Synonymá slova "oba" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 100 výsledkov (1 strana)

  • oba p. obidva


    obidva, živ. obidvaja vyjadruje počet dva vyčerpávajúci všetky dané veci, javy; jeden aj druhý • oba, živ. obaja: dobre zvládli obidva, oba zápasy; obidvaja, obaja sa šťastne vrátili


    obabrať p. oklamať 3


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    obadať p. zbadať


    obádať p. pichať 2


    pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožomštuchaťštúraťštáraťšparchať: štuchá, štára do osieho hniezdaďubaťďobať: dravec ďobe zobákom do zdochlinystokaťstokýnať: stokať červíka na udicužihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

    p. aj strkať 2

    2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá očištípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípeklať: po dlhom behu ma začne klať v bokulúpaťlámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolenekniž. obádať: strnisko obáda nohy

    3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikaťsubšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

    4. p. strkať 1 5. p. podpichávať


    poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

    2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

    p. aj zoznámiť sa 1

    3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


    všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť sizbadaťspozorovaťpostrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadaťzobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiťzaznamenaťhovor.: zaregistrovaťregistrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieťzočiťzhliadnuťzahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiťzacítiťvybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

    2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovaťuznaťzachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

    p. aj obtrieť sa


    zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadaťpostrehnúťvšimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadaťzobadaťuvedomiť sizastar.: upovedomiť sispovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadaťvypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznaťzistiťprísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieťzočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiťvycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač


    obadať sa p. spamätať sa 1


    spamätať sa 1. uvedomiť si situáciu, skutočnosť • zbadať saobadať sa: kým sa chlapec spamätal, zbadal, obadal, všetci boli preč

    2. vymaniť sa z intenzívne prežívaného (citového) stavu • kniž. precitnúť: zo šoku sa už spamätal, už precitolexpr.: pozbierať sazozbierať sa: na dovolenke sa už dajako pozbieram, zozbieramvzmužiť sazobrať sa: musíte sa silou-mocou vzmužiť, zobraťprísť k sebeprebrať sa (z mdlôb, bezvedomia): ešte neprišiel k sebe, ešte sa neprebral z omráčeniazviechať saexpr. schápať sa: chytro sa schápala z choroby

    3. p. vzchopiť sa 1 4. p. rozpamätať sa


    uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilozastaráv. spovedomiť si (Šoltésová)pochopiťpoznaťspoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlilpocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detízbadaťspozorovaťzvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôrpostrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislostiprísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrízried.: zobadať saobadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zlepredstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť


    obaja p. obidva


    obájiť p. očariť


    očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniťkniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslniliopojiťomámiťzmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámiloexpr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepilafascinovať: je fascinovaný jej zjavomuchvátiťuniesťoduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilonadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojalexpr. obájiť: obájili ho staré povestiexpr.: počariťpočarovaťučariťučarovaťporobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila


    obal materiál slúžiaci na zabalenie, ochranu, udržanie vecí al. látka, ktorou je niečo obložené • puzdro (obal z pevného materiálu): obal, puzdro na hodinky; kĺbové puzdrohovor. futrálzastar. etui (Vajanský): schovať zbraň do futrálufascikel (obal na písomnosti) • mapa (obal na listiny) • kapsulahovor. kapsľa (obal na liek) • vreckovrece (látkový, papierový a pod. obal na úschovu sypkého, kusového materiálu) • škatuľaškatuľkaschránka (obal pevného tvaru): topánky kúpiť bez obalu, bez škatulezried. zábal (Figuli)


    obaláchať p. oklamať 1, 2, pobalamutiť


    pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiťzbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmizmiasťpomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadompomýliťpomotaťpopliesťspliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmomexpr.: poblázniťoblázniť: poblázni, oblázni jej hlavuexpr.: pobaláchaťobaláchaťnabaláchaťzbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudíexpr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašilaexpr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabilanár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinuzaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi


    pomýliť uviesť do omylu • zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlilspliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietolpopliesťzmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedipomiasťpomotaťzmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotaťdezorientovaťzdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciamiexpr.: pobalamutiťobalamutiťzbalamutiťpobaláchaťobaláchaťzbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečamihovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili


    zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatlavykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajiliexpr. vytočiťfraz. vyšinúť z koľajíspliesťpopliesť: spliesť, popliesť protivníka v hrezmotaťpomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalohovor. expr.: zmútiťpomútiťpomátaťzmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozumexpr.: pobalamutiťzbalamutiťobalamutiťobaláchaťzbaláchaťpoblázniťoblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznilzmýliťpomýliťhovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlilasubšt. zmagoriť • expr. zmítoriťkniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smeromexpr.: osprostiťohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostilaexpr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrilazaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zaraziladezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnostikniž. skonfundovaťfraz.: priviesť/dostať do pomykovapriviesť do rozpakov/do zmätku


    obalamutiť p. oklamať 1, 2, pobalamutiť


    obaliť 1. p. zabaliť 1 2. p. obklopiť 2


    obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiťobstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzincazried. obchlopiťobskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapovobkľúčiťobkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mestoobľahnúťobchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovuzovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádouokrúžiťobkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľazhrčiť sazhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku

    2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliťobostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smogexpr.: obaliťobotkať: obalila, obotkala nás tmaobopäťobopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plotobohnať (múrom, plotom) • obstaviťobstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskamiobložiť: stôl obložiť stoličkami

    3. p. zahrnúť 2


    zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papierazaobaliťobaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novínzakrútiť: zakrútil si desiatu do servítkyzbaliťhovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov!pobaliťhovor. popakovať (viac vecí al. všetko)

    2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiťzavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do dekyokrútiťzatočiťzamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uterákaexpr.: zababušiťzababúliťzababoliťzahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinkyexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatkyexpr. zabundať: hlava zabundaná v ručníkupozabaľovaťpoobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)


    obaliť sa celý sa pokryť vrstvou niečoho • obložiť sa: telo sa obalilo, obložilo tukomkniž.: zahaliť sazastrieť sa: jazero sa zahalilo, zastrelo hmlouzaobaliť sa: stromy sa zaobalili do snehovej pokrývky


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    obalky p. okolky


    okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovaniaváhanieotáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním!výhovorkyexpr.: vykrúcačkyvytáčkyvyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačkyprieťahyexpr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristaliodklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladuexpr.: drahotyoráciekomédiehovor. expr.: ceremóniefóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédiezried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)

    p. aj rozpaky


    obaľovací určený na obaľovanie • obalový: obaľovacia, obalová technika; obalový materiál


    obalový p. obaľovací


    obanovať p. oľutovať 1, 2


    oľutovať 1. prejaviť ľútosť (nad svojím konaním) • hovor. obanovaťoželieť: oľutoval, obanoval svoju chybu; už oželel, že s návrhom súhlasiloplakať: už svoj hriech neraz oplakala

    2. hovor. zmieriť sa so stratou • oželieť: oželel, oľutoval svoju dovolenku a pomohol námzried. ožialiť: ožialila synaoplakať: oplakať stratenú mladosťhovor. obanovať: stratu roka nikdy neobanoval


    obapolne p. vzájomne


    vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovalispolu: spolu sa rozprávali po nemeckyobojstrannekniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchodrecipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhalizastaráv. vospolokkniž. zastar.: vospolnevzájom


    dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany • bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvyobojstrannýkniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzkyodb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad)

    p. aj vzájomný


    obapolný p. dvojstranný, vzájomný


    vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstrannýkniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosťrecipročný: vzájomný, recipročný obchoddvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak)zastar. zvratný: zvratný vzťah


    obar mäsový vývar zo zakáľačkového mäsa • obarová polievkahovor. obarovicanár. obarky (Vansová)


    páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

    2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

    3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

    4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

    5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

    6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

    7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


    obarenina popálenina spôsobená horúcou tekutinou al. parou • oparenina: dieťa malo na rukách obareniny, opareniny


    obarený p. zarazený


    zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení • prekvapenýzadivenýudivený: zarazený, prekvapený pohľadohromenýohúrenýomráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčenýexpr.: ohlušenýobarenýovalenývyvalený: sedí ako ohlušenýzačudovanýzmätenýzháčenýzaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciouzmeravenýstŕpnutýšokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadenýchhovor. expr. zmítorenýsubšt. zmagorený


    obariť obliať vriacou, horúcou vodou al. ponoriť do nej • opariť: obariť, opariť hydinu; obariť si jazykspariťzapariťzabariť (vystaviť účinku pary al. vriacej vody): spariť zeleninu; zapariť, spariť čaj, zabariť otrubyzried. vybariť (zničiť vriacou vodou) • spáliťpopáliť (spôsobiť bolesť, poranenie vriacou vodou al. parou): spáliť, popáliť si pery


    obarovica p. obar


    obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosťtieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončíúzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosťnepokojznepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškoustrach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie


    strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojnyhrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôzatieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseňdeszdesenieúdeszhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenieúzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosťobava: strach, obava o zdraviestarosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosťkniž. bázeň: cítiť bázeňtréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trémuúžas: zmocňuje sa ho úžaszried. postrach (Lenko)lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)


    nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


    obávaný p. nepríjemný


    báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


    obávať sa p. báť sa 1, 2, tŕpnuť 1, starať sa 3


    starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

    2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

    3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

    p. aj trápiť sa

    4. p. starieť sa


    tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpaťkniž. trnúťchvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o násobávať sabáť samať obavustrachovať satriasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodístarostiť samať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

    2. p. brnieť1


    dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžobapodlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť

    2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodinezáväzok: neplniť svoje záväzkydaň: daň mladostipovinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosťkniž. podlžnosť: morálna podlžnosť

    3. p. úver


    dlžoba p. dlh 1


    záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzkuúväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzokdlhdlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičomdaň (morálny al. iný záväzok): daň mladostipovinnosť: občianska povinnosťkniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúrekniž. zastar. obligopren. kniž. tribút


    ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

    2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


    hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

    2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

    3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


    klať 1. vrážať do niečoho rohmi • trkaťdrgať: baran kole, trká, drgákľuťďobaťďubať (vrážať zobákom)

    2. spôsobovať bodavú bolesť • bodaťpichať: neos. kole, bodá, pichá ho v boku


    strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

    2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


    štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugaťžďuchaťďugaťžďobaťdlbaťdurkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!strkaťdrgaťexpr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťamiexpr.: ďobaťďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikomexpr. rýpať: rýpal do nás lakťomnár.: klmaťštopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopaliexpr. poštuchávaťpostrkávať (chvíľami)


    ďobať sa p. kľuť sa 1


    kľuť sa, kľuvať sa 1. zobákom prerážať škrupinu a tak sa dostávať von (o vtákoch) • vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajcaďobať saďubať savyďobávať savyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajcapreďobávať sapreďubávať saexpr.: preďobkávať sapreďubkávať saprezobávaťprezobkávať sapren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca

    2. p. klíčiť


    drahota vysoké ceny životných nákladov • hovor. dražoba: cez vojnu sa šíri drahota, dražoba


    dražoba p. drahota


    liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkoholpálenkadestilát: popíjať liehoviny, destilátyšpiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálenétuhéostrétvrdétúžavatužina (tuhá pálenka) • hriatahriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonkalavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľahovor. pejor. smradľavicahovor. zastaráv. al. expr. šnapsexpr. čertovica (Vajanský)expr. čertovina (Urban)pijatikasladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnoktúžobabesnica (silná liehovina) • ostricazastar.: okovitkakvithrub. chľast


    túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po sloboderoztúženieroztúženosť: ľúbostné roztúženiežiadostivosť: telesná žiadostivosťexpr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želaniekniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidériumzastar. žiadzahlad: hlad po vzdelanísmäd: smäd po umeníarch. žízeňpoet.: túhatužoba (Hviezdoslav)kniž. zastar. žiadba


    tužoba p. túžba


    mdloba strata vedomia • bezvedomie: prebrať sa z mdloby, z bezvedomiamrákota (obyč. mn. č.): ešte vždy je v mrákotáchťažoba


    slabosť 1. nedostatok fyzickej sily; ťaživý pocit • slabota: chvíľková slabosť, slabotanevoľnosť: prišla na ňu nevoľnosťťažoba: ťažoba od žalúdkanemohúcnosťbezvládnosťnevládnosťzastaráv. nevláda: ruky jej padli od nevlády (Kukučín)malátnosťbezmocnosť

    2. p. slabina


    ťažoba p. mdloba, slabosť 1


    nahota obnaženosť tela • nahosť: skrývať svoju nahotu, nahosťzried. nažoba (Hviezdoslav)


    nažoba p. nahota


    poďobať viackrát zasiahnuť zobákom, prstom al. zahroteným predmetom • poďubaťpokľuvaťpokľuť: ďateľ poďobal, poďubal, pokľu(va)l kmeň stromupopichať: vidličkou popichala mäsoexpr.: poďobkaťpoďubkať: jedlo len trocha poďobkal, poďubkal


    preďobať sa p. vykľuť sa 1


    vykľuť sa, vykľuvať sa 1. (o vtáčom mláďati) dostať sa cez tvrdý obal vajca • vyďobať savyďubať sapreďobať sapreďubať sa: húsatká sa vykľuli, vyďobali, preďobali (z vajca)prezobať saprezobnúť saexpr.: vyďobkať savyďubkať sapreďobkať sapreďubkať saprezobkať sapren. expr. vykuknúťzried. vyklať sa (o zube)

    p. aj uliahnuť sa

    2. p. ukázať sa 2


    starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiachťažkosť: finančné, zdravotné ťažkostitrápeniesúženieexpr. súžobapoet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžbahovor. problém: mať problémy so zdravímbremenozáťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťažťarcha: striasť sa ťarchytieseň: finančná tieseňtvŕdza: tvŕdza o robotubieda: po biede chodíútrapy: vojnové útrapykniž. protivenstvonepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemnostíexpr. klopota: denné klopotyexpr. súra: pomáhať tomu, kto je v súreexpr.: peklokalváriaoštara: s autom je len oštarahovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampotyexpr.: hryzoviskozhryzovisko: jeho život je stále hryzoviskohovor. expr. kríž: so ženou mal krížkniž. strasť: životné strastisubšt. trable

    2. p. starostlivosť


    súžoba p. starosť1 1, trápenie


    trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenieútrapy: vojnové útrapyutrpenie: znášať utrpenietrýzeň: duševná trýzeňťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkostimuka (obyč. mn. č.): muky sklamaniasúženie: znášať súženiestarosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostímrzutosť (obyč. mn. č.)skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškouexpr. súžobapoet. súžba: ľudská súžbaexpr.: tortúrahryzoviskozhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzoviskopoet.: hryzoba (Figuli)hryzota (Hviezdoslav)expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovaniaexpr. peklo: má doma peklopren. očistechovor.: trampotypatálie: každodenné trampotyhovor. expr.: krížopletačkymordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačkyzastar. obidaarch. trapysubšt. trable: s autom mám ustavičné trable


    sťažnosť prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niekým, s niečím: podať písomnú sťažnosť na ministerstvoponosa: na nájomníka prišla ponosažaloba: stále počúvam na teba žaloby; podať žalobu (obvinenie pred súdom) • nárekexpr.: lamentácielamenty: jednostaj počúvam lamentáciezastar. sťažoba (Kalinčiak)arch. žehra (Kukučín)práv. rekurz (sťažnosť proti rozhodnutiu súdu al. úradu)


    sťažoba p. sťažnosť


    žďobať p. štuchať


    uliahnuť sa 1. prísť na svet (o mláďatách živočíchov, expr. aj o dieťati): Ryšani sa uliahlo pekné teliatko; baranča sa uliahlo jednooké; expr.: Kde si sa uliahol?vyliahnuť sazried. zliahnuť sa (najmä o mláďatách vtákov): kuriatka sa vyliahnu o týždeňvykotiť sa: nedávno vykotené mačavykotúliť savykľuť sa (z vajca): húsatká sa už vykotúlili, vykľulivyďobať sa (z vajca, vajíčka) • vykukliť sa (vyliahnuť sa z kukly): motýľ sa vykuklilnarodiť sa (o ľudských mláďatách)

    2. p. vzniknúť


    vyďobať sa p. vykľuť sa 1


    vyklať 1. pichnutím odstrániť • vypichnúť: vyklať, vypichnúť okovylúpiťvyrypnúť: vylúpiť očko z prsteňavykľuvaťvykľuťvyďobaťvyďubaťvyzobať (zobákom) • kniž. vyklovať: vyklovať pečeňpovykáľaťpovypichovať (postupne, viac vecí)

    2. p. vyhnať 1


    vypichnúť 1. pichnutím odstrániť, vybrať; pichnutím utvoriť, pichnutím označiť • vyklať: vypichnúť, vyklať niekomu oči; vypichnúť dierku do látkyvylúpiťvylúpnuťvyrypnúťvyryť (násilím vybrať): vylúpiť oko; vyrypnúť hrozienko z koláča; vyrypnúť, vyryť znak do kameňavykľuvaťvykľuťvyďobaťvyďubať (zobákom) • vypichaťvylúpaťpovypichovaťpovylupovaťpovykáľaťpovyrypovať (postupne, pichaním, rýpaním): obetiam vypichali, povypichovali, povykáľali oči; povypichovať, povyrypovať vzorky do kože, do hliny

    2. p. zdôrazniť


Pozri výraz OBA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ujo, pzh, gvh, mpr, pmo, mur, merc, mtq, endo, kvb, ardop, faudit, , , onã
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV