Synonymá slova "obn" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 41 výsledkov (1 strana)

  • holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

    2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

    3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

    4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

    5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


    nahý 1. ktorý nie je pokrytý šatami (op. oblečený, zahalený) • holý: deti behali po pláži nahé, holé; vystavoval slnku svoje nahé, holé telovyzlečenýneoblečenýneodetý: po vykúpaní neostávaj dlho vyzlečený, neoblečený, neodetýnezahalený: spod krátkych sukieň vytŕčali nezahalené kolenáodhalenýobnažený: maliar rád maľoval odhalené, obnažené ženské teloexpr. nahatý: Nepobehuj tu nahatý!zjemn.: nahučkýnahunkýnahučičkýnahulinký

    2. p. holý 2 3. p. holý 4, skutočný 1


    obnažený 1. zbavený odevu, časti odevu, pokrývky, porastu a pod. (op. zahalený) • nahýholýodhalený: obnažené, holé telo; odhalené, nahé plecia; odhalené, holé korene stromuvyzlečený (zbavený odevu; op. oblečený): obnažené, vyzlečené dieťapolonahý: polonahé modelkynepokrytý (zbavený pokrývky, obyč. hlavy): stáť s nepokrytou hlavou (na znak úcty)nezarastenýlysý (zbavený porastu; op. zarastený, obrastený): nezarastený, lysý kopec

    2. zbavený všetkého, čo zahaľuje podstatu, skutočnú podobu niekoho, niečoho • neskrývanýnetajený: obnažený, neskrývaný ľudský žiaľ; neskrývané, netajené vášneskutočnýpravýholýnaozajstný: obnažená, skutočná, holá, naozajstná pravda; obnažená, pravá príčina vojny


    obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia al. časti oblečenia • odhaliť: obnažila si, odhalila si pleciaodkryťodokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromuvyzliecťzobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaharozhaliť (rozhrnutím pokrývky al. šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalilipren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu


    odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryťodkryť: odhaliť korene stromuobnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pásarozhaliť (čiastočne): rozhalil si krkpoodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

    2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závojodokryť: odokryť záves, záclonuodostrieťzried. odstrieť: odostrela plachtuodcloniť: Odcloňte záclony!poodhaliť (trocha)

    3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryťodokryťobjaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talentprísť na niečonájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhliavypátraťvystopovaťvysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľademaskovať: demaskovanie nepriateľaexpr. vysnoriť: vysnoril sprisahanieexpr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetkofraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťzastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

    p. aj objaviť


    odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiťodchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamuodhaliťodostrieťzried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblokodhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojomodcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si očiobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telopoodkrývaťpoodhaľovaťpoodostieraťpoodhŕňaťpoodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodhaliťpoodhrnúťpoodcloniť (trochu, čiastočne)

    2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiťodchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatuleodhrnúťodhaliťodostrieťzried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, závesodcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonupoodkrývaťpoodklápaťpoodchlápaťpoodhŕňaťpoodhaľovaťpoodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodklopiťpoodchlopiťpoodhrnúťpoodhaliťpoodcloniť (trocha, čiastočne)

    3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliťobjaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodouprísť na niečonájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudyodtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezoryfraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťdostať na svetlo božie

    p. aj vypátrať


    vyzliecť stiahnuť z tela (oblečenie); zbaviť niekoho oblečenia (op. obliecť) • zobliecť: vyzliecť, zobliecť si sukňu, nohavice; vyzliekla, zobliekla deti z kabátaodstrojiť: odstrojenie nevestyzodieťzodiať: zodeje si premočené šatyzvliecť: zvlečie zo seba uniformu; zvlečiem plačúce dieťaobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažila dieťa do pásapovyzliekaťpozobliekaťpoodstrájaťpozodievaťpozvliekať (postupne, viac častí odevu al. viac osôb) • stiahnuť: v sobotu stiahne periny a obliečky vyperie


    neskorý 1. ktorý nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený (op. skorý, včasný) • oneskorenýomeškaný: neskorý, oneskorený, omeškaný príchod na pracovisko; oneskorená reakciazastar.: obneskorený (Vajanský)spozdilý (Zechenter)kniž. pozdný

    2. vyšší v časovej postupnosti (op. skorý) • pokročilý: neskorá, pokročilá jeseň; pokročilá starobakniž. pozdný


    obneskorený p. neskorý 1


    obneskoriť sa p. oneskoriť sa 1


    oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškalizried. zameškať sazastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sazmeškaťzameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostaťostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročiezmeškaťomeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývinezastar. opozdiť sazdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržalipozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali


    zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo • zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavyoneskoriť saomeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškaťzastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sa

    2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas • zameškaťpremeškaťhovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsťpremárniťhovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásolvymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sanevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnostisubšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas

    3. neurobiť niečo, čo bolo treba • zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal


    obnos p. suma 1


    obnosený nosením opotrebovaný (op. nový, zachovaný) • obšúchanýošúchanýobdranýobdratýodratýodraný: obnosený, o(b)šúchaný, o(b)dratý kabát; ošúchané, obdrané rukávystarýstarší: staré, staršie šatstvozánovný (trocha obnosený): to už nie sú nové, ale zánovné šatyzodranýzodratýchatrnývetchý (veľmi obnosený): zodrané, zodraté topánky; chatrný, vetchý odevznosenývynosený (úplne obnosený): znosená, vynosená bielizeň


    ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchanývyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietkaobdranýobdratýodranýodratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košelizodranýzodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberecošarpaný: ošarpané stenyobnosenýošumelýošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúkopotrebovanýzničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťahchatrnývetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavicestarý (op. nový)

    2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovanývšednýbanálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázyklišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazykniž. zvetranýexpr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtiphovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiatomrzenýobohratýobohraný: obohratá pieseň


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    obdrať 1. nosením, používaním do istej miery poškodiť, znehodnotiť • obodraťobnosiť: šaty deti rýchlo obdrali, obnosiliobšúchaťošúchaťvyšúchaťvyšuchať (šúchaním poškodiť): obšúchať, ošúchať kabát na golieri, na rukávochznosiťzodrať (do veľkej miery): znosiť, zodrať čižmyojazdiť (obdrať jazdou): pneumatiky, bicykel ojazdil za rokopotrebovať: opotrebované ložiskávychodiťschodiťvyšliapaťzošliapať (obdrať chodením, šliapaním): vychodené, schodené topánky; vyšliapať, zošliapať opätkypoobdieraťpoošuchovať (postupne, na viacerých miestach)

    2. p. okradnúť


    obnosiť p. obdrať 1


    zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť • znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánkyvydraťpredrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadláprederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrusrozodraťdodraťdonosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tietoschodiťvychodiťvyšliapaťzošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätkyhovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmusošúchaťobšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovecojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdenérozbiť (topánky) • obdraťobnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúkhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblekpodrať (postupne, viac vecí)

    2. zbaviť kože • odraťstiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava

    3. p. odrieť 1


    ostarnúť 1. stať sa starším, starým (vekom) • ostarieťzostarnúťzostarieť: keď rodičia ostar(e)li, zostar(e)li, ostali samiobstarnúť (v menšej miere): obstarnutá dievkaprestarnúť (prekročiť vysokú hranicu veku; príliš ostarnúť; iba o veciach): stromy v parku prestarli

    2. vekom, plynutím času stratiť pôvodnú podobu, vzhľad a pod. • ostarieťzostarnúťzostarieť: v poslednom čase badať, ako náhle ostarol, (z)ostarelošumieťkniž. zvetrať (o ľudských výtvoroch): dom časom ošumel; výzdoba, stavba zvetralaopotrebovať saobnosiť saobdrať saobšúchať sa (často o šatstve): kabát sa obnosil, obšúchal; farba, omietka zostarla, obdrala sa, obšúchala sa


    ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať saobdrať saodrať sazried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dralopotrebovať saobnosiť sa (o šatstve) • oškrieť saexpr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlilošumieť: oblek je celý ošumenýpoošuchovať sapoodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali

    2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sazovšednieťzunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednelaopočúvať saobohrať sa: platňa sa opočúvala, obohralaexpr. otrepať sa: frázy sa otrepali


    obnova 1. uvedenie niečoho do pôvodného, obyč. lepšieho stavu • obnovenierenováciarenovovanie: obnova, obnovenie, renovovanie historického jadra mestarekonštrukciarekonštruovaniereštauráciareštaurovanie: rekonštrukcia budov, ciest, mostov; reštaurácia, reštaurovanie umeleckých dielprestavba (obnova do zlepšenej, zmenenej podoby): prestavba školyregenerácia: regenerácia buniek

    2. opätovné zavedenie niečoho, čo už bolo • oživenieznovuzrodenie: obnova, oživenie demokracie; znovuzrodenie národného cíteniarenesancia: renesancia umeniaobrodaobrodenie (získanie nových síl pri realizácii niečoho): hospodárska obrodakniž.: oživotvorenievzkrieseniezmŕtvychvstanie: oživotvorenie, vzkriesenie myšlienky samostatnostikniž. reštitúcia: reštitúcia právneho stavu


    prestavba prestavanie niečoho • rekonštrukcia: prestavba, rekonštrukcia mosta, trateobnova: obnova budovy


    obnovenie p. obnova 1


    obnovený ktorý sa obnovil • staronový: obnovená, staronová divadelná scénazreštaurovanýzrekonštruovaný


    napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

    2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

    3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

    4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

    5. p. usmerniť 1


    obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo • oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlokniž.: oživotvoriťobživiťvzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienkyobrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský životregenerovaťzregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdurehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť) • znovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav

    2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.) • reštaurovaťzreštaurovať: reštaurovanie starých maliebrenovovaťzrenovovaťrekonštruovaťzrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali mostrekultivovaťzrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy)


    opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadkuhovor. reparovaťzreparovať: (z)reparovať poškodenú strechuobnoviťrenovovaťzrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasádyhovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si bytpoopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovaťpooprávaťhovor. poreparovaťnár.: pospravovaťposprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky

    2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviťkorigovaťskorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojemvykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať textupraviťzlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisupoopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdupoopravovaťpooprávaťponaprávať (postupne, viac vecí)


    oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiškniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

    2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniťobnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradícievzkriesiť: lásku už nevzkriesiakniž.: obživiťoživotvoriťzživotniť: obživiť, oživotvoriť spolokobčerstviť: občerství si zážitky z cestyaktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámuobrodiťregenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdrojeznovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

    3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovorspestriťobčerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou


    obnoviť sa p. ožiť 2


    ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

    2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

    3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


    obnovný zameraný na obnovu, znovupostavenie, znovuzavedenie niečoho • obnovovacíinovačný: obnovný, inovačný program, procesreštauračný (týkajúci sa reštaurácie, reštaurovania; i polit. zameraný na obnovu politických pomerov): reštauračné práce, reštauračné úsiliareštitučný (sledujúci reštitúciu) • kniž. renesančný (sledujúci renesanciu) • obrodný: obrodné tendencieregeneračný (zameraný na obnovu pôvodného stavu, pôvodnej funkčnosti): regeneračná schopnosť bunky

    p. aj obrodný


    obrodný ktorý smeruje k obrode, obnove, k oživeniu • obrodzujúciobrodzovací: obrodný, obrodzujúci, obrodzovací proces v spoločnostiregeneračný (zameraný na uvedenie do pôvodného stavu): obrodné, regeneračné schopnosti organizmukniž. renesančný (zameraný na znovuzrodenie): obrodné, renesančné myšlienkyobnovnýobnovovací (súvisiaci s obnovou): obnovný, obnovovací proces v prírodeobrodenecký (ktorý súvisí s obrodou národa): obrodenecké hnutie (národa)


    obnovovací p. obnovný, obrodný


    obnovovať p. renovovať, vracať1 3


    renovovať uvádzať do pôvodného stavu, dávať do poriadku • obnovovať: renovujú, obnovujú budovuopravovať: opravovať cestnú sieťhovor. reparovaťhovor. zastaráv. richtovať: reparujú, richtujú celý domreštaurovaťrekonštruovať: reštaurovať, rekonštruovať historické pamiatkykniž. reštituovať: reštituujú starý právny poriadok


    vracať1 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracaťprinavracať: vracal mu požičané peniazeremitovať: remitovali knihy do vydavateľstva

    2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovaťodplácať: vracal, opätoval mu návštevyvynahrádzaťnahrádzaťsplácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami

    3. uvádzať do pôvodného stavu • navracaťprinavracaťobnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie


    vracať sa 1. prichádzať späť • navracať saprinavracať sa: rád sa vracia, navracia domov

    2. opäť začínať existovať • navracať saprinavracať saobnovovať sa: kvetom sa vracia sviežosť; pomaly sa mu obnovuje zraklek. recidivovať (o chorobách)


Pozri výraz OBN v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV