Význam slova "oba" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 32 výsledkov (1 strana)
-
obal -u m.
1. (ochranný) materiál, do kt. sa balí: papierový o. (na knihy);
dať darček do o-u2. látka, kt. niečo obkladá: tukový o. tela, o. semena
● (povedať) bez o-u priamo;
-
obaláchať -a dok. expr. zmiasť, spliesť, (p)obalamutiť: načisto jej o-l hlavu
-
obalamutiť dok. expr. oklamať, podviesť, ošialiť; (p)oblázniť, zmiasť, pobalamutiť, obaláchať: nedať sa o. (pri kúpe);
o. dievča peknými rečami -
obaliť -ľ! dok.
1. dať do obalu, zabaliť: o. šaty igelitom, do igelitu
2. obložiť vrstvou niečoho: o. mäso v strúhanke;
zemeguľa je o-ená atmosférou; -
obálka -y -lok ž.
-
obálkový príd.;
-
obáločka -y -čiek ž. zdrob.
-
obaľovač -a mn. N a A -e m. hmyz, ktorého húsenice poškodzujú listy stromov;
zool. obaľovače Tortricidae -
obaľovací príd. určený na obaľovanie: o. materiál
-
nedok. obaľovať
// obaliť sa husto sa pokryť, obložiť sa: telo sa o-lo tukom;
-
nedok. obaľovať sa
-
obalový príd.: o-á technika;
o-á vrstva -
obanovať dok. hovor. oľutovať: o-l svoj čin;
o-l, že odriekol cestu -
obapolne prísl.;
-
obapolnosť -i ž.
-
obapolný príd. kniž. obojstranný, vzájomný: o-á spokojnosť;
-
obar -u m. vývar z mäsa a vnútorností spracúvaných pri zakáľačke;
-
nedok. obárať, opárať -a
// obariť sa, opariť sa popáliť sa horúcou tekutinou al. parou
-
obarenina, oparenina -y -nín ž. popálenina spôsobená obarením
-
obariť, opariť dok.
1. obliať vriacou (horúcou) vodou al. ponoriť do nej: o. sliepku, brava
2. popáliť horúcou tekutinou al. parou: o. si ruku, o. si jazyk polievkou
-
obarový príd.: o-á polievka;
o-é kolienko -
obava -y obáv ž. pocit stiesnenosti, strach: o. o dieťa, o zdravie;
o. pred neúspechom;
žiť bez obáv o budúcnosť;
prenasledovala ho o., že...□ mať o-u, že ... obávať sa
-
obávaný príd. vzbudzujúci obavu: o-á choroba, o. protivník
-
obávať sa -a nedok. pociťovať obavu, báť sa, strachovať sa: o. sa neúspechu;
o. sa odmietnuť niečo;
o-a sa, že príde neskoro;
o. sa o budúcnosť -
dlžoba -y -žôb ž. dlh (význ. 1): mať, splácať d-u, upadnúť do dlžôb;
-
ďobať -e -ú nedok.
1. udierať zobákom, zobať: ďateľ ď-e do stromu;
prestať ď.2. expr. (o človeku) klopať, udierať (prstom ap.): ď. prstom do stola, palicou do zeme;
ď. sa do čela; -
obidva, oba neživ., obidvaja, obaja živ. m., obidve, obe ž. a s. obidvoch, oboch I obidvoma/-i, oboma/-i čísl. zákl. vyj. počet 2 vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, jeden i druhý: obidva, oba domy, vtáky, prípady;
prišli obidvaja, obaja priatelia;
lúčiť sa s obidvoma, oboma sestrami, deťmi -
rozďobať, rozďubať -e -ú dok. ďobaním porušiť, rozrušiť, rozkľuť, rozkľuvať: sokol mi r-l ruku
-
sužoba -y -žôb ž. expr. súženie, súžba
-
ťažoba -y -žôb ž. ťaživý pocit, nevoľnosť: ť. od žalúdka, pocítiť ť-u na srdci
-
vyďobať -e -ú dok.
1. ďobaním vyhĺbiť, vyzobať: v. dieru do syra
2. ďobaním oddeliť, odstrániť, vyzobať: v. zrno z kláskov;
kohúty si išli oči v.;