Synonymá slova "nej" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 55 výsledkov (1 strana)

  • nejak p. nejako


    nejako vyjadruje neurčitosť spôsobu, nejakým spôsobom; vyjadruje istú pochybnosť • dajakovoľajakoakosi: robotu do večera už nejako, dajako dokončíme; voľajako, akosi sa mi to nepáčihovor.: dákodákosivoľáko: dáko, voľáko sa už tam dostanemehovor.: nejakdajakvoľajak: nejak, dajak, voľajak si už poradímeako-taktak a tak: do leta už ako-tak vydržípoet. al. nár. jaksinár.: voľákosi (Krno)jaksi-taksifraz. nejakým činom

    porov. aj hocijako


    ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvekhocijakýhovor.: hocakýbársakýbáraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlaphociktorýktorýkoľvekhovor.: hocktorýbársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vienejakývoľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračkuniektorýdaktorývoľaktorýktorýsihovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísťkaždýexpr.: kadejakýkdejakýhovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúpostikniž.: arbitrérnyarbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výbermat. entý: entý člen radufraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníkazried. svojvoľný


    nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajakývoľajakýhovor.: dákydákysivoľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze?akýsiktorýsipoet.: kýsikýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko)istýurčitýjedenhovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľhocijakýakýkoľvekhovor. bársakýhocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseňhovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeňexpr.: aký-takýkoľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok


    neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsinejakývoľajakýdajakýhovor.: voľákydákykniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladíkcudzízastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajinybezmennýanonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznanýneodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstraneidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvolatajomnýzáhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmotajnýskrytýutajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom miesteneistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistýnový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocitpoet. neznaný (Sládkovič)


    určitý 1. ktorý možno určiť, poznať, rozlíšiť a pod.; ktorý má obsahovú presnosť; zrozumiteľnosť (op. neurčitý) • presnýjasný: dajú sa rozlíšiť určité, presné, jasné kontúry odkrytej maľby; so zmenšujúcou sa vzdialenosťou boli zvuky určitejšie, presnejšie, jasnejšiekonkrétnyjednoznačný (op. nejednoznačný): čakal konkrétnu, jednoznačnú odpoveďbližší: nevedela povedať nič určité, bližšiezreteľný: objekt určitého, zreteľného tvaru; mať o niečom zreteľnú predstavu

    2. ktorý je presne určený, dohodnutý, ale bližšie nemenovaný • istýurčený: trh sa koná iba v určité, isté, určené dni v týždnivymedzenýstanovený: vysielať program vo vymedzenom, stanovenom časedaný: v danej chvíli, dodať tovar v danej lehote

    3. ktorý je známy, ale bližšie neurčený • istý: v určitých, istých prípadoch; po určitom, istom čase sa na to zabudlonejakýniektorý: určité, nejaké sankcie z previnenia vyplynú; určitým, niektorým osobám sa tolerujú priestupky


    nejapne p. nevhodne 1


    dvojznačný ktorý má dvojaký význam, výklad, dvojaké hodnotenie (op. jednoznačný) • dvojzmyselný: dvojznačný, dvojzmyselný výraz; dvojznačný, dvojzmyselný úsmevnejednoznačnýnejasnýneurčitý (op. jasný, konkrétny): nejednoznačné, nejasné vyjadrenie; nejasné, neurčité narážkykniž. pýtický (podobný, akým sa vyznačovala veštkyňa Pýtia): pýtická odpoveď

    p. aj záhadný 2


    kalný 1. znečistený kalom, usadeninou • mútny: kalné, mútne víno; kalné, mútne jazeromúlistý (obsahujúci múľ) • zakalenýskalenýzamútenýpomútenýzmútený: zakalená, skalená, zamútená, pomútená voda v riekenepriehľadný (cez ktorý nevidieť): nepriehľadná tekutinašpinavýnečistý (obsahujúci špinu, nečistotu; o vode)

    2. ktorému chýba zdravá, normálna jasnosť, prirodzený lesk (obyč. o zraku; op. jasný) • mútnyzakalenýskalenýzamútenýpomútenýzmútený: mať kalné, mútne, zakalené, skalené, zamútené, pomútené oči od choroby, alkoholuzahmlenýzastretý: od plaču zahmlený, zastretý zraknejasný: nejasný pohľad

    3. p. hmlistý 1, daždivý


    matný 1. ktorý má málo lesku (op. lesklý); ktorý má malú intenzitu žiarenia, zvuku (op. intenzívny) • mdlý: matný, mdlý náter; matné, mdlé svetielko (op. jasné) • nevýraznýnejasnýslabý: nábytok mal nevýrazný, slabý lesk (op. silný), nejasný, slabý zvuk (op. ostrý, prenikavý) • nepriehľadnýmliečny (o skle upravenom špeciálnou technikou) • neleštený (o povrchovej úprave nábytku): neleštený príborníkzahmlenýzastretývodnatývodavýexpr. vodový (pripomínajúci hmlu, vodu): uprel na ňu zahmlený, zastretý, vodnatý, vodavý pohľad

    2. ktorý nemá prísnu al. viditeľnú podobu • nejasnýnezreteľnýnevýraznýhmlistýneurčitý: mať matný, nejasný, nezreteľný dojem; vynárali sa mi nejasné, hmlisté spomienky na detstvo; na tvári mal neurčitý, nezreteľný, nevýrazný náznak úsmevuneostrýrozmazaný (obyč. o filme a pod.): neostrá, rozmazaná fotografia

    3. p. slabý 2


    mnohoznačný 1. ktorý mnohé naznačuje, sľubuje (op. jednoznačný) • viacznačnýmnohovýznamnýmnohovýznamový: nevyznal sa v jej viacznačnej, mnohovýznamnej odpovedi; vrhnúť na niekoho mnohoznačný, mnohovýznamný pohľadveľavýznamnýveľavravnýmnohovravnývýrečný: urobil veľavýznamné, veľavravné, mnohovravné, výrečné gestonejednoznačnýneurčitýnejasnýnepresný (ktorý nemá presný význam): správa obsahuje veľa nejednoznačných, neurčitých, nejasných údajov; vyjadroval sa v neurčitých, nepresných pojmochdvojznačnýdvojzmyselný (ktorého význam sa dá dvojako chápať): dvojznačné, dvojzmyselné vtipy

    2. p. mnohovýznamový 1


    nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temnýtmavýšpinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľnýrozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvukynevýraznýmdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevomrozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazanézrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasomzamračenýzatiahnutý (o oblohe)

    2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakochnepresnýneurčitýhmlistýmatný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavynevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postojnezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výkladdifúznyrozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvukynejednoznačnývágnydvojznačnýdvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význampopletenýpomotanýzmotanýprekrútenýhovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenieneujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnostinevyjasnenýnevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia


    neprehľadný 1. v ktorom niet prehľadu, v ktorom pre zložitosť nie je možná (ľahká) orientácia (op. prehľadný) • neusporiadanýchaotický: neprehľadný, neusporiadaný výklad; neusporiadaný, chaotický vývin udalostínejasnýzmätenýexpr. zamotaný: nejasné, zmätené pomery v spoločnosti; zmätená, zamotaná rečzložitýkomplikovaný (op. jednoduchý): neprehľadná, zložitá mapa; zložitá, komplikovaná spoločenská situáciakniž. spletitý: spletité udalosti

    2. o ktorom si nemožno urobiť prehľad, obyč. pre jeho veľkosť, rozsah • veľkýrozsiahly: neprehľadné, veľké plochy lesa; veľké, rozsiahle škodyobrovskýohromnýnesmierny: obrovské, ohromné, nesmierne zástupy ľudí


    nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhypribližný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné cenychybnýnesprávnyzlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tónnejasnýnezreteľnýkniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojemneurčitývšeobecnýširoký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna) • mnohoznačnýmnohovýznamovýdvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok


    neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasnýrozmazanýrozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúrynepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveďnezreteľnýkniž. ambivalentný: ambivalentné správaniepren.: hmlistýzahmlenýmatný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienkynevyhranenýexpr. bezfarebnýkniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýlnedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocitnevýraznýbezvýraznýpejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľadbeztvarýbeztvárny: beztvará, beztvárna masakniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojemhovor.: (taký) nijakýani taký, ani onakýfraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslanáexpr.: tajomnýzáhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu


    nevyriešený ktorý (zatiaľ) nemá riešenie (op. vyriešený) • nezodpovedanýzáhadný: nevyriešený, nezodpovedaný problém; nevyriešený, záhadný prípad vraždynejasnýnevyjasnený: nejasná spoločenská situácianeuzavretýotvorený: bytová otázka zostala otvorená, neuzavretánerozhodnutýpren.: nerozseknutýnerozťatý (bez konečného rozhodnutia): nerozhodnutý, nerozťatý spor


    slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

    p. aj chudý

    2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

    3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

    4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

    5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


    vodnatý 1. obsahujúci priveľa vody • vodavý: vodnaté, vodavé ovocieriedky (majúci slabšiu konzistenciu): riedky tvarohslabý (obsahujúci málo požadovaných látok): slabé víno

    2. pripomínajúci vodu • vodavývodový: vodnaté, vodavé očinevýraznýnejasnýmdlý (ktorý nemá vyhranený výraz): nevýrazná, mdlá tvármatný: matný úsmev


    záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomnýtajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hradčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľadnepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný javšerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovektemnýtmavý: mať temnú, tmavú minulosťnepoznanýneznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľkyzázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávokmystickýkniž.: mysterióznymystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféraokultnýnadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javykniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

    2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápisnejasnýnezreteľnýdvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metaforynepresnýneurčitýhmlistýmatný: neurčité, hmlisté spomienkynepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolovčudnýdivný: je to čudný, divný prípadkniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumiekniž.: rébusovýrébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatickýkniž. spletitýhovor. expr.: zapletenýspletenýzamotanýpomotanýzmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

    3. p. zvláštny 1


    zastretý, zastrený 1. (o zmysloch) ktorý nie je v normálnom, zdravom, jasnom stave • nejasný: nejasný, zastretý pohľadzakalenýkalovýmútnyzahmlený: od choroby, pijatiky zakalené očiprichrípnutýchrapľavýchripľavýzachrípnutýpriškrtenýpridusenýexpr. záhrobnýzastaráv. zaškrtený (o hlase)

    2. p. zamračený 1 3. p. skrytý


    zložitý ktorý je utvorený z mnohých zložiek bez prehľadu (op. jednoduchý) • komplikovaný: zložitý, komplikovaný stroj, problémneprehľadnýchaotickýpomotanýzmotanýzamotanýzapletenýspletenýzauzlenýkniž. spletitý (v ktorom sú zložky navzájom neprehľadne pospletané): neprehľadný, chaotický dej; zamotaná, zauzlená, spletitá situácianejasnýzmätenýneusporiadaný: nejasné pomery, neusporiadaný stavneľahkýťažkýneriešiteľnýslang. mastný (zložitý z hľadiska riešenia): neľahké, ťažké podmienky; neriešiteľné otázky; ťažký, mastný matematický príkladmnohotvárnymnohostrannýmnohorozmernýmnohovrstevnýmnohovrstvovýviacrozmernýviacvrstvový (zložitý z mnohých stránok): mnohorozmerný, viacvrstvový proces premiennepraktický (zložitý z hľadiska praktického využitia): nepraktické zapínanie, nepraktická metódaprekomplikovaný (veľmi al. zbytočne zložitý): zložitá, prekomplikovaná povaha


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    mimojazykový ktorý nepatrí do oblasti jazyka • extrajazykovýodb.: extralingválnymimolingválny: mimojazykové, extrajazykové, mimolingválne vyjadrovacie prostriedkynejazykovýnelingválny (iný ako jazykový): stvárňovaná skutočnosť patrí k nejazykovým, nelingválnym javom


    mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajúviaceríviaceréneskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémyhojnýpočetnýbohatýveľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohorakýexpr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevnícizried. množný (Hviezdoslav)

    2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bolniektorýdaktorývoľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihlivšelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto


    nejeden p. niektorý


    niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorýdaktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejšíktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviťľubovoľnýjedenniektoktosidaktovoľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrkuzried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia!dajedennejeden; mnohíviaceríistí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesťhovor.: poniektorípodaktorípodajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišlijedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé


    často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


    veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa rázmnohokrátmnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnounejedenkrátnejeden razviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihlinespočetnekrátkniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrátmnohonásobneoveľaexpr.: stonásobnetisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iníčastoneraz: často, neraz nevedel, ako ďalejexpr.: stokrátsto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobilexpr. nastokrát: ďakujem vám nastokrátexpr.: tisíckráttisíc rázmiliónkrátmilión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť saexpr.: tucetkráttucet rázixkrátix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieťexpr.: toľkokráttoľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal


    viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov • viac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoroniekoľkokrátniekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstvenejedenkrátnejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práceviacnásobneniekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázokopakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínaťveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho rázmnohonásobnehovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí

    2. p. viac 3


    nejedenkrát, nejeden raz p. veľakrát, viackrát 1, často


    nejednako p. rozlične


    rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanitozastaráv. rozmaniterôzneodlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienkanerovnakonejednakorozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať surovinypestrohocijakovšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečenínejednotnenerovnorodonesúrodorôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomikykniž. disparátne: vývin pokračoval disparátnemnohorakozried. viacerakoexpr.: desatorakostorakotisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorakoodchodneprotichodnezastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodneinakinakšieináčtak i onaktak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináčrôznotvárnemnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť


    nejednaký p. rozmanitý 1, odlišný, nesúmerný


    nesúmerný nerovnomerne, nevyvážene rozložený, obyč. podľa stredovej osi (op. súmerný) • nesymetrickýasymetrický: nesúmerný, nesymetrický geometrický obrazec; nesymetrický, asymetrický tvar budovynepravidelnýnerovnakýnejednakýnevyvážený: nepravidelná tvár; nerovnaké, nevyvážené časti telanesúladný (ktorý nevytvára súlad): nesúladná postavanerovnomernýneproporcionálny (nie rovnako veľký): nesúmerné, nerovnomerné písmo; neproporcionálne rozloženie síl


    odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


    rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný) • pestrýmnohorakývšelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary vázrozličnýrôznyrôznorodýnesúrodýnerovnorodýnerovnakýnejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhyniekoľkorakýdakoľkorakýviaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formymnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajinakadejakýkdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzlamiešanýhovor. všakovakýexpr. všakovýexpr.: storakýtisícorakýtisícerýtristorakýstrakatý: storaké, tisícoraké podoby krásyzastar. onakvý

    p. aj pestrý, rôznorodý

    2. p. odlišný, rozdielny


    nejednotne p. rozlične, porov. aj nejednotný


    nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladenýroztrieštenýrozdrobenýrozkúskovanýrozbitýhovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územianesvornýnesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národovrozličnýrôznyodlišnýrozdielnyodchylnýodchodnýiný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názorydvojkoľajnýrozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnostinepevnýrozkolísanýnestályneustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť


    neucelený ktorý netvorí úplný, uzavretý celok (op. ucelený) • neúplnýnekompletný (op. celistvý): neucelená, neúplná zbierka známok; neúplné, nekompletné dielo autorakusýzlomkovitýfragmentárny (predstavujúci iba časť celku; op. vyčerpávajúci): kusá, zlomkovitá správa; fragmentárna informácia o priebehu podujatianesúvislýútržkovitý (s prestávkami, medzerami): neucelený, nesúvislý text; nesúvislý, útržkovitý záznam rozhovorunejednotnýroztrieštenýrozbitý (op. jednotný, súdržný): nejednotná autorská výpoveď; mať o niečom roztrieštený, rozbitý obraz


    nejednoznačný p. nejasný 2, dvojznačný


    pochybný vzbudzujúci v nejakom ohľade pochybnosť, neistotou, nedôveru • spornýneistý: uveriť pochybným, sporným, neistým dôkazom (op. nesporným, nezvratným, istým) • nejednoznačnýproblematickýdiskutabilnýkniž. otázny: nejednoznačný, problematický výsledok; diskutabilné tvrdenie; otázne autorstvopodozrivýnedôveryhodnýnevierohodnýnehodnoverný: podozrivý, nedôveryhodný posol; nevierohodný, nehodnoverný údaj, faktpokútnynečistýkniž. nekalýpejor. čachrársky (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): uzavrieť pokútny obchod; nečisté, nekalé peňažné transakcie; dostať sa k niečomu čachrárskym spôsobomkniž. obskúrnyvykričaný (ktorý má zlú povesť): obskúrne, vykričané miestobulvárnybrakový (pochybnej kvality, hodnoty, obyč. umeleckej): bulvárna, braková literatúra; bulvárne, brakové umenie


    postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého al. vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských al. zdravotných príčin) • nejesťdržať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deňhladovaťdržať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomufraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň


    stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

    2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

    3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

    4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

    5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

    6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2


    nebohý1 (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvyzomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľazastaráv. zomrelýkniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človekaexpr. nebožký: hrob nebožkej starej mamyfraz. zjemn.: večnej pamätiblahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…

    p. aj mŕtvy1


    obstarný expr. (o človeku) nie mladý; (o veciach) nie nový; pomerne starý (op. mladý; nový) • expr.: obstarožnýobstarnejšíobstarožnejšístarší: obstarný, obstarožný pán; obstarnejšia, obstarožnejšia dáma; obstarný, starší kabáthovor. postarší (viac starý ako mladý al. nový): postarší človek; postaršia pleťstarnúci (na ktorom sa prejavujú znaky staroby): starnúci donchuan; starnúca tvárnemladý (iba o človeku): nemladá učiteľka

    p. aj starý 1


    obstarožný, obstarožnejší p. obstarný


Pozri výraz NEJ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: vvm, čír, vã ä å ã, ozt, , czk, ovy, prij, tský, pca, rta, pcm, zeo, ai, rki
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV