Synonymá slova "obn" v Synonymickom slovníku slovenčiny

holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2

nahý 1. ktorý nie je pokrytý šatami (op. oblečený, zahalený) • holý: deti behali po pláži nahé, holé; vystavoval slnku svoje nahé, holé telo • vyzlečený • neoblečený • neodetý: po vykúpaní neostávaj dlho vyzlečený, neoblečený, neodetý • nezahalený: spod krátkych sukieň vytŕčali nezahalené kolená • odhalený • obnažený: maliar rád maľoval odhalené, obnažené ženské telo • expr. nahatý: Nepobehuj tu nahatý! • zjemn.: nahučký • nahunký • nahučičký • nahulinký

2. p. holý 2 3. p. holý 4, skutočný 1

obnažený 1. zbavený odevu, časti odevu, pokrývky, porastu a pod. (op. zahalený) • nahý • holý • odhalený: obnažené, holé telo; odhalené, nahé plecia; odhalené, holé korene stromu • vyzlečený (zbavený odevu; op. oblečený): obnažené, vyzlečené dieťa • polonahý: polonahé modelky • nepokrytý (zbavený pokrývky, obyč. hlavy): stáť s nepokrytou hlavou (na znak úcty) • nezarastený • lysý (zbavený porastu; op. zarastený, obrastený): nezarastený, lysý kopec

2. zbavený všetkého, čo zahaľuje podstatu, skutočnú podobu niekoho, niečoho • neskrývaný • netajený: obnažený, neskrývaný ľudský žiaľ; neskrývané, netajené vášne • skutočný • pravý • holý • naozajstný: obnažená, skutočná, holá, naozajstná pravda; obnažená, pravá príčina vojny

obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia al. časti oblečenia • odhaliť: obnažila si, odhalila si plecia • odkryť • odokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromu • vyzliecť • zobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaha • rozhaliť (rozhrnutím pokrývky al. šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalili • pren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu

odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryť • odkryť: odhaliť korene stromu • obnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pása • rozhaliť (čiastočne): rozhalil si krk • poodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závoj • odokryť: odokryť záves, záclonu • odostrieť • zried. odstrieť: odostrela plachtu • odcloniť: Odcloňte záclony! • poodhaliť (trocha)

3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryť • odokryť • objaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talent • prísť na niečo • nájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhlia • vypátrať • vystopovať • vysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľa • demaskovať: demaskovanie nepriateľa • expr. vysnoriť: vysnoril sprisahanie • expr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetko • fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • zastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

p. aj objaviť

odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamu • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblok • odhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojom • odcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si oči • obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telo • poodkrývať • poodhaľovať • poodostierať • poodhŕňať • poodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodhaliť • poodhrnúť • poodcloniť (trochu, čiastočne)

2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatule • odhrnúť • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, záves • odcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonu • poodkrývať • poodklápať • poodchlápať • poodhŕňať • poodhaľovať • poodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodklopiť • poodchlopiť • poodhrnúť • poodhaliť • poodcloniť (trocha, čiastočne)

3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliť • objaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodou • prísť na niečo • nájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudy • odtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezory • fraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • dostať na svetlo božie

p. aj vypátrať

vyzliecť stiahnuť z tela (oblečenie); zbaviť niekoho oblečenia (op. obliecť) • zobliecť: vyzliecť, zobliecť si sukňu, nohavice; vyzliekla, zobliekla deti z kabáta • odstrojiť: odstrojenie nevesty • zodieť • zodiať: zodeje si premočené šaty • zvliecť: zvlečie zo seba uniformu; zvlečiem plačúce dieťa • obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažila dieťa do pása • povyzliekať • pozobliekať • poodstrájať • pozodievať • pozvliekať (postupne, viac častí odevu al. viac osôb) • stiahnuť: v sobotu stiahne periny a obliečky vyperie

neskorý 1. ktorý nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený (op. skorý, včasný) • oneskorený • omeškaný: neskorý, oneskorený, omeškaný príchod na pracovisko; oneskorená reakcia • zastar.: obneskorený (Vajanský) • spozdilý (Zechenter) • kniž. pozdný

2. vyšší v časovej postupnosti (op. skorý) • pokročilý: neskorá, pokročilá jeseň; pokročilá staroba • kniž. pozdný

obneskorený p. neskorý 1

obneskoriť sa p. oneskoriť sa 1

oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškali • zried. zameškať sa • zastar.: opozdiť sa • spozdiť sa • zapozdiť sa (Vansová) • obneskoriť sa • zmeškať • zameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku

2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostať • ostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročie • zmeškať • omeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývine • zastar. opozdiť sa • zdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržali • pozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali

zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo • zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavy • oneskoriť sa • omeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškať • zastar.: opozdiť sa • spozdiť sa • zapozdiť sa (Vansová) • obneskoriť sa

2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas • zameškať • premeškať • hovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsť • premárniť • hovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásol • vymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sa • nevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnosti • subšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas

3. neurobiť niečo, čo bolo treba • zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal

obnos p. suma 1

obnosený nosením opotrebovaný (op. nový, zachovaný) • obšúchaný • ošúchaný • obdraný • obdratý • odratý • odraný: obnosený, o(b)šúchaný, o(b)dratý kabát; ošúchané, obdrané rukávy • starý • starší: staré, staršie šatstvo • zánovný (trocha obnosený): to už nie sú nové, ale zánovné šaty • zodraný • zodratý • chatrný • vetchý (veľmi obnosený): zodrané, zodraté topánky; chatrný, vetchý odev • znosený • vynosený (úplne obnosený): znosená, vynosená bielizeň

ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchaný • vyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietka • obdraný • obdratý • odraný • odratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košeli • zodraný • zodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberec • ošarpaný: ošarpané steny • obnosený • ošumelý • ošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúk • opotrebovaný • zničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťah • chatrný • vetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavice • starý (op. nový)

2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovaný • všedný • banálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázy • klišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazy • kniž. zvetraný • expr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtip • hovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiat • omrzený • obohratý • obohraný: obohratá pieseň

starý¹ 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený

obdrať 1. nosením, používaním do istej miery poškodiť, znehodnotiť • obodrať • obnosiť: šaty deti rýchlo obdrali, obnosili • obšúchať • ošúchať • vyšúchať • vyšuchať (šúchaním poškodiť): obšúchať, ošúchať kabát na golieri, na rukávoch • znosiť • zodrať (do veľkej miery): znosiť, zodrať čižmy • ojazdiť (obdrať jazdou): pneumatiky, bicykel ojazdil za rok • opotrebovať: opotrebované ložiská • vychodiť • schodiť • vyšliapať • zošliapať (obdrať chodením, šliapaním): vychodené, schodené topánky; vyšliapať, zošliapať opätky • poobdierať • poošuchovať (postupne, na viacerých miestach)

2. p. okradnúť

obnosiť p. obdrať 1

zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť • znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánky • vydrať • predrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadlá • prederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrus • rozodrať • dodrať • donosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tieto • schodiť • vychodiť • vyšliapať • zošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätky • hovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmus • ošúchať • obšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovec • ojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdené • rozbiť (topánky) • obdrať • obnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúk • hovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblek • podrať (postupne, viac vecí)

2. zbaviť kože • odrať • stiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava

3. p. odrieť 1

ostarnúť 1. stať sa starším, starým (vekom) • ostarieť • zostarnúť • zostarieť: keď rodičia ostar(e)li, zostar(e)li, ostali sami • obstarnúť (v menšej miere): obstarnutá dievka • prestarnúť (prekročiť vysokú hranicu veku; príliš ostarnúť; iba o veciach): stromy v parku prestarli

2. vekom, plynutím času stratiť pôvodnú podobu, vzhľad a pod. • ostarieť • zostarnúť • zostarieť: v poslednom čase badať, ako náhle ostarol, (z)ostarel • ošumieť • kniž. zvetrať (o ľudských výtvoroch): dom časom ošumel; výzdoba, stavba zvetrala • opotrebovať sa • obnosiť sa • obdrať sa • obšúchať sa (často o šatstve): kabát sa obnosil, obšúchal; farba, omietka zostarla, obdrala sa, obšúchala sa

ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať sa • obdrať sa • odrať sa • zried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dral • opotrebovať sa • obnosiť sa (o šatstve) • oškrieť sa • expr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlil • ošumieť: oblek je celý ošumený • poošuchovať sa • poodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali

2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sa • zovšednieť • zunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednela • opočúvať sa • obohrať sa: platňa sa opočúvala, obohrala • expr. otrepať sa: frázy sa otrepali

obnova 1. uvedenie niečoho do pôvodného, obyč. lepšieho stavu • obnovenie • renovácia • renovovanie: obnova, obnovenie, renovovanie historického jadra mesta • rekonštrukcia • rekonštruovanie • reštaurácia • reštaurovanie: rekonštrukcia budov, ciest, mostov; reštaurácia, reštaurovanie umeleckých diel • prestavba (obnova do zlepšenej, zmenenej podoby): prestavba školy • regenerácia: regenerácia buniek

2. opätovné zavedenie niečoho, čo už bolo • oživenie • znovuzrodenie: obnova, oživenie demokracie; znovuzrodenie národného cítenia • renesancia: renesancia umenia • obroda • obrodenie (získanie nových síl pri realizácii niečoho): hospodárska obroda • kniž.: oživotvorenie • vzkriesenie • zmŕtvychvstanie: oživotvorenie, vzkriesenie myšlienky samostatnosti • kniž. reštitúcia: reštitúcia právneho stavu

prestavba prestavanie niečoho • rekonštrukcia: prestavba, rekonštrukcia mosta, trate • obnova: obnova budovy

obnovenie p. obnova 1

obnovený ktorý sa obnovil • staronový: obnovená, staronová divadelná scéna • zreštaurovaný • zrekonštruovaný

napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)

5. p. usmerniť 1

obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo • oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlo • kniž.: oživotvoriť • obživiť • vzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienky • obrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský život • regenerovať • zregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdu • rehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť) • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav

2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.) • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovanie starých malieb • renovovať • zrenovovať • rekonštruovať • zrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali most • rekultivovať • zrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy)

opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadku • hovor. reparovať • zreparovať: (z)reparovať poškodenú strechu • obnoviť • renovovať • zrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasády • hovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si byt • poopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovať • pooprávať • hovor. poreparovať • nár.: pospravovať • posprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky

2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviť • korigovať • skorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojem • vykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať text • upraviť • zlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisu • poopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdu • poopravovať • pooprávať • ponaprávať (postupne, viac vecí)

oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiš • kniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniť • obnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradície • vzkriesiť: lásku už nevzkriesia • kniž.: obživiť • oživotvoriť • zživotniť: obživiť, oživotvoriť spolok • občerstviť: občerství si zážitky z cesty • aktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámu • obrodiť • regenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdroje • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovor • spestriť • občerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou

obnoviť sa p. ožiť 2

ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieť • zastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach) • náb. vstať z mŕtvych

2. začať znova jestvovať • obnoviť sa • oživnúť • obživnúť • oživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil sa • vzbudiť sa • prebudiť sa • objaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tvári • poožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúť • oživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmi • okriať • obodrieť • zbodrieť • vzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružil • rozveseliť sa • rozjariť sa • rozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihrali • zried. rozžiť sa (F. Hečko) • poožívať (postupne): deti akosi poožívali

obnovný zameraný na obnovu, znovupostavenie, znovuzavedenie niečoho • obnovovací • inovačný: obnovný, inovačný program, proces • reštauračný (týkajúci sa reštaurácie, reštaurovania; i polit. zameraný na obnovu politických pomerov): reštauračné práce, reštauračné úsilia • reštitučný (sledujúci reštitúciu) • kniž. renesančný (sledujúci renesanciu) • obrodný: obrodné tendencie • regeneračný (zameraný na obnovu pôvodného stavu, pôvodnej funkčnosti): regeneračná schopnosť bunky

p. aj obrodný

obrodný ktorý smeruje k obrode, obnove, k oživeniu • obrodzujúci • obrodzovací: obrodný, obrodzujúci, obrodzovací proces v spoločnosti • regeneračný (zameraný na uvedenie do pôvodného stavu): obrodné, regeneračné schopnosti organizmu • kniž. renesančný (zameraný na znovuzrodenie): obrodné, renesančné myšlienky • obnovný • obnovovací (súvisiaci s obnovou): obnovný, obnovovací proces v prírode • obrodenecký (ktorý súvisí s obrodou národa): obrodenecké hnutie (národa)

obnovovací p. obnovný, obrodný

obnovovať p. renovovať, vracať¹ 3

renovovať uvádzať do pôvodného stavu, dávať do poriadku • obnovovať: renovujú, obnovujú budovu • opravovať: opravovať cestnú sieť • hovor. reparovať • hovor. zastaráv. richtovať: reparujú, richtujú celý dom • reštaurovať • rekonštruovať: reštaurovať, rekonštruovať historické pamiatky • kniž. reštituovať: reštituujú starý právny poriadok

vracať¹ 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracať • prinavracať: vracal mu požičané peniaze • remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva

2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovať • odplácať: vracal, opätoval mu návštevy • vynahrádzať • nahrádzať • splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami

3. uvádzať do pôvodného stavu • navracať • prinavracať • obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie

vracať sa 1. prichádzať späť • navracať sa • prinavracať sa: rád sa vracia, navracia domov

2. opäť začínať existovať • navracať sa • prinavracať sa • obnovovať sa: kvetom sa vracia sviežosť; pomaly sa mu obnovuje zrak • lek. recidivovať (o chorobách)

bohoslužobný p. obradný 1, náboženský

liturgický ktorý súvisí s náboženskými obradmi, ktorý je určený na náboženské obrady • bohoslužobný: staroslovienčina bola liturgickým, bohoslužobným jazykom Slovanov • omšový (súvisiaci s omšou ako náboženským obradom): liturgické, omšové piesne • kánonický (ustálený a presne určený na isté náboženské obrady): prepisovať liturgický, kánonický text • kniž. sakrálny: sakrálne obrady

náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosť • duchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poézia • kniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básne • kniž.: konfesionálny • zried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné spory • cirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obrad • bohoslovný • bohoslužobný • teologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúra • kniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia

obradný 1. týkajúci sa obradu; používaný pri obradoch • obradový: obradný, obradový jazyk; obradové piesne, zvyky • kultový • kniž.: rituálny • rítový: rituálny tanec; rítové knihy • bohoslužobný (týkajúci sa cirkevných obradov): bohoslužobné texty, bohoslužobný jazyk • kniž.: sakrálny • sakramentálny: sakrálne predmety • ceremoniálny

2. p. slávnostný, vznešený 1

cvičný ktorý je určený na cvičenie • cvičebný: cvičné, cvičebné priestory; cvičný, cvičebný úbor • skúšobný • pokusný: skúšobný, pokusný let

p. aj skúšobný, pokusný

pokusný určený na pokusy al. založený na pokusoch • skúšobný • cvičný: pokusné, skúšobné zvieratá; skúšobné, cvičné parcely; skúšobné pestovanie • experimentálny: experimentálna trieda, vzorka • experimentátorský • pokusnícky (týkajúci sa experimentátorov, pokusníkov): experimentátorské, pokusnícke práce, výsledky • zastar. próbny

skúšobný ktorý je robený, vykonávaný iba na skúšku, na overenie, precvičenie činnosti, vlastností, spôsobilosti, funkcií a pod. • pokusný: skúšobný, pokusný pozemok; byť vybratý do skúšobného, pokusného tímu • cvičný (aj o človeku, ktorý vykonáva skúšku, cvičenie): cvičný let, cvičný pilot • experimentálny (ktorý robí experiment al. ktorý je predmetom experimentu, skúšky): experimentálne postupy, experimentálna trieda • cvičebný (určený na cvičenie, skúšanie): cvičebný priestor • zastar. próbny (Rázus)

ďobnúť p. nahovoriť 3

nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieť • naviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvo • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišli • prehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učil • hovor. nakriatnuť • expr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačku • hovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy

2. nanútiť mienku • navravieť • narozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanie • expr.: nahútať • nahúsť • nahučať • nahúkať • natrúbiť • natúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasila • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne

3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestu • subšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku

4. p. narozprávať

ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané • skúsiť • okúsiť • hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča • odb. degustovať: degustoval víno

2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízať • olízať • obliznúť • oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo • expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky • expr. ďobnúť: do torty iba ďobol • pren. expr.: privoňať • čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol

dražobník kto draží, licituje • dražiteľ • aukcionár

drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziť • strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu • expr.: džugnúť • ďugnúť • štuchnúť • dlbnúť • durknúť • drcnúť • drúliť • trknúť • bucnúť • žďobnúť • žďuchnúť • štopnúť • rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

2. porov. mykať

žďobnúť p. drgnúť 1

dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivý • žiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľad • túžiaci • bažiaci • baživý • bažný • hladný • lačný • smädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstve • túžobný: túžobné očakávanie • nedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosť • expr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtená • zried. pachtivý

túžobný vyjadrujúci túžbu, plný túžby • dychtivý • žiadostivý • roztúžený: túžobné, dychtivé očakávanie; túžobný, žiadostivý, roztúžený pohľad • zbožný: zbožné želanie • lačný • arch. žíznivý • zried. pachtivý (Figuli) • kniž. zastaráv. nyvý

žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobný • roztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľad • zažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivý • dychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaní • hladný • lačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očami • zastar. baživý • zried. bažný: baživý chvály • horúci • náruživý • vášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec

epilepsia nervová choroba prejavujúca sa záchvatmi, kŕčmi • padúcnica • hovor.: zrádnik • psotník • mrcha choroba • zlá choroba • hovor. expr. beťah • nár.: vražobník • vred

lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcov • expr. líškavec • hovor. expr.: šmajchlovník • šmajchliar • šmajchloš • pejor.: podlízavec • podlizač • podlizovač • pochlebník • pochlebovač • pätolizač • poklonkár • potrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorené • expr. okiadzač • pejor.: služobník • vrtichvost • kniž. pejor. pritakávač

sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)

služobník 1. p. sluha 2. p. lichotník

modloslužobník uctievač modiel • modlár

modloslužobný svedčiaci o uctievaní niekoho ako modly, idolu • modloslužobnícky: prejavoval žene modloslužobnú, modloslužobnícku úctu a oddanosť • prepiaty • zried. idolatrický: prepiate zbožňovanie detí

ochotný ktorý má dobrú vôľu vyhovieť, poslúžiť niekomu; svedčiaci o ochote (op. neochotný) • úslužný: je to vždy ochotný, úslužný pracovník; ochotné, úslužné správanie • pozorný • všímavý (citlivo reagujúci na potreby iných): pozorná, všímavá obsluha (v reštaurácii) • obetavý • nezištný (ktorý má ochotu pomáhať iným bez vlastných výhod): obetavý, nezištný učiteľ; obetavá, nezištná starostlivosť • horlivý • príčinlivý (ktorý má ochotu vykonať všetko, čo sa od neho žiada, al. aj viac): horlivý, príčinlivý učeň • hotový • odhodlaný (ktorý súhlasí s vykonaním istej činnosti): byť hotový, odhodlaný bojovať proti zločinu; je hotový pomôcť nám • náchylný • náklonný (pripravený uskutočniť, vykonať niečo): je náchylný uveriť, ak mu predložia dôkazy; politický partner je náklonný na kompromis • expr. preochotný (veľmi ochotný) • pejor. služobnícky (poníženecky ochotný)

prisluhovať pejor. slepo sa podriaďovať cudzím príkazom • pejor.: službičkovať • služobníčkovať: prisluhuje, službičkuje nadriadeným • pejor. zried. prismrdkávať (Kukučín) • slúžiť (niekomu cudziemu): slúžiť okupantom • pren. hovor. miništrovať (horlivo pomáhať): miništrovať novému vedeniu

slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste • hovor.: čeľadníčiť • paholčiť • parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť • posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti • zastar. sluhovať

2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí • pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu • pejor.: prisluhovať • službičkovať • služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti • pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia • pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje • byť v poriadku: zariadenie je v poriadku

4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievať • osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží • expr. žíriť: nová rodina mu žíri

5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať sa • využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho • celebrovať (slávnostnú omšu)

slúžka žena slúžiaca niekomu, obyč. z povolania: najať si slúžku • zastar.: služobníčka • služobnica: mať doma služobníčku • zastar. služobná • posluha (Vajanský) • sluhovka (Tajovský) • pomocníčka • zastar. pomocnica (žena pomáhajúca v domácnosti obyč. za plat) • posluhovačka (žena na pomocné práce v domácnosti): pracovala ako posluhovačka v kuchyni • čeľadnica (slúžka na statku)

služobníčka p. slúžka

služobná, služobnica p. slúžka

služobníctvo služobníci • čeľaď • čeliadka (v minulosti služobníci): mal veľa služobníctva, čeľade

služobný súvisiaci s vykonávaním povolania • pracovný: služobná, pracovná cesta v zahraničí • úradný: úradné povinnosti, úradné auto