pohrýzť 1. zubami rozdrviť na kúsky, rozhrýzť: umelým chrupom ťažko pohryzie, rozhryzie tvrdé mäsopožuťpožuvaťrozžuťrozžuvať (žutím spracovať potravu): jedlo treba dobre požuť, rozžuťexpr.: požviakaťrozžviakať: požviakaná kosťexpr.: pochrúmaťpochrúpaťschrúmaťschrúpať (pohrýzť niečo tvrdé a krehké): pochrúmať jablko zdravými zubamiexpr.: pochrumkaťschrumkať (jemne pohrýzť) • obyč. expr. posekať (obyč. o hlodavcoch): myši posekali pokrovcezried. zhrýzť

    2. zraniť zubami • uhryznúťpohryznúť: pes pohrýzol, uhryzol zlodejaexpr.: seknúťrafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť


    rozhrýzť hryzením rozdrobiť na kúsky • pohrýzť: rozhrýzť, pohrýzť oriešky, hriankyrozžuťrozžuvaťpožuťpožuvať (spracovať slinami): dobre požuť potravuprehryznúťprehrýzťrozhryznúť (jedným hryznutím): pes rozhryzol kosťexpr.: rozžviakaťpožviakať: rozžviakať tvrdú kôrkuexpr.: rozchrúmaťpochrúmaťpochrúpaťschrúmať (rozhrýzť niečo krehké): rozchrúmať jablko zdravými zubamiporozhrýzať (postupne, viac vecí)


    rozžuť, rozžuvať žutím rozdrviť • požuťpožuvať: rozžul potravu, požuval tvrdý chliebexpr.: rozžviakaťpožviakať


    pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

    2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


    poňať p. pochopiť 1


    pochutiť si s chuťou, s pôžitkom zjesť • pochutnať si: pochutiť si, pochutnať si na husacinehovor. zgustnúť si: zgustol si na koláčochhovor. pošmakovať sipomaškrtiť sizamaškrtiť si: deti si pošmakujú, zamaškrtia na sladkostiachzried.: zachutnať sizachutiť si


    pošmakovať si p. pochutiť si


    pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodenýzničenýskazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravínchorý (o zažívaní, žalúdku) • porušenýporúchanýpolámanýnefunkčnýneskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaputnepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý motorhovor. zništovanýhovor. zastaráv. zhindrovanýexpr.: zhumpľovanýskoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračkyexpr.: skántrenýdokántrenýhovor. expr.: pokašlanýpokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružinavulg.: posratýposraný: posratý vodovodný kohútikhnilýzhnitýzapáchajúcismradľavýsmrdľavýplesnivýpotuchnutýznehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

    2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábavaexpr.: zbabranýdobabranýpobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robotazničenýnevydarenýexpr.: sfušovanýpofušovanýpren. skaličenýexpr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný životpren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesťexpr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý víkendexpr.: zoranýzvŕzanýhrub.: zhovädenýdohovädenýsubšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratýposraný: zoraná, zvŕzaná scéna

    3. p. skazený 1–3


    poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality • porušenýnarušenýrozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovypokazený (ktorý dočasne al. natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračkaznehodnotený: znehodnotený tovarpreležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare) • chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobokexpr.: roztrasenýrozheganýrozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok

    2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví) • narušenýnalomenýpodlomenýnaštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbenéexpr. pošramotenýpren. expr.: načatýnahlodanýpren. podkosený

    p. aj postihnutý


    pošramotený p. poškodený 2


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

    2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


    pošramotiť p. pokaziť 1, poškodiť 1


    pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúkuvykosiťpovykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plotezožaťpožať (najmä obilniny) • vyžaťpovyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiťobžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)


    požať p. pokosiť


    pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvildokrčiť: dokrčiť si sukňuexpr.: skrkvaťpokrkvaťdokrkvaťukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanúnakrčiťnahúžvaťexpr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočiezvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiťpomŕštiťzvrásčiťzvraskaťzvráskaťpovráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústazriasiťhovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelostiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporomzošúveriťzožmoliťexpr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nosposkŕčaťposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrásokexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiťnár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliťpomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

    2. p. skrčiť 1, ohnúť


    požmať p. pokrčiť 1


    požmoliť p. pokrčiť 1


    poľadovica zamrznutý, klzký povrch terénu • ľadovica: na cestách sa tvorí poľadovica, ľadovicanámraza (namrznutý povrch niečoho): námraza na chodníku


    poľahčiť p. uľahčiť 2


    uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvenímzľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídemezmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporouodbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

    2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľomodľahčiťobľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorýmpoľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

    3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť nákladodbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra)obľahčiťzried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát


    zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

    2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)


    poľahoba p. úľava, pomoc1 1


    pomoc1 1. poskytnutie niečoho nevyhnutného pri činnosti, v nedostatku, v nebezpečenstve • hovor. rata: kričať o pomoc, o ratu; už mu niet pomoci, ratyzastar.: spomoženie (Timrava)napomoženie (Kukučín)posila (kto al. čo niekomu pomáha): privolať posilupodpora: dostať morálnu, finančnú podporupoľahoba (uľahčenie): mixér je v domácnosti poľahobouvýpomoc (občasná pomoc): susedská výpomocasistencia (pomocná účasť pri istej činnosti): asistencia pri operácii

    p. aj podpora 2

    2. p. záchrana 2


    úľava zmiernenie, odľahčenie niečoho, čo spôsobuje ťažkosti • poľahoba: pacient pocítil úľavu, poľahobuuvoľnenie: po skúške pocítil uvoľnenie


    poľahučky, poľahunky p. ľahko 1


    poľapkať sa p. posrať sa 1


    posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly • zjemn.: pošpiniť saznečistiť sadoriadiť saniž. hovor.: poondieť sapoondiať sapotentovať saexpr. poľapkať sadet. al. expr. pokakať saexpr. pochvístať sa (Kálal)fraz. pustiť do nohavíc/do gatí

    2. p. naľakať sa 3. p. pokaziť sa 1


    poľapotať porov. tárať


    porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedaťvyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmyhovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvávyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsilizried. porozpovedať (Dobšinský)povykladaťvyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plánpohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočnostínahovoriťnarozprávaťnavravieťpovravieťexpr.: potáraťnatáraťpotrepaťnatrepaťpotrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepeexpr.: poľapotaťpotliapaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístaťsubšt. pokecať


    povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde) • pohovoriťporozprávaťnavravieťnahovoriťnarozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovoriliexpr.: potrepaťpotáraťpotrieskaťpotliapať: potrepe, potára všeličoexpr.: poľapotaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúpostiexpr.: natáraťnatrepaťnatrúbiťnatúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali?

    2. p. porozprávať sa


Pozri výraz POÃ Ã Ã Ã Ã Ã Ã Ã Ã v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV