Význam slova "záď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zaďakovať dok. poďakovať sa (význ. 1, 2): z. známym za pozdrav, za pomoc;
zabudol z.;
zastaráv. minister z-l (z úradu) odstúpil

zadaptovať dok. k adaptovať, prispôsobiť, upraviť: z. priestory; z-ná predajňa

// zadaptovať sa prispôsobiť sa: nevedel sa z.

zadarmo prísl. bez (fin.) protihodnoty, bezplatne, zdarma: urobil to z., občerstvenie z.;
odpoly z.;

zadať dok. odb. poveriť vykon(áv)aním, (vy)riešením: stav. z. stavbu, objednávku organizácii;
škol. z-nie uloženie problému na vyriešenie;

nedok. zadávať -a

zadávateľ -a mn. -ia m. odb. kto poveruje vykon(áv)aním, (vy)riešením niečoho: z. stavby;

zadávateľka -y -liek ž.;

zadávateľský príd.

zadaždiť dok. odb. zavlažiť umelým dažďom;

nedok. zadažďovať

// zadaždiť sa neos. začať trvalejšie pršať: od nedele sa z-lo

zadebneno prísl.;

zadebnenosť -i ž.: tupá, byrokratická z.

zadebnený príd. expr. zaostalý, obmedzený, zadubený: z. človek, z-á hlava;

zadebniť dok. opatriť debnením: z. oblok;
z-ené dvere;

nedok. zadebňovať

zadeliť -ľ! dok.

1. zaradiť (význ. 3), zatriediť: z. pretekárov do skupín;
pracovné z-enie prijatých absolventov

2. určiť náplň činnosti, prideliť: z. prácu

3. (rovnomerne) rozvrhnúť, rozložiť: vedieť si z. čas, sily;

nedok. zadeľovať

záder -u m. natrhnutý povrch (kože): mať okolo nechtov z-y;
odstrihnúť si z.;
z. na ostrí (noža), na látke

záderčivo prísl.: z. povedať;

záderčivosť -i ž.

záderčivý príd. zádrapčivý: z. človek;
z-á poznámka;

nedok. zadierať -a

// zadrieť sa (o súčiastkach) (zavarením, zaseknutím) prestať fungovať: motor sa z-l;
z-etý piest;

nedok. zadierať sa

// zadrieť si drením (význ. 1) si zapichnúť (do tela): z. si tŕň do nohy

zadívať sa -a dok. zahľadieť sa: z. sa do prázdna;
z. sa na dievča, na ulicu;
z. sa do niečích očí i pren. zaľúbiť sa;
iba som sa tak z-l

zadiviť sa dok. začudovať sa, prekvapiť sa: z. sa otázke, nad otázkou

zadláviť -i dok. pritlačiť váhou, tlakom; tak usmrtiť: z. húsenicu do blata;
z. autom zajaca prejsť

zadlženosť -i ž.: druhotná zadlženosť

zadlžený príd. kt. sa zadlžil: z. podnik, z-á účastinná spoločnosť;

zadlžiť -í dok. zaťažiť dlhmi: z. majetok;
z-ená pôda;

nedok. zadlžovať

// zadlžiť sa narobiť si dlhy: z. sa v banke;
z-ený človek;

nedok. zadlžovať sa

zadný príd. kt. je vzadu, op. predný: z-á izba, z-é sedadlo, koleso, z-é nohy (zvierat), z-é vrecko (nohavíc)

● nechávať (si) z-é dvierka otvorené rátať s ústupom;
→ pamätať na z-é kolesá, dvierka;
stavať sa na z-é (nohy) odporovať

zadobre prísl. iba v spoj. byť s niekým z. v dobrom, priateľskom vzťahu

zadoček -čka m. zdrob. k 2

zadok -dku m.

1. zadná časť, op. predok: z. auta, lode, domu;
ukáž sa od z-u! kôň vyhodil z-om

2. zadná časť tela v okolí konečníka: široký, tučný z.;
sedieť na z-u i fraz. expr. byť spokojný s tým, čo je;
padnúť na z. i fraz. expr. dostať strach

3. hovor. análny otvor, konečník: utrieť dieťaťu z.

● expr.: sedieť na pol z-u na kúsku;
behať ako s → nasoleným z-om;
prísť s holým z-om chudobný;
krútiť sa niekomu okolo z-u obskakovať ho;
pchať sa, liezť niekomu do z-u podlizovať sa;

zadokumentovať dok. zachytiť v dokumentoch: z. trestnú činnosť;
z-ná udalosť

zadosť prísl. kniž. v spoj. urobiť, učiniť (povinnostiam, spravodlivosti) z. tak, ako treba, ako sa vyžaduje

zadosťučinenie -ia s.

1. náprava krivdy, ublíženia ap., satisfakcia: žiadať, dostať (plné) z.

2. pocit uspokojenia z (ťažko) dosiahnutého cieľa ap.: pocítiť (hlboké) z. za námahu, so z-ím prijímať pochvaly

3. cirk. časť kat. spovede

zadovážiť -i dok. (za)obstarať, zaopatriť; získať: z. materiál (na stavbu), z. si peniaze, nábytok;

nedok. zadovažovať

zádrapčivo prísl.: z. povedať;

zádrapčivosť -i ž.

zádrapčivý príd. kt. sa rád zadrapuje (význ. 2); svedčiaci o tom, záderčivý: z. človek;
z-á poznámka;

zadrapiť dok. zachytiť (niečím ostrým): z-l ho (nechtom) na nose

// zadrapiť sa

1. vniknutím do niečoho sa mocne zachytiť: z. sa pazúrmi do kože;
rukáv sa z-l o konár

2. expr. nájsť príčinu na spor, zaprieť: z. sa do každého slova;

zádrapka -y -piek ž. zámienka na spor: hľadať, nájsť (si) z-u

nedok. zadrapovať sa

zádrh -u m. zadrhnutie (význ. 2), zadŕhanie: na stavbe je veľa z-ov

nedok. k 2 zadŕhať -a, zadrhávať -a, zadrhovať

// zadrhnúť sa:

1. skoro sa z-l polievkou;

2. zips sa z-l;
z. sa v reči zaseknúť sa;

nedok. k 2 zadŕhať sa, zadrhávať sa, zadrhovať sa

zadŕhavo prísl.: z. hovoriť;

zadŕhavosť -i ž.

zadŕhavý príd. kt. sa zadŕha (význ. 2): z. smiech, z-á reč;

zadrhnúť -e -ú -hol dok.

1. zaškrtiť (význ. 1), zadusiť: lasica z-la kurence;
neos. ide ho z. (od kašľa) dusí ho

2. neželateľne prerušiť činnosť, pohyb: neos. hlas mu z-lo;
z-tý motor;

zadrichmať -e -ú dok. pejor. zaspať (význ. 1, 2)

zadriemať -e -u dok. začať al. chvíľu driemať: z. vo vlaku, po dobrom obede

zadrieť -ie -ú -dretý/-drený dok.

1. i zadrieť sa drením (význ. 1) vniknúť, zapichnúť sa: z. člnom do brehu, trieska (sa) mu z-la do ruky;

2. expr. zaprieť (význ. 2), zabŕdnuť: musí z. do každého;

zadrnčať -í -ia -drnč! dok. expr. vydať hrčivý, zvonivý ap. zvuk: telefón, budík z-l

zadrobčiť -bč/-i! dok. expr. začať al. chvíľu drobčiť: z. (nohami) na šmykľavom chodníku;
z. odzemok zatancovať

zadrôtovať dok. drôtom spojiť, stiahnuť: z. prasknutý džbán, z. rúčku na kufri

zadržaný m. ktorého zadržali (význ. 5): predviesť z-ého

zadržať -í -ia dok.

1. zachytiť (význ. 1), chytiť: pri páde ho z-lo krovie;
z-l mu ruku, aby neudrel

2. zastaviť (význ. 1): z. vlak, dieťa;
z. útok nepriateľa;
z. dych na chvíľu prestať dýchať

3. zdržať (význ. 2): z-ž ho ešte chvíľu u vás!

4. premôcť (význ. 3), potlačiť, zdržať: z. plač, hnev

5. pre podozrenie ap. (dočasne) obmedziť v pohybe, nedovoliť uskutočniť niečo ap.: z-li ho pre príživníctvo zaistili, zatkli;
z. list nedoručiť;
z. pašovaný tovar;
z-ný plat nevyplatený

6. zachytiť (význ. 3): pôda z-í vlahu;
(priehradou) z-ná voda;

nedok. zadržiavať -a, zadŕžať -a, zadržovať

// zadržať sa

1. zachytiť sa, chytiť sa, pridržať sa: z. sa zábradlia

2. správaním sa prejaviť, zachovať sa: z-l sa ako chlap

zadubene prísl.;

zadubenec -nca m. pejor. zadubený človek

zadubenosť -i ž.

zadubený príd. expr.

1. zaostalý, obmedzený, zadebnený: z. človek, z-á hlava

2. zašpinený; zájdený: z-á bielizeň;

záduch -u m. astma, dýchavičnosť: trpieť na z.;

záduchový príd.

zadudrať -e -ú dok. expr. zahundrať (význ. 1, 2), zašomrať: nespokojne z-l;
z. odpoveď

zadumať sa dok. zamyslieť sa: z. sa nad problémom, hlboko sa z.;
z-ný pohľad;
prebrať sa, strhnúť sa zo z-nia

zádumčivo prísl.: z. povedať;

zádumčivosť -i ž.

zádumčivý príd.

1. uzavretý do seba s vážnymi, smutnými myšlienkami, trudnomyseľný; svedčiaci o tom: z. človek;
z-á povaha uzavretá;
z-á nálada, z. výraz (tváre)

2. clivý, smutný: z-á pieseň;

zadunieť -í -ia dok. začať al. chvíľu dunieť: hrom z-l, salvy z-li

zadupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok.

1. niekoľkokrát dupnúť, podupať, zadupotať: z. nohami po snehu

2. dupaním vtlačiť, zašliapať: klasy z-né do zeme;

nedok. k 2 zadupávať -a

zadupkať dok. expr. (slabo) zadupať (význ. 1): z. (nohami) na vrabce

zadupotať -ce -cú dok. expr. zadupať (význ. 1): z. opätkami po ceste;
z-l na psa (, aby ušiel)

nedok. zadúšať -a

// zadusiť sa neúmyselne si spôsobiť smrť udusením: z-l sa plynom;
div sa nez-l polievkou i pren. expr. hltavo jedol;

nedok. zadúšať sa strácať dych: z. sa zlosťou, z. sa od smiechu;
hovoril rýchlo, až sa z-l

zadúšavo prísl.

zadúšavý príd. spôsobujúci zadúšanie sa: z-á vôňa, z. plač;

zadusiť dok.

1. dusením usmrtiť, udusiť: ošípaná z-la mladé;
burina z-í ľan nedovolí vyrásť;
neos. ide ho z. od smradu;
je tu teplo na z-enie veľmi

2. hovor. z(a)hasiť (význ. 1), udusiť: z. oheň, z. cigaretu

3. potlačiť (význ. 4), zlikvidovať, udusiť: z. vzburu v zárodku

4. premôcť (význ. 3), potlačiť, udusiť: z. (v sebe) plač, výkrik;

zadušiť sa dok. hovor. zaprisahať sa (význ. 1), zaveriť sa: z-l sa, že nič neprezradí

zádušný príd. náb.: z-á omša obetovaná za zosnulých

zaduť -je -jú dok. začať al. chvíľu duť: z-l silný vietor

zadýchať -a dok. dýchaním zarosiť: z-né sklo

// zadýchať sa zadychčať sa

zadychčať sa -í -ia dok. zrýchliť dýchanie a tým sa vyčerpať, zadýchať sa: z. sa pri robote, behu, rýchlou chôdzou;
dobehol celý z-ný;

nedok. zadychčiavať sa -a

zadymiť dok.

1. vypustiť dym, zakadiť, začadiť: komín z-l;
z. z fajky

2. dymom znečistiť, začmudiť, začadiť, zakadiť: z. vzduch, z-ená kaviareň;

nedok. zadymovať: odb. z-nie sadov

aníz [an-] -u m.

1. bylina príbuzná rasci, bot. bedrovník a. Pimpinella anisum

2. jej drobné voňavé plody použ. ako korenie a liečivo;

boleráz -u m. krušpán

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

dohrýzť -hryzie -hryzú dok.

1. dokončiť hryzenie: d. kôrku

2. hryzením poraniť, pohrýzť: celý je d-ený;
d. si ústa

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo

francúzština -y ž. franc. jazyk; ako učebný predmet i franc. literatúra

francúzštinár -a m. odborník vo franc. jazyku; učiteľ al. poslucháč francúzštiny;

francúzštinárka -y -rok ž.

fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.

1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y;
mrožie f-y ovisnuté

2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi

3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y

● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán;
usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky;

holomráz -mrazu m. mráz bez snehu: udreli h-y

hrúz -a mn. N a A -y m. drobná sladkovodná ryba, zool. Gobio

hrýzť hryzie hryzú nedok.

1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať: h. jablko, chlieb

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: pes h-ie, vši ho h-ú;
h. si nechty, pery (obyč. v nervozite);
psi, kone sa h-ú

3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený sveter h-ie

4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho h-ie

● → pes, ktorý breše, neh-ie

// hrýzť sa expr. vadiť sa, hádať sa: h-ú sa pre majetok

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

kvíz -u m. spoloč. hra, pri kt. sa odpovedá na otázky;

markíz -a m. šľachtický titul medzi grófom a vojvodom;

matróz -a m. zastar. námorník;

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu

motúz -a m. tenký povraz, špagát: previazať balík m-om;
ťahať za m.

● preťahovať niekomu → medové m-y, motúziky popod nos;

mráz mrazu m.

1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.;
udreli m-y;
m. spálil, ošľahol kvety;
fyz. bod m-u 0 °C;

2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.

3. srieň, inovať: na pole padol m.

● expr. → príde na psa m.;
m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí;

na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
konať na z. skúseností;

nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov

// vynímať sa javiť sa (nápadnejšie), vynikať: pekne sa v.

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

obhrýzť -hryzie -hryzú -hrýzol dok.

1. hryzením dookola odstrániť povrch, ohrýzť, ohlodať: o. kosti, o. si nechty;
o-ená ceruzka

2. hryzením dookola odstrániť z povrchu niečoho, ohrýzť: o. mladé listy;

obväz -u m. materiál (obyč. gáza) použ. na ovinutie chorej, poranenej časti tela: škrobový, gypsový o.;
obviazať ruku o-om;
lykový o. v záhradníctve;

ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza;
o. mladé listy;