Synonymá slova "nepov" v Synonymickom slovníku slovenčiny

mimovoľne bez vlastnej vôle, bez úmyslu, bez uvažovania, bez rozmýšľania (op. úmyselne, vedome, zámerne) • nevdojak: mimovoľne, nevdojak sa obrátil k dverám • nevoľky • zried. mimovoľky • zastar.: nevoľne • nevoľno: nevoľky, mimovoľky zastal uprostred cesty • nechtiac • nechtiačky • nechcene: pohľad mu nechtiac, nechtiačky padol na otvorenú knihu; nechcene siahol rukou na boľavé miesto • bezmyšlienkovite: bezmyšlienkovite si pretrel čelo • nevedomky • nevedome • podvedome • neuvedomene • zastar.: neuvedomele • nepovedome • bezpovedome (neuvedomiac si, bez účasti vedomia): mimovoľne, nevedomky, nevedome si prešla rukou po vlasoch; podvedome, neuvedomene strčil ruku do vrecka • neúmyselne • inštinktívne • reflexívne • reflexne: mimovoľne, neúmyselne sa zamiešal do rozhovoru; inštinktívne, reflexívne, reflexne zdvihol ruku na obranu • samovoľne • spontánne: samovoľne, spontánne z neho vyletelo, čo sa mu nepáči • automaticky • mechanicky: automaticky, mechanicky zatiahol ručnú brzdu • nenáročky • nezámerne • zried. neschválne (bez osobitného zámeru): mimovoľne, nenáročky, nezámerne zamieril do lesa

porov. aj mimovoľný

nepovedome p. mimovoľne

mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný) • neúmyselný • nezámerný • nechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohyb • neuvedomený • nevedomý • zastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konanie • samovoľný • spontánny • automatický • mechanický • samočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho al. vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflex • podvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkosti • pudový • inštinktívny • reflexívny • reflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom al. reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutím • živelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanie • náhodný • zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmev • nevdojaký • zastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove

nepovedomý p. mimovoľný

dobrovoľný založený na dobrovoľnosti; uskutočňovaný, konaný slobodne, bez prinútenia (op. nútený, povinný) • nenútený: dobrovoľné, nenútené emigrantstvo; dobrovoľný, nenútený pobyt • slobodný: slobodné rozhodnutie • nepovinný: nepovinný predmet, nepovinné členstvo v organizácii

nepovinný ktorý nie je určený ako povinnosť, ktorý nie je uskutočňovaný povinne (op. povinný) • dobrovoľný: nepovinná, dobrovoľná vojenská služba • voliteľný • výberový • kniž. fakultatívny (pri ktorom je možnosť voľby; op. záväzný, obligátny, obligatórny): voliteľný vyučovací predmet; voliteľná, výberová prednáška • nezáväzný • možný (ktorý sa neriadi záväznou normou, záväzkom a pod.; op. záväzný): prijať jedno z nezáväzných, možných riešení • neobligátny

druhotný 1. podmienený iným (op. prvotný) • kniž. sekundárny (op. primárny): druhotné, sekundárne znaky, suroviny, zdroje • odvodený • nepôvodný (op. pôvodný): odvodený, nepôvodný význam • vedľajší: vedľajšia príčina

2. p. druhoradý, vedľajší 3

nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názory • epigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poézia • odvodený • druhotný • kniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložky • druhý • iný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľ • importovaný • cudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umenie • kniž. implantovaný: implantovaný názor

nevlastný ktorý nie je vlastný od pôvodu, od začiatku (op. vlastný): nevlastní príbuzní (op. pokrvní) • adoptívny (získaný adopciou): adoptívny syn • nepôvodný • nepravý (op. pôvodný, pravý) • cudzí (op. svoj): nepôvodné, nepravé meno autora; nepôvodné myšlienky (op. originálne) • podvrhnutý (ktorý je falošne vydávaný za vlastný): podvrhnuté dieťa

p. aj cudzí

nepovolaný 1. ktorý nemá oprávnenie, poverenie niekde byť al. vykonávať istú činnosť (op. povolaný) • neoprávnený • nespôsobilý • kniž. nekompetentný: zveriť robotu nepovolaným, neoprávneným ľuďom; je nespôsobilý, nekompetentný vykonávať túto činnosť • nepravý (iný ako je potrebný, želateľný): obrátiť sa so žiadosťou na nepravého; dokumenty sa dostali do nepovolaných, nepravých rúk • nezamestnaný (bez pracovného povolenia): nepovolaným, tu nezamestnaným osobám je vstup zakázaný

2. p. nevítaný

nevítaný ktorého prítomnosť, uskutočnenie a pod. si nik neželá (op. vítaný) • neželaný • neželateľný • kniž. nežiaduci: nevítaná, neželaná, nežiaduca zmena; nevítaný, neželateľný jav • nezvaný • nevolaný • nepozvaný • nepovolaný (o človeku, ktorý prišiel ta, kde ho nevidia radi): nezvaný, nevolaný, nepozvaný hosť; prišli aj ľudia nepovolaní, nezvaní • nechcený (op. chcený, žiadaný): nevítaný, nechcený stav životného prostredia • nemilý (op. milý, príjemný): čaká ho nemilé prekvapenie

p. aj nepríjemný

nedovolený ktorý zákony, predpisy, normy a pod. nedovoľujú, zakazujú (op. dovolený) • nepovolený • neprípustný: ísť nedovolenou, neprípustnou rýchlosťou; zápasník použil nedovolený, nepovolený hmat • zakázaný (na ktorý je vydaný zákaz): priekupníctvo je zakázaný spôsob obživy • nezákonný • protizákonný • protiprávny (neobsiahnutý v zákonoch, porušujúci zákony; op. zákonný): nezákonný, protizákonný úradný postup; protizákonné odňatie majetku • nelegálny • ilegálny (bez povolenia zákonom): nedovolené, nelegálne prekročenie hraníc; nelegálna, ilegálna politická organizácia • tajný • hovor. pokútny • pren. čierny (porušujúci zákony, predpisy, a preto konaný neverejne): tajný, pokútny predaj drog; pokútne prerušenie ťarchavosti; pristihli ho pri nedovolenej, čiernej jazde • zastar.: zabránený • zapovedaný: zabránený prístup

neoblomný ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť, obmäkčiť (op. ústupčivý, poddajný, mäkký) • neústupný • neústupčivý: neoblomný, neústupčivý človek; má neústupnú, neústupčivú povahu • tvrdohlavý • zaťatý • tvrdošijný • hlavatý: tvrdohlavé, tvrdošijné presadzovanie vlastných záujmov; zaťaté, hlavaté pridŕžanie sa dogiem • nezlomný • nezdolný • nepoddajný • zastar. nepovoľný (odolávajúci nátlaku): zostal nezlomným, nezdolným, nepovoľným buričom; zachovával si svoj nepoddajný postoj • nezmeniteľný • nezvratný • pevný: je to človek nezmeniteľných, pevných zásad; jeho rozhodnutie je nezmeniteľné, nezvratné • neúprosný • neľútostný (o niečom negatívnom, čomu sa nedá zabrániť, vyhnúť): neoblomný, neľútostný osud; neúprosná, neľútostná smrť • nezmieriteľný • zarytý (obyč. nerozumne trvajúci na niečom; op. zmierlivý): stal sa z neho nezmieriteľný, zarytý odporca nových poriadkov • tvrdý • pren.: kamenný • žulový (spojený s bezcitnosťou): má tvrdé, kamenné srdce; kamenná, žulová viera

p. aj pevný, tvrdý

nepovoľný p. neoblomný

tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatý • zaťatý • tvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povaha • zanovitý • zatvrdnutý • zastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapec • kniž.: uvzatý • zavzatý • zastar. zatvrdilý • zried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilý • zarytý: zaryté odmietanie • neústupný • neústupčivý • nepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoru • neoblomný • nepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povaha • svojhlavý • svojvoľný • samovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné deti • vzdorovitý • vzdorný • spurný • expr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčanie • hovor. kapriciózny • hovor. zastaráv. krutohlavý • expr. zried. kotrbnatý

vzdorovitý ktorý rád vzdoruje; svedčiaci o tom • vzdorný • spurný • priečny: vzdorovité, vzdorné, spurné, priečne dieťa; vzdorovitý, vzdorný, spurný, priečny výraz tváre • hlavatý • tvrdohlavý • svojhlavý: hlavatý, tvrdohlavý, svojhlavý človek; tvrdohlavé odmietnutie • zanovitý • zaťatý: zanovití, zaťatí rodičia; zanovitý, zaťatý postoj • hovor. trucovitý: trucovitý vnuk • neústupný • neústupčivý: neústupný, neústupčivý manžel • tvrdošijný: tvrdošijná povaha • neoblomný • nepovoľný (ktorý sa nedá obmäkčiť): neoblomný, nepovoľný otec; neoblomný, nepovoľný charakter • odb. renitentný

zanovitý ktorý nerád ustupuje zo svojich pozícií, od svojich názorov; svedčiaci o tom • neoblomný: zanovitý, neoblomný postoj; neoblomný, zanovitý nepriateľ neporiadku • tvrdohlavý • zaťatý • zarytý: tvrdohlavý žiak; zaťatý, zarytý odpor • spurný • hlavatý • neústupný • neústupčivý • nepovoľný • svojhlavý • vzdorovitý • vzdorný: spurné, hlavaté, vzdorovité dieťa • tvrdý • tvrdošijný: tvrdošijná povaha • kniž.: uvzatý • zavzatý • expr. zried. zahryzený: zahryzený odporca novôt

opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sám • samotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotný • osamelý • osamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený strom • osirotený • osirelý • osirený • poet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psík • bezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné deti • zabudnutý • nepovšimnutý • stratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekovia • expr.: samučičký • samunký

2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2