Synonymá slova "ovã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 188 výsledkov (2 strán)

  • oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosťoslavovaniehovor.: slávaparáda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu?večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúrsubšt.: párty • čurbes • mejdan

    2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstvachvála: jedlo je chválou gazdinkyholdpocta: báseň je holdom, poctou jubilantoviovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovikniž. velebeniezried. veleba (Sládkovič, Roy)kniž. zvelebovaniezastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Bohakniž.: glorifikáciaglorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu


    ovácie p. oslava 2


    vädnúť 1. (o rastlinách) strácať sviežosť • uvädaťovädať: rezané kvety rýchlo vädnú, uvädajúusychaťuschýnaťvysychaťvysýchaťvyschýnať (nedostatkom vlahy): sad vysychá, stromy uschýnajúodkvitať (strácať kvety): ruže odkvitajúodumierať (obyčajne na jeseň): lístie už odumiera

    2. p. chradnúť


    ovädnúť p. zvädnúť 1


    uschnúť stratiť vlhkosť, sviežosť, stať sa suchým; vypariť sa z povrchu • usušiť sa: tráva na koreni uschla, usušila sa; kvet uschol; pot na čele uschol, usušil sauvädnúťzvädnúťovädnúťzried. zavädnúť (v dôsledku straty vlhkosti stratiť sviežosť): kvety rýchlo zvädlivyschnúťvysušiť sa (dôkladne, celkom): konáre stromu vyschli; bylinky sa dobre vysušilipreschnúťpresušiť sa (trocha, čiastočne uschnúť; dôkladne uschnúť): do večera seno preschne, presuší sa; drevo dobre preschlo, presušilo sa skrz naskrzzaschnúť (úplne, celkom uschnúť; uschnúť a prilepiť sa na niečo): pokopaná zem zaschla; krv na rane zaschlaobschnúťoschnúť (na povrchu, čiastočne): bielizeň už o(b)schlakniž. vyprahnúť (veľmi sa vysušiť): zem vyprahla, ústa vyprahlipouschýnaťpousychaťpozaschýnaťpozasychať (postupne uschnúť): tráva predčasne pouschýnala, pousychala, pozasychala


    zvädnúť 1. stratiť sviežosť, prestať byť čerstvým v dôsledku nedostatku vlahy, slnka a pod. (o rastlinách) • uvädnúť: muškát sa neujal, zvädol, uvädolovädnúťobvädnúť: obvädnuté listypovädnúť (postupne al. trocha): ruže vo váze rýchlo povädlizried. zavädnúť (trocha, mierne) • odkvitnúť (prestať kvitnúť): odkvitnuté kvetyuschnúťvyschnúť (prestať žiť nedostatkom vlahy): presadené stromčeky uschli, vyschliodumrieť: odumreté lístieovisnúť (o rastlinách al. ich častiach pri nedostatku vody, živín a pod.): listy na slnku ovislipozvädaťpouvädať (postupne)

    2. p. ochabnúť 1


    zvädnutý 1. ktorý zvädol (o rastlinách, resp. o ich častiach) • uvädnutý: zvädnutá, uvädnutá ružaovädnutýpovädnutýobvädnutý (trocha zvädnutý): povädnutá kyticaodkvitnutý (ktorý odkvitol): odkvitnuté kvetyuschnutývyschnutýodumretýovisnutýsuchý (ktorý uschol, odumrel, ovisol pre nedostatok vlahy): vyschnuté stromčeky, suché, odumreté lístie; ovisnuté margaréty

    2. p. ochabnutý 2


    obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiťohádzaťohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemouexpr.: okydaťobkydaťopackaťopáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatomexpr. obcapkať: tortu obcapkala krémomzahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuťhovor.: ovakovaťokožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila


    omietnuť nahodiť omietku • hovor.: ovakovaťzavakovaťokožovať: drevenicu zvonka omietli, ovakovali, okožovalihovor.: obhádzaťobhodiťohádzaťohodiť (omietkou, cementom) • expr.: opackaťopáckaťobcapkať (omietnuť obyč. blatom)


    ovakovať p. omietnuť


    krajec plochý kúsok odkrojeného chleba • okruch: natrieť krajec, okruch chleba maslomvršec: vršec chleba (Rázusová-Martáková)expr. oval (veľký krajec) • nár. falatsmidasmidkaexpr. okruštek (tenký kúsok chleba) • kniž. skyva (kus chleba): ísť do sveta za skyvou chleba (za zárobkom)


    oval p. krajec


    omámený 1. ktorý je zbavený jasného vedomia, zmyslov; svedčiaci o tom • zmámenýomráčený: po užití uspávacích liekov bol celý omámený, omráčený; omráčený padol dolu tvárouutlmený (čiastočne zbavený jasného vedomia): pacient je ešte utlmený po narkózeexpr. omarenýhovor.: oťapenýovalený: po prebdenej noci ostal omarený; od únavy bol celý oťapený, ovalenýzried. ošialený (zachvátený ošiaľom): od radosti bol až ošialený

    2. p. očarený


    prekvapený zasiahnutý niečím neočakávaným (o človeku); svedčiaci o prekvapení, údive • začudovanýudivený: prekvapené, začudované, udivené dieťa; prekvapený, začudovaný, udivený pohľadzarazenýzaskočenýexpr.: vyjavenýomráčený (nepríjemne prekvapený): ostal zarazený, zaskočený, vyjavený; zarazená, zaskočená, vyjavená tvárneskl. hovor. expr. paf: byť paf z úspechuužasnutýohromený (veľmi prekvapený): dívala sa nemá a užasnutázried.: učudovanýpodivenýexpr. al. slang.: vyvalenývygúlenývyhúkanývyoranýexpr.: ovalenýohúrený


    užasnutý naplnený úžasom, veľmi prekvapený; svedčiaci o tom • ohromenýohúrenýomráčený: dívala sa užasnutá, ohromená, omráčená; užasnutý, ohromený, ohúrený pohľadexpr.: vyjavenýovalenýzdúpnenýneskl. hovor. expr. paf: zastal vo dverách vyjavený; bol celý paf z toľkej nádheryzarazenýzdesenýzhrozený (u ktorého prudký, neočakávaný negatívny zážitok vyvolal úžas): zarazená, zdesená, zhrozená nezmohla sa na slovostŕpnutýzmeravený (ktorý od úžasu stŕpol, zmeravel): stŕpnutá, zmeravená tvárnemý (ktorý od úžasu stratil reč): užasnutí, nemí pozorovali nezvyčajný úkaz na oblohe

    p. aj prekvapený


    zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení • prekvapenýzadivenýudivený: zarazený, prekvapený pohľadohromenýohúrenýomráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčenýexpr.: ohlušenýobarenýovalenývyvalený: sedí ako ohlušenýzačudovanýzmätenýzháčenýzaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciouzmeravenýstŕpnutýšokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadenýchhovor. expr. zmítorenýsubšt. zmagorený


    ohromiť spôsobiť veľké, neočakávané (obyč. nepríjemné) prekvapenie • expr.: ohúriťomráčiťochromiť: správa o nešťastí ich ochromila, ohúrila, omráčilaexpr. ovaliť: ovalil ju pravdouhovor.: šokovaťzošokovať (spôsobiť šok): nepriaznivý výsledok nás šokovaludiviťprekvapiť (v menšej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil nás výkon mužstvazdesiťvydesiťpodesiť (nečakanou udalosťou nahnať hrôzu, strach): pohľad na zhorenisko nás zdesil, vydesil, podesilexpr.: zmraziťzamraziť: hrôza ich zmrazila do špiku kostí; tragická zvesť zamrazila prítomnýchexpr. premraziť (ohromiť strachom): premrazilo ma, keď som videl haváriu zblízka


    omráčiť 1. úderom zbaviť vedomia • expr. ohlušiť: drúkom ho omráčil, ohlušilexpr. prizabiť (úderom al. iným spôsobom takmer zabiť): elektrický prúd ho mal prizabiťexpr.: ovaliťorútiťochmeliť (veľmi udrieť): ovalil, orútil, ochmelil ho tým, čo mu prišlo pod rukunár. expr. olomáziť: zlodeja olomázil hrabľamiomámiťexpr. omariťhovor. expr. oťapiť (zbaviť jasného vedomia): alkoholové výpary ho omámili, omarili, oťapili

    2. p. ohromiť


    ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiťtresnúťtresknúťchňapnúťrachnúťbuchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliťorútiťnár. expr.: olomáziťošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

    2. p. ohromiť


    prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

    2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    elipsovitý ktorý má tvar elipsy • eliptický: ihrisko elipsovitého, eliptického tvaruoválny: obraz v oválnom ráme; obrus na oválnom, elipsovitom stolevajcovitý (majúci tvar vajca): vajcovité kamene, vajcovité obrysy

    p. aj podlhovastý


    oválny ktorý má tvar oválu • oválovýelipsovýelipsovitýeliptický: bežať po oválnej, elipsovitej dráhe štadióna; oválový, elipsový výstrih; elipsovitý, eliptický pôdoryspodlhovastýpredĺženýpretiahnutý (väčší do dĺžky ako do šírky): podlhovastá, predĺžená, pretiahnutá tvárvajcovitý (ako vajce): oválny, vajcovitý otvor


    podlhovastý majúci väčšiu dĺžku ako šírku (a obyč. tvar elipsy al. obdĺžnika) • pretiahnutýoválnyvajcovitý: zaujala ju podlhovastá, pretiahnutá, oválna, vajcovitá tvár portrétuobdĺžnikovitýobdĺžnikovýpozdĺžny: obdĺžnikovitá, obdĺžniková pečiatka; pozdĺžny tvar predmetuelipsovitýelipsový (majúci tvar elipsy): elipsovitý, elipsový medailónstĺpikovitýstĺpkovitý: stĺpikovitý šperk


    vajcovitý majúci tvar vajca • oválny: vajcovitá, oválna lebka, oválny stôlzried. vajčitý: vajčitá kadička (F. Hečko)elipsovitýeliptický: elipsovitá dráha, eliptická dráha

    p. aj podlhovastý


    belčov p. kolíska 1


    kolíska 1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: vyrezávaná kolískazastaráv. belčov (drevená kolíska): uložiť dieťa do belčovahojda (visiaca kolíska, obyč. urobená z plachty) • hovor. kolembačka

    2. p. domov 2, vlasť 2


    bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vecbrakovýšiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčovýgýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacnýjarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspechexpr. naničhodný: naničhodné haraburdybezvýznamnýnedôležitýnezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údajprázdnypominuteľnýexpr.: márnymizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniazezbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa


    nevkusný odporujúci dobrému vkusu (op. vkusný) • neestetický: nevkusná, neestetická výzdobahovor. negustiózny: nevkusné, negustiózne oblečenie; negustiózne stolovaniepejor. nechutný (vzbudzujúci nechuť, odpor): nechutná výstrednosťgýčovýgýčovitý (nevkusne zdobný, s lacným efektom): gýčové zariadenie bytu


    béžový svetlohnedý s odtieňom do žlta • žemľový (farby žemle) • telový (farby tela): béžová, žemľová farba; telové pančuchypieskový (farby piesku): pieskový odtieňhovor. drapovýsvetlobéžový (s jemným, bledým odtieňom)

    p. aj hnedý


    hnedý ktorý má farbu zeme, farbu zrelých gaštanov, kávy, čokolády • hovor.: barnavýbrnavý: hnedé vlasy; pekné hnedé, barnavé očizlatohnedýbronzový (hnedý do zlata): zlatohnedá, bronzová farbabledohnedýsvetlohnedýplavýsvetlogaštanový (hnedý so svetlým odtienkom) • orechovýorechovohnedýorieškovýorieškovohnedý (bledohnedý ako orech): nábytok orechovej, orechovohnedej, orieškovej farbybéžovýhovor. drapový (hnedožltý) • okrový (žltohnedý): béžový, drapový záves; okrový náterneskl. kaki (zelenohnedý): kaki košeľagaštanovýgaštanovohnedý (hnedý ako gaštany) • kakaovýkakaovohnedý (hnedý ako kakao) • tabakovýtabakovohnedý (hnedý ako tabak) • olivovohnedý (hnedý do zelena) • čokoládovýčokoládovohnedýkávovýkávovohnedý (tmavohnedý ako čokoláda, káva) • škoricovýškoricovohnedý (ako škorica) • hrdzavýhrdzavohnedýčervenohnedýtizianový (vysl. ticiánový; hnedý do červena) • kreolský: kreolská farba pletisivohnedýšedivohnedý (hnedý so sivým odtienkom): sivohnedá, šedivohnedá pôdatmavohnedý (hnedý s tmavým odtienkom) • zhnednutý (ktorý zhnedol) • nár.: brunastýbrnastýexpr. hnedučkýhnedastýhnedavýhnedkavýhnedkastýnahnedastý (trocha hnedý)


    žemľový p. béžový


    svetlobéžový p. béžový


    biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šatysnehobielymliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožkajasnobielykniž.: bieloskvúcibelostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramorcínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farbakriedový (biely ako krieda): kriedová tvárpren. alabastrovýmramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobielyporcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne skložltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasymodrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dymsivobielybelavýšedivobielypopolavobielyšpinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domovstriebrobiely: striebrobiely kovpren. srienistý: srienistá hlava starcapren. snežný (Kalinčiak)expr.: bielučkýbielučičkýbielunkýbielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľazabielenýzabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápnapribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár


    perleťový ktorý je z perlete • zastar.: perlmutovýperlmutrový: perleťové, perlmutové, perlmutrové gombíky, ozdoby


    bledoružový p. ružový


    ružový ktorý má veľmi bledý odtieň červenej, ktorý má farbu šípovej ruže • bledoružovýsvetloružovýslaboružový (ružový s bledým odtienkom): ružová, bledoružová, svetloružová, slaboružová čipkalososovoružovýlososový (ružový ako lososie mäso): lososovoružový, lososový dámsky kostýmstaroružový (ružový so sivým al. žltým odtienkom) • zlatoružový (ružový do zlata): zlatoružová fasáda kaštieľacukríkový (sýtoružový, krikľavo ružový) • tmavoružovýtuhoružový (ružový s tmavým odtienkom): tmavoružový rúžexpr.: ružovkavýružovastýružovkastý (so slabučkým ružovým nádychom): ružovkavý, ružovkastý púčik

    porov. aj červený


    bravčový p. tučný 1


    tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstýtelnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlapokrúhlyguľatýexpr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčkanár. jablčistý: jablčisté prasiatkoplnýzaokrúhlenýoblýkyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčinakorpulentnýobjemnýzavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postavamäsitýmäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté rukysadlovitýsadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasaloobéznypretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudízažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáčhovor. silný: je silnejšej postavyplnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletnýmolet (neskl.): plnoštíhla, moletná dámaexpr.: tučnučkýtučnulinkýtučnunkýtlstučkýtlstunkýtlstulinkýguľatučkýzaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätkoexpr. zried. tučnastý (Jesenská)expr. pretučný: tučný, pretučnýexpr.: vykŕmenývytučnenývytučený: dobre vykŕmený, vytučnenýexpr.: rozkysnutýrozkydnutýpejor.: pupkatýbruchatýbachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchárahovor. pejor.: vypasenýdopasenýrozpasenývyžratý: vypasený, vyžratý ako prasapren. pejor.: opuchnutýspuchnutýnár. expr.: odudlavenýnaváľaný: odudlavený, naváľaný zadoksubšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčovýsvinskýprasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

    2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1


    celodenný trvajúci celý deň, týkajúci sa celého dňa • zried. celodňovýdvadsaťštyrihodinový: celodenná, celodňová, dvadsaťštyrihodinová služba, zmena, pohotovosť


    cudzojazyčný ktorý súvisí s cudzím, nie domácim jazykom al. s viacerými cudzími jazykmi • inojazyčný: cudzojazyčná, inojazyčná literatúra; cudzojazyčné, inojazyčné prostredieinorečovýzried. cudzorečový

    p. aj zahraničný


    inorečový p. cudzojazyčný, zahraničný 1


    zahraničný 1. týkajúci sa zahraničia (op. domáci, tuzemský) • cudzozemský: zahraničný, cudzozemský tovarcudzízastar. cudzinský: cudzí výrobokcudzokrajný: cudzokrajná produkcia, odrodacudzojazyčnýinojazyčnýinorečovýcudzorečový (týkajúci sa iného jazyka): cudzojazyčná, zahraničná literatúra, tlač; inorečový žurnálinonárodný (týkajúci sa iného národa): inonárodné platidlázahraničnopolitický (týkajúci sa zahraničnej politiky): zahraničné, zahraničnopolitické vzťahy

    2. p. medzinárodný


    cudzorečový p. cudzojazyčný, zahraničný 1


    čerešňový p. červený


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    červenooranžový p. oranžový


    oranžový ktorý má farbu ako pomarančová kôra • pomarančový: nechtík má kvet oranžovej, pomarančovej farbyčervenooranžový (oranžový do červena): červenooranžová gerberažltooranžový (oranžový do žlta): žltooranžové tričkosvetlooranžový (so svetlým odtieňom) • tmavooranžový (s tmavým odtieňom)


    višňový p. červený


    čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna nocebenovýhavraní (o farbe očí, vlasov) • vraný: vraný kôňtuhočiernyuhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokampren.: uhľovýuhoľnýzried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasyšedivočierny (čierny so šedivým odtienkom) • černastýnačernastýčernavýzried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach (J. Kráľ)začernetýočernetýsčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperkypričierny (príliš čierny) • expr.: čiernučkýčiernuškýčiernulinký

    p. aj opálený, tmavý

    2. p. smutný, nešťastný 3 3. p. zlý 1, nečistý 2 4. p. nedovolený


    uhľový p. čierny 1


    čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

    3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

    4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


    krištáľový p. čistý 3, priezračný 1


    priezračný 1. cez ktorý vidno • priehľadný: priezračné, priehľadné skločistýčíry (o tekutine bez prímesí, nečistoty a pod.) • pren. krištáľový (priezračný ako krištáľ): čistá, číra, krištáľová vodapriesvitnýtransparentný (o látkach, materiáloch prepúšťajúcich svetlo)

    2. p. jasný 2, zjavný


    dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudívysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčiskoveľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosťkniž. siahodlhýexpr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cestaexpr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka)hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňaexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niťexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabátpren. expr.: polmíľovýsedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové krokypren. expr. oslí (o ušiach)

    2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakaniedlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potleskdlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročnýmnohoročnýdlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja životaexpr.: stáročnýstovekýpoet. stáveký: stáročné, stáveké úsilieďaleký: vydať sa na ďalekú cestukniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanieexpr. nekonečný: nekonečný príbehexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý: dlžizný rokexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý časkniž. zastar. drahný


    druhoradý ktorý je z hľadiska významu, dôležitosti, hodnoty až na druhom, resp. ďalšom mieste (op. prvoradý) • vedľajšípodružný (op. hlavný): druhoradý, vedľajší, podružný problém, činiteľdruhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herecbočnýsekundárnyzried. druhotný: bočná, druhotná záležitosťzastaráv. pobočný: zaoberať sa pobočnými vecamimenejcennýmenejhodnotnýpodradný (ktorý má nižšiu úroveň, menšiu hodnotu): menejcenná, menejhodnotná, podradná prácazried. druhostupňový (Mráz)

    p. aj vedľajší, podradný


    druhostupňový p. druhoradý


    dvojjazyčný súvisiaci s dvojjazyčnosťou, t. j. s uplatňovaním, ovládaním, používaním dvoch jazykov • dvojjazykový: dvojjazyčná, dvojjazyková kultúradvojrečový: dvojrečové prostrediebilingválnybilingvistický (hovoriaci, píšuci dvoma jazykmi): bilingválne, bilingvistické obyvateľstvoprekladový (tlmočiaci z jedného jazyka do druhého): prekladové slovníky


    dvojrečový p. dvojjazyčný


    finišový p. záverečný 1


    záverečný 1. ktorý sa koná na záver • poslednýostatný: záverečný, posledný, ostatný deň v rokukonečnýukončujúci: konečné, ukončujúce predstaveniefinálny: finálny tón, akordkniž. finitnýhovor.: finišovýfinálový: finišový, finálový boj o víťazstvo

    2. p. zatvárací 2


    grošový p. lacný 1


    lacný 1. ktorý stojí relatívne málo peňazí (op. drahý): lacný oblekhovor. expr.: grošovýšestákový: nakúpil pre deti lacné, grošové, šestákové pletkyzlacnenýpartiový (so zníženou cenou, obyč. v dôsledku zníženej kvality): obchod s partiovým, so zlacneným tovarombazárovýjarmočný (predávaný v bazári, na jarmoku za nižšiu cenu): bazárové, jarmočné látkynízky (o cene): kúpiť niečo za nízku cenu

    2. p. bezcenný, prázdny 2


    gýčovitý, gýčový p. bezcenný; nevkusný


    hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

    2. p. predný 1


    kľúčový p. rozhodujúci 1, hlavný 1


    podstatný 1. ktorý tvorí podstatu, základ al. ktorý je súčasťou podstaty niečoho (op. nepodstatný) • hlavnýzákladný: podstatné, hlavné, základné znaky, vlastnostikniž. konštitutívnykľúčovýkniž.: kardinálnykapitálny: konštitutívny prvok; kľúčová, kardinálna otázkarozhodujúci: rozhodujúci argumentkniž. relevantný (podstatný vo vzťahu k niečomu): relevantný faktorprincipiálnyzásadný: principiálna, zásadná chybazávažnývýznamnýdôležitý (ktorý má význam, závažnosť): mať závažný, významný, dôležitý vplyv na úspešné riešenie vecibytostný: bytostná črta etnikakniž. zastar.: esenciálnyesencionálnyexpr.: levílevský: leví, levský podiel na niečom

    p. aj základný, hlavný

    2. p. výrazný 2, značný 1


    rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodnýdôležitýzávažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v životekniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponenthlavnýkľúčovýurčujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci významsmerodajný: uvedené číslo je smerodajnéživotnýosudnýosudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamihkritický: dosiahnuť kritický bodfinálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)

    2. p. prevažný


    ústredný nachádzajúci sa v strede; vystupujúci do popredia; prvý z hľadiska dôležitosti, nadradenosti a pod. • centrálny: ústredná, centrálna budova podniku; ústredný, centrálny orgán, riaditeľhlavnýzákladnýkľúčovýdominantný: sústrediť sa na hlavný, základný, kľúčový problém; kľúčový konflikt románu; dominantná postava príbehunajdôležitejší: najdôležitejšia myšlienka textunajvyšší (inštančne): najvyšší úrad, najvyšší veliteľ


    základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učeniauholnýosnovnývýchodiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavbyprvotnýprimárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálnykľúčovýdominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvokzásadnýťažiskový: zásadný, ťažiskový problémkniž.: fundamentálnymeritórnyprincipiálnykapitálnykardinálnysubstanciálnybazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázkypodstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti!existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potrebyexpr. psí: psia povinnosťkniž.: konštitutívny: konštitutívne prvkykmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádozačiatočnýprvopočiatočnýzárodkovýzárodočnýpren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stavneodvodený: neodvodený význam slovaelementárnyjednoduchýtriviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzkyvšeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelaniekniž. rudimentárny: rudimentárne znaky životaškoláckyzačiatočnícky: školácka chyba


    hovorca kto hovorí za niekoho, za istú skupinu a jej vec: hovorca vládytlmočník: tlmočník politickej stranyzástupcapredstaviteľtlačový tajomníktlačový poradca: tlačový tajomník prezidenta


    idealistický 1. zaujatý za ideály, plný nadšenia, nepoznajúci skepsu; svedčiaci o takom založení • zried. ideálny: idealistická, ideálna duša; idealistický, ideálny postoj k životu (op. materialistický) • nadšenýzapálený (op. chladný, zdržanlivý): nadšená, zapálená mládežnezištný (op. zištný, ziskuchtivý): vždy sa nájde pár idealistických, nezištných nadšencov za dobrú vecromantickýnaivný (vnímajúci svet, veci, vzťahy a pod. lepšie, ako sú v skutočnosti; op. pragmatický, realistický, skeptický) • expr. ružový: romantické, naivné videnie skutočnosti; naivné, ružové predstavy

    2. p. duchovný1 2


    príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


    jahňa mláďa ovce: sused má dve jahnencebarančabaránokbarančekovečkazried. ovčiatko


    ovčiatko p. jahňa


    jednojazyčný ktorý používa jeden jazyk • jednorečový: jednojazyčné obyvateľstvo; jednojazyčný, jednorečový štát


    jednorečový p. jednojazyčný


    jednolôžkový majúci jedno lôžko • jednoposteľový: jednolôžková, jednoposteľová nemocničná izba


    jednoposteľový p. jednolôžkový


    klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťkľuckaťklonkaťklinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadaťopadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spádspadaťspadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť saskláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

    2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


    visieť 1. byť upevnený nad ťažiskom • byť zavesený: obrazy visia, sú zavesené na stenách

    2. voľne smerovať nadol • ovisaťovísať: ruky jej bezvládne viseli, ovísalipadať: hlava mu padala

    3. presahovať cez okraj smerom nadol • trčaťvytŕčaťvyčnievaťprečnievať: sukňa jej visela, vytŕčala, prečnievala spod kabátaprevísať (visieť cez niečo): hlava mu prevísala cez operadlo

    4. nehybne al. v ľahkom pohybe sa rozprestierať • vznášať sanadnášať sa: ťažké mračná visia nad mestom; dym sa vznáša vo vzduchu

    5. p. väzieť 1, viaznuť 1 6. p. ľúbiť 1, lipnúť 1 7. p. dlhovať


    kmeňový p. základný


    krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holubyprítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačkaskrotenýdomestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá

    2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch) • miernypokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadomnevýbojnýtichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tichépren. ovčí


    lisovňa dielňa, v ktorej sa lisuje • hovor. prešovňa: lisovňa, prešovňa ovocia


    prešovňa p. lisovňa


    liturgický ktorý súvisí s náboženskými obradmi, ktorý je určený na náboženské obrady • bohoslužobný: staroslovienčina bola liturgickým, bohoslužobným jazykom Slovanovomšový (súvisiaci s omšou ako náboženským obradom): liturgické, omšové piesnekánonický (ustálený a presne určený na isté náboženské obrady): prepisovať liturgický, kánonický textkniž. sakrálny: sakrálne obrady


    lososovoružový p. ružový


    mnohojazyčný v ktorom sa hovorí mnohými jazykmi; ktorý sa skladá z mnohých jazykov • mnohojazykovýmnohorečový: mnohojazyčný, mnohojazykový štát; mnohojazykový, mnohorečový text k fotografiámviacjazyčnýviacjazykovýviacrečovýniekoľkojazyčný (ak ide najmenej o dva rôzne jazyky): viacjazyčný, viacjazykový, viacrečový kolektívkniž.: polyglotickýpolyglotný: polyglotický, polyglotný slovníkrôznojazyčnýrôznojazykovýrôznorečový (ak sa zdôrazňuje, že ide o odlišné jazyky): kniha obsahuje rôznojazyčný, rôznojazykový, rôznorečový text


    mnohorečový p. mnohojazyčný


    viacrečový p. mnohojazyčný


    modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasýkniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné peryjasnomodrýjasnobelasýkniž.: blankytnýazúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová oblohabledomodrýbledobelasýsvetlomodrýsvetlobelasýslabomodrýslabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tienenebovýnebovomodrýnebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkomnevädzovýnevädzovomodrýnevädzovobelasýpoet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látkatmavomodrýtmavobelasýkniž.: temnomodrýtemnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblektuhomodrýtuhobelasýsýtomodrýsýtobelasýultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové stenyindigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohaviceoceľovýoceľovomodrýoceľovobelasýkobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskomslivkovýslivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostýmsivomodrýsivobelasýšedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírovýzafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperkmodrastýmodravýnamodrastýnamodravýbelastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádychexpr.: modručkýmodrunkýmodrulinkýbelasučký

    p. aj modrastý


    oceľový p. sivý 1, modrý


    odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatýzdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladuimúnnypren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekciipevnýsilnýtuhýpren.: oceľovýželezný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravieotužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťatrvanlivýtrvácnytrváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náternepoddajnýneústupnýnezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľuvytrvalýnezničiteľnýmenej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina


    pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

    2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

    3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

    4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

    5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

    6. p. istý 2


    silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

    2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

    3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

    p. aj pevný

    4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

    5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


    sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmišedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbustriebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamustriebornýstriebristosivýstriebrosivýstriebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlavapostriebrenýprešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivýstriebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodvábsivovlasýstriebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasýolovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrkuoceľovosivýoceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasochpoet. holubí: holubie nebo, očiexpr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzymyšímyšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlásokbledosivýsvetlosivýsvetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastýsivkastýsivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé očibelavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burýburavýsubšt. šedý

    p. aj šedivý 1

    2. p. jednotvárny, stereotypný


    mrežovaný, mrežový p. mriežkovaný


    mriežkovaný urobený z mriežok, opatrený mriežkami, mrežami • mrežovaný: mriežkovaná, mrežovaná konštrukcia; mriežkovaný, mrežovaný oblokmrežovýzried. mriežkavý: mrežové, mriežkavé zábradlieažúrový (o výšivke v podobe mreže): ažúrový vzormriežkovitýmrežovitý: mriežkovité dno hrnca


    niekoľkodňový trvajúci niekoľko dní al. majúci niekoľko dní • viacdňový: niekoľkodňový, viacdňový pobyt; niekoľkodňové, viacdňové kurčaniekoľkodennýviacdenný (trvajúci niekoľko dní): niekoľkodenný, viacdenný výletdlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac dní, ako sa predpokladalo): list prišiel s niekoľkodňovým, dlhším, väčším oneskorenímhovor. párdňový (trvajúci nie veľa dní al. nemajúci veľa dní): párdňové väzenie, párdňové mláďa


    viacdňový trvajúci viacej dní al. viacej dní starý • niekoľkodňový: viacdňový, niekoľkodňový výlet; viacdňové, niekoľkodňové kurenceviacdennýniekoľkodenný (trvajúci viacej dní): viacdenný, niekoľkodenný pobyt v nemocnicimnohodennýmnohodňový (trvajúci mnoho dní): mnohodenné, mnohodňové meškaniedlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viacej dní, ako sa predpokladalo): zásielka prišla s dlhším, väčším oneskorenímhovor. párdňový (trvajúci zopár dní al. zopár dní starý): párdňové voľno; párdňové medvieďa


    niekoľkotýždňový ktorý trvá niekoľko týždňov; ktorý má niekoľko týždňov • viactýždňový: niekoľkotýždňový, viactýždňový pobyt v horách; niekoľkotýždňové, viactýždňové dojčaniekoľkotýždennýviactýždenný (trvajúci niekoľko týždňov): niekoľkotýždenná, viactýždenná práceneschopnosťmalýmaličký (niekoľko týždňov starý; obyč. o dieťati al. mláďati): niekoľkotýždňové, malé, maličké levíča


    viactýždňový ktorý trvá viacej týždňov al. viacej týždňov starý • niekoľkotýždňový: viactýždňová, niekoľkotýždňová dovolenka; viactýždňové, niekoľkotýždňové dieťaviactýždennýniekoľkotýždenný (trvajúci viacej týždňov): viactýždenný, niekoľkotýždenný pobyt v nemocnicimnohotýždennýmnohotýždňový (trvajúci mnoho týždňov): mnohotýždenná, mnohotýždňová neprítomnosť na pracoviskudlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá dlhšie, ako sa predpokladalo): prišiel s dlhším, väčším oneskorenímhovor. pártýždňový (trvajúci zopár týždňov al. zopár týždňov starý): pártýždňová pauza, pártýždňové dieťa


Pozri výraz OVÃ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: scees, lao, prišť, cry, npr, do, txt, mvs, sšš, ã n, å iå, vyn, kol, tt, rl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV