Význam slova "ni" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nič

I. -čoho zám. vymedz. popiera jestvovanie, výskyt

1. veci; ani jedna, nijaká vec: neprispel ničím, v skrini nie je n., n. nechcem;
odchýlil dvere – n.

2. množstva niečoho, nijaké množstvo vecí al. deja: z n-ho dávať je ťažko;
pýtali sa ho, ale on n.

● akoby n. a) so zdaním, že sa nič vážne nedeje b) tváriac sa nevinne;
lepšie niečo ako n.;
n. po n., pre n., za n. bezdôvodne;
(len tak) mne n., tebe n. a) bezdôvodne b) nenazdajky;
z ničoho n. zrazu;
n. to (zato), zato n., to n. nič (zlé, vážne) sa nestalo;
všetko alebo n.;
za n. nemať niekoho nevážiť si;
(robiť) všetko a n. všeličo, iba nie (to) potrebné;
to nestojí za n.;
ani za n., za n. na svete rozhodne nie;
→ ja n., ja muzikant;
n. nepadá (samo) z neba, do lona všetko si treba zaslúžiť (prácou)

II. neskl. s. hovor. malicherná vec, bezvýznamná osoba, nula: dostal veľké n.;
pejor. mne je on n.

III. čast. zdôrazňuje zápor, vôbec nie: n. sa ty neboj

ničí zám. vymedz. popiera jestvovanie vlastníka al. pôvodcu, nepatriaci nikomu: majetok nebude n.

ničiť nedok.

1. spôsobovať skazu, poškodzovať, kaziť, nivočiť; pustošiť: n. knihy, šatstvo, n. si zdravie

2. zabíjať, hubiť, zneškodňovať: n. škodcov, hmyz;
zbrane hromadného n-enia

ničiteľ -a mn. -ia m. kto niečo ničí: n. prírody;

ničiteľka -y -liek ž.;

ničiteľský príd.

ničivo prísl.;

ničivosť -i ž.

ničivý príd. kt. ničí, zhubný, skazonosný: n-é zemetrasenie;

ničomne prísl.: n. zradiť;

ničomnica -e -níc ž.;

ničomnícky príd.

ničomník -a mn. -ci m. pejor. ničomný človek, naničhodník, podliak: n. ničomný! nadávka;

ničomnosť -i ž.

1. iba jedn. k ničomný

2. ničomný, podlý čin

ničomný príd. naničhodný, zlý, nízky, podlý: n. človek;

ničota -y ž.

1. bezvýznamnosť, bezcennosť, malosť: pocit vlastnej n-y, n. záujmov

2. prázdnota, nebytie: útek do n-y, omdlel a klesal do n-y;

ničotne prísl.;

ničotnosť -i ž.

ničotný príd. k 1: n-é veci, záujmy;

nie

I. čast.

1. expr. i nieže vyj. nesúhlas: n. tak, syn môj!

2. popiera platnosť výrazu al. vety; vyj. zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku: stalo sa to n. raz, n. je to pravda;
n. čas, usilovnosť mu chýba;
patrí mu to? – (vôbec) n.! (oddelená od ostatnej výpovede) znásobuje zápor, kt. je vo vete vyjadrený: n., neviem o tom;
v spoj. so záporným výrazom robí výraz kladným: n. neprávom sa hnevá právom; je súčasťou niekt. záporných tvarov: n. som volaný

3. vyj. opravu (slova, výroku) so stupňovacím odtienkom: prosil, n., modlikal

4. ako dôvetok vyj. pobádanie na súhlas, pravda, všakže: pôjdeme domov, n.?

5. nie a nie v spoj. s neurč. vyj. neschopnosť konať dej: motor n. a n. naskočiť

II. spoj. priraď.

1. n. že by – ale, lež má dôrazne odporovací význ.: n. že by sa bol polepšil, ale stával sa horším

2. keď (už) n. – (tak) aspoň vyj. odstupňúvací vzťah: naučil sa keď už n. maľovať, tak aspoň kresliť

● → ako áno, ako n.;
prečo n.? áno, pravdaže

nieby, niežeby, pís. i nie (že) by spoj. priraď. má odstupňúvací význ., nieto(že)by: nezabije ani muchu, n. sliepku

niečí zám. neurč. označ. neurč. vlastníka al. pôvodcu, dačí, voľačí, čísi: n-ia ruka, n. článok

niečo -čoho zám. neurč.

1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)

2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla;
je na tom n. pravdy nie všetko;
je (o) n. starší

3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil

● n. mu je necíti sa dobre;
expr.: to je n.! pozoruhodná vec;
to je n.? bezvýznamná vec;
také n.! čudná vec;
n. pod zub(y) jedlo;
n. znamenať mať hodnotu;
n. za n. nič nie je zadarmo;
lepšie n. ako nič

niekade zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť smerovania al. miesta činnosti, dakade, voľakade: n. sa už len prešmykneme

niekam zám. neurč. príslov. niekde (význ. 2): poďme sa n. najesť

niekdajší príd. kt. bol kedysi, bývalý, minulý, dávny, dakedajší, voľakedajší: n-ie zvyky, zvyšky n-ích hradieb

niekde zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť

1. miesta, na, v kt. prebieha dej, činnosť, kdesi, dakde, voľakde: n. v dome, n. sa zastavíme

2. miesta, kt. je cieľom smerovania, niekam: položme to n.

3. a nepravidelnosť výskytu, nie všade, tu i tu: stromy sú tu vysoké, n. i nízke

niekedy zám. neurč. príslov.

1. vyj. neurčitosť výskytu prípadov, dakedy, voľakedy: n. je dobre ustúpiť

2. vyj. časovú neurčitosť al. nepravidelnosť, občas, dakedy, tu i tam: n. býva tuhá zima

3. v spoj. s pomenovaním času robí údaj neurčitým, dakedy, voľakedy: bolo to n. v stredoveku, prídem až niekedy v lete

4. v minulosti, kedysi, dakedy, voľakedy: n. tu bola hora

5. v budúcnosti, raz, dakedy, voľakedy: uvidím ťa ešte n.? n. prídem k vám

niekoľko neskl., m. živ. niekoľkí, neživ., ž. a s. niekoľké -kých zám. neurč. číslov. označ. menší neurč. počet: n. hodín, týka sa to n., n-ých osôb;
n. mužov, n-í muži;
n., n-í z nás

niekoľkočlenný príd. kt. má niekoľko členov, viacčlenný: n-á skupina

niekoľkodenný príd. trvajúci niekoľko dní, niekoľkodňový (význ. 1), viacdenný: n. zájazd

niekoľkodielny príd. kt. má niekoľko dielov, viacdielny: n. seriál

niekoľkodňový príd.

1. trvajúci niekoľko dní, niekoľkodenný: n. zájazd

2. niekoľko dní starý: n-é mláďa

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

niekoľkomesačný príd.

1. trvajúci niekoľko mesiacov, viacmesačný: n-á neprítomnosť

2. niekoľko mesiacov starý: n-é dieťa

niekoľkonásobne čísl. nás. príslov.

niekoľkonásobný čísl. nás. neurč.

1. násobený al. opakovaný niekoľko ráz, viacnásobný: n-á ozvena

2. (pomerne) veľký, viacnásobný: n. úžitok;

niekoľkonásobok -bku m. niekoľkonásobne väčší počet, viacnásobok: n. pôvodného počtu

niekoľkorako čísl. druh. príslov.;

niekoľkorakosť -i ž. rozličnosť: n. foriem

niekoľkoraký čísl. druh. neurč. vyskytujúci sa v niekoľkých druhoch: n-é triedenie;

niekoľkoročný príd.

1. trvajúci niekoľko rokov, viacročný: n. výskum

2. niekoľko rokov starý: n-á budova viacročná

niekoľkostranový, niekoľkostránkový príd. majúci niekoľko strán, stránok: n-á správa

niekoľkotisícový príd. majúci, obsahujúci niekoľko tisíc: n. náklad (knihy), n-á škoda

niekoľkotýždenný príd. trvajúci niekoľko týždňov, niekoľkotýždňový (význ. 1): n. pobyt v nemocnici

niekoľkotýždňový príd.

1. trvajúci niekoľko týždňov, niekoľkotýždenný: n-á dovolenka

2. niekoľko týždňov starý: n-é dieťa

niekoľkozväzkový príd. majúci niekoľko zväzkov: n. slovník

niekoľkýkrát, niekoľký raz čísl. rad. neurč. vyj. neurč. miesto v poradí opakovaného deja: už po n. zastal

niekto -koho zám. neurč. označ. osobu, kt. nie je (bližšie) známa, nejaký človek, dakto, voľakto; ktosi: n. klope;
poznáš tu n-ho? mýliš si ma s n-ým

● (on) je n. dôležitá osoba, osobnosť

niektorý zám. neurč. označ. osobu al. vec, kt. je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná, daktorý, voľaktorý: je to n. z nás, n-á z možností;
n-í (žiaci) už odišli nie všetci, podaktorí

nielen spoj. priraď.

1. má odstupňúvací význ., nie iba: každý chce zarobiť, n. ty

2. nielen(že) – ale aj, i, ani vyj. stupňovací vzťah: je n. dobrý, ale aj múdry;
nielenže neprišiel, ale ani nenapísal

niesť nesie nesú bud. bude niesť/ponesie nedok.

1. držať niečo a s tým sa pohybovať: n. kôš, dieťa

2. prichádzať s niečím, prinášať: n-m vám novinu, n. (obed) na stôl

3. pri pohybe držať na povrchu, unášať: voda n-ie strom, vietor n-ie dym

4. držať niečo zdola, podopierať: stĺpy n-ú balkón

5. mať na sebe, v sebe (ako označenie), vyznačovať sa: knižnica n-ie slávne meno, pomník n-ie tento nápis;
dieťa n-ie otcovo meno, meno po otcovi volá sa ako otec

6. dávať, poskytovať (úžitok ap.): strom n-ie dobré ovocie, kapitál n-ie zisk

7. (o vtákoch) klásť vajcia, znášať: sliepky (dobre) n-ú

8. mať podiel na niečom; znášať: n. zodpovednosť;
ťažko n-ie, že ...

9. mať istý dostrel: puška n-ie ďaleko

● ledva ho → nohy n-ú;
n. → stopy niečoho;
n. svoj kríž znášať ťažkosti, utrpenie;
čo (dobré, nové) nám n-te? čo vás sem n-ie? prečo prichádzate? (otázka prichádzajúcemu);
expr. koho sem → čerti n-ú? n. kožu na trh riskovať;

nieto², nietoby, nietožeby, pís. i nie to, nie to (že) by, nieto aby spoj. priraď. má odstupňúvací význ., niežeby, tobôž nie: nevie ani klamať, n. podvádzať, nieto aby podvádzal

nihilista -u m. stúpenec nihilizmu;

nihilistický príd.;

nihilisticky prísl.

nihilizmus -mu m. popieranie všetkých mravných, spoloč. ap. hodnôt;

nijako

I. zám. vymedz. príslov.

1. popiera jestvovanie spôsobu, miery, ani tak, ani onak, nijakým spôsobom: n. netajil, čo zamýšľa;
n. si nevedel pomôcť

2. hovor. nevýrazne, nerozhodne: súhlasia, ale tak n.

II. čast. zdôrazňuje zápor, vôbec nie: nie je oblečený n. skromne

nijakovský zám. vymedz. expr. nijaký: n-ým spôsobom;

nijakovsky zám. vymedz. príslov. expr. nijako: n. sa mu nedarí

nijaký zám. vymedz.

1. popiera jestvovanie vecí, javov v súhrne i jednotlivo, ani jeden, žiaden: n. jednotlivec nežije sám, nemať n-é námietky, v n-om prípade

2. hovor. kt. nemá vyhranené vlastnosti, neurčitý: jedlo bolo také n-é

nika [n-] -y ník ž. archit. výklenok v stene (na sochu ap.)

nikade zám. vymedz. príslov. popiera jestvovanie smeru, cesty, nijakým smerom, nijakou cestou: n. sa nedá prejsť

nikam zám. vymedz. príslov. nikde (význ. 2): n. nepôjdeš!

nikde zám. vymedz. príslov. popiera jestvovanie

1. miesta, ani na jednom mieste, na nijakom mieste: n. sme ho nenašli

2. cieľa deja, ani na jedno miesto, na nijaké miesto, nikam: n. sme sa nedostali

nikdy zám. vymedz. príslov. popiera jestvovanie niečoho v čase, ani raz: n. na teba nezabudnem

● → teraz, alebo n.

nikel -klu m. striebristý kovový chem. prvok, zn. Ni;

niklový príd.: n-á ruda, n. peniaz

nikotín [n-t-] -u m. alkaloid nachádzajúci sa v tabaku: otrava n-om;

nikotínový príd.

nikto, nik -koho

I. zám. vymedz. popiera jestvovanie osoby, ani jeden človek, žiadny človek: v dome nie je n., n-ho sa nebojí

● nemať n-ho byť sám, bez rodiny ap.;
n. učený z neba nespadol

II. nikto m.

1. nejestvujúci človek: staval dom vlastne pre n-ho

2. hovor. pejor. bezvýznamný človek, niktoš, nič, nula: ty n., ty nám nebudeš rozkazovať!

niktoš -a m. pejor.

1. bezvýznamný človek, nikto: nemá nič, je to n.

2. naničhodník (v nadávke)

nímand -a m. subšt. niktoš, nula (význ. 2), nič

nimbus [n-] -bu m. kniž. svätožiara, aureola, gloriola;

nimród [n-] -a m. hovor. poľovník

nirvána [n-] -y ž. v budhizme stav blaženosti a dokonalého poznania;

nit [n-] -u m. súčiastka na pevné a trvanlivé spájanie kovových dielov;

niť -e ž. spradené vlákno na tkanie, šitie ap.: tenká n., klbko n-í, navliecť n. do ihly;
(strihať ap.) po n-i v jej smere;

● niečo sa ťahá, tiahne, vinie ako červená n. niečím je vedúcou myšlienkou;

nitár [n-] -a m. kto pracuje s nitmi, nitovač

nitka -y -tiek ž. zdrob.: hodvábna n.;

● zmoknúť do n-y úplne;
niet na ňom → suchej n-y;
expr. → život mu visel na n-e;
na n-e obstálo, že ... veľa nechýbalo, že ...;
obrať ap. niekoho do (poslednej) n-y všetko mu vziať;
mať v rukách všetky n-y všetko ovládať;
expr. nenechať na niekom (ani) → suchej n-y;

nitkovitý príd. podobný nitke (najmä hrúbkou): n-é korienky;
lek. n. pulz slabý

nitkový príd.;

nitôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

nitovač [n-] -a m. nitár

nitovať [n-] nedok. spájať nitmi: n. plechy, n-nie konštrukcií

niťovka -y obyč. mn. niťovky -viek ž. veľmi tenké rezance (do polievky)

nitový príd.: n-é spájanie

niťový, nitený príd.: n. tovar;
n-é rukavice z nití;

nitrocelulóza -y ž. tech. plastická látka použ. na výr. strelného prachu, filmov ap.;

nitrocelulózový príd.: n. lak

nitrogén -u m. chem. dusík, zn. N;

nitrogénový príd.

nitroglycerín -u m. chem. olejovitá kvapalina použ. najmä na výr. trhavín;

nitroglycerínový príd.: n-é trhaviny

nitrolak -u m. nitrocelulózový lak

niva -y nív ž. kniž. (rovné) pole, lúka: zakvitnuté n-y;

niveau [n-vó] neskl. s. (franc.) kniž. úroveň (význ. 2): kultúrne n.

nivelácia -ie ž. meranie výškových rozdielov na zemskom povrchu: štátna n.;

nivelačný príd.: n-é prístroje;
n. bod označujúci nadmorskú výšku

nivelizácia -ie ž. nivelizovanie: mzdová n.;

nivelizačný príd.

nivelizovať nedok. i dok. vyrovn(áv)ať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň: n. mzdy

nivočiť nedok. obyč. expr. ničiť, pustošiť: n. prírodu, zariadenia

níž -e ž.: meteor. tlaková n. oblasť nízkeho tlaku vzduchu

niže

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta

2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky

II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.

III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov

nížina -y -žin ž. nízko položený rovinatý kraj (odb. do 200 m nadmorskej výšky); rovina: Podunajská, Východoslovenská n.;

nížinatý príd. majúci nížiny: n-á oblasť

nížinný príd.: n-á oblasť

nízko nižšie prísl.: n. nad zemou, n. letieť;
bývame tu nižšie;
n. spievať;
n. hodnotiť;
n. zmýšľať;
admin. slang. nižšie uvedený ďalej uvedený;

nízkofrekvenčný príd. elektrotech. majúci nízku frekvenciu, op. vysokofrekvenčný: n. prúd, n. elektrický zdroj

nízkokalorický príd. kt. obsahuje málo kalórií: n-é potraviny, nápoje

nízkokmenný príd. ovoc. majúci nízky kmeň: n-é ovocné stromy

nízkonapäťový príd. elektrotech. v kt. je nízke napätie: n. transformátor

nízkopodlažný príd.

1. kt. má podlahu nižšie ako zvyčajne: n. autobus

2. kt. má málo podlaží: n. objekt;
n-á zástavba s nízkymi domami

nízkopríjmový príd. admin. kt. má nízky príjem: n-é domácnosti

nízkosť -i ž.

1. iba jedn. k nízky

2. nízky, podlý čin: dopustiť sa n-i

nízkotlakový príd. tech. zariadený na nižší, nízky tlak: n. kotol

nízky nižší príd.

1. kt. má malú výšku, nevysoký, op. vysoký: n-a tráva, postava, n-e podpätky, čelo;
ker je nižší ako strom

2. kt. je v polohe dolu, op. vysoký: n-a oblačnosť, hmla, n-e konáre

3. (o zvuku) kt. má malý počet kmitov, hlboký, op. vysoký: n. tón, hlas

4. kt. má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti, op. vysoký: n. tlak, n-a teplota, n-e ceny, n-a životná úroveň;
n-a (pracovná) morálka;
n-e napätie od 50 do 300 V;
biol. nižšie rastliny (napr. huby)

5. (obyč. 2. st.) kt. je na strednom al. dolnom stupni sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: nižší úradník, dôstojník, nižšia šľachta

6. (mravne) zlý, nečestný, podlý: n. čin, n-e pudy;

nižný príd. dolný, op. vyšný: n. koniec dediny

nizučko, nizunko, nizulinko prísl.