Synonymá slova "než" v Synonymickom slovníku slovenčiny

slobodný 1. ktorý sa môže sám rozhodovať, ktorý nikomu nepodlieha, ničím nie je viazaný, pred ktorým nie sú nijaké obmedzenia, prekážky a pod. (o človeku); svedčiaci o voľnosti, slobode rozhodovania (op. neslobodný): vnútorne slobodný človek • voľný: byť slobodný, voľný ako vták; voľný výber • nezávislý • publ. al. slang.: independentný • independent (neskl.) • emancipovaný: mať slobodné, nezávislé povolanie; nezávislá, independentná mládež; byť nezávislou, emancipovanou ženou • neobmedzený • nehatený: neobmedzená voľba; nehatený rozvoj, priebeh • neviazaný • nespútaný (veľmi uvoľnený): slobodná, neviazaná, nespútaná zábava • dobrovoľný (robený z vlastnej vôle): bolo to jeho slobodné, dobrovoľné rozhodnutie • demokratický (založený na demokracii): demokratické voľby, demokratická krajina

2. ktorý ešte nevstúpil do manželstva • neženatý (o mužovi): slobodný, neženatý mládenec • nevydatý (o žene): zostala slobodná, nevydatá

3. p. nezávislý, samostatný 1

mužský¹ príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovanie • mužný • tvrdý: mužný, tvrdý šport • pánsky: pánske oblečenie • neženský: má mužské, neženské pohyby

neženský p. mužský¹

nezhasiteľný p. veľký 1, silný 2

silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný

veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

disharmónia 1. nedostatok súladu, ucelenosti (op. harmónia) • nesúlad: disharmónia, nesúlad medzi ponukou a dopytom • nezhoda: nezhoda medzi slovami a činmi • nesúzvuk: disharmónia, nesúlad zvukov • nevyváženosť: nevyváženosť umeleckého prejavu • kakofónia (op. eufónia) • neľubozvuk • neľubozvučnosť (nesúzvučné zoskupenie hlasov al. tónov) • disonancia (nesúzvuk tónov)

2. p. rozkol

nezhoda nedostatok zhody (op. zhoda) • nesúlad • rozpor • nerovnosť • nezhodnosť: nezhoda, nesúlad, rozpor medzi slovami a činmi • nesúhlas: nesúhlas vo výpočtoch • kolízia: kolízia medzi záujmami a povinnosťami • nezrovnalosť: odstrániť nezrovnalosti v účtoch • konflikt: dramatický konflikt • disharmónia • nesúzvuk: disharmónia hlasov • diferencia: názorové diferencie • disonancia: nastali medzi nimi disonancie • kniž. nelad (Kukučín) • kniž. diskrepancia • nedorozumenie: majú medzi sebou nedorozumenia • spor (stretnutie nezhodných názorov al. záujmov): riešiť spory medzi súrodencami • trenica (nezhoda názorov): politické trenice • roztržka (prerušenie stykov pre nezhody): medzi susedmi nastala roztržka • kniž. zastar. trenie (Kalinčiak)

protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikcií • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpor • nezhoda • nesúlad • nezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmi • protiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnym • paradox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradox • odb. antinómia

rozdiel súhrn znakov, ktorými sa od seba odlišujú dve al. viaceré osoby, javy, veci • diferencia: tepelné, klimatické rozdiely, diferencie; spoločenské rozdiely; matka nikdy nerobila rozdiel medzi deťmi • rozdielnosť • odlišnosť • odchylnosť: rozdielnosť, odlišnosť, odchylnosť v hodnotení situácie • kniž. dištinkcia: to je závažná dištinkcia • nezhoda (nedostatok zhody): záujmové nezhody • nesúlad (nedostatok súladu): nesúlad medzi ponukou a dopytom • nerovnosť: sociálna nerovnosť • pren. disharmónia: disharmónia v rodine • priepasť (veľký rozdiel): názorová priepasť

rozkol rozdvojenie spôsobené rozdielmi v názoroch, v zmýšľaní • roztržka: rozkol, roztržka medzi rodičmi a deťmi • kniž. rozbroj: rozbroj medzi príbuznými • nedorozumenie (menší rozkol): medzi súrodencami vzniklo nedorozumenie • nezhoda (nedostatok zhody, op. zhoda): záujmová nezhoda • nesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstve • disharmónia (nedostatok harmónie; op. harmónia): disharmónia na pracovisku • cirk. schizma (cirkevný rozkol)

rozpor stretnutie nezhodných názorov al. záujmov • spor: vyriešiť rozpory, spory rokovaním • nezhoda (nedostatok zhody; op. zhoda): záujmové nezhody • nesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstve • konflikt: dostať sa s niekým do konfliktu • kolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia záujmov a povinností • roztržka • kniž. rozbroj (prerušenie stykov pre rozpory): vyvolať roztržku, rozbroj • kniž. rozopra: rodinná rozopra • zápletka: diplomatická zápletka • protiklad (hlboký rozpor): boj protikladov • protirečenie • kontradikcia: v jeho prejave je plno protirečení • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie): spoločenský antagonizmus • nesúhlas: nesúhlas vo výpočtoch • publ. konfrontácia (nezhoda v názoroch): konfrontácie medzi politikmi • kniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii

spor 1. stretnutie sa názorov al. záujmov • konflikt: riešiť medzinárodné spory, konflikty rokovaním; dostať sa s niekým do sporu, konfliktu • nezhoda (nestotožnenie sa v názoroch): rodinné nezhody • nedorozumenie (nesúlad v názore): majú medzi sebou nedorozumenia • trenica (obyč. v mn. č.): politické trenice • roztržka • kniž. rozbroj (prerušenie stykov pre spory): vyvolať roztržku, rozbroj • rozpor • kniž. rozopra: rodinné rozpory, rozopry • kolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia medzi záujmami a povinnosťami • publ. konfrontácia (nezhoda v názoroch): časté konfrontácie medzi kolegami • kniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii • kniž.: svár • nesvár • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie

2. p. hádka, zrážka 3

nezhodnosť p. nezhoda

pohádať sa vymeniť si názory s nekritickým presadzovaním mienky a obyč. s hnevom • poškriepiť sa: pohádali sa, poškriepili sa pre majetok • popriečiť sa: hneď sa pre všetko popriečia • trocha expr. pohašteriť sa • expr. poharkať sa (obyč. pre bezvýznamné veci) • expr. poharušiť sa: poharušiť sa so susedom • podohadovať sa: často sa s mužom podohadovali, keď prišiel domov neskoro • povadiť sa • posekať sa (ostro, prudko sa pohádať) • zvadiť sa • vyvadiť sa (veľmi sa pohádať) • kniž. posváriť sa (zároveň si navzájom od seba niečo vymáhať) • pochytiť sa • zraziť sa: pochytia sa, zrazia sa pre každú maličkosť • expr. pokasať sa • nár. požúriť sa (Podjavorinská) • pohnevať sa (pohádať sa a ostať v hneve) • nezhodnúť sa (mať medzi sebou nezhodu, roztržku)

rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2

nezhodný p. rozdielny

odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličný • rozdielny • rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach sveta • odchylný • odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vláda • nie taký • nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šaty • iný • inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtým • nie ten • nie ten istý • druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človek • nerovnaký • nejednaký • nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhru • nezhodný • kniž. diskrepantný • odb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkach • nerovnorodý • rôznorodý • rozmanitý • odb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováh • nerovnocenný • nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách) • cudzorodý • cudzí • inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvok • diferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístup • onaký • onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvý • osobitný • zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípad • kniž. rozrôznený • kniž. zastar.: oddielny • rozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)

rozdielny nezhodujúci sa s nejakým iným (op. rovnaký) • nerovnaký • nerovný: žiť v rozdielnych, nerovnakých, nerovných pomeroch, podmienkach • nesúhlasný • nezhodný (op. súhlasný, zhodný): nesúhlasné, nezhodné stanoviská, názory • odlišný (ktorý sa odlišuje; op. podobný): bratia sú odlišné povahy • odchodný • odchylný (od nejakého): odchodný, odchylný postup • rozličný • rôzny: to sú rozličné, rôzne veľkosti • rozmanitý • iný (nie ten istý): rozmanité, iné tvary, ceny • kniž.: disparátny • diskrepantný

odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu

priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti

nevyliečiteľný ktorý sa nedá vyliečiť (op. vyliečiteľný) • neliečiteľný: nevyliečiteľná, neliečiteľná choroba • nezahojiteľný • zastaráv.: nevyhojiteľný • nezhojiteľný (ktorý sa nedá vyhojiť, zaceliť): nevyhojiteľná, nezahojiteľná rana; nezhojiteľná túžba • smrteľný (spôsobujúci smrť): nevyliečiteľné, smrteľné ochorenie • trvalý (ktorý sa nedá odstrániť liečbou): trvalé následky úrazu • pren.: ťažký • beznádejný: tento pacient je ťažký, beznádejný prípad

nezhojiteľný p. nevyliečiteľný

málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravný • nezhovorčivý • zried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slova • mlčanlivý • zamĺknutý • zried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starca • tichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá žena • mĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkou • fraz. skúpy na slovo

2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívny • prázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údaje • expr. jalový: málovravné, jalové gestá

nezhovorčivý p. málovravný 1

tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasný • nehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie brány • nečujný • nepočuteľný • nezvučný • zried.: bezzvučný • bezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vrava • nehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motora • polohlasný • polohlasitý • tlmený • pritlmený • pridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasom • bezhlasý • bezhrmotný • expr.: tichučký • tichulinký • tichunký (veľmi tichý)

2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivý • mĺkvy • zamĺknutý • zastar. zamĺkly • bez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slov • málovravný • nevravný • nezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapec • krotký • mierny • nevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povaha • plachý • utiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojný • nerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímanie • mierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie života • pren. mĺkvy • mlčanlivý • zamĺknutý • zamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3

neškodný ktorý ne(u)škodí, nespôsobuje škodu, ujmu (op. škodný, škodlivý): neškodný plyn • nezhubný (op. zhubný) • odb. benígny (op. malígny): nezhubný, benígny nádor • nevinný • dobrácky (ktorý nechce spôsobiť škodu): nevinné dobrodružstvo; neškodný, dobrácky žart • hovor. tichý iba v spoj. tichý blázon • nespráv. nezávadný

nezhubný p. neškodný

nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivý • neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba • škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus • nedobrý • kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv • neradostný • neutešený • zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená • nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností • nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem • nevýhodný • nevhodný • nevyhovujúci • neželateľný • nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv • nelichotivý • neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá • záporný • negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažký • expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti • pren. macošský

nevhodný ktorý sa nehodí z hľadiska istej situácie al. istých požiadaviek; ktorý sa nedeje náležitým spôsobom (op. vhodný) • neprimeraný • nenáležitý: spoločensky nevhodné, neprimerané správanie; nevhodná, nenáležitá reakcia na obvinenie • nemiestny • kniž. nepatričný • zastar.: nepríležitý • nevčasný (nevhodný v danej situácii): nemiestna, nepatričná poznámka; nemiestne, nepríležité, nevčasné žarty • neprístojný (nevhodný z hľadiska spoločenských noriem): neprístojné správanie • nesprávny • nekorektný • nepravý (op. správny, korektný): zvoliť nesprávny, nekorektný postup; ísť nevhodnou, nepravou cestou • kniž. neadekvátny (ktorý nezodpovedá daným vlastnostiam a pod.; op. priliehavý): nepriliehavý názov výrobku; nevhodné, neadekvátne ocenenie • hovor. nešikovný (nesprávne odhadnutý, zvolený): klásť nevhodné, nešikovné otázky • nevyhovujúci • nepríhodný • neprijateľný (op. vyhovujúci, prijateľný): prísť v nevyhovujúcom, nepríhodnom čase; zvoliť si na rozhovor nepríhodnú chvíľu • neželateľný • nežiaduci • nepohodlný: stal sa pre nich neželateľnou, nepohodlnou osobou • zlý • nedobrý • pren. nezdravý • expr. nemožný (zle zvolený z hľadiska potrieb, požiadaviek a pod.): prijať zlé, nedobré riešenie; žiť v zlých, nezdravých pomeroch; zvoliť nemožné oblečenie na túto príležitosť (op. vhodné, vkusné) • nesúci • nespôsobilý (op. súci): konkurzom vyradili nesúcich, nespôsobilých kandidátov

nevítaný ktorého prítomnosť, uskutočnenie a pod. si nik neželá (op. vítaný) • neželaný • neželateľný • kniž. nežiaduci: nevítaná, neželaná, nežiaduca zmena; nevítaný, neželateľný jav • nezvaný • nevolaný • nepozvaný • nepovolaný (o človeku, ktorý prišiel ta, kde ho nevidia radi): nezvaný, nevolaný, nepozvaný hosť; prišli aj ľudia nepovolaní, nezvaní • nechcený (op. chcený, žiadaný): nevítaný, nechcený stav životného prostredia • nemilý (op. milý, príjemný): čaká ho nemilé prekvapenie

p. aj nepríjemný

nežiaduci p. nevítaný, nevhodný, nepriaznivý

nežičlivec nežičlivý človek • neprajník • pejor. zried. zloprajník • závistlivec • závistník (kto nežičí a závidí)

závistlivec závistlivý človek: má mnoho závistlivcov • nežičlivec • neprajník • zried. závistník • fraz. nár. beňove oko (Kálal)

nepriazeň nedostatok žičlivosti • nežičlivosť • neprajnosť: napriek nepriazni, nežičlivosti, neprajnosti osudu dosiahol veľa • nemilosť: byť v nemilosti

nežičlivosť p. nepriazeň, závisť

závisť pocit nespokojnosti z úspechu, bohatstva, šťastia a pod. druhého: ľudská závisť; šťastie vzbudzujúce závisť • nežičlivosť: nežičlivosť postoja • závistlivosť • zried. závistivosť • neprajníctvo • neprajnosť

nevýhodný ktorý poskytuje nevýhodu, ktorý má nevýhody (op. výhodný) • nepriaznivý • nežičlivý: byť v nevýhodnom, nepriaznivom postavení; je to pre mňa nevýhodné, nepriaznivé, nežičlivé • neužitočný (ktorý neprináša úžitok): neužitočná kúpa • nevhodný • nevyhovujúci (ktorý sa nehodí): nevhodné, nevyhovujúce pracovné podmienky; nevýhodné, nevhodné okolnosti • nedobrý • zlý (op. dobrý): útočiť z nedobrej, zlej pozície

nežičlivý 1. ktorý ne(do)žičí inému niečo dobré, ktorý je niekomu, niečomu nepriaznivo naklonený; svedčiaci o tom (op. žičlivý) • neprajný: nežičlivý, neprajný sused; mať k niekomu nežičlivý, neprajný postoj • závistlivý • pren. krivooký (spojený so závisťou): závistlivý, krivooký kolega; nežičlivý, závistlivý pohľad • nevraživý (spojený s nenávisťou): mať k niekomu nevraživý vzťah • zloprajný • zlomyseľný (op. dobroprajný, dobromyseľný): zloprajné, zlomyseľné reči

2. p. nepriaznivý

závistlivý pociťujúci závisť; svedčiaci o nej (op. žičlivý) • nežičlivý • neprajný: závistlivý, neprajný človek; nežičlivé pohľady, reči • žiarlivý (závidiaci niekomu úspech al. nejakú prednosť): žiarlivé pohľady; bol žiarlivý na jej schopnosti • zried. závistivý • kniž. závistný (Vajanský, Jégé)

zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné reči • zloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľad • nežičlivý • zried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útok • uštipačný • pichľavý • štipľavý • sarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámky • nenávistný • expr. jedovatý: jedovatý smiech • expr.: satanský • satanášsky: satanský úsmev, satanášske oči

neziskový p. stratový

stratový ktorý prináša stratu, škodu; z ktorého vyplýva strata, nie zisk (obyč. v ekonomickej oblasti) • deficitný • schodkový (preukazujúci deficit, schodok): stratová, deficitná firma; schodkové hospodárenie • fin. pasívny (pri ktorom sú pasíva vyššie ako aktíva; op. aktívny): pasívne hospodárstvo; stratový, pasívny obchod • neziskový (op. ziskový) • neprofitujúci (op. profitujúci) • nevýhodný: nezisková, neprofitujúca výroba; predaj za nevýhodné ceny

idealistický 1. zaujatý za ideály, plný nadšenia, nepoznajúci skepsu; svedčiaci o takom založení • zried. ideálny: idealistická, ideálna duša; idealistický, ideálny postoj k životu (op. materialistický) • nadšený • zapálený (op. chladný, zdržanlivý): nadšená, zapálená mládež • nezištný (op. zištný, ziskuchtivý): vždy sa nájde pár idealistických, nezištných nadšencov za dobrú vec • romantický • naivný (vnímajúci svet, veci, vzťahy a pod. lepšie, ako sú v skutočnosti; op. pragmatický, realistický, skeptický) • expr. ružový: romantické, naivné videnie skutočnosti; naivné, ružové predstavy

2. p. duchovný¹ 2

nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľ • obetavý • zastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomoc • prajný • dobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná rada • úprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomoc • skutočný • opravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskou • kniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístup • kniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová) • bezzištný • žertvohojný; idealistický • ideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec

obetavý ochotný prinášať obete; svedčiaci o tom • sebaobetavý: obetavá, sebaobetavá matka, láska • zastar. žertvohojný • nesebecký (op. sebecký, egoistický): nesebecká povaha, nesebecký prejav • nezištný (op. zištný): nezištná pomoc, práca

p. aj nezištný

ochotný ktorý má dobrú vôľu vyhovieť, poslúžiť niekomu; svedčiaci o ochote (op. neochotný) • úslužný: je to vždy ochotný, úslužný pracovník; ochotné, úslužné správanie • pozorný • všímavý (citlivo reagujúci na potreby iných): pozorná, všímavá obsluha (v reštaurácii) • obetavý • nezištný (ktorý má ochotu pomáhať iným bez vlastných výhod): obetavý, nezištný učiteľ; obetavá, nezištná starostlivosť • horlivý • príčinlivý (ktorý má ochotu vykonať všetko, čo sa od neho žiada, al. aj viac): horlivý, príčinlivý učeň • hotový • odhodlaný (ktorý súhlasí s vykonaním istej činnosti): byť hotový, odhodlaný bojovať proti zločinu; je hotový pomôcť nám • náchylný • náklonný (pripravený uskutočniť, vykonať niečo): je náchylný uveriť, ak mu predložia dôkazy; politický partner je náklonný na kompromis • expr. preochotný (veľmi ochotný) • pejor. služobnícky (poníženecky ochotný)

žičlivý 1. ktorý je priaznivo naklonený druhému; svedčiaci o tom (op. závistlivý) • prajný • dobroprajný: žičlivý, prajný, dobroprajný človek, úsmev • naklonený: byť niekomu naklonený • dobrácky • dobrosrdečný • dobromyseľný • dobrodušný (ktorý je dobrého srdca): je dobráckej, dobrodušnej povahy • nezištný • nesebecký: nezištná pomoc, nesebecký priateľ

2. ktorý vyhovuje istým podmienkam • vhodný • priaznivý: žičlivé, priaznivé pomery; tvoriť v žičlivom, vhodnom ovzduší • príhodný • primeraný: teraz je príhodný, primeraný čas na sejbu

p. aj šťastný

neskutočný 1. ktorý v realite nejestvuje; ktorý nezodpovedá skutočnosti (op. skutočný, reálny) • nereálny • kniž. ireálny: neskutočný, nereálny svet fantázie; nereálny, ireálny predpoklad • neživotný • nerealistický (nepodobný skutočnému životu): neživotný, nerealistický opis skutočnosti • abstraktný • nekonkrétny • kniž. odťažitý (vyskytujúci sa iba v myšlienkach; odtrhnutý od skutočnosti, od života): abstraktné, odťažité predstavy; nekonkrétne plány; rozvíjať odťažité témy • neuveriteľný • absurdný • kniž. bizarný (príliš vzdialený od skutočnosti): vyrozprával nám neuveriteľný, absurdný príbeh; socha s bizarnými tvarmi • utopický • utopistický (založený na nereálnej, neuskutočniteľnej predstave): utopická predstava o rovnosti • vymyslený • fantastický: vymyslený, fantastický dej knižky • legendárny (ktorý je iba legendou): legendárny príbeh • mýtický (majúci charakter mýtu): mýtické postavy • kniž.: imaginárny • fiktívny (utvorený fantáziou): imaginárne, fiktívne predstavy • simulovaný • virtuálny (utvorený strojom, počítačom ako náhrada za skutočný): simulované prostredie, virtuálna realita • rozprávkový (vyskytujúci sa iba v rozprávkach): rozprávkový hrdina • knižný • schematický • pejor. papierový (vyskytujúci sa iba v knihách): knižný príbeh; schematický, papierový hrdina • snový (vyskytujúci sa iba vo sne, v túžbach): snová vízia sveta • zdanlivý • iluzórny • iluzívny • kniž.: domnelý • pomyselný (založený na zdaní, ilúzii, vidine): zdanlivý, iluzórny pokoj; zdanlivá, domnelá smrť • fatamorganický • chimérický • halucinačný • preludný: fatamorganické zjavenie; chimérické, halucinačné, preludné videnie, obrazy • klamlivý • klamný (založený na klame): klamlivá, klamná predtucha • nadprirodzený • nadpozemský • nadzemský • kniž. zastar. nezemský (existujúci vo vymyslenom svete; prevyšujúci skutočnosť): neskutočné, nadprirodzené, nadzemské bytosti; dievčina nadpozemskej, nezemskej krásy • pren. nadoblačný: lietať v nadoblačných sférach • nadživotný (väčší ako skutočný): nadživotná veľkosť

2. p. neprirodzený 1

neživotný p. schematický 2

schematický 1. ktorý má charakter schémy, znázorňujúci niečo vo všeobecných a podstatných črtách • rámcový • rámcovitý (op. podrobný): rámcové, rámcovité osnovy • zjednodušený: pripraviť schematický, zjednodušený plán akcie; schematický, zjednodušený náčrt práce

2. ktorý je urobený, utvorený podľa schémy, šablóny • šablónovitý: schematická, šablónovitá literatúra • neživotný • bezživotný • bezduchý • pren. neživý • nerealistický • neskutočný • knižný • papierový • vykonštruovaný (umelo utvorený, bez reálneho základu): neživotná, bezživotná, neživá, nerealistická postava; neskutočný, knižný, papierový, vykonštruovaný hrdina románu • stereotypný (utvorený rovnakými postupmi, pričom sa netvorivo opakujú isté prvky; obyč. o literatúre, umeleckých dielach a pod.): stereotypné prednášky, stereotypná fabula filmu • zjednodušený: schematické, zjednodušené zobrazenie života • pren. málokrvný: málokrvné umenie

anorganický ktorý nie je organického pôvodu (op. organický) • neústrojný (op. ústrojný) • neorganický: anorganické, neústrojné, neorganické látky • neživý: anorganická, neživá príroda (op. živá)

mŕtvy¹ 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretý • umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných • kniž. zastaráv.: zomrelý • umrelý • umrlý (Kukučín, Timrava) • zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci • zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes • kniž. zosnulý • trocha zjemn. nebohý • expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca • neživý • nehybný • bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo • meravý • stuhnutý • expr. tuhý • pren.: vystretý • vyvrátený • vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke • pren.: studený • vychladnutý: už je studený • pren. vyhasnutý (o očiach) • odumretý • odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný

neživý 1. p. mŕtvy¹ 1 2. p. anorganický 3. p. pustý 1

pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ • spustnutý • zapustnutý • opustený: spustnutý, opustený dvor • osamotený • osamelý • osihotený • osirený • osirotený • osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia • neobývaný • pustatinný • pustatinový • nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj • vyľudnený • ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice • expr.: neživý • mŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša • bezobsažný • neobsažný • planý • pren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnený • bezcieľny • bezútešný • smutný • tupý (obyč. o živote) • pren.: hluchý • mŕtvy • subšt. spustlý

3. p. bezočivý

umelý 1. ktorý vznikol zásahom človeka, nie prirodzeným spôsobom; vyrobený, vyhotovený (op. prírodný, prirodzený) • syntetický: umelé, syntetické vlákna; syntetický hodváb • plastický: plastické látky • plastový • umelohmotný: plastové, umelohmotné materiály • neživý (op. živý) • nepravý (op. pravý) • falošný • nevlastný: neživé, nepravé kvety; nepravá kožušina; falošné, nevlastné zuby, vlasy

2. p. strojený, neprirodzený 1, 2

neschodný nevyhovujúci na prechod (op. schodný): neschodný terén • nezjazdný (neschodný pre dopravné prostriedky; op. zjazdný): cesty po búrke sú nezjazdné

nezjazdný p. neschodný

nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený • roztrieštený • rozdrobený • rozkúskovaný • rozbitý • hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia • nesvorný • nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov • rozličný • rôzny • odlišný • rozdielny • odchylný • odchodný • iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory • dvojkoľajný • rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti • nepevný • rozkolísaný • nestály • neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť

mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv

neoblomný ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť, obmäkčiť (op. ústupčivý, poddajný, mäkký) • neústupný • neústupčivý: neoblomný, neústupčivý človek; má neústupnú, neústupčivú povahu • tvrdohlavý • zaťatý • tvrdošijný • hlavatý: tvrdohlavé, tvrdošijné presadzovanie vlastných záujmov; zaťaté, hlavaté pridŕžanie sa dogiem • nezlomný • nezdolný • nepoddajný • zastar. nepovoľný (odolávajúci nátlaku): zostal nezlomným, nezdolným, nepovoľným buričom; zachovával si svoj nepoddajný postoj • nezmeniteľný • nezvratný • pevný: je to človek nezmeniteľných, pevných zásad; jeho rozhodnutie je nezmeniteľné, nezvratné • neúprosný • neľútostný (o niečom negatívnom, čomu sa nedá zabrániť, vyhnúť): neoblomný, neľútostný osud; neúprosná, neľútostná smrť • nezmieriteľný • zarytý (obyč. nerozumne trvajúci na niečom; op. zmierlivý): stal sa z neho nezmieriteľný, zarytý odporca nových poriadkov • tvrdý • pren.: kamenný • žulový (spojený s bezcitnosťou): má tvrdé, kamenné srdce; kamenná, žulová viera

p. aj pevný, tvrdý

nepremožiteľný ktorý sa nedá premôcť • neprekonateľný: nepremožiteľný, neprekonateľný súper; zmocnil sa ho neprekonateľný strach • nezdolateľný • nezdolný: nezdolateľná armáda; nezdolateľná, nezdolná túžba • neporaziteľný (obyč. v boji al. v súperení): neporaziteľný nepriateľ; neporaziteľný šachista • nedobytný • pevný (ktorý sa nedá vojensky dobiť): nedobytný, pevný hrad • nezlomný • neskrotný (o duševných pocitoch a ich prejavoch): nezlomný odpor; nechal sa uniesť neskrotným hnevom

nezlomný ktorý sa nedá duševne oslabiť, podlomiť, zničiť (op. slabý) • pevný • silný • mocný: nezlomná, pevná viera v dobro; mať silnú, mocnú vôľu • nepoddajný • nezničiteľný • kniž. neochvejný • pren. expr. železný: nezlomný, nepoddajný duch; pracovať s nezlomným, nezničiteľným elánom; nič nemohlo vyvrátiť jeho neochvejné, železné presvedčenie • nemenný • vytrvalý • trvalý (stále rovnaký): nezlomný, nemenný názor na niekoho; vytrvalý, trvalý nezáujem • nepremožiteľný • neprekonateľný (o niečom neželateľnom; ktorý nemožno odstrániť): klásť nepremožiteľný, neprekonateľný odpor • nezdolateľný • nezdolný: nezdolateľná, nezdolná túžba po odplate • neotrasiteľný • nezvratný • zastar. neodklonný: neotrasiteľné, nezvratné rozhodnutie; cítil k nemu neotrasiteľnú dôveru • nedobytný (op. povoľný): nedobytné srdce dievčiny

odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatý • zdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladu • imúnny • pren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekcii • pevný • silný • tuhý • pren.: oceľový • železný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravie • otužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťa • trvanlivý • trvácny • trváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náter • nepoddajný • neústupný • nezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľu • vytrvalý • nezničiteľný • menej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina

pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhý • tvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obal • nerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmota • nepoddajný • neohybný • nepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivo • húževnatý: húževnaté drevo • trváci • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látka • súdržný • kompaktný • konzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masa • masívny • silný • hrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niť • kožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránka • odb. rigidný • expr. prepevný (veľmi pevný)

2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatný • hovor. dúži • zdravý • jadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlap • tuhý • silný • mocný • pren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svaly • odolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmus • dobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravie • urastený • vyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silný • húževnatý • vytrvalý • neoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčení • nezlomný • nezdolný • nezničiteľný • nepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného ducha • skalopevný • trvalý • trvácny • nemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutie • nepodkupný • nepodplatný • pren. žulový (o charaktere človeka) • železný • pren. oceľový: mať železné, oceľové nervy • stály: stály vzťah • nezmeniteľný • nezvratný • nepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmysel • kniž.: neochvejný • neotrasiteľný • nerozborný • pren.: nerozbitný • nedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednota • nerozlučný • neoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojica • súdržný • stmelený • skĺbený • kniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektív • pren. rigidný

4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivý • stacionárny • neprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavec • fixný • fixovaný: fixné lano

5. ustálený dohodou • fixný • stály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

6. p. istý 2

nezlučiteľný ktorý nemožno zlúčiť, spojiť • odb. inkompatibilný (op. kompatibilný): nezlučiteľné, inkompatibilné vlastnosti, prvky

nezničiteľný ktorý sa nedá zlikvidovať al. porušiť • nevyničiteľný: nezničiteľný, nevyničiteľný hmyz • nevykoreniteľný • nezmazateľný • nezmariteľný • zastar. nezmarný: nevykoreniteľné idey; nezmariteľné, nezmarné plány; nezmazateľné zážitky • neodstrániteľný: neodstrániteľný náter • trvalý • trváci: viaže ich spolu trvalé, trváce puto • pevný • stály • večný (op. dočasný): tvoria spolu pevný, stály zväzok; ich priateľstvo je nezničiteľné, večné • silný • publ. nerozborný: silná, nerozborná družba národov • trvácny • trvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvácna textília; nábytok je z trvanlivého, trvácneho materiálu • nerozbitný (o skle): nerozbitný pohár • odolný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): odolná burina

nezmarný p. nezničiteľný, vytrvalý 1

tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota • súdržný • kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa • stuhnutý • stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba • odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje • tvrdý (op. mäkký) • nepoddajný • neohybný • húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo • ťažký (o pôde) • odb. rigidný • expr. tuhučký

2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevný • silný: mať tuhý, pevný, silný koreň • odolný • zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap • nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov • úporný • húževnatý • nevykoreniteľný • nevykynožiteľný • nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina

3. ktorý má veľkú intenzitu • silný • mocný • veľký • pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo • ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka • treskúci • ostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutý • expr. urputný • úporný • neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zima • tvrdý • hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok • sýty • tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá • ťažký • namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota • náruživý: náruživý fajčiar • expr. čertovský

4. p. horlivý 5. p. meravý 1

vytrvalý 1. ktorý zotrváva, nepoľavuje v činnosti; svedčiaci o tom • húževnatý • neúmorný: žiak vytrvalý, húževnatý v učení; vytrvalé, neúmorné úsilie • neúnavný (ktorý neberie ohľad na únavu): neúnavný pracovník • zastar. vytrvanlivý: vytrvanlivá námaha (Vajanský) • tvrdošijný • úporný: klásť tvrdošijný, úporný odpor • nepoddajný • neoblomný • neústupný: nepoddajná, neoblomná, neústupná povaha • zastar. nezmarný • pren. mravčí (o práci) • expr.: skalný • verný: skalný, verný fanúšik

2. dlhší čas trvajúci al. často sa opakujúci • trvalý: vytrvalé, trvalé dažde • neprestajný • neprestávajúci • nepretržitý: má neprestajné, neprestávajúce bolesti • ustavičný: ustavičné nariekanie • zastar. vytrvanlivý

p. aj trvalý

nezabudnuteľný na ktorý al. na ktorého sa nedá zabudnúť (obyč. pre kladné vlastnosti) • trvalý • trvácny • trváci: zostala mu na ňu nezabudnuteľná, trvalá spomienka; urobil na nás nezabudnuteľný, trvácny, trváci dojem • večný • kniž. nehynúci • pren. nesmrteľný: večná, nehynúca pamiatka na veľkého herca; zanechal po sebe nehynúce, nesmrteľné dielo • nezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): prežiť nezabudnuteľné, nezmazateľné chvíle

nezmazateľný p. trvalý, stály 1, večný 1

stály 1. ktorý nie je prerušený, ktorý neprestáva v čase, ktorý sa nemení • neprestajný • nepretržitý: stále, neprestajné, nepretržité sneženie • ustavičný • kniž. neustály • jednostajný: žiť v ustavičnom, neustálom strachu; jednostajný zhon • permanentný: permanentná pohotovosť • trvalý • trváci • trvácny: mať o hudbu trvalý záujem (op. dočasný); trvalé bydlisko (op. prechodné); pevnosť je trváca, trvácna vlastnosť kovu • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): rozhodnutie nadobudlo definitívnu, konečnú platnosť • odb. habituálny: habituálny stav • plynulý • súvislý • neprerušený • nerušený • sústavný (op. prerušovaný, nesúvislý): plynulá, súvislá prevádzka; neprerušený proces; sústavné úsilie • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj poznania; nehasnúca, nepominuteľná sláva • kniž. nehynúci • večný: jeho pamiatka je nehynúca, večná; večný nepokoj • kniž.: nadčasový • gnómický (presahujúci významom svoju dobu): nadčasové hodnoty, gnómická platnosť • pevný • fixný (op. pohyblivý, premenlivý): pevné, fixné ceny • nemenný • konštantný (op. premenlivý, variabilný): nemenná, konštantná veličina; konštantná hodnota • stabilný (op. labilný) • odb. stacionárny • neprenosný (op. prenosný) • ustálený • nepohyblivý • nehybný: stabilné, stacionárne, neprenosné technické zariadenie; ustálená, nepohyblivá mena • nepremenný (op. premenný) • odb.: invariabilný (op. variabilný) • invariantný (op. variantný): nepremenný, invariabilný, invariantný prvok • nemenlivý • nemeniteľný; neodstrániteľný • nezmazateľný: neodstrániteľná, nezmazateľná škvrna, stopa • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • nepodvratný • nezvratný: nepodvratná, nezvratná istota • nerozborný • nezničiteľný • nevykoreniteľný • pren. nerozbitný: nerozborné priateľstvo, nezničiteľné puto, nerozbitná jednota • kniž. utkvelý: utkvelá predstava, myšlienka

p. aj rovnaký

2. p. pravidelný 3

trvalý ktorý nie je prerušený v čase, neprestávajúci, nekončiaci sa; ktorý nepodlieha zmenám, ktorý prejavuje stálosť (op. dočasný) • trváci • trvácny: trvalý, trváci, trvácny vzťah; trvalá, trváca, trvácna hodnota • stály: trvalé, stále bydlisko (op. prechodné); stále vlastnosti materiálu • neprestajný • nepretržitý: žiť v neprestajnom, nepretržitom napätí • ustavičný • permanentný: byť v ustavičnej, permanentnej pohotovosti • jednostajný • kniž. neustály: jednostajné, neustále sneženie • definitívny • konečný (ďalej už nemenný): definitívna, konečná platnosť rozhodnutia; definitívne, konečné riešenie vzniknutého problému (op. provizórne) • pevný (ktorý odoláva zmenám v čase): pevné puto medzi matkou a dieťaťom • nemenný • kniž. nadčasový (pretrvávajúci v čase, presahujúci významom svoj čas, svoju dobu): nemenné hodnoty; nadčasové posolstvo umeleckého diela • nezabudnuteľný • nezmazateľný • neodstrániteľný • nevykoreniteľný: nezabudnuteľné spomienky; udalosť nechala nezmazateľnú stopu v jeho živote; škvrna je neodstrániteľná; usadila sa v ňom nevykoreniteľná melanchólia • nerozborný • nezničiteľný • pren. nerozbitný: nerozborné, nezničiteľné, nerozbitné priateľstvo, spojenectvo • nevyčerpateľný • pren.: nevysýchavý • nevysychavý • nehasnúci • zried. nepominuteľný: nevyčerpateľný, nevysýchavý, nevysychavý zdroj inšpirácie; nehasnúca, nepominuteľná sláva • večný • kniž. nehynúci: večná, nehynúca pamiatka • neodmysliteľný: neodmysliteľná súčasť • fixný • kniž. utkvelý (trvale sa objavujúci, vynárajúci): fixné idey, utkvelé predstavy • zastaráv. vytrvalý: vytrvalá láska

večný 1. stále trvajúci, jestvujúci (op. časný, dočasný) • odveký (trvajúci oddávna): večná, odveká túžba po láske • trvalý (neprerušovaný v čase; op. prechodný): trvalý vzťah • stály • kniž. neustály (ktorý má trvale istú vlastnosť): večné, stále zvady; neustále nariekanie • trváci: trváce puto • kniž. nehynúci (ktorý nezaniká): nehynúca sláva • nemenný: nemenný poriadok vesmíru • ustavičný (stále prebiehajúci): ustavičný pohyb • neprestajný • jednostajný • nepretržitý (ktorý neprestáva): neprestajný, jednostajný strach o život • nezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): nezmazateľné dojmy • pren. nevysýchavý: nevysýchavý zdroj poučenia • zastaráv. večitý: večité právo človeka na slobodu • kniž. zastar. odvečný (Škultéty) • poet. vekovečný (Jesenská)

2. p. veľký 1

nezmenene p. rovnako 2

rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starí • takisto • práve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve tak • zhodne • súhlasne • totožne • identicky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identicky • kniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky strany • narovnako • najednako • najedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najedno • nemenej • niemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledky • detto: platí to rovnako, detto • zastar. rovnak (Dobšinský) • zastar.: rovne • rovno (Kalinčiak, Vajanský) • nár. zároveň (Timrava)

2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednako • nezmenene • neinak • neináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokov • nepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

porov. aj rovnaký

3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednako • jednak: rovnako, jednako je to len pravda • aj tak • i tak • beztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

4. p. aj 2 5. p. napoly 1

nezmenený p. rovnaký

rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodný • totožný • identický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názory • ten istý • taký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darček • jednaký: jednaká kvalita • rovný: deliť rovným dielom • jeden: bolí ma stále na jednom mieste • spoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhov • súhlasný: výpovede svedkov sú súhlasné • jednotný • uniformný • konformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenie • rovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenie • rovnoznačný • lingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučný • rovnozvuký • lingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologický • homológny: homologický, homológny rad • nemenný • nemenlivý • ustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálený • nezmenený: nezmenený poriadok • nezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počet • typizovaný: typizované výrobky • odb. súradný: súradné pojmy • stály • konštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantné • monotónny • jednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca

nemenný ktorý nepodlieha zmenám (op. premenlivý, nestály) • nemeniteľný • stály: udržiavali sme nemenné, stále priateľské vzťahy; nemenné, nemeniteľné, stále zákony prírody • ustálený (ktorý postupne získaval svoju podobu): starým ľuďom vyhovuje ustálený spôsob života • rovnaký (zachovávajúci si stále svoju podobu; op. iný, zmenený): odkedy ho poznám, má rovnaké názory • trvalý (nepodliehajúci zmenám v čase): spája nás nemenné, trvalé spojenectvo; pociťuje voči učiteľovi trvalý obdiv • pevný • fixný • stabilný (odolávajúci zmenám; dohodou, predpismi a pod. presne určený; op. labilný): je to človek s pevnými zásadami; bol určený pevný, fixný, stabilný poplatok za dopravu; hodiny vydržal sedieť v nemennej, stabilnej polohe • zastaráv. nemenlivý (ktorý nemožno meniť): vo všetkom dodržiaval nemenlivý poriadok • nepremenný • odb.: invariabilný • invariantný: nepremenná, invariantná veličina • zaužívaný • vžitý (podmienený dlhodobým zvykom, obyčajom, opakovanosťou; op. nový): život v malom meste šiel zaužívaným, vžitým spôsobom; ťažko sa dajú vykoreniť zaužívané, vžité zvyklosti • tradičný (podmienený tradíciou; taký ako v minulosti; op. netradičný, nový): počas sviatkov dodržiavajú nemenné, tradičné zvyky • nezmeniteľný • nezvratný • poet. nezmenný (raz navždy daný): nezmeniteľné, nezvratné rozhodnutie; nezmenné šťastie (Hviezdoslav) • neodvolateľný (obyč. v slovnom prejave): neodvolateľný rozsudok • pren. nehasnúci: nehasnúce šťastie

nevyhnutný 1. ktorý nemôže chýbať, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nutný: nevyhnutná, nutná pracovná pomôcka; je to nevyhnutné, nutné pre život • bezpodmienečný (ktorého prítomnosť nemôže byť ničím podmienená): nevyhnutná, bezpodmienečná potreba; splniť bezpodmienečnú podmienku • neodmysliteľný • kniž. obligátny: práca je neodmysliteľná súčasť života; splniť si obligátne povinnosti • naliehavý • neodkladný • bezodkladný (ktorého splnenie, existencia a pod. sa vyžaduje okamžite): operácia je naliehavá, neodkladná; treba prijať neodkladné, bezodkladné riešenie • potrebný • náležitý (ktorý sa vyžaduje ako istá podmienka): mať potrebné, náležité vzdelanie; spĺňať potrebné, náležité predpoklady • zastar. nevyhnuteľný

2. ktorý musí za každých okolností nastať, ktorý sa musí stať • nutný • neodvratný • neodvrátiteľný: nevyhnutný, nutný, neodvratný koniec života; neodvratný, neodvrátiteľný trest • nezvratný • nezvrátiteľný • nezmeniteľný (ktorý sa nedá zmeniť): nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný osud • nezadržateľný • nezastaviteľný (ktorému sa nedá zabrániť): nezadržateľný, nezastaviteľný pokrok • zastar. nevyhnuteľný

osudový ktorý je daný akoby osudom, ktorý sa nedá zmeniť • neodvratný • nezvratný: nastala osudová, neodvratná, nezvratná chvíľa rozlúčky; osudová, nezvratná nevyhnutnosť • fatálny • osudný • predurčený • kniž. predestinovaný: osudná, fatálna, predurčená láska • nezmeniteľný • nemenný: nezmeniteľná, nemenná predurčenosť • zried. omenový (Zelinová)

p. aj rozhodujúci, významný, závažný

nezmeniteľný, nezmenný p. nemenný

nezmenšený p. rovnaký

nesmierny presahujúci zvyčajnú veľkosť; veľmi veľký rozmermi al. intenzitou • obrovský • ohromný: nesmierny, obrovský vesmír; obrovská, ohromná výška komína; obrovská, ohromná radosť • nekonečný • neobmedzený • bezhraničný • bezmedzný • nedozerný • nedohľadný • kniž.: bezbrehý • bezmerný (bez konca al. bez obmedzenia): nekonečný, neobmedzený priestor; bezmedzné, nedozerné, nedohľadné diaľky; bezhraničný, bezbrehý žiaľ • kniž. nezmerný • nezmerateľný (ktorý sa nedá zmerať): človek nezmernej, nezmerateľnej sily; mať nesmierne, nezmerné rozmery • nevyčerpateľný (bez konca) • pren. expr.: bezodný • bezdný: sršal nevyčerpateľnou energiou; nevyčerpateľný zdroj inšpirácie • mocný • mohutný (čo do intenzity): mocná, mohutná túžba; mohutná sila • enormný • prenikavý (veľmi silný, veľký): dosiahnuť enormný zisk; pocítil prenikavú bolesť • nadľudský (presahujúci človeka, jeho možnosti): vynaložiť nadľudskú námahu • nepredstaviteľný (ktorý si nemožno ani predstaviť): nepredstaviteľné množstvo ľudí • neopísateľný • nevysloviteľný • nevýslovný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný (ktorý sa nedá vyjadriť slovami): pocítil neopísateľné, nevysloviteľné, nevypovedateľné šťastie; žena nevýslovnej, nevyjadriteľnej krásy • neslýchaný • nevídaný • neobyčajný • mimoriadny (ešte nezaznamenaný; nie bežne veľký): stala sa mu neslýchaná, nevídaná krivda; odkryli sa mu neobyčajné, mimoriadne možnosti; zahrnul ju neobyčajnou láskou • nespočítateľný • nevyčísliteľný • nespočetný • kniž. nesčíselný (ktorý sa nedá vyjadriť číslami): nespočítateľné, nesčíselné množstvo; nespočetné zástupy; nevyčísliteľné škody • expr.: náramný • úžasný • závratný: auto dosahovalo náramnú, závratnú rýchlosť; úžasné bohatstvo • expr.: preveľký • velikánsky • veličizný • prenesmierny • preukrutný • kraj. expr. preveliký (príliš veľký): preveľký, preveliký smútok; velikánska, veličizná vzdialenosť • expr.: ozrutný • ozrutánsky: ozrutné priestranstvo; ozrutná, ozrutánska ťarcha • expr. večný: v spoj. Večná škoda! • hovor. expr. príšerný (o niečom negatívnom): cítil príšerný strach • hovor. expr. fantastický (o niečom kladnom): mal fantastické šťastie • kniž. neskonalý: cítil k nemu neskonalú vďačnosť • expr.: nadzemský • nadpozemský • kniž. zastar. nezemský (presahujúci skúsenosť pozemského sveta): v duši mu zavládla nadzemská, nadpozemská blaženosť; nezemská krása prírody

p. aj veľký, obrovský

nezmerateľný p. nesmierny, obrovský

obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý) • ohromný • nesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnosti • kolosálny • monumentálny • gigantický • gigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budov • expr.: ozrutný • ozrutánsky • ohromitánsky • zastar. zrutný • hovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlov • expr.: náramný • prenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľ • obrovitý • expr. obrovitánsky • zastar. al. expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník (Štúr) • mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetra • nespočítateľný • nesčítateľný • nepreberný • nevyčísliteľný • bezpočetný • kniž.: nesčíselný • nespočetný • expr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudí • enormný (obrovský čo do množstva al. intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečo • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • neopísateľný • nevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami) • kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastie • nevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásoba • neslýchaný • nevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspech • nepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkosti • expr.: úžasný • závratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťou • neľudský • nadľudský • kniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahu • hovor. expr.: hrozný • strašný • hrozitánsky • príšerný • šialený • expr.: obludný • monštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerov • herkulovský • herkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská sila • expr.: velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škoda • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne sucho • hovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učení • kniž.: horibilný • horentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumy • expr.: miliónový • miliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položky • nekonečný • nezmerateľný • kniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslo • šokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťou • expr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský) • expr.: leví • levský: mať na niečom leví, levský podiel • expr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komín • pren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná sláva • expr.: prenesmierny • preohromný • preukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad

p. aj veľký

nedohľadný ktorý má zrakovo neobsiahnuteľné rozmery; nepredstaviteľne veľký (obyč. čo sa týka množstva al. rozsahu) • nedozerný: dom sa strácal v nedohľadnej, nedozernej diaľke; nedozerná hĺbka plies (op. malá) • kniž. nezmerný • zastar. nedovidný: havária bude mať nezmerné, nedovidné následky (op. nepatrné, zanedbateľné) • rozsiahly • nekonečný: všade sa rozprestierali rozsiahle, nekonečné pláne; neopatrnosťou boli zapríčinené rozsiahle škody • nesmierny • obrovský: v zástupe kráčalo nedohľadné, nesmierne množstvo ľudí • neobmedzený • bezmedzný • bezhraničný (nemajúci koniec, ohraničenie): bezmedzný, bezhraničný vesmír; otvárajú sa pred nami neobmedzené, bezhraničné možnosti • rozľahlý • kniž. bezbrehý (o vzdialenosti): rozľahlé, bezbrehé more • ďalekosiahly (obyč. o hodnotách, javoch nie presne určiteľných): klásť si nedohľadné, ďalekosiahle ciele (op. konkrétne, krátkodobé) • nepredstaviteľný • nepredvídaný (ktorého hodnoty si nemožno predstaviť, predvídať): počasie zapríčinilo poľnohospodárom nepredstaviteľné, nepredvídané straty

p. aj veľký

nezmerný p. nesmierny, obrovský, nedohľadný

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)

šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku

vystrájať¹ robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože

nezmestný p. neznášanlivý

neznášanlivý ktorý sa s nikým nezhodne, ktorý nerešpektuje mienku iných, vyvoláva hádky; svedčiaci o tom (op. znášanlivý) • nespratný • zastar. nezmestný: vrabce – to je neznášanlivá, nespratná háveď; má nespratnú, nezmestnú povahu • netolerantný • kniž. intolerantný (op. tolerantný, zmierlivý): netolerantný, intolerantný šéf • hádavý • škriepny • škriepivý • škrieplivý • hašterivý • kniž. svárlivý: hádavý, škriepny, škriep(l)ivý kolega; mať škriep(l)ivú, hašterivú povahu • pren. alergický (trvalo negatívne reagujúci na istý podnet): byť na dakoho alergický, byť voči dakomu neznášanlivý

antagonistický založený na antagonizme, svedčiaci o antagonizme • antagonický • protirečivý • protikladný • protichodný: antagonistické, antagonické, protirečivé sily; protirečivé javy; protikladné, protichodné názory, postoje • nepriateľský: nepriateľské triedy, tábory • nezmieriteľný (nezmieriteľne protirečivý): nezmieriteľné protiklady, rozpory

nezmieriteľný ktorý sa nedá uviesť do súladu; ktorý sa nechce pomeriť, udobriť • antagonistický: nezmieriteľné, antagonistické protirečenie • zaprisahaný • zarytý • zaťatý • neoblomný • úhlavný (ktorého nemožno obmäkčiť; ktorý nemožno zmierniť): sú to zaprisahaní, zarytí nepriatelia; cítil k nemu zarytú, zaťatú nenávisť; ostal neoblomným odporcom zmien • neúprosný • kniž. ľúty (bez zmilovania, odpustenia): neúprosný, ľúty boj

zarytý ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť; svedčiaci o tom • zaťatý • neoblomný: zarytý, zaťatý nepriateľ zmien; má neoblomnú povahu • tvrdohlavý • tvrdošijný • hlavatý: tvrdohlavé, hlavaté presadzovanie vlastných cieľov • nezmieriteľný • tvrdý: nezmieriteľný, tvrdý odporca novej filozofie • expr. zried. zahryzený: zahryzený byrokrat • zatvrdnutý • zastar.: zatvrdilý • zatvrdlivý (ktorý sa zatvrdil, ktorý nechce ustúpiť): zatvrdnuté srdce, zatvrdilý protivník

nezmysel čo nemá zmysel • nerozum: odporovať by bol nezmysel, nerozum • nezmyselnosť • absurdnosť: nezmyselnosť, absurdnosť nápadu je očividná • kniž.: absurdum • absurdita: čo povedal, to je absurdum • hlúposť • sprostosť • pochabosť: hnevajú sa pre hlúposti, sprostosti • hovor. pejor. gebuzina: tie gebuziny sa nedajú čítať • kniž. nonsens

p. aj sprostosť 2

nezmyselnosť 1. p. nezmysel 2. p. ničota 1

ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosť • malosť • bezvýznamnosť • bezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnosti • nedôležitosť • nezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsilia • márnosť • zbytočnosť • nezmyselnosť • daromnosť: zbytočnosť obete

2. p. prázdnota 1

bezpredmetný ktorý stratil opodstatnenosť, aktuálnosť • neodôvodnený • neopodstatnený • bezdôvodný: bezpredmetný, neodôvodnený, neopodstatnený spor; bezpredmetné, bezdôvodné požiadavky • neoprávnený • nezmyselný: neoprávnené, nezmyselné nároky • neaktuálny • hovor. pasé (neskl.): problém je už neaktuálny, pasé • zbytočný: sú to bezpredmetné, zbytočné pripomienky

bezúčelný ktorý nemá účel, cieľ, zmysel a pod. • neúčelný • nepraktický: bezúčelná, neúčelná práca; bezúčelný, neúčelný, nepraktický nábytok, predmet • bezcieľny: bezúčelné, bezcieľne túlanie • nezmyselný • zbytočný • márny • daromný: nezmyselná, zbytočná smrť; márne, daromné obete

bláznivý 1. duševne chorý • pomätený • nenormálny • choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná • šialený • zbláznený • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu • hovor. pochabý • expr.: spochabený • pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu • nepríčetný • posadnutý • hovor. expr.: šibnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený • švihnutý • strihnutý • slang. šľahnutý • neskl. hovor. pejor. šiši • pren. frcnutý • subšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný • nerozvážny • pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán • nemúdry • nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad • bláznovský • expr.: šialený • zbláznený • pochabý • spochabený • pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť • expr.: poplašený • splašený • pojašený • zjašený • rozjašený • strelený • trafený • pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu • expr. potáraný (Timrava, Podjavorinská) • samopašný • šantivý • rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda • planý • neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem • hluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažný • neobsažný • povrchný • plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie • samoúčelný • pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata • bezcieľny • bezúčelný • zbytočný • neužitočný • daromný • márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca • nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj

márny 1. vynaložený bez očakávaného účinku • zbytočný • daromný: márne, zbytočné úsilie; Načo bola potrebná tá márna, daromná obeť? • neúčelný • bezúčelný • bezcieľny (bez účelu): neúčelný, bezúčelný, bezcieľny boj • bezvýsledný • neúspešný • nevydarený (bez výsledku): bezvýsledný, neúspešný, nevydarený pokus o rekord • bezcenný • neužitočný • prázdny (bez úžitku): bezcenné, neužitočné, prázdne sľuby • nezmyselný (bez zmyslu): márna, nezmyselná robota • zried. darobný (Krčméry)

2. p. pominuteľný