Význam slova "záď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 726 výsledkov (7 strán)
-
zaďakovať dok. poďakovať sa (význ. 1, 2): z. známym za pozdrav, za pomoc;
zabudol z.;
zastaráv. minister z-l (z úradu) odstúpil -
zadaptovať dok. k adaptovať, prispôsobiť, upraviť: z. priestory; z-ná predajňa
// zadaptovať sa prispôsobiť sa: nevedel sa z.
-
zadarmo prísl. bez (fin.) protihodnoty, bezplatne, zdarma: urobil to z., občerstvenie z.;
odpoly z.; -
zadať dok. odb. poveriť vykon(áv)aním, (vy)riešením: stav. z. stavbu, objednávku organizácii;
škol. z-nie uloženie problému na vyriešenie; -
nedok. zadávať -a
-
zadávateľ -a mn. -ia m. odb. kto poveruje vykon(áv)aním, (vy)riešením niečoho: z. stavby;
-
zadávateľka -y -liek ž.;
-
zadávateľský príd.
-
zadaždiť dok. odb. zavlažiť umelým dažďom;
-
nedok. zadažďovať
// zadaždiť sa neos. začať trvalejšie pršať: od nedele sa z-lo
-
zadebneno prísl.;
-
zadebnenosť -i ž.: tupá, byrokratická z.
-
zadebnený príd. expr. zaostalý, obmedzený, zadubený: z. človek, z-á hlava;
-
zadebniť dok. opatriť debnením: z. oblok;
z-ené dvere; -
nedok. zadebňovať
-
zadeliť -ľ! dok.
1. zaradiť (význ. 3), zatriediť: z. pretekárov do skupín;
pracovné z-enie prijatých absolventov2. určiť náplň činnosti, prideliť: z. prácu
3. (rovnomerne) rozvrhnúť, rozložiť: vedieť si z. čas, sily;
-
nedok. zadeľovať
-
záder -u m. natrhnutý povrch (kože): mať okolo nechtov z-y;
odstrihnúť si z.;
z. na ostrí (noža), na látke -
záderčivo prísl.: z. povedať;
-
záderčivosť -i ž.
-
záderčivý príd. zádrapčivý: z. človek;
z-á poznámka; -
nedok. zadierať -a
// zadrieť sa (o súčiastkach) (zavarením, zaseknutím) prestať fungovať: motor sa z-l;
z-etý piest; -
nedok. zadierať sa
// zadrieť si drením (význ. 1) si zapichnúť (do tela): z. si tŕň do nohy
-
zadívať sa -a dok. zahľadieť sa: z. sa do prázdna;
z. sa na dievča, na ulicu;
z. sa do niečích očí i pren. zaľúbiť sa;
iba som sa tak z-l -
zadiviť sa dok. začudovať sa, prekvapiť sa: z. sa otázke, nad otázkou
-
zadláviť -i dok. pritlačiť váhou, tlakom; tak usmrtiť: z. húsenicu do blata;
z. autom zajaca prejsť -
zadlženosť -i ž.: druhotná zadlženosť
-
zadlžený príd. kt. sa zadlžil: z. podnik, z-á účastinná spoločnosť;
-
zadlžiť -í dok. zaťažiť dlhmi: z. majetok;
z-ená pôda; -
nedok. zadlžovať
// zadlžiť sa narobiť si dlhy: z. sa v banke;
z-ený človek; -
nedok. zadlžovať sa
-
zadný príd. kt. je vzadu, op. predný: z-á izba, z-é sedadlo, koleso, z-é nohy (zvierat), z-é vrecko (nohavíc)
● nechávať (si) z-é dvierka otvorené rátať s ústupom;
→ pamätať na z-é kolesá, dvierka;
stavať sa na z-é (nohy) odporovať -
zadobre prísl. iba v spoj. byť s niekým z. v dobrom, priateľskom vzťahu
-
zadoček -čka m. zdrob. k 2
-
zadok -dku m.
1. zadná časť, op. predok: z. auta, lode, domu;
ukáž sa od z-u! kôň vyhodil z-om2. zadná časť tela v okolí konečníka: široký, tučný z.;
sedieť na z-u i fraz. expr. byť spokojný s tým, čo je;
padnúť na z. i fraz. expr. dostať strach3. hovor. análny otvor, konečník: utrieť dieťaťu z.
● expr.: sedieť na pol z-u na kúsku;
behať ako s → nasoleným z-om;
prísť s holým z-om chudobný;
krútiť sa niekomu okolo z-u obskakovať ho;
pchať sa, liezť niekomu do z-u podlizovať sa; -
zadokumentovať dok. zachytiť v dokumentoch: z. trestnú činnosť;
z-ná udalosť -
zadosť prísl. kniž. v spoj. urobiť, učiniť (povinnostiam, spravodlivosti) z. tak, ako treba, ako sa vyžaduje
-
zadosťučinenie -ia s.
1. náprava krivdy, ublíženia ap., satisfakcia: žiadať, dostať (plné) z.
2. pocit uspokojenia z (ťažko) dosiahnutého cieľa ap.: pocítiť (hlboké) z. za námahu, so z-ím prijímať pochvaly
-
zadovážiť -i dok. (za)obstarať, zaopatriť; získať: z. materiál (na stavbu), z. si peniaze, nábytok;
-
nedok. zadovažovať
-
zádrapčivo prísl.: z. povedať;
-
zádrapčivosť -i ž.
-
zádrapčivý príd. kt. sa rád zadrapuje (význ. 2); svedčiaci o tom, záderčivý: z. človek;
z-á poznámka; -
zadrapiť dok. zachytiť (niečím ostrým): z-l ho (nechtom) na nose
// zadrapiť sa
1. vniknutím do niečoho sa mocne zachytiť: z. sa pazúrmi do kože;
rukáv sa z-l o konár2. expr. nájsť príčinu na spor, zaprieť: z. sa do každého slova;
-
zádrapka -y -piek ž. zámienka na spor: hľadať, nájsť (si) z-u
-
nedok. zadrapovať sa
-
zádrh -u m. zadrhnutie (význ. 2), zadŕhanie: na stavbe je veľa z-ov
-
nedok. k 2 zadŕhať -a, zadrhávať -a, zadrhovať
// zadrhnúť sa:
1. skoro sa z-l polievkou;
2. zips sa z-l;
z. sa v reči zaseknúť sa; -
zadŕhavo prísl.: z. hovoriť;
-
zadŕhavosť -i ž.
-
zadŕhavý príd. kt. sa zadŕha (význ. 2): z. smiech, z-á reč;
-
zadrhnúť -e -ú -hol dok.
1. zaškrtiť (význ. 1), zadusiť: lasica z-la kurence;
neos. ide ho z. (od kašľa) dusí ho2. neželateľne prerušiť činnosť, pohyb: neos. hlas mu z-lo;
z-tý motor; -
zadrichmať -e -ú dok. pejor. zaspať (význ. 1, 2)
-
zadriemať -e -u dok. začať al. chvíľu driemať: z. vo vlaku, po dobrom obede
-
zadrieť -ie -ú -dretý/-drený dok.
1. i zadrieť sa drením (význ. 1) vniknúť, zapichnúť sa: z. člnom do brehu, trieska (sa) mu z-la do ruky;
-
zadrnčať -í -ia -drnč! dok. expr. vydať hrčivý, zvonivý ap. zvuk: telefón, budík z-l
-
zadrobčiť -bč/-i! dok. expr. začať al. chvíľu drobčiť: z. (nohami) na šmykľavom chodníku;
z. odzemok zatancovať -
zadrôtovať dok. drôtom spojiť, stiahnuť: z. prasknutý džbán, z. rúčku na kufri
-
zadržaný m. ktorého zadržali (význ. 5): predviesť z-ého
-
zadržať -í -ia dok.
1. zachytiť (význ. 1), chytiť: pri páde ho z-lo krovie;
z-l mu ruku, aby neudrel2. zastaviť (význ. 1): z. vlak, dieťa;
z. útok nepriateľa;
z. dych na chvíľu prestať dýchať3. zdržať (význ. 2): z-ž ho ešte chvíľu u vás!
4. premôcť (význ. 3), potlačiť, zdržať: z. plač, hnev
5. pre podozrenie ap. (dočasne) obmedziť v pohybe, nedovoliť uskutočniť niečo ap.: z-li ho pre príživníctvo zaistili, zatkli;
z. list nedoručiť;
z. pašovaný tovar;
z-ný plat nevyplatený6. zachytiť (význ. 3): pôda z-í vlahu;
(priehradou) z-ná voda; -
nedok. zadržiavať -a, zadŕžať -a, zadržovať
// zadržať sa
-
zadubene prísl.;
-
zadubenec -nca m. pejor. zadubený človek
-
zadubenosť -i ž.
-
zadubený príd. expr.
1. zaostalý, obmedzený, zadebnený: z. človek, z-á hlava
2. zašpinený; zájdený: z-á bielizeň;
-
záduch -u m. astma, dýchavičnosť: trpieť na z.;
-
záduchový príd.
-
zadudrať -e -ú dok. expr. zahundrať (význ. 1, 2), zašomrať: nespokojne z-l;
z. odpoveď -
zadumať sa dok. zamyslieť sa: z. sa nad problémom, hlboko sa z.;
z-ný pohľad;
prebrať sa, strhnúť sa zo z-nia -
zádumčivo prísl.: z. povedať;
-
zádumčivosť -i ž.
-
zádumčivý príd.
1. uzavretý do seba s vážnymi, smutnými myšlienkami, trudnomyseľný; svedčiaci o tom: z. človek;
z-á povaha uzavretá;
z-á nálada, z. výraz (tváre) -
zadunieť -í -ia dok. začať al. chvíľu dunieť: hrom z-l, salvy z-li
-
zadupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok.
1. niekoľkokrát dupnúť, podupať, zadupotať: z. nohami po snehu
-
nedok. k 2 zadupávať -a
-
zadupkať dok. expr. (slabo) zadupať (význ. 1): z. (nohami) na vrabce
-
zadupotať -ce -cú dok. expr. zadupať (význ. 1): z. opätkami po ceste;
z-l na psa (, aby ušiel) -
nedok. zadúšať -a
// zadusiť sa neúmyselne si spôsobiť smrť udusením: z-l sa plynom;
div sa nez-l polievkou i pren. expr. hltavo jedol; -
nedok. zadúšať sa strácať dych: z. sa zlosťou, z. sa od smiechu;
hovoril rýchlo, až sa z-l -
zadúšavo prísl.
-
zadúšavý príd. spôsobujúci zadúšanie sa: z-á vôňa, z. plač;
-
zadusiť dok.
1. dusením usmrtiť, udusiť: ošípaná z-la mladé;
burina z-í ľan nedovolí vyrásť;
neos. ide ho z. od smradu;
je tu teplo na z-enie veľmi2. hovor. z(a)hasiť (význ. 1), udusiť: z. oheň, z. cigaretu
3. potlačiť (význ. 4), zlikvidovať, udusiť: z. vzburu v zárodku
4. premôcť (význ. 3), potlačiť, udusiť: z. (v sebe) plač, výkrik;
-
zadušiť sa dok. hovor. zaprisahať sa (význ. 1), zaveriť sa: z-l sa, že nič neprezradí
-
zádušný príd. náb.: z-á omša obetovaná za zosnulých
-
zadýchať -a dok. dýchaním zarosiť: z-né sklo
// zadýchať sa zadychčať sa
-
zadychčať sa -í -ia dok. zrýchliť dýchanie a tým sa vyčerpať, zadýchať sa: z. sa pri robote, behu, rýchlou chôdzou;
dobehol celý z-ný; -
nedok. zadychčiavať sa -a
-
zadymiť dok.
1. vypustiť dym, zakadiť, začadiť: komín z-l;
z. z fajky2. dymom znečistiť, začmudiť, začadiť, zakadiť: z. vzduch, z-ená kaviareň;
-
nedok. zadymovať: odb. z-nie sadov
-
aníz [an-] -u m.
1. bylina príbuzná rasci, bot. bedrovník a. Pimpinella anisum
-
boleráz -u m. krušpán
-
desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň
-
dohrýzť -hryzie -hryzú dok.
1. dokončiť hryzenie: d. kôrku
-
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.
1. k 20
-
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)
-
dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo
-
francúzština -y ž. franc. jazyk; ako učebný predmet i franc. literatúra
-
francúzštinár -a m. odborník vo franc. jazyku; učiteľ al. poslucháč francúzštiny;
-
francúzštinárka -y -rok ž.
-
fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.
1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y;
mrožie f-y ovisnuté2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi
3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y
● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán;
usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky; -
hrúz -a mn. N a A -y m. drobná sladkovodná ryba, zool. Gobio
-
hrýzť hryzie hryzú nedok.
1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať: h. jablko, chlieb
2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: pes h-ie, vši ho h-ú;
h. si nechty, pery (obyč. v nervozite);
psi, kone sa h-ú3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený sveter h-ie
4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho h-ie
-
koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.
1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?
2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba
-
markíz -a m. šľachtický titul medzi grófom a vojvodom;
-
matróz -a m. zastar. námorník;
-
miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.
1. k milión
-
mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu
-
motúz -a m. tenký povraz, špagát: previazať balík m-om;
ťahať za m.● preťahovať niekomu → medové m-y, motúziky popod nos;
-
mráz mrazu m.
1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.;
udreli m-y;
m. spálil, ošľahol kvety;
fyz. bod m-u 0 °C;2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.
3. srieň, inovať: na pole padol m.
● expr. → príde na psa m.;
m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí; -
na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
konať na z. skúseností; -
nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov
-
niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok
-
obhrýzť -hryzie -hryzú -hrýzol dok.
1. hryzením dookola odstrániť povrch, ohrýzť, ohlodať: o. kosti, o. si nechty;
o-ená ceruzka2. hryzením dookola odstrániť z povrchu niečoho, ohrýzť: o. mladé listy;
-
obväz -u m. materiál (obyč. gáza) použ. na ovinutie chorej, poranenej časti tela: škrobový, gypsový o.;
obviazať ruku o-om;
lykový o. v záhradníctve; -
ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza;
o. mladé listy;