Synonymá slova "opusten" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 18 výsledkov (1 strana)
-
opustene p. osamote, sám 2
osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamotene • osamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci strom • osihotene: dom stojí osihotene na kraji lesa • izolovane • odlúčene • v ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústraní • sám: osamote, sám sedáva v kúte miestnosti • bezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po meste • opustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred ulice • osirelo • osirene • zried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady
sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady
p. aj jediný
2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote
porov. aj opustený 1
3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách
4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo
5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil
6. p. opustený
opustenie p. samota
samota odlúčenie od iných osôb, ľudí • osamotenosť • osamelosť • opustenosť • zried. opustenie: skľučujúca ťarcha samoty, osamotenosti, osamelosti, opustenosti • kniž. zried. osamotenie • poet. zried. osamenie (Mihálik) • osihotenosť • osirotenosť • osirelosť • osirenosť: tiesnivá osihotenosť; osirenosť starých majerov • ústranie: žiť v ústraní • súkromie (život mimo verejnosti): utiahnuť sa do súkromia
opustenosť p. samota, prázdnota 1
prázdnota 1. prázdny priestor • prázdno • pustota • opustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulíc • expr. holota: kde pozrieš, všade holota • ničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty
2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdno • vákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuum • hluchota • pustota: duchovná hluchota, pustota • neplodnosť • jalovosť • bezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slov • hlušina • chudoba: citová chudoba • kniž. tabula rasa
bezprizorný nemajúci domov, rodinu, prístrešie • bezprístrešný: bezprizorné, bezprístrešné deti • opustený: túlal sa bezprizorný, opustený
p. aj opustený, potulný 2
ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny kraj • vyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicami • neobývaný • neosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrov • opustený • osamelý • spustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dediny • pustý • prázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne byty • pren. mŕtvy • fraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté
opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sám • samotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotný • osamelý • osamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený strom • osirotený • osirelý • osirený • poet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psík • bezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné deti • zabudnutý • nepovšimnutý • stratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekovia • expr.: samučičký • samunký
2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2
osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dediny • osihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicou • izolovaný • odlúčený • samotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkých • sám • expr.: samučký • samučičký • samunký • samulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičký • pren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampa • jednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosť • ojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrik • opustený • zanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na seba • bezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská
p. aj samotársky
2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustý • prázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdny • opustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brloh • osirelý • osirený • osihotený • zried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia
osirelý 1. ktorý stratil rodičov al. rodiča • osirený • osirotený: po smrti matky zostali deti osirelé, osirené, osirotené • opustený • osamelý • sám (bez ochrany dospelých): deti vyrastali opustené, osamelé, samy • bezprizorný (ktorý je bez domova): vonku sa potuluje osirelé, bezprizorné mačiatko
2. p. osamelý 2, prázdny 1, pustý 1
prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň
2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava
p. aj akademický 2
3. p. voľný 2 4. p. tupý 4
pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ • spustnutý • zapustnutý • opustený: spustnutý, opustený dvor • osamotený • osamelý • osihotený • osirený • osirotený • osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia • neobývaný • pustatinný • pustatinový • nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj • vyľudnený • ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice • expr.: neživý • mŕtvy (op. živý) • pren. hluchý
2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša • bezobsažný • neobsažný • planý • pren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnený • bezcieľny • bezútešný • smutný • tupý (obyč. o živote) • pren.: hluchý • mŕtvy • subšt. spustlý
3. p. bezočivý
samotársky vyhľadávajúci samotu, žijúci v samote; typický pre samotára • nespoločenský (op. spoločenský) • expr. odľudný: je to samotársky, nespoločenský, odľudný človek • uzavretý: samotárska, uzavretá povaha • robinsonský • robinsonovský (akým sa vyznačoval Robinson) • osamelý • opustený: viesť robinsonský, robinsonovský, osamelý život; osamelé, opustené miesto
p. aj uzavretý
samotný ktorý je bez spoločnosti iných • sám: prechádzal sa samotný, sám • osamotený • osamelý: stáť pred domom osamotený, osamelý • opustený • izolovaný • odlúčený: už dlhé roky žije v horách opustený, izolovaný, odlúčený • expr.: samučičký • samunký: naokolo ani živej duše, iba on samučičký, samunký • expr. zastar.: samojediný • samojedinký: matka žila vo veľkom dome samojediná, samojedinká
zanedbaný 1. ktorý sa nestará o seba, o svoj vzhľad (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaný, neupravený chlap • opustený • spustený • upadnutý • zapustnutý • spustnutý • kniž. schátraný: z chlapa ostala iba spustnutá, schátraná troska • hovor. expr. neogabaný (svedčiaci o malej starostlivosti o seba): žena neogabaného zovňajška
2. o ktorého vzhľad, prevádzku sa nik nestará (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaná, neupravená cesta • opustený • zapustnutý • spustnutý • kniž. schátraný: schátraný dom • ošumelý • ošarpaný: ošarpaný múr • upadnutý: upadnutý obchod (op. kvitnúci) • kniž. zašlý: staré, zašlé veci