Synonymá slova "obé" v Synonymickom slovníku slovenčiny

dožinky slávnosť po skončení žatvy • zastar. obžinky: v nedeľu sme boli na dožinkoch, dožinkách, obžinkoch, obžinkách

obžinky p. dožinky

dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precízny • pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek • pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca • dôsledný • kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup • často pejor.: puntičkársky • punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník • svedomitý • starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky • podrobný • detailný • kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie • kniž. minuciózny: minuciózny opis • obšírny • obsiahly • vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia • dobrý • výborný • dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka • správny • presný: správna, presná výslovnosť • expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola • hovor. gruntovný: gruntovná zmena • expr. čistý (o dôkladnej práci)

obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahly • obsažný • rozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referát • široký • extenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výklad • podrobný • dôkladný • vyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde) • rozvláčny • zdĺhavý • expr. rozťahaný • kniž. siahodlhý • zried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie

2. p. rozľahlý

podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýza • bližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správy • dôkladný • vyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opis • obšírny • obsiahly • rozsiahly • široký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematiky • dokonalý • úplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečom • rozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát

rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitý • rozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemky • rozsiahly • rozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestor • priestranný • priestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • široký • šíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceán • hovor. expr. rozťahaný • zried. obšírny

p. aj široký 2, priestranný

rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlý • veľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáže • veľký • rozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemky • priestranný • priestorný: priestranné, priestorné továrenské haly • široký • šíry • expr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny

p. aj nekonečný, široký 2

2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírny • obsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľký • rozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmy • objemný: objemné zväzky románu • rozmerný: rozmerné škody • široký: široká otázka, široký problém

p. aj podrobný

rozvláčny 1. (zbytočne) podrobný, široký, dlhý (obyč. o verbálnych prejavoch) • obšírny: rozvláčne, obšírne rozprávanie • zdĺhavý • siahodlhý: zdĺhavé vysvetľovanie, siahodlhý spis • ťahavý • ťahaný • kniž. tiahly • pomalý: ťahavá, pomalá reč; ťahavá, ťahaná pieseň • pren. nákladný: nákladný dialóg • zastar. rozvlačitý • zried. rozvlečený

2. p. pomalý 1

zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška • obšírny • hovor. expr. rozťahaný • zried. rozvlečený • pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg • pomalý • expr.: piplavý • šiplavý • prplavý • hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota • chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka • dlhotrvajúci • kniž. vleklý: vleklá kríza • zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal • kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie • zastar. rozvlačitý

džob 1. p. obchod 1 2. p. zárobok 3. p. práca 2

obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeft • pejor.: čachre • machle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handel • subšt. biznis: zaoberať sa biznisom • hovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džob • hovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu

2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učni • hovor. zastar. sklep • hovor. pejor. krám

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobok • plat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu plat • pláca • mzda (odmena za prácu): valorizácia miezd • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorár • príjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníka • zisk (peniaze získané obchodom): podiel na zisku • hovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džob • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň

hľadaný ktorého al. ktorý chce každý získať, zaobstarať si (pre dobré vlastnosti, výnimočnosť a pod.) • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný odborník • žiadaný (po ktorom je dopyt): žiadaný tovar, žiadané výrobky • obľúbený (ktorý sa teší obľúbenosti): obľúbená literatúra, hračka

p. aj vzácny

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovaný • milý • hovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlo • módny • populárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelec • hľadaný • vyhľadávaný • žiadaný • expr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavy • expr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ

populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačný • popularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca forma • populárno-náučný • populárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výklad • prístupný • zrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobom • nenáročný • jednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry

2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politik • rozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený šport • módny • expr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelec • známy: známa osobnosť • slávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti

holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu • obľubovať • ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá • hovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu

2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi

ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodine • zaoberať sa • zapodievať sa • zamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácami • odovzdávať sa • žiť • vkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športu • obľubovať • hovor. holdovať • kniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám

vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevu • odovzdávať sa • žiť: odovzdávala sa, žila len deťom • venovať sa • obľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na koni • hovor. holdovať • kniž. horieť

p. aj venovať sa

hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzať • rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovos • expr.: chrumkať • chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľu • expr.: hryzkať • pohryzkávať • pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgať • rumázgať • rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávu • expr. murckať (o zajacoch) • žuť • žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si pery • obhrýzať • ohrýzať (dookola): obhrýza si nechty • obžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčeky • hovor. žrať (o hmyze): vši ho žerú • štípať: blchy ma štípu

3. p. škrabať 4 4. p. trápiť

obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovať • ohrýzať • ohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčeky • obžierať • zried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríky • expr.: obžúvať • ožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzku • objedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostí • ohlodávať • hlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosť • expr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vrecia • ozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromov • zhrýzať (povrch niečoho)

obžierať p. obhrýzať

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

obíjať sa p. túlať sa 1

túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšie • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasy • zavše • hovor. vše: zavše, vše sa obráti • občas • kedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošita • tu a tam • tu i tam • sem-tam • kde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapne • z času na čas • časom • niekedy • dakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za ním • zastar. niekdy • kedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada

niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr

občas p. chvíľami, niekedy 1, zavše

zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevá • niekedy • občas: niekedy, občas sa tu zastaví • chvíľami • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozoruje • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakov • kedy-tedy • sem-tam • kde-tu • tu a tam • tu i tam • z času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čelo • časom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda

zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítil • zriedkakedy • málokedy • sotvakedy • zried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomohol • riedko • hovor. poriedko • raz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za čas • málo • expr.: máličko • málinko • málilinko: málo, máličko ťa vídať • občas • občasne • kedy-tedy • zried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičov • kde-tu • sem-tam • kniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukou • iba niekedy • len niekedy: iba niekedy je tu také ticho • ojedinele • minimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálne • výnimočne • vzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivec • mimoriadne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna žena • nevídane • nevšedne: nevídane, nevšedne upravený park • fraz.: raz za uhorský rok • raz za turecký rok (veľmi zriedkavo)

porov. aj zriedkavý

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste

obživa 1. p. živobytie 1 2. p. jedlo 1

živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie • obživa: prostriedky na živobytie, obživu • hovor. chlieb: zarábať si na chlieb • existencia (základné hmotné potreby)

2. p. jedlo 1 3. p. zamestnanie 1, práca 2

kľuť sa, kľuvať sa 1. zobákom prerážať škrupinu a tak sa dostávať von (o vtákoch) • vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajca • ďobať sa • ďubať sa • vyďobávať sa • vyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajca • preďobávať sa • preďubávať sa • expr.: preďobkávať sa • preďubkávať sa • prezobávať • prezobkávať sa • pren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca

2. p. klíčiť

vyďobávať sa p. kľuť sa 1

kosiť kosou oddeľovať nadzemné časti rastliny; takto niečo zbavovať porastu: kosiť trávu, jačmeň; kosiť lúku • žať (týka sa najmä obilnín): žať pšenicu; kombajny vyšli na pole žať • vykášať • vyžínať (obyč. kosákom): vyžínali, vykášali všetky medze; vykášať trávu pri plote • obkášať • obžínať (kosiť dookola): obkášali lúku • užínať (po častiach, po troche): užínať medze

obžínať p. kosiť

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť

obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku

2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami

3. p. zahrnúť 2

obľahnúť 1. p. ľahnúť si 1, ochorieť 2. p. obklopiť 1, porov. obliehať

ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečene • kniž. al. zastaráv. onemocnieť • hovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorela • expr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreli • expr. zried. rozchoravieť sa • expr. zaľahnúť • obľahnúť • uľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahne • hovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeň • zried. zachorieť (Tatarka) • pochorieť (postupne, viac osôb)

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

obísť sa p. zaobísť sa

zaobísť sa môcť byť bez niečoho, niekoho • obísť sa • zájsť sa: deti sa nezaobídu, neobídu bez rodičovskej pomoci; zájde sa bez sladkostí • vystačiť • vydržať • vyjsť (prejaviť hospodárnosť, skromnosť): vystačia, vydržia, vyjdú aj s menším prídelom; vydržať bez podpory • uskromniť sa (uspokojiť sa s málom): na večeru sa uskromní s kyslým mliekom • obstáť: ryba bez vody neobstojí

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdať • obsmrdkávať • ošmŕdať sa • obšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporáka • expr. obskurovať • sliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovať • obchádzať • postávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádza • expr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matky • motať sa • expr. motkať sa • popletať sa • ponevierať sa • potulovať sa • krúžiť • krútiť sa • vrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!

2. p. zaliečať sa

zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi • hovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von • expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti • flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje • dvoriť • hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce • líškať sa • podlizovať sa • pochlebovať • podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným • predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty • expr. zastar.: fatinovať sa • fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!

nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovať • nasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinu • zasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syrom • kniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinu • nahostiť • počastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtami • pohostiť • expr.: napchať • nadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krky • prichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätko • dosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocím • napásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytok • vyobročiť • naobročiť • hovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)

obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo • oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlo • kniž.: oživotvoriť • obživiť • vzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienky • obrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský život • regenerovať • zregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdu • rehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť) • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav

2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.) • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovanie starých malieb • renovovať • zrenovovať • rekonštruovať • zrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali most • rekultivovať • zrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy)

obživiť 1. p. nakŕmiť 2. p. oživiť 1, 2

oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiš • kniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniť • obnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradície • vzkriesiť: lásku už nevzkriesia • kniž.: obživiť • oživotvoriť • zživotniť: obživiť, oživotvoriť spolok • občerstviť: občerství si zážitky z cesty • aktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámu • obrodiť • regenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdroje • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovor • spestriť • občerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou

namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa

obťažovať sa p. namáhať sa

namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažký • neľahký • obťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasu • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníka • únavný • unavujúci • úmorný • zastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová) • úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zraneného • prácny • expr.: lopotný • krvopotný • mozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná práca • kniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o slobodu • expr. zried.: znojný • potný • zried. potutvárny

nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)

obťažný 1. p. namáhavý, ťažký 3 2. p. nepríjemný

ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny¹ 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký

námatkový správ. náhodný, občasný

naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva

niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktoš • hovor. pejor.: nikto • nik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať! • hovor. pejor. nula: je to spoločenská nula • pejor.: skaderuka-skadenoha • handrár • šiflikár • šuflikár • obšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenec • pejor. nič: mne je on nič • expr.: ledačo • ledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničiga • subšt. nímand

2. p. naničhodník

obšivkár p. niktoš 1

nápoj tekutina na pitie: alkoholický, osviežujúci nápoj • zastar. nápitok: božský nápitok • almázia • malvázia (silný sladký nápoj): to víno sa pije ako almázia, malvázia • občerstvenie (nápoj na osvieženie): pohár s občerstvením • hovor.: pijatika • pitie (obyč. liehový nápoj): minula sa nám pijatika • expr. mok (v básnickom, nadnesenom vyjadrení): z čaše pije zlatý mok • nektár (v gréckej mytológii nápoj bohov; expr. lahodný nápoj): pezinské sa pilo ako nektár • hovor. expr.: ločprda • ločprdina (zlý nápoj) • pejor.: brečka • žbrnda (nechutný nápoj): tá brečka, žbrnda sa nedá piť

obávaný p. nepríjemný

nevšimnúť si nevziať do úvahy (úmyselne al. neúmyselne) • vynechať • obísť • neuviesť • odmyslieť (si): nevšimol si závažnú vec; neuviedol, obišiel známych autorov; odmyslel (si) zopár faktov • abstrahovať: abstrahovať od problémov, rozdielov • odmietnuť (nevšimnúť si úmyselne): odmietol nové tituly kníh • bojkotovať (hospodársky al. politicky odmietať, odmietnuť)

ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu

pochodiť² 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoria • prechodiť • poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európu • expr.: pobehať • polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodoch • expr.: preliezť • preloziť • prelaziť • polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kúty • expr.: polabzovať • zbrúsiť • prebrúsiť • pobrúsiť • poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmy • schodiť • expr. zbehať • kniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mesto • expr.: pomotať sa • pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvore • precestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovať • zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídeme • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršie • neos. povodiť sa: dobre sa im povodilo • zastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2

prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plot • prebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranu • precválať (cvalom prejsť) • expr. preskackať • preskákať • preskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalej • prekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domu • expr.: precupkať • precupotať • precapkať • prebadkať • predrobčiť • prehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stolu • expr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať sa • prešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hranice • expr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudí • kniž. uraziť: uraziť značný kus cesty • prepochodovať • predefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnou • expr.: prekĺznuť (sa) • prešmyknúť • prešmyknúť sa • prešuchnúť sa • pretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plot • expr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k posteli • hovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli nás • minúť: reštauráciu sme práve minuli

3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť • prechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus sveta • hovor. expr. pobrúsiť • expr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeral • precestovať • expr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínu • expr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný kraj • hovor. expr.: prebrúsiť • prelabzovať • preloziť • zloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celé • poprechodiť • poprechádzať • schodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozícii • prestúpiť • expr. preskočiť: preskočil k pravoslávnym • hovor. expr. presedlať • subšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého tábora • pridať sa • pripojiť sa • pristúpiť • prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencom • expr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4

preskočiť 1. skokom sa preniesť ponad niečo, niekoho • expr.: prehupnúť • prehupnúť sa: preskočiť plot, prehupnúť (sa) ponad plot • prešvihnúť sa (švihom sa preniesť, dostať cez niečo, ponad niečo): ľahko sa prešvihol cez zábradlie • nár. presadiť: presadiť plot (Ondrejov) • popreskakovať (postupne, viac vecí): popreskakovať ohrady

2. zámerne nevziať do úvahy • obísť • vyhnúť sa (niečomu): preskočiť, obísť predpisy; vyhnúť sa problémom • vynechať: v knihe vynechal pár stránok • nevšimnúť si • nedbať: závažné pripomienky si nevšimol, nedbal na ne • kniž. fumigovať: fumigovať námietky

3. (o hlase) prestať normálne znieť, prejsť do inej tóniny • zlyhať: od dojatia mu preskočil, zlyhal hlas • vynechať • zadrhnúť sa (prestať znieť al. neprirodzene zaznieť): pri tréme jej vynechá hlas; hlas sa v rozčúlení zadrhne

4. p. predbehnúť 1 5. p. prejsť 1, 4, prebehnúť 1, 3

vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu • ustúpiť/ísť z cesty • vystúpiť (sa) • odstúpiť sa • uhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiť • obísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke

2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylov • uhnúť (sa): uhol sa pred úderom • uniknúť • ujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmi • zachrániť sa: zachránili sa pred bankrotom • odtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov

3. iba vyhnúť p. ohnúť

vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišli • práv. opomenúť: opomenutý dedič • vylúčiť • vyňať • vysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvinenia • kniž. eliminovať • vypustiť • expr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasáž • preskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočili • povynechávať • poobchádzať • povypúšťať • popreskakovať (postupne, viac vecí)

2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymešká • zameškať • zmeškať • premeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosť • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimli • premárniť: premárnil dva termíny • povynechávať • povymeškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)

3. p. zlyhať

občasne p. niekedy 1, porov. aj občasný

obájiť p. očariť

očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila

občadiť p. zadymiť

zadymiť zaplniť al. znečistiť dymom • začadiť • zakadiť: komín z teplárne zadymí, začadí, zakadí celú ulicu • začmudiť • expr. zasmudiť: fajkou začmudil izbu • expr.: zakudliť • zakundoliť (množstvom dymu): dym zakudlil okolie • očadiť • občadiť • očmudiť • okadiť (znečistiť dymom na povrchu): o(b)čadené, očmudené, okadené steny krčmy • zasmradiť (naplniť smradom): komíny zasmradili okolie • zafajčiť • expr. vyúdiť (zadymiť fajčením): zafajčená miestnosť; vyúdené, zafajčené záclony • zried. podymiť: úle treba podymiť

občakávať, občakúvať p. čakať 1

občan p. obyvateľ

obyvateľ človek vo vzťahu k bydlisku • občan (príslušník štátu, mesta, obce): obyvatelia, občania republiky, mesta • zastar. duša: dedina mala dvetisíc duší

občasný ktorý sa vyskytuje iba občas (op. stály, pravidelný) • nepravidelný • nesystematický • nesústavný: občasný, nepravidelný, nesústavný prísun tovaru; nepravidelný, nesystematický výskyt ochorenia • kniž. sporadický: sporadická kontrola • ojedinelý • zriedkavý (ktorý sa vyskytuje, býva zriedka): občasné, ojedinelé prehánky; ojedinelá, zriedkavá situácia • pren. sviatočný: sviatočný poľovník, šofér • náhodný • mimoriadny • zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou al. výnimočne): občasné, náhodné stretnutia s niekým; ozývala sa náhodná, náhodilá streľba; občasná, mimoriadna ponuka čerstvého ovocia

zriedkavý ktorý sa vyskytuje málokedy (op. častý) • občasný: zriedkavý, občasný dážď • ojedinelý • výnimočný • jedinečný • unikátny (vyskytujúci sa v jednom prípade): zriedkavá, ojedinelá príležitosť; jedinečný, unikátny kus • osamotený • osihotený • izolovaný: osihotený, izolovaný prípad • vzácny • zvláštny • neobyčajný • nezvyčajný • nevídaný • mimoriadny • raritný (ktorý prevyšuje kvalitu): vzácny hosť; neobyčajný, mimoriadny, raritný zjav v literatúre • nemnohý • nepočetný • neobligátny • kniž. sporadický: nemnohé, nepočetné prípady; sporadický výskyt • netypický • nevšedný • kniž. nezvyklý • neobvyklý: má netypické, nevšedné spôsoby; nezvyklé, neobvyklé nápady • exotický • kuriózny: exotická krása, kuriózny prípad • nebývalý (doteraz sa nevyskytujúci): nebývalý rozvoj • zázračný (veľmi prevyšujúci priemer): má zázračnú pamäť • fraz. jeden z tisíca (veľmi zriedkavý): je to jeden prípad z tisíca • zried. riedky (Krasko)

občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú) • osviežiť • vzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežil • posilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvil • povzbudiť: káva ustatého povzbudí • zvlažiť • ovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústa • obodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrila • zotaviť • zregenerovať • expr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil

2. p. oživiť 2, 3

ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňu • vychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničky • ostudeniť • zried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladom • zried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)

2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiť • schladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladil • ovlažiť • občerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom

3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiť • stlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstaveného • zmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevaného • oslabiť: oslabiť nadšenie

osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviť • vzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilo • povzbudiť: káva nás povzbudila • rozobrať • prebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebral • potúžiť • posilniť: koňak ho potúžil, posilnil • ochladiť • ovlažiť • povlažiť • zvlažiť • zried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si pery • obodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilo • zotaviť • zregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavil • omladiť • zmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť

posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiť • povzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružilo • občerstviť • obodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojom • osviežiť: spánok dieťa osviežil • expr. zried. potúžiť (alkoholom)

2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniť • utužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyv • utvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienke • kniž. umocniť • zintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekoho • zvýšiť • zväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosť • spevniť: spevniť normu

vzpružiť dodať niekomu, niečomu fyzickú al. duševnú silu (op. oslabiť) • posilniť: sprcha, káva nás vzpruží, posilní • povzbudiť • podnietiť (vzpružiť do istej činnosti): povzbudili moje odhodlanie podnikať • občerstviť • osviežiť • obodriť: hudba ma vždy občerství, obodrí; občerstviť, osviežiť organizmus ovocnou kúrou • expr. potúžiť (alkoholom) • fraz. postaviť na nohy: masáž ho vždy postaví na nohy • oživiť • expr. vzkriesiť: oživiť v niekom nádej; dáždik vzkriesil vädnúce listy

občerstvujúci p. osviežujúci

osviežujúci ktorý osviežuje, robí sviežejším, sviežim • občerstvujúci: osviežujúci, občerstvujúci nápoj; občerstvujúci spánok • povzbudzujúci • povzbudivý (zvyšujúci aktivitu, chuť do istej činnosti): povzbudzujúci, povzbudivý účinok kávy • svieži • čerstvý (obyč. o vzduchu): osviežujúci, svieži vánok; čerstvý závan vetra

občesať p. olámať

olámať lámaním odstrániť; takto zbaviť niečoho • oblámať (dookola olámať): olámať kukuricu; oblámať si pri robote nechty • poolamovať • pooblamovať • poodlamovať (postupne, na viacerých miestach): poolamovať vetvičky, konáre • expr.: okmásať • obkmásať • ošklbať • očesať • občesať (bezohľadne, násilne a pod.): okmásať, ošklbať kvety; očesané konáre • otrhať • obtrhať: otrhať, obtrhať výhonky

občiansky ktorý je určený pre občana, ktorý súvisí s občanom • úradný • hovor. civilný: občiansky, civilný sobáš (op. cirkevný); úradné, civilné meno (op. umelecké al. krycie) • všedný • bežný (op. oficiálny) • hovor. normálny: predseda spolku je vo svojom všednom, bežnom, v normálnom živote lekárom

občianstvo p. populácia

populácia súbor ľudských jedincov žijúcich na určitom území v určitom období • ľudnatosť: pokles, rast populácie, ľudnatosti • obyvateľstvo • obyvatelia: všetci obyvatelia boli očkovaní • občianstvo • občania (príslušníci štátu al. obce) • ľudia: chrípka postihla obyvateľstvo, ľudí vyšších vekových kategórií

občuť 1. p. počuť 1 2. p. zacítiť

počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku kroky • zachytiť: zachytil jemný šuchot • hovor. očuť • hovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotanie • zastar. započuť: započuli tiché hlasy • zastar. zaslúchnuť (Dobšinský) • zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvu • hovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovať • kniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčali • kniž. čuť: nič nečuť od susedov • popočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval

2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinu • dozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia

zacítiť zachytiť zmyslami; začať vnímať • ucítiť • pocítiť: pes zacítil, ucítil prítomnosť niekoho cudzieho; zacítil som, pocítil som veľký strach, veľkú radosť • zavoňať (i pren.): zavoňal čerstvé koláče; zavoňal, kde sú výhody • zavetriť • zvetriť • zaňuchať (o zvieratách, expr. aj o človeku): zviera z(a)vetrilo, zaňuchalo nebezpečenstvo; líška zaňuchala korisť • zried. začuť: z úst mu začula pálenku • vycítiť • vytušiť • hovor. zastaráv. občuť (citom postrehnúť): vycítiť, vytušiť blízkosť jari; občula dieťa pod srdcom (Dobšinský) • pobadať • zbadať • vybadať • vypozorovať (pozorovaním zistiť): v správaní muža pobadala, zbadala zmenu; v jej reči bolo možno vybadať, vypozorovať iróniu

obdrať 1. nosením, používaním do istej miery poškodiť, znehodnotiť • obodrať • obnosiť: šaty deti rýchlo obdrali, obnosili • obšúchať • ošúchať • vyšúchať • vyšuchať (šúchaním poškodiť): obšúchať, ošúchať kabát na golieri, na rukávoch • znosiť • zodrať (do veľkej miery): znosiť, zodrať čižmy • ojazdiť (obdrať jazdou): pneumatiky, bicykel ojazdil za rok • opotrebovať: opotrebované ložiská • vychodiť • schodiť • vyšliapať • zošliapať (obdrať chodením, šliapaním): vychodené, schodené topánky; vyšliapať, zošliapať opätky • poobdierať • poošuchovať (postupne, na viacerých miestach)

2. p. okradnúť

obšúchať 1. p. obdrať 1 2. p. odrieť 1

odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odrať • zodrieť • zodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na boku • oškrieť • zried. zdrieť • expr. oškúliť • nár. expr.: doškúľať • oškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovaním • otlačiť • omäť • omnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si ruky • poškrabať • poškriabať • ošúchať • obšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicu • obdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromu • poodierať • pozodierať • poobdierať • pooškierať • pootláčať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)

2. p. odrať 1

vychodiť¹ 1. častým chodením poškodiť, zničiť al. znížiť dobré úžitkové vlastnosti • schodiť • vyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokrovec • zošliapať • zodrať: zošliapať si podpätok • obdrať • obšúchať • ošúchať • vyšúchať • vydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papuče • expr.: vyčaptať • vyšmatlať • vyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandále • ojazdiť • vyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené auto • opotrebovať: opotrebované kolesá • hovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv

2. častým chodením získať • hovor. vybehať • obstarať • zaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdenia • vymôcť • vykonať • vybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povolenie • hovor. expr.: vybojovať • vydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odklad • povybehávať • povykonávať • povybavovať • pozaobstarávať (postupne)

3. p. absolvovať 1

zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť • znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánky • vydrať • predrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadlá • prederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrus • rozodrať • dodrať • donosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tieto • schodiť • vychodiť • vyšliapať • zošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätky • hovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmus • ošúchať • obšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovec • ojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdené • rozbiť (topánky) • obdrať • obnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúk • hovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblek • podrať (postupne, viac vecí)

2. zbaviť kože • odrať • stiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava

3. p. odrieť 1

obíjať p. oberať 1

ráňať 1. prudkými pohybmi, údermi brať zo stromu, z kríkov a pod. • zrážať: jeseň ráňa, zráža listy zo stromov • stŕhať • strhávať: víchor strhával slabé halúzky • otĺkať • obíjať (obyč. palicou): otĺkal palicou jablká; obíjať orechy • expr.: kmásať • driapať: deti kmášu, driapu zo stromu ovocie • poet. roniť (Hviezdoslav, Botto)

2. porov. raniť

obchytávať rukami sa dotýkať niečoho, niekoho, skúmať hmatom niečo; obyč. pejor. dotýkať sa pri hrubom, nemiestnom prejave náklonnosti k niekomu • ohmatávať • obhmatávať: obchytáva, o(b)hmatáva nábytok špinavými rukami • expr.: omaciavať • omackávať • hovor. omakávať: omaciaval, omakával jablká, či sú zrelé; omaciava si boľačku • expr., obyč. pejor.: obchytkávať • pochytkávať • obchmatkávať • ohmatkávať • oblapkávať • obštipkávať (pri prejavoch náklonnosti): mládenci obchytkávali dievky

obštipkávať 1. p. štipkať 1 2. p. obchytávať

štipkať 1. po štipke z niečoho odlamovať, odtrhávať • štibrať • expr. ždipkať: štipká, ždipká z chleba mäkkú striedku; poriadne neje, z koláča iba štibre • odštipovať • odštipkávať • odštibrávať • uštipovať: z papiera odštipuje, odštipkáva okraje; odštibráva, uštipuje z jedla • obštipkávať (dookola al. zvrchu): obštipkáva strapce na obruse

2. p. podpichávať

obhorieť zhorieť dookola na povrchu • obškvŕknuť • obškvrknúť • oškvŕknuť • oškvrknúť: obhorené, obškvrknuté hrady • ohorieť (obyč. na okraji): vlasy mu pri požiari ohoreli • opáliť • ošľahnúť (čiastočne, na povrchu): opálené brvno, plameňom ošľahnutý múr • oškvariť • oškvrčať: pri pahrebe mu oškvrčalo, oškvarilo topánky • nár. expr.: ošmrhliť • ošmrliť

obškvŕknuť p. obhorieť

pripáliť sa sčasti podľahnúť žiaru a zmeniť sa na uhoľ (obyč. o jedle pri varení, pražení, pečení) • prihorieť: dávaj pozor, aby sa haruľa nepripálila, aby neprihorela • prismudnúť: zápražka rýchlo prismudne • pripiecť sa (pri pečení): klobásky sa v rúre pripiekli • pritlieť: v kuchyni je plno dymu, na sporáku čosi pritlelo • expr.: priškvariť sa • priškrieť: jedlo je akési priškvarené; priškretá chlebová kôrka • priškvŕknuť: vlasy jej nad ohňom priškvŕkli • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť (v malej miere): slaninka na pahrebe o(b)škvŕkla • popripaľovať sa • poprihárať • popripekať sa (postupne, na viacerých miestach)

spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy • spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu • popáliť • pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo • zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť • prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky • skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik • ošľahnúť • opáliť • omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy • kniž. ožehnúť • oškvariť • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť • nár. expr.: ošmrliť • ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku • vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou • prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy • prižiariť • pripiecť • pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

4. p. upáliť 5. p. premárniť