Synonymá slova "pľac" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 53 výsledkov (1 strana)

  • miesto1 1. vymedzený priestor, kde niečo je al. niečo sa deje • lokalita: v našom kraji je niekoľko pekných miest, lokalít

    2. priestor, ktorý môže niekto zaujať • hovor. pľac: nemám dosť miesta, pľacukniž. post: toto miesto, tento post treba strážiť

    3. p. zamestnanie 4. p. funkcia 1 5. p. orgán 2


    námestie nezastavané priestranstvo medzi priečeliami v meste: štvorcové námestiehovor. zastaráv. rínok (námestie obyč. s trhom) • hovor. zastar. pľac


    pľac 1. p. miesto1 2 2. p. námestie


    plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otcaexpr.: fňukotfňukfikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikotvzlykvzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykotpoet. osrk (Hviezdoslav)expr.: bľakotbľakexpr. rev (silný plač): pustiť sa do revuexpr.: rykrykotvýlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevyhovor. lamenty (Urban)poet. kviľba (Figuli)hovor. lamentácia


    pláca p. plat, zárobok


    plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezdplácapríjem: mesačný príjem pracovníkazárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobokhovor. gážazastar.: lônlôň: pravidelný lôn, lôňvýplata: minúť celú výplatuvyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovaniežold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)

    p. aj zárobok


    zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobokplat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu platplácamzda (odmena za prácu): valorizácia miezdhonorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorárpríjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníkazisk (peniaze získané obchodom): podiel na ziskuhovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džobhovor. gážazastar.: lônlôň


    placet p. súhlas 1


    súhlas 1. zhoda v názore na niečo, prijatie cudzieho názoru za vlastný: pokladať mlčanie za súhlasdovolenie: požiadať o dovoleniepovolenie (úradný súhlas, ktorým sa niečo povoľuje): stavebné povolenieschválenie: čakať na schválenieodobreniekniž. placetkniž. zastar. zvolenie

    2. p. zhoda 1


    hanblivosť 1. nedostatok smelosti • nesmelosťostýchavosťostych: prekonať hanblivosť, ostychokúňavosťplachosť: plachosť jej prekážala nájsť si partnerakniž. prudéria (prepiata hanblivosť)

    2. p. hanba 2


    plachosť p. hanblivosť 1


    plachta 1. väčší kus plátna na prikrývanie, nosenie a pod. • prestieradlo: posteľné plachty, prestieradlá; prikryť kopu plachtou, prestieradlomprikrývka: vyšívaná prikrývka na stoleplachtica (menšia plachta)

    p. aj prikrývka

    2. plátenná súčasť plachetnice • kniž. vetrilo: napnúť plachtu, vetrilo


    prikrývka predmet na prikrývanie ako ochrana, ozdoba a pod. • prikrývadlopokrývkazastar. pokrývadlo: prikryť sa vlnenou prikrývkou, pokrývkou; vyšívané prikrývadlo, pokrývadlo na stôldeka: teplá dekaperinahovor. duchna (posteľná prikrývka s náplňou z peria al. páperia): spať pod veľkou perinou, duchnoupaplón (prešívaná prikrývka na spanie) • plachta (väčší kus plátna upravený na prikrývanie): posteľná plachtapokrovec: konský pokrovecobrus (prikrývka na stôl používaná pri stolovaní): biely, ľanový obrusprestieradlo (prikrývka na stôl, na posteľ, obyč. ozdobná): prestrieť čisté prestieradlo


    plachtica p. plachta 1


    plachtiť p. plávať


    plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách) • plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom morikniž. brázdiť: čln brázdi hladinuplachtiť (plávať na plachetnici) • kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loďpoet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom)


    vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výškyletieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom

    2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmlaplávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchupoletovaťpoletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavynadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemouplachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orollietať: v jesennom vetre lietalo babie leto

    3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2


    plachučký p. plachý 1, 2


    plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivýnesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľadľakavýustrašenýustráchanýustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlashanblivýostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotykyrozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnostizakríknutýzahriaknutýutiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčikuzavretýsamotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikomjemnýletmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozkexpr.: plachučkýplachunkýpoet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)

    2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnkaplašivýľakavý: plašivý, ľakavý kôňneskrotenýnedomestikovanýneprítulnýdivý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatkaexpr.: plachučkýplachunký: plachučké vtáčatko

    3. p. krátky 1


    bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasommalodušnýmalovernýmalomyseľnýkniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá dušaľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáčaplachý: plaché zvieraokúňavýostýchavýneistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanieustrašenýustráchanýustrachovanývystrašenýzried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matkyexpr. strachopudskýpejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúškyniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposranýzjemn. pokakaný; prestrašenýexpr.: rozklepanývyklepanýzried.: strachuplnýstrachostlivýstrachostivýzastaráv.: strachovlivýstrachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)


    divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strminaplanýnekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastlinynešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlýnepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruženedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachýneskrotenýnár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statoknedotknutýnecivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajinapren. expr. panenský: panenská príroda

    2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká silaživelnýneskrotnýbujnýneovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudynespútanýexpr.: besnýrozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človekzdivenýzdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvancaexpr.: rozdivenýrozdivočený: je rozdivený ako býkprudkýzúrivýkniž. ľútyexpr.: šialenýdiabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempoexpr. zurvalskýnár. durný: durný cval

    3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1


    hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti • ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slováokúňavýzdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevnícicudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľadkniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudiapricudný (príliš cudný) • plachýnesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie


    krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavicenedlhý (priestorovo al. časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľamalý: malá prestávkahovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť minikrátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzineprikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmysleniedohľadný: splní sa to v dohľadnom časechvíľkovýmomentálnymomentnýzastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienkaletmýpoet. plachý: bol to len letmý, plachý senpren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohyjadrný (krátky a výstižný): jadrná rečlakonickýúsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vetystručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľadexpr. zastar. obkratnýexpr.: kratučkýkratuškýkratunkýkratulinký (veľmi krátky)

    2. p. slabý 2, zlý 2


    letmý 1. trvajúci krátko • prchavý: letmý, prchavý úsmevchvíľkový (rýchlo zanikajúci): letmý, chvíľkový dojemrýchlykrátkynáhlivý: vrhol na mňa rýchly, krátky, náhlivý pohľadpoet. plachý: plachý sen

    2. urobený, prejavený a pod. úchytkom, a preto málo dôsledný (op. dôkladný) • zbežný: už letmá, zbežná analýza ukázala, že text je nekvalitnýpovrchnýnedôslednýhrubý: letmý, povrchný opis udalostí; letmý, nedôsledný odhad ceny; povrchný, hrubý náčrt plánunevýrazný (bez pevného výrazu): zostala mu iba letmá, nevýrazná spomienka na detstvomimovoľný (op. zámerný, cieľavedomý): tejto problematiky sa dotkol iba letmou, mimovoľnou poznámkouexpr.: jemnýplachý: letmý, plachý bozk; jemný stisk ruky (op. pevný)


    tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasnýnehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie bránynečujnýnepočuteľnýnezvučnýzried.: bezzvučnýbezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vravanehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motorapolohlasnýpolohlasitýtlmenýpritlmenýpridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasombezhlasýbezhrmotnýexpr.: tichučkýtichulinkýtichunký (veľmi tichý)

    2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivýmĺkvyzamĺknutýzastar. zamĺklybez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slovmálovravnýnevravnýnezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapeckrotkýmiernynevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povahaplachýutiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

    3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojnýnerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímaniemierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie životapren. mĺkvymlčanlivýzamĺknutýzamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

    4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3


    haruľa pečené jedlo z postrúhaných zemiakov v tvare posúchov • (zemiaková) baba: piecť haruľu, (zemiakovú) babuplacka


    placka 1. p. posúch 2. p. haruľa


    posúch pečené múčne jedlo okrúhleho tvaru • osúchpagáč: napiecť kapustných posúchov, osúchov; škvarkové pagáčeplacka (plochý kus cesta; pečené jedlo z neho): vyvaľkať cesto na placky


    plačka 1. žena, ktorá v minulosti plakávala pri mŕtvych a na pohreboch • nariekačkaoplakávačka

    2. plačlivá žena, plačlivé dievča • hovor. expr. plačkuľaexpr.: smokľaňafňukaňa


    brečka 1. riedke blato, riedky rozmočený sneh: po odmäku zostala na uliciach iba brečkaexpr.: čľapkanicačľapkavinačliapkavicačliapkaninapľačkanicapľačkaninašpľachtanicaťapkanica: brodili sa vyše hodiny v špinavej brečke, pľačkanici

    2. p. jedlo 1, kaša 1


    čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh, často s dažďom • čliapkanicačľapkaninačliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninupľušť: jesenné pľuštebrečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečkapľačkaninapliačkaninapľačkanicapliačkanicašpľachtanicačvachtanicaťapkanicaplieskanica (Moric)kaša (roztápajúci sa sneh)


    pľačkanica, pľačkanina p. čľapkanica


    plačkať p. plakať


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sazapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blateexpr.: čvachtať sapľačkať sašmochtať samiesiť samiagať samarasiť sapoet.: bŕdnuťbŕsť (Hviezdoslav)cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sakrôchňať sa: krôchať sa hromadami snehupredierať sa (cez hustý porast)


    čľapkať sa, čliapkať sa expr. máčať sa vo vode (obyč. s radosťou) a rozstrekovať pritom okolo seba vodu • čliapať sapľačkať sa: deti sa čľapkajú, čliapu, pľačkajú v jarkuexpr.: špľachotať sašpľachtať sašplechotať sašplechtať sa (špliechať pritom) • trocha pejor.: čvachtať sačabrať sa: husi sa čvachcú, čabrú v mlákeexpr. zried. čupkať sanár. expr. pliagať saexpr. plahočiť sa: rád sa plahočí vo vani; v rybníku sa plahočia kačky


    pľačkať sa p. čľapkať sa


    plačko p. uplakanec, rozmaznanec


    rozmaznanec rozmaznaný človek • maznák: vychovali z neho rozmaznanca, maznákamaznošzried. maznavechovor. mamičkárplačkohovor. expr.: ufňukanecrozpustenecroztopašníksamopašník


    uplakanec plačlivý chlapec, plačlivé dieťa • expr.: plačkousmrkanecusmrkančausoplenecusoplenčafňukáčmraučiakutrinossmokľošhovor. expr.: ufňukanecurevanecpejor.: sopliaksopľošsopeľpejor. bľačiak (Alexy)


    plačkuľa p. plačka 2


    plačky slzami (a vzlykaním) prejavujúc pocit žiaľu, bolesti, ukrivdenia a pod. • s plačomplačúcplačúcky: plačky, s plačom sa vrátila domov; plačúc, plačúcky vybehol z izbyvzlykajúcfikajúcexpr.: fňukajúcmraučiacrumázgajúcrumádzgajúcpoet. lkajúc


    plačlivý 1. podobný plaču, pripomínajúci plač • nariekavýkvílivývzlykavý: plačlivý, nariekavý, kvílivý, vzlykavý hlas huslístenavýstonavý: vydávať stenavý, stonavý zvukexpr.: fňukavýkňučavýskuhravýpoet. lkavý

    2. ktorý je náchylný plakať, ktorý často plače • uplakaný: plačlivé, uplakané dieťaprecitlivený (ktorý sa ľahko rozruší, rozplače): plačlivé, precitlivené dievčenceexpr.: ufňukanýufikanýusmoklenýusmrkanýumrnčanýumraučanýumravčaný: ufňukané, ufikané, usmoklené, usmrkané starenky


    uplakaný 1. plačúci, poznačený plačom • uslzený: uplakané, uslzené dieťa; uplakaná, uslzená tváružialenýužalostený (prezrádzajúci žiaľ): užialené, užalostené očiexpr.: usmoklenýzasmoklenýusmrkaný: usmoklená, usmrkaná dievčina; prosila o odpustenie usmokleným, usmrkaným hlasomexpr.: ufňukanýufikanýumravčanýukňučanýomrnčanýhovor. expr.: urevanýuvrieskanýuvrešťanýpejor. usoplený

    2. ktorý sa ľahko rozruší, rozplače, ktorý často plače; svedčiaci o tom • plačlivýprecitlivený: ako dieťa býval uplakaný, plačlivý, precitlivenýexpr.: ufňukanýufikaný: ufňukaná, ufikaná ženaexpr.: usmoklenýusmrkaný: usmoklené, usmrkané starenky

    3. p. sentimentálny 4. p. daždivý


    plačúcky p. plačky


Pozri výraz PĽAC v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV