Synonymá slova "ni" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 334 výsledkov (3 strán)

  • aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • aháah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiemaááá: Á! – svitalo mu v hlave.ach, takach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

    2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • aháha: aha, ahá, ha, tam ideehe: ehe, už sú tuhľakniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdryľaľaľanár.: ľaďľaľaďľaľaťľaďžeľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ)pozripozritehľaďhľaďteexpr.: pozrižepozritežehľaďžehľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajúnár.: nyni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)


    ani 1. vyjadruje zlučovací vzťah v záporných vetách • a aniako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatné pomôcky, ako ani ostatné pomôcky

    2. vyjadruje stupňovací vzťah v záporných vetách • ale ani: neprišiel ani nezatelefonoval, ale ani nezatelefonovalba aniba ani len: matku už celý mesiac nenavštívil, ba ani (len) jej nenapísal

    3. pri zápore zdôrazňuje pripojený výraz • poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemám nič, ni zem, ni dom. (Smrek)ani len (zosilnene zdôrazňuje pripojený výraz): ani len polievku nezjedol

    4. p. ako 2


    ni1 p. ani 3


    ni2 p. aha 2


    maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny al. závažnosti • drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosťdrobnôstkahovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každéhoexpr.: hlúposťsprostosťdaromnicaharaburdašepletataľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnicemalichernosť

    2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec • hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detailnič: bolo to iba také ničexpr.: daromnicahlúposťsprostosťtaľafatkahračkapletkaledačoledačinapejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačosubšt. hovadina

    3. relatívne malá suma peňazí • bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ


    nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


    nič2 1. hovor. malicherná vec • expr. figa: dostal veľké nič, veľkú figuhovor. expr. šuvikshovor. nula: dostať nuluvulg. hovno

    2. p. niktoš 1


    niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktošhovor. pejor.: niktonik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať!hovor. pejor. nula: je to spoločenská nulapejor.: skaderuka-skadenohahandráršiflikáršuflikárobšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenecpejor. nič: mne je on ničexpr.: ledačoledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničigasubšt. nímand

    2. p. naničhodník


    neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodnezried.: bezpodstatnebezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričalneopodstatnenenepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobralineoprávneneneprávomnezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhodyzbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobilnepravdivoklamnefalošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodufraz. nič po ničpre nič za nič(len tak) mne nič, tebe nič

    porov. aj neodôvodnený

    2. p. nadarmo 2


    žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohubohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minulinanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičiaškoda: škoda, mali ste sa ponáhľaťfraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskorofraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra


    likvidácia spôsobenie neexistencie niečoho • likvidovanieodstránenieodstraňovanie: likvidácia, odstránenie, odstraňovanie trosiekrušeniezrušenie: rušenie, zrušenie prevádzkarneusmrteniezabitie: usmrtenie, zabitie vodcov opozícieničeniezničenie: ničenie, zničenie nepriateľa


    drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniťpustošiť: vojská drancovali, plienili naše dedinyničiťexpr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmiokrádaťvykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobulúpiťzbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestáchhovor. brakovaťexpr.: draťzdieraťrabovaťhovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch


    drať 1. častým používaním znehodnocovať • zodieraťopotrebúvaťničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu

    2. zbavovať zvieratá kože • odieraťzdieraťsťahovať: dral, sťahoval králika

    3. p. biť 2 4. p. drancovať


    hatiť stavať niečomu prekážky • mariťzabraňovaťprekážaťrobiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčaťznemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovaťbrzdiťzdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiťkaziťničiťnarúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


    kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

    2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

    3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


    kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovaťničiťnivočiťznehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduchexpr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si živothovor. expr.: babraťdegviťpackaťhovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šatyhovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládežhovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomkuexpr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

    2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať


    krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražoubiol. hybridovať (o rastlinách) • miešaťpáriť (o živočíchoch)

    2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovaťmariťničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plányrušiťnarúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka


    mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovaťzamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiťnarúšaťkrížiťkrižovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiťzdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiťničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

    2. p. márniť 1


    mrzačiť spôsobovať trvalú telesnú chybu, deformáciu; pren. spôsobovať mravnú ujmu • kaličiť: vojna mrzačí, kaličí ľudíexpr. ožobračovať: telo ožobračované namáhavou prácouznetvorovať (zbavovať prirodzenej podoby): chemikálie znetvorujú rukyničiťkaziťkriviť: kaziť, kriviť, mrzačiť charakter detí


    ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

    2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

    3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


    požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať • žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyzzožierať: húsenice zožierajú lístierozožieraťrozkladaťrozleptávaťničiťhubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivopohlcovaťmíňaťspotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu


    rúcať meniť na zrúcaniny • búraťboriťzried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulicedemolovaťváľať: demolovať, váľať domyničiťpustošiťruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinuexpr.: runcovaťruntovaťruntľovaťkniž. rumiť


    sabotovať úmyselne narúšať plynulosť výroby, spoločenských, hospodárskych akcií a pod. • robiť sabotáž: chceli, aby sme výstavbu ihriska sabotovali, aby sme pri výstavbe ihriska robili sabotážmariťkaziťničiť (znemožňovať, narúšať nejakú činnosť): maria, kazia, ničia naše plány postaviť školupoškodzovať (spôsobovať škodu pri uskutočňovaní niečoho): poškodzovať úsilie mladýchhatiťbrzdiťhovor. hamovať (brániť v nejakej činnosti): niektorí vedome hatia, brzdia, hamujú uskutočnenie demokratizácie


    kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazuničiť sanivočiť saznehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničívychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmarexpr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujúhovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať


    ničiť sa 1. p. kaziť sa 2. p. trápiť sa 1


    trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sasužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičovrobiť si starosti: robí si starosti so synomznepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinuzožierať saexpr.: zhrýzať sahrýzť sazjedať saužierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevomumárať samrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrtihovor.: mordovať sakrenkovať saturbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkostikniž.: trudiť sazžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou synatrýzniť samučiť satýrať sakatovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťouničiť sanivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číšnár. expr. žuhriť sa (Hronský)zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

    2. p. namáhať sa


    ničiteľ kto niečo ničí • nivočiteľ: ničiteľ, nivočiteľ kultúrnych hodnôtpustošiteľzried. kaziteľzried. kynožiteľ (Kukučín)zried. kynožník (Zguriška)kniž.: hubiteľboriteľzhubcazried.: zahubiteľzáhubca (Vajanský)expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • expr. humpľošpejor.: barbarvandal (bezohľadný ničiteľ)

    p. aj škodca 1


    škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátuzáškodníkrozvratníkrozvracateľrozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armádepodvratník: zákerní podvratnícisabotérsabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformydiverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantovpodrývateľexpr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôveryničiteľ: ničiteľ prírodypoškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmovzhubca: zhubca ríšeexpr. humpľošzried.: kaziteľkynožiteľ (Kukučín)kynožník (Zguriška)kniž. hubiteľexpr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah

    2. p. škodník


    ničiteľský ktorý je zameraný na ničenie • rozbíjačský: ničiteľské, rozbíjačské úsiliekaziteľský: ničiteľský, kaziteľský prístupbarbarskýpejor. vandalský (spojený s primitivizmom, bezohľadnosťou): barbarské, vandalské spôsoby

    p. aj ničivý


    ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosnýpustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetraškodlivýzhubnýzastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratnýrozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčnýdeštruktívnydeštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné silyprudkýdravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd riekyzničujúcizdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyvdrvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlovzastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský)zried.: svetobornýborivý


    ničivosť p. škodlivosť


    škodlivosť vlastnosť niečoho, čo má nepriaznivé účinky: škodlivosť fajčeniazhubnosť: zhubnosť zlého vplyvuničivosť: ničivosť búrkykniž. skazonosnosť: skazonosnosť alkoholu


    škodlivý ktorý pôsobí nepriaznivo, nežiaduco; ktorý spôsobuje (hmotnú) škodu (op. neškodný) • ničivýzhubnýnezdravýodb. patogénny (zdraviu škodlivý): mračná škodlivých, ničivých, zhubných výparov; choroby vyvolané škodlivým, nezdravým, patogénnym prostredímjedovatýotravnýodb. toxický: jedovaté, otravné látky; toxický odpad výrobykniž. skazonosnýzáškodnýzastaráv. škodný: úrodu zničili skazonosné kobylky; záškodný, škodný hmyz spôsobil obrovské stratynepriaznivý (op. priaznivý, blahodarný) • kniž. neblahýzlýnegatívny: nepriaznivý účinok liekov; neblahý, zlý, negatívny vplyv nemocničnej liečby na psychikuneužitočný (škodlivý z politického, ideologického, etického a pod. hľadiska): neužitočné názory


    zlovestný kniž. 1. veštiaci, oznamujúci niečo zlé • kniž.: zlopovestnýzloveštiaci: zlovestné, zlopovestné tichozlýtemnýhrozivýosudný: zlá, temná predtucha; hrozivé, osudné hučanie rakietkniž. ominózny (Vlček)

    2. prinášajúci niečo zlé • zlýničivý: zlovestná, zlá, ničivá vojnakniž. skazonosný: skazonosná noczlodušskýzlodušnýzloprajnýdiabolskýdémonický: zlodušský, zloprajný čin; diabolský, démonický smiechpoet. zastar. zlokotný (Hviezdoslav, Sládkovič)


    ničnerobenie p. záhaľka


    záhaľka trávenie času v nečinnosti: jeho cieľom bola práca, nie záhaľkazaháľačstvopovaľačstvopostávačstvoexpr. darebáctvoničnerobeniehovor. expr.: ulievačstvoulievačkaulievaninaslang. veget


    ničomne 1. porov. nečestný, podlý 2. p. zle 1, 2


    zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    porov. aj zlý 2

    2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

    porov. aj zlý 1

    3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

    4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

    5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

    6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro


    nečestný ktorý porušuje morálne zásady spoločnosti tým, že klame, podvádza, zrádza a pod. (op. čestný, statočný) • nestatočnýnepoctivý: never mu, je to nečestný, nestatočný človek; nečestné, nepoctivé konanienesvedomitýneseriózny: bolo to od neho nesvedomité; nečestný, neseriózny prístupbezcharakternýnecharakternýbezzásadový: bezcharakterný, necharakterný donášač; nečestný, bezzásadový obchodníkzlýpodlýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky (veľmi porušujúci morálne zásady): nečestný, zlý, podlý úmysel; viesť ničomný, naničhodný životpodvodnýpodvodnícky (ktorý podvádza): vymámiť niečo podvodným, podvodníckym spôsobomnízkyzried. nepočestnýkniž. nekalýexpr. špinavý: nízky, špinavý charakter; má s ňou nepočestné, nekalé plány; špinavý obchod, bojhovor.: neférovýunfér, pís. i unfair: neférová hra; je to od teba unférpejor. čachrársky


    ničomnícky p. nečestný, podlý


    podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konaniehanebnýnehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný činnízky (mravne): nízke skutkykniž. perfídny: perfídna zákernosťničomnýničomníckynaničhodnýmrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmyslyexpr. mizerný: mizerná, podlá dušapejor.: podliackyoplanskýpľuhavýhovor. pejor.: gaunerskýlumpáckyexpr. oslab. podlučký


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosťničomníctvoexpr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctvapodlosťhanebnosťnehanebnosťmrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkostizried. nečin (Vajanský)subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvolotrovinadarebáctvopaskudníctvomizeráctvohovor. pejor. gaunerstvopejor.: oplanstvopľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvotrocha pejor.: lapajstvoloptošstvohrub. svinstvo

    2. p. daromnica 1


    ničomníctvo p. naničhodnosť 1


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    ničomník p. naničhodník


    podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebníkexpr.: darebáklumplumpáklotoršpinavecšpinapejor.: naničhodníkničomníknehanblivecmizeráksmradhnusobahnusotahnusákhnusníkoplanniktošpejor. zried. podlina (Jesenská)hovor. pejor. gaunerexpr. zried.: ohavníkohavecodporníkhrub.: sviňakurva


    ničomnosť p. naničhodnosť 1


    podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactvabezcharakternosťmrzkosťnečestnosťnehanebnosťnemravnosťničomnosťexpr.: naničhodnosťšpinašpinavosťdarebáctvolotrovstvolotrovinapejor. oplanstvohovor. pejor.: gaunerstvohnushnusobstvohrub. svinstvo


    bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


    naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomnýbezcharakternýnečestnýpodlýnízkyzlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky činnepodarenýnevydarený: nepodarený, nevydarený synexpr.: prekliatymizerný: prekliaty, mizerný zlodejhovor. expr. mrchavýexpr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robotaexpr.: potvorskýhromskýparomskýparomovskýčertovskýdiabolský: potvorský, hromský šarvanecdarebnýdarobnýexpr.: darebáckygalganskýšľakovitýsprepadenýpejor.: potrimiskárskyprašivývšivavýžobrácky: prašivá, všivavá potvorapejor.: pľuhavýpľuhavskýpanghartskýpankhartskýsvinský: pľuhavý, panghartský lumpniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposraný: poondiata, posraná nádcha, vecsubšt. sakramentský

    2. p. bezvýznamný, zbytočný


    nečistý 1. obsahujúci neželateľné zložky (op. čistý, rýdzi): nečistý kov, nečistá pleťzakalený: zakalený roztok; nečistý, zakalený zrak (od alkoholu)falošnýnepravý (obyč. o zvuku): zahrať falošné, nepravé tóny

    2. porušujúci isté pravidlá, normy, obyč. týkajúce sa mravnosti (op. čistý, čestný, statočný) • nečestnýzlýexpr.: čiernyšpinavý: hrať s niekým nečistú, nečestnú hru; mať čierne, špinavé svedomienestatočnýnepoctivý: mať nestatočné, nepoctivé úmyslypochybnýničomný: človek s pochybnou, ničomnou minulosťouhriešny (obyč. v pohlavnom živote): nečisté, hriešne telo

    3. p. špinavý 1


    ničomný p. nečestný, podlý, zlý 1


    ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosťmalosťbezvýznamnosťbezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnostinedôležitosťnezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsiliamárnosťzbytočnosťnezmyselnosťdaromnosť: zbytočnosť obete

    2. p. prázdnota 1


    prázdnota 1. prázdny priestor • prázdnopustotaopustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulícexpr. holota: kde pozrieš, všade holotaničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty

    2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdnovákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuumhluchotapustota: duchovná hluchota, pustotaneplodnosťjalovosťbezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slovhlušinachudoba: citová chudobakniž. tabula rasa


    ničotnosť p. ničota 1


    bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vecbrakovýšiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčovýgýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacnýjarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspechexpr. naničhodný: naničhodné haraburdybezvýznamnýnedôležitýnezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údajprázdnypominuteľnýexpr.: márnymizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniazezbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa


    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    ničotný p. bezvýznamný, bezcenný, prázdny 2; zbytočný


    pozemský týkajúci sa života na zemi • svetský: pozemské, svetské radosti, starostihmotný (op. duchovný): pozemské, hmotné bohatstvotentopren. expr. ničotný (z náboženského hľadiska; op. druhý, onen): pozemský, tento, ničotný svet, život (op. večný) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)

    p. aj pominuteľný


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné rečibezúčelnýneúčelnýbezdôvodnýneodôvodnenýbezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohybbezvýslednýnezmyselnýmárnydaromnýdarobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanienepraktickýnepoužiteľnýnanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú naničbezvýznamnýbezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosťneplodnýplanýprázdnyjalovýneužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný životneúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahyzried. podaromnýzastar. netrebnýkniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vecničotnýexpr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • aleno (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieťlenželež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bálnespráv. ovšem

    2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosťa veďlebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohlinár. šak

    3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na očinár. šak

    4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda?nie: Vari by sme mali už ísť, nie?expr.: všakvervšakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho?expr. všakhejzastaráv.: všakánovšakpravdanár. šaknespráv. že


    nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknutéhovor. expr.: zabožemôjani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôjexpr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas

    2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajbohnebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zleexpr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanepánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo staloexpr.: božeuchovajbohuchovajhovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!


    nenadarmo majúc dôvod, opodstatnenie, konkrétny cieľ al. úžitok • nedarmonepredarmo: nenadarmo, nedarmo sa vraví, že zvyk je železná košeľa; nepredarmo sa pustili do opravy domunie nadarmonie darmonie zbytočnenie bezdôvodnenie neodôvodnene: nie nadarmo, nie darmo, nie zbytočne išli na skusy do sveta; nenadarmo, nie bezdôvodne upozorňoval na nebezpečenstvo


    nečudo nemožno sa čudovať, niet sa čo čudovať • nie div: nečudo, nie div, že sa vrátil, keď si zabudol vziať peniazezried. nečudno


    nielen 1. vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nie iba: pôjdeme všetci, nielen, nie iba ty

    2. ako súčasť dvojčlennej spojky so spojkami ale aj, ale i, lež aj, lež i, ale ešte, ešte aj vyjadruje priraďovací stupňovací vzťah • nielenže: nielen(že) si roztrhal nohavice, ale aj, lež aj, ešte aj sveter stratil


    takisto 1. vyjadruje totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity • rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtým; je takisto, rovnako veľkýpráve takpriam tak: práve tak, priam tak mu poradili aj inípodobneobdobne: pri práci postupovali podobne, obdobnenie inaknie ináčneinakneináč: včera prišiel neskoro, dnes nie inak, neinak, neináčdettokniž. taktiež: on dostal tisíc korún, ty detto, taktiežzastar. takže (Tajovský)

    2. upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí • rovnako: môžeš prísť, takisto, rovnako tvoj bratpráve takpriam tak: zodpovednosť má práve tak, priam tak ako ostatníaj: aj priateľa navštíviltiež (stojí za výrazom): chlapec bol zranený tiežzastar. itemnár. otobôž (Jesenská)


    nemožno vyjadruje nemožnosť uskutočniť pripojený dej • nedá sanesmie sanie je možnénie je dovolené: nemožno, nedá sa zabudnúť na prežité hrôzy; tu nie je možné, nie je dovolené vstúpiť na trávnikpoet. nemôž (Smrek)neslobodno: pri takejto práci nemožno, neslobodno oslabiť pozornosťnár. nesloboda (Hviezdoslav)kniž. zastar.: nelzanelzäneľzä (Hviezdoslav, Jesenský)


    neradno vyjadruje nevhodnosť uskutočniť pripojený dej • nehodnonenačim: neradno, nehodno mu odporovať; nenačim spoliehať sa na jeho pomocnie je vhodnéneodporúča sa: nie je vhodné, neodporúča sa púšťať sa s ním do diskusieneoplatí sanestojí to za to: neoplatí sa, nestojí to za to presviedčať ich o opakuneslobodno: neslobodno myslieť na to najhoršie


    ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či prídenevie sanie je známenik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy príduhovor. ktohoviehovor. expr.: ktoževiektožehoviektožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončíhovor. expr.: bohviebohhoviepánbohviepánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vrátihovor. expr.: čertviečerthovie: čert(ho)vie, čo chcelhovor. expr.: paromvieparomhovieparomžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslelnár. ktoznánár. expr.: ktohoznáktožeznáktožehoznábohzná: kto(že)zná, ako to bolo


    rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starítakistopráve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve takzhodnesúhlasnetotožneidenticky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identickykniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky stranynarovnakonajednakonajedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najednonemenejniemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledkydetto: platí to rovnako, dettozastar. rovnak (Dobšinský)zastar.: rovnerovno (Kalinčiak, Vajanský)nár. zároveň (Timrava)

    2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednakonezmeneneneinakneináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokovnepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

    porov. aj rovnaký

    3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednakojednak: rovnako, jednako je to len pravdaaj taki takbeztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

    4. p. aj 2 5. p. napoly 1


    neveľmi vyjadruje okolnosť menšej miery, intenzity, menšieho rozsahu a pod. • neveľanepríliš: za posledný rok neveľmi, neveľa podrástol; nepríliš dbal o poriadok na pracoviskuhovor. nebárs: nebárs sa staral o to, čo s ním budenie veľminie prílišpomerne málo: matke nie veľmi, pomerne málo pomáhal; neveľmi, nie príliš pokojne sledoval vývoj situáciemálotrochatrochu (vyjadruje okolnosť malej miery): v druhom polčase sa iba neveľmi, málo, trocha zlepšili


    odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


    nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietobynietoabynietožebyniebyniežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v nocitobôžtobôž nietým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhýmtým skôrtým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec


    nesvoj 1. (iba v mennom prísudku al. doplnku) ktorý nie je vo zvyčajnom dobrom duševnom al. telesnom stave • fraz. nie vo svojej koži: je dnes akýsi nesvoj, dnes nie je vo svojej kožiznepokojenýnepokojný: obzeral sa celý nesvoj, znepokojený; vrátil sa odtiaľ nesvoj, nepokojný

    2. p. cudzí 1


    nieby p. nieto


    niečí označuje neurčitého vlastníka al. pôvodcu • dačívoľačíčísi: našiel som niečí, voľačí, čísi klobúk; je to niečia, dačia, čiasi vinaniekohodakohovoľakoho: niekoho, dakoho roľa; dakoho, voľakoho majetok


    chvíľu s malým časovým rozsahom, malý časový úsek, krátky čas • chvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, chvíľku si zaplávali; nachvíľu, nachvíľku mal zavreté očiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku, pís. i na chvíľočku, na chvílinku: chvíľočku, nachvíľočku si pospaltrochatrochumálohovor. nezaveľaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomáličičkomálinkomálilinkobyľkuštipku: museli sme trocha, trošku čakať; troši(li)nku dlhšie zostal vonkuexpr. voľačočosidačoniečo: voľačo, čosi postál a šiel; dačo počkal, ale málokrátko (op. dlho) • expr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: krátko, kratučko sa rozprávali pred vchodomzastar. schvíľu (Hviezdoslav, Šoltésová)nedlho (pomerne krátko): nedlho po polnoci sa rozišlihovor. dakoľko: vydrž dakoľko, hneď ti pomôžemfraz. na skok: boli tu iba na skok


    málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trochatrochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostíneveľanemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákovkoľko-toľkoriedkohovor. poriedkozried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedkoskromneposkromneskúpokniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúponiečodačovoľačočosi: zostalo nám iba niečo, čosi chlebaniekoľkohovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázkuexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: má máličko, málinko priateľovexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuskromnučkoskromnunkoskromnulinkoštipkaštipkubyľkabyľkukvapkakvapkukvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mliekaminimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korúnprimálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcovfraz.: za náprstokako kvapka v mori

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trochatrochu: málo, trocha si pospalneveľanemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnohokoľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľkoneveľmineprílišzried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladbaskromneposkromneskúpokniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izbazľahka: zľahka sa usmialaslaboexpr.: biedneúbohomizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábalexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračilexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuštipkubyľkukvapkukvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľaviloexpr. skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko sa najedolnepatrnemizivominimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímaloprimálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinuchvíľuhovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

    3. p. zriedkavo


    niečo 1. vyjadruje neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu • dačovoľačočosi: musím niečo, dačo urobiť; voľačo, čosi ho poštípalohovor.: čosi-kdesičo-todačosipoet. dač: čosi-kdesi, čo-to som už o tom čítal

    2. p. trocha1 1 3. p. veľa 4. p. chvíľu


    niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľkovoľakoľkokoľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcovneveľanemnohoviacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničiahovor.: párzopárkoľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájdemálo: iba málo domov zostalo nepoškodenýchtrochatrochuexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakovdačoniečočosivoľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd


    trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


    veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


    niekade vyjadruje neurčitosť smerovania al. miesta činnosti; neznámym smerom, nevedno kade • dakadevoľakadekadesi: niekade, dakade sa mu už podarí prejsť; voľakade, kadesi vletela do domu lastovičkaniekadiaľdakadiaľvoľakadiaľkadiaľsi: niekadiaľ, voľakadiaľ, kadiaľsi sa dostala do pivnice voda


    niekadiaľ p. niekade


    niekam p. niekde 2


    niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej • dakdevoľakdekdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik

    2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru • niekamdakdedakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôlvoľakdevoľakamkdesikamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru

    3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade) • dakdemiestamizastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopilkde-tutu i tutu a tamtu i tamtu-tamsem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlázried. ledakde (F. Hečko)expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená


    bývalý ktorý bol, jestvoval, platil niekedy v minulosti, dávnejšie (op. terajší, dnešný, súčasný) • niekdajšívoľakedajšídakedajší: stretnúť bývalého, niekdajšieho priateľa; nespoznať niekdajších, voľakedajších, dakedajších spolužiakovpredchádzajúcipredošlý (ktorý predchádzal terajšiemu, dnešnému): vrátiť sa na svoje predchádzajúce, predošlé pracoviskostarý: prešla popri svojom bývalom, starom byte

    p. aj minulý


    minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


    niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


    pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

    2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

    3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


    chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšiepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasyzavšehovor. vše: zavše, vše sa obrátiobčaskedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošitatu a tamtu i tamsem-tamkde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapnez času na časčasomniekedydakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za nímzastar. niekdykedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada


    niekdy 1. p. niekedy 1, chvíľami 2. p. niekedy 2–4


    niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

    2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

    3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

    4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


    zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevániekedyobčas: niekedy, občas sa tu zastavíchvíľamichvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozorujepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakovkedy-tedysem-tamkde-tutu a tamtu i tamz času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čeločasom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda


Pozri výraz NI v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV