Synonymá slova "oné" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • čoskoro po malom časovom úseku, v dohľadnom čase, o krátky čas • čochvíľao chvíľu: čoskoro, čochvíľa, o chvíľu bude polnocskoro: svadba bude už skoroonedlhozanedlhonezadlho: čoskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vráti z vojny; nezadlho potom mu umrela matkazakrátkozried. okrátkoexpr.: zakratučkozakratunkozakratulinko: zakrátko, zakratunko sa vydá na ďalekú cestu; pôjdu okrátko na bojové polia (Figuli)čosi-kdesičosi-kamsi: čosi-kdesi, čosi-kamsi je tu zimanezaveľazastar.: naskorenaskoro: povráva sa, že ti vraj nezaveľa pôjdeme na sobáš; I bez pravdy oslobodím ťa naskore. (Vajanský)hneďhovor.: už-užraz-dva (o veľmi krátky čas): vrátim sa hneď; už-už, raz-dva príde jarfraz. dnes-zajtranespis. čo nevidieť


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    onedlho p. čoskoro


    minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsťnaposledynaostatokposledný razposlednýkrátostatný razostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiťnedávnohovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosťzastar.: poslednepredošlenár.: onehdaonehdáoňahdy


    nedávno v neďalekej minulosti, nie tak dávno • prednedávnom: nedávno, prednedávnom tu boli ešte záhradydonedávna: nedávno, donedávna mali ešte sporminuleminulý razminulýkrát: minule, minulý raz sa pohádali pre dievčahovor. toť: iba toť sa zoznámilihovor. onehdynár.: onehdaonehdá: onehdy, keď sedel v krčme, prišli dvaja cudzincinár. oňahdy (Johanides)nár. voňahdy (Rázus)


    onehda, onehdá p. minule, nedávno


    minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


    niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


    onehdajší p. minulý, niekdajší


    onehdy p. minule, nedávno


    nemý ktorý nevydáva zvuk, ktorý je bez zvuku • mlčanlivýmĺkvy: ryba je nemý, mĺkvy tvor; stromy boli mlčanlivými, mĺkvymi svedkami našich stretnutítichýbezslovný (neprejavovaný zvukovo): tichý, nemý súhlas; sledovala ho s nemým, tichým obdivomzamĺknutýonemený (dočasne nevydávajúci zvuky): od prekvapenia ostal zamĺknutý, onemenýneozvučený (o filme; op. zvukový): éra nemého, neozvučeného filmu


    onemený p. nemý


    onemieť p. zmĺknuť, stíchnuť 1


    stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuťumĺknuťzmĺknuťzamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieťonemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieťodmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuťučúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúťzoslabnúťochabnúťutíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

    p. aj stíšiť sa

    2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestaťustaťustúpiťutíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúťzaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne


    zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuťumĺknuťstíchnuťzatíchnuťutíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchliodmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčalaexpr.: onemieťznemieťzanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzyzried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín)fraz. expr.: zahryznúť si do jazykazahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať sporstratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti


    ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečenekniž. al. zastaráv. onemocnieťhovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorelaexpr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreliexpr. zried. rozchoravieť saexpr. zaľahnúťobľahnúťuľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahnehovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeňzried. zachorieť (Tatarka)pochorieť (postupne, viac osôb)


    onemocnieť p. ochorieť


    tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • tento: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páčitamtotentamtotátamtototentamtátamtotam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdávaonenonáonohovor.: hentenhentáhentohentamtenhentamtáhentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je peknýnár.: heno tenheno táheno to (Jesenský)


    onen, oná, ono p. tamten


    neskoro po uplynutí určeného času al. termínu (op. včas, načas); v pokročilom, neskorom čase (op. skoro, zavčasu) • oneskorene: včera sme prišli do práce neskoro; čerešne tohto roku dozrievali neskoro, oneskorenezried. kedy-nekedy (Jégé)fraz. expr. na amen: prísť na amenzastar. pozdekniž. zastar.: opozdenespozdene


    oneskorene p. neskoro


    neskorý 1. ktorý nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený (op. skorý, včasný) • oneskorenýomeškaný: neskorý, oneskorený, omeškaný príchod na pracovisko; oneskorená reakciazastar.: obneskorený (Vajanský)spozdilý (Zechenter)kniž. pozdný

    2. vyšší v časovej postupnosti (op. skorý) • pokročilý: neskorá, pokročilá jeseň; pokročilá starobakniž. pozdný


    oneskorený p. neskorý 1; spomalený


    spomalený ktorý má menšie tempo oproti pôvodnému, prirodzenému a pod. (op. zrýchlený) • pomalší: spomalený, pomalší pohyb, rastoneskorenýodb. retardovanýzaostávajúci: retardovaný, zaostávajúci vývin; oneskorené reflexy

    porov. aj zaostalý


    meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením • omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánuoneskorovať saoneskorievať sa: vlaky sa oneskorujúzastar.: pozdiť saopozdievať sa: nerád sa pozdil

    2. ostávať za niekým, niečím • omeškávať sazaostávať: výroba mešká, zaostávaoneskorovať saoneskorievať sabyť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozaduexpr.: krivkaťpokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom

    3. p. váhať


    oneskorievať sa, oneskorovať sa p. meškať 1, 2


    oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškalizried. zameškať sazastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sazmeškaťzameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostaťostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročiezmeškaťomeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývinezastar. opozdiť sazdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržalipozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali


    zdržať sa 1. nevzdialiť sa istý čas odniekiaľ, z nejakého miesta • ostaťzostať: zdržal sa, (z)ostal u nás mesiacpobudnúť (obyč. dlhší čas): pobudnúť u rodičov dva týždnezastar. vybudnúť (Tajovský)kniž. zotrvaťpoet. strvať: zotrvám s tebou do koncapribaviť sazabaviť sa (ostať dlhšie, ako bol pôvodný úmysel): pribavili, zabavili sme sa vonku do tmyzried. pomeškať (Kalinčiak)

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo • oneskoriť saomeškať sa: celý projekt sa zdržal, oneskoril, omeškal pre nedostatok pracovníkovzaostaťostať/zostať pozadu: vydanie ďalšieho zväzku slovníka zaostalo, (z)ostalo pozaduzastar. opozdiť sa

    3. vôľou potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • opanovať saovládnuť sapremôcť sa: zdržať sa výbuchu hnevu; nevládal sa opanovať, ovládnuť a nahlas sa rozosmial; premohla sa a neplakalaudržať sa: už sa nemôže udržať pred hlasným protestomzaprieť sa: zaprel sa a nepovedal ani slovofraz. expr. stisnúť/zaťať zuby


    zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo • zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavyoneskoriť saomeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškaťzastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sa

    2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas • zameškaťpremeškaťhovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsťpremárniťhovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásolvymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sanevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnostisubšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas

    3. neurobiť niečo, čo bolo treba • zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal


    onezdravieť p. ochorieť


Pozri výraz ONÉ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV