Synonymá slova "nať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1257 výsledkov (11 strán)

  • nátlak p. diktát, tlak 2


    tlak 1. sila pôsobiaca na niečo: tlak vody pretrhol hrádzuodb. tenzia: tenzia plynovnápor (silný tlak): nápor vetranapätie: napätie pary

    2. pôsobenie s použitím sily, moci • nátlak: podľahnúť politickému tlaku, odnárodňovací nátlakútlak (násilné obmedzovanie ľudských a občianskych slobôd a práv): komunistický útlak


    donucovací slúžiaci na donucovanie • prinucovacínátlakový: donucovacie, prinucovacie, nátlakové metódy, prostriedky


    nátlakový p. donucovací


    nabiť 1. údermi vpraviť do niečoho • vbiť: nabil, vbil klince do stenyvtĺcťnatĺcťzatĺcť (tlčením): vtĺkli, zatĺkli kôl do zemepovbíjaťponabíjaťpovtĺkaťpozatĺkaťnavtĺkať (postupne, väčšie množstvo): povtĺkal svorky do dreva; navtĺkal tam veľa klincov

    2. p. zbiť 3 3. p. nanútiť 4. p. natlačiť 1 5. p. premôcť 1


    nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieťnaviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvonavnadiťnalákaťnavdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišliprehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učilhovor. nakriatnuťexpr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačkuhovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy

    2. nanútiť mienku • navravieťnarozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanieexpr.: nahútaťnahúsťnahučaťnahúkaťnatrúbiťnatúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasilaexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne

    3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestusubšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku

    4. p. narozprávať


    naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

    2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

    3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

    4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


    narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieťnahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorilipovravieťpohovoriť: povravel veľa zbytočnéhonavykladaťhovor.: navyprávaťnapredkladaťexpr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečniaexpr.: natáraťnakvákaťnahúsťnahútaťnahúkaťnahučaťnapliesťnamlieťnapískaťnabaláchaťnatrepaťnatrúbiťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťnatulíkaťnakukaťpotáraťpotrepaťhrub. nadrístaťsubšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmyslynaklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňuexpr.: nabájiťnabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o životeexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel


    natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúťnapchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na policenadieťnadiať (veľmi natlačiť): nadetá perinavtlačiťvtisnúťvprataťvopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecákexpr.: naprataťnapraťnatrieskaťnatĺcťnadusiťnapáckaťnabiťnagniaviťhovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavyponatláčaťpovtláčaťponapchávaťponadievaťponabíjaťhovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)

    2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagátydotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov


    natĺcť 1. p. nabiť 1 2. p. zbiť 3


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


    naučiť 1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť do pamäti: naučili ho poriadkuvzdelať (poskytnúť všestranné vzdelanie): vzdelala ho najlepšia univerzitanacvičiť (naučiť opakovaním): režisér nacvičil hercov textvycvičiť (cvičením zdokonaliť): vycvičiť požiarnické družstvovyškoliť (školením naučiť): vyškoliť odborníkovzaškoliťzaučiť (čiastočne naučiť): zaučili ho do lyžovaniafraz. expr. natĺcť/vtĺcť/nahustiť/nabiť/natrepať niekomu do hlavy: natĺkli nám poučky do hlavy

    2. výchovou upevniť niečo (v prejavoch, v pamäti) • navyknúťzvyknúť: naučili, navykli ju trpezlivosti; zvykli ju na poriadokprivyknúťpriučiť: priučila, privykla deti domácim prácamvštepiť (hlboko upevniť): vštepili mu úctu k starším


    naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá • naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdyhovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil?expr.: natáraťpotáraťnahúsťnapliesťnamlieťnahútaťnahúkaťnahučaťnabaláchaťnatrepaťpotrepaťnatrúbiťnapískaťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťexpr. zried. natulíkaťsubšt. nakecať • hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly al. prázdne historky) • expr.: nabájiťnabásniť (narozprávať výmysly)


    čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načiernotmavonatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička

    porov. aj čierny 1

    2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrnochmúrnepochmúrnetemnotemne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temnebeznádejnepesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky


    natmavo p. tmavo


    tmavo so sýtejším, temnejším odtieňom; vo farebnej škále blízko čiernej farbe (op. bledo, svetlo) • temnotemne: tmavo, temno sfarbené oblakynatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: natmavo, dotmava zafarbená látka

    porov. aj tmavý 1


    nato 1. p. potom 1, 2 2. p. preto 1


    potom 1. vyjadruje časovú postupnosť, následnosť (op. predtým) • natoneskôrneskoršiezastaráv. zatým: potom, nato sa vybral do mesta; neskôr, neskoršie, zatým nám všetko porozprávaldodatočne: potom, dodatočne si všetko vysvetlilikniž. následne: najprv prišiel kapitán a následne za ním aj ostatníhovor. napotom: Maj s ním trpezlivosť teraz i napotom!zastar.: napozatým (Vansová)potomne (Kubáni)pozatým (Hviezdoslav)pozatýmne (Šoltésová)

    2. vyjadruje priestorovú postupnosť • ďalej: chodník vedie cez les a potom, ďalej popri potoku k vodopádunatozastaráv. zatým: trasa smeruje priamo k studničke a nato, zatým sa skrúca doprava k jazierku

    3. vyjadruje odstupňovanie významu al. miery; na druhom mieste, v druhom rade • zastaráv. zatým: najprv práca, až potom, zatým zábava

    4. pripája aktuálny, doplňujúci výraz • teda: Keď máš čisté svedomie, tak prečo sa mi potom, teda vyhýbaš?

    5. p. ešte 1


    preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korúnnato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volaťfraz. na ten(to) cieľ

    2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a pretozatoa zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa báltedaa tedataka tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovorilnužnuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol


    nakrútiť 1. okrúcaním umiestniť na niečo • natočiť: nakrútila niť na cievku; natočila si vlasynavinúťnaviťnamotať (vinutím): navinula, namotala vlnu do klbkanasúkať (súkaním)

    2. zachytiť na filmový pás al. video • natočiťnafilmovaťsfilmovať: nakrútili dobrý film; sfilmovaný románnasnímať: nasnímať niečo na video

    3. zachytiť na zvukový pás al. platňu • natočiťnahrať: nakrútili, nahrali novú platňunaspievať (o piesňach): naspievala už viac piesní


    natočiť 1. čapovaním napustiť • načapovaťnaliať: natočil, načapoval pivo do poháranamerať: nameral víno zo sudanabrať: krčmár nabral pálenky do džbánahovor. našenkovať

    2. p. nakrútiť 1–3


    navinúť zvíjaním dookola umiestniť na niečo • naviťnamotaťnakrútiťnatočiť: navinula, namotala vlnu do klbkanasúkaťnasnovaťnasnuť: nasúkala, nasnovala niť na cievku


    natoľko 1. odkazuje na mieru deja, vlastnosti, obyč. vyjadrenú vedľajšou vetou • taktak veľmihovor. toľme: natoľko, tak sa zľakla, že nevedela povedať ani slovo; tak veľmi, toľme sa bál otca, že radšej nešiel domov

    2. p. potiaľ 3


    potiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú hranicu v priestore, po to miesto, až k tomu miestu • potadepotadiaľ: potiaľ, potade, potadiaľ sa dostali bez ťažkostídotade: dotade môžu prísťpotiaľtopotadetopotadiaľto (po toto miesto, až k tomuto miestu): ryhu musíš vykopať potiaľto, potadeto, potadiaľtodotadetodotiaľtodotadiaľto: dotadeto, dotiaľto, dotadiaľto posadíme zemiaky

    2. odkazuje na koncovú hranicu v čase, do istého času • dotiaľdovtedy: potiaľ, dotiaľ, dovtedy robil na stavbe, kým mu neponúkli lepšie miestozatiaľ: zatiaľ sa mu darilo, kým mu pomáhali rodičia

    3. ukazuje al. odkazuje na istú mieru, do tej miery • dotiaľnatoľko: môžeš ho podporovať len potiaľ, dotiaľ, pokiaľ ti stačí peňaženka; usiloval sa iba natoľko, nakoľko bolo trebapotiaľto: potiaľ, potiaľto je vec v poriadku


    tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarínatoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľaťexpr.: takhľataktohľa: takhľa, taktohľa to urobnár. ľaľatak

    2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a takpretoa preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľaholtedaa teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavilnuž: odmietol som, nuž sa nahnevali: chytili ho pri špehovaní, i zbili hotakžeže (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

    3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nužnoteda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný?hovor. takže: takže prídeš

    4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríkladpovedzmehovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

    5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno


    klát 1. kus hrubého kmeňa stromu používaný obyč. na kálanie dreva, sekanie mäsa a pod. • nátoň: rúbať drevo na kláte, na nátonipenka (klát, obyč. na rúbanie dreva) • nár. špalok

    2. p. úľ


    nátoň p. klát 1


    nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechuzistiťodkryťprísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účtenatrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihuvyhľadaťvypátraťvysliediťvystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejovexpr.: vyhrabaťvykutaťvykutraťvykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutalexpr.: vysnoriťvyňuchať: konečne vysnoril jeho adresuexpr.: vyšpáraťvyšparchaťvyštuchaťvyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobnýchponachodiťponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé faktyhovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďtenahmataťvyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

    2. objaviť niekoho niekde • zastihnúťstihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

    3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomienahľadať: nahľadal pár korún


    natrafiť 1. nečakane, náhodou nájsť al. zbadať • trafiťnaraziť: natrafil na veľké prekážky; trafil na známeho, na vodustretnúť saobjaviťprísťdôjsť: stretol sa so známym; prišiel na stopu zločinu; objavil chyby v prepiseexpr.: naďabiťnaďapiťnabŕdnuťpotknúť sa: nabŕdol na jeho meno v zozname; potkol sa o čudný prípadnár. expr.: naťapiťnapopáckať (Kukučín)

    2. vhodne prísť • trafiť: zle (na)trafil, nikto nebol doma


    objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitostivynájsť: vynájsť nový systém obranyodkryť: odkryli nové ložiská zlatazistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakovinyprísť na niečonaraziťnatrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincíprísť na stopu (niečoho) • vypátraťvystopovaťvysliediťexpr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátraliexpr.: vykutaťvykutiťvykutraťvyhrabaťvyštuchaťvyštúraťvyšpáraťvydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obrazzbadaťspozorovaťzazrieťzočiťzachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východnespis. vymáknuť (Balco)poobjavovať (potupne, viac vecí)


    naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať savyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácieprísťdôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlotrafiť sanatrafiť sahovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanieponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosťexpr.: naďabiť sanaďapiť sapoťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobokzastaráv.: nadariť sapridať sa: v meste sa jej nadarila prácazastar. poskytnúť sa (Škultéty)


    natrafiť sa p. naskytnúť sa


    počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbezachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovozastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromovhovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať ušihovor. očúvať

    2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebetydozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného

    3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú staršíchbyť poslušný: od malička počúval, bol poslušnýpodrobovať sapodvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazomdávať na niekoho


    nastaviť 1. dať do vhodnej polohy (obyč. smerom hore) • nadstaviťnadložiť: nastavila tvár slnku; nadstavil, nadložil nádobu pod vodovodnadstrčiťnastrčiťnatrčiťotrčiť (smerom dopredu): natrčil tanier, aby mu naložilihovor. narichtovať: narichtoval dlaň a začal žobraťponastavovať (postupne): ponastavovať všetky hodinkyodb. justovať (nastaviť na predpísané optimálne hodnoty): justovať technické zariadenietech. naregulovať: naregulovali všetky strojehovor. naštimovaťsubšt. naštelovať

    2. p. nastrojiť 1


    natrčiť p. nastaviť 1


    otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiťnastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, rukuvytrčiťvystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil braduvyšpúliťnašpúliťoduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)


    vystrieť 1. niečo nerovné, pokrčené, zohnuté dať do priamej polohy • narovnaťvyrovnať: vystrieť, narovnať, vyrovnať pokrčený list; vystrela si, narovnala si chrbátnatiahnuťnapriamiť: natiahol nohy pred seba; napriamiť telorozprestrieť (niečo zložené): rozprestrela obrúsok na stôlpovystieraťponarovnávaťpovyrovnávaťponaťahovaťponapriamovať (postupne vystrieť)

    2. (o pohybe ruky) dať do priamej polohy s istým cieľom • načiahnuťnatiahnuť: vystrela, načiahla ruky za odchádzajúcim; dieťa vystrelo, natiahlo ruku proti matkevztiahnuť: vztiahnuť ruku k záchrancoviotrčiťnatrčiť (obyč. v očakávaní niečoho): otrčiť ruku, dlaň a čakať na milodar


    naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

    2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

    3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

    4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


    natrepať 1. p. narozprávať 2. p. zbiť 3 3. p. naložiť 2


    porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedaťvyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmyhovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvávyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsilizried. porozpovedať (Dobšinský)povykladaťvyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plánpohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočnostínahovoriťnarozprávaťnavravieťpovravieťexpr.: potáraťnatáraťpotrepaťnatrepaťpotrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepeexpr.: poľapotaťpotliapaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístaťsubšt. pokecať


    povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde) • pohovoriťporozprávaťnavravieťnahovoriťnarozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovoriliexpr.: potrepaťpotáraťpotrieskaťpotliapať: potrepe, potára všeličoexpr.: poľapotaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúpostiexpr.: natáraťnatrepaťnatrúbiťnatúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali?

    2. p. porozprávať sa


    roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúťrozdrapiťrozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klincirozraziťrozlomiťrozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obalpreraziťprelomiťpreťať: ticho preťal výkrikzatrhnúťnatrhnúťnadtrhnúťnadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveterexpr.: rozkmasnúťrozhodiťrozškrknúťpredrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložoudet. roztržkaťnár. rozsadiť (Dobšinský)poroztŕhaťporoztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhaťponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážaťpoprerážať (postupne)


    natriasačka p. nepríjemnosť


    nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutostiprotiveň: deti robia protiveňpriekpriekor: znášať prieky, priekorykniž. priekorizeňexpr.: oštaraneplecha: je s tým iba oštara, neplechaexpr.: galibaobida: nebudem vám robiť obiduhovor.: patálialapáliamalér: zažiť patáliu, malérhovor.: trampotyhriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriechhovor. pletka: mal pletky pre pytliactvohovor. expr.: opletačkaťahanicapoťahovačkanatriasačkavytriasačkakalamajkašarapatašlamastikakatastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasoviskosubšt.: trapas • trable


    čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechraťnačuchrávaťnačechrávaťšuchoriťšušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí periezried. čechriťnatriasať: natriasa, čuchre vankúšerozčuchrávaťrozcuchávaťstrapatiťrozkuštrávaťkudliťchlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlnyježiť (srsť, chlpy, vlasy)


    hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

    p. aj sádzať 1

    2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


    mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


    natriasať 1. trasením upravovať • čuchraťnačuchrávať: natriasala, čuchrala poduškyexpr.: čechraťnačechrávaťšuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil

    2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykaťšklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenianadhadzovaťpohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukáchtriasťstriasaťlomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasaexpr.: drgaťdrmaťhegaťdrgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavouexpr.: drgoliťstrgáňaťtrlingať: bričku drgolilo, trlingaloexpr.: nadŕdaťsepkaťnár.: hegľovaťhontŕľať


    hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať saexpr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vodyexpr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

    2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sametať sazmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmietaexpr.: trepať satrepotať sašklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchunatriasať sanadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať saskrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

    porov. aj knísať sa


    natriasať sa 1. porov. natriasať 2 2. p. tancovať


    tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec • zvŕtať savrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tancihovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parketehovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťomexpr.: natriasať sanadŕdať sahopsaťhopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajúpreberaťprepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbouexpr.: dubasiťdupčiťdrboliťdubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčianár.: dupancovaťdupajčiť (Kálal)expr.: drepčiťkrepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radostizastar. hajdukovať (tancovať odzemok) • slang. džemovať


    natrieskať 1. p. natlačiť 1 2. p. zbiť 3


    prepchať 1. dostať cez niečo úzke, tesné • prestrčiť: prepchať, prestrčiť ruku cez škáruprevliecťpretiahnuť: cez dierku pretiahnuť, prevliecť šnúrky do topánokpretlačiťpretisnúť: pretlačiť, pretisnúť skriňu cez úzky otvorprestoknúť: cez ucho hrnca prestokla drúk

    2. tlačením, pchaním príliš naplniť • preplniť: prepchať perinu perímexpr. nabiťnatrieskať: nabiť, natrieskať kufor šatstvomnatlačiťnapchaťnatisnúť (nad únosnú mieru): ľudia natlačení, natisnutí v električke; vrece napchaté handramizanosiťzahádzať (hádzaním, nosením pokryť, naplniť): stôl zanosený, zahádzaný knihami


    najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


    natrieskať sa p. najesť sa


    natrieť p. potrieť


    potrieť trením pokryť vrstvou riedkej, roztierateľnej hmoty • natrieť: potrieť, natrieť koláč rozšľahaným vajcomroztrieťrozotrieť (po väčšej al. celej ploche): roz(o)trieť maslo po chlebepomastiťnamastiť (potrieť obyč. niečím mastným): pomastiť, namastiť rožok maslom; pomastiť, namastiť súčiastky stroja olejomnamazať (potrieť mazivom al. niečím mazľavým): namazať pec hlinoupretrieťexpr. postrašiť (zľahka, trocha potrieť): pretrieť farbou zábradlie; postrašiť krajec lekváromponatierať (postupne, na väčšiu plochu al. na viaceré miesta)


    rozotrieť naniesť niečo polotekuté na väčšiu plochu • roztrieť: roz(o)trela si krém okolo očínatrieťpotrieť (tak pokryť plochu): natrieť, potrieť chlieb maslomrozmazaťexpr. zried. rozmachliť: dieťa rozmazalo, rozmachlilo kašu po stoleporozotieraťporoztierať (postupne, viac vecí)


    podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákrokupodvoliť sa: testom sa nechcela podvoliťabsolvovať: absolvovať liečenie

    2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému • pretrpieťvytrpieťprestáťvystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenieprežiťzažiťskúsiťokúsiťzakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívdprekonaťzniesťvydržať: prekonať, vydržať všetko príkorieprejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školouexpr. preskákať: preskákala už veľa chorôbhovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy


    vytrpieť zniesť fyzické al. duševné utrpenie • pretrpieť: vytrpieť, pretrpieť veľa poníženiapodstúpiť: podstúpiť útrapy vojnyvystáťprestáť: ktovie, čo všetko v koncentráku vystáli, prestáliexpr. prebiediť: veľa rokov prebiedili v chudobeprekonaťexpr. preskákať: veľa zlého v živote prekonala, preskákalaodtrpieť (trápením prestáť): hriechy si už odtrpelodpykať (vytrpieť trest): odpykal si to väzenímzažiťprežiťokúsiťskúsiťzakúsiť (niečo zlé, negatívne) • nabiediť saexpr. napsotiť sahovor. expr. natrieť sa (vytrpieť veľa biedy): veľa sme cez vojnu nabiedili, napsotili


    natrúbiť p. narozprávať


    nátrubok p. náustok


    náustok časť predmetu, ktorá sa prikladá do úst, na ústa: náustok cigarety, náustok píšťalyhud. nátrubok (časť dychového nástroja, na ktorý sa prikladajú pery) • náhubok (ochranný košík na papuľu psa): dať psovi náhubok


    napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • napriekynavzdornavzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdorynaprotiveňprotihovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruczastar.: naprotinapriekornapriekory

    2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdornavzdoryzried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániťnaprotiveňhovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evouzastar.: napriekornapriekorynespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátilproti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťažicez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volápri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

    3. p. krížom, naprieč 1


    natruc p. napriek 1, 2


    natrúsiť p. rozsypať 2


    rozsypať 1. sypaním dostať na väčšiu plochu • rozptýliťroztrúsiť: rozsypať, rozptýliť zrno po poli; roztrúsiť semeno do hriadokrozsiaťrozosiať (siatím) • rozkydať (kydaním): rozkydali hnojroztriasťrozprášiť: roztriasla, rozprášila po izbe dezinfekčný prostriedokporozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)

    2. z neopatrnosti sypaním rozhádzať • vysypať: deti rozsypali, vysypali cukorroztrúsiťnatrúsiťvytrúsiť: roztrúsil omrvinky po koberci; pri obede natrúsil; vytrúsil obsah vrecka na zemroztriasťrozprášiť: roztriasť hnoj; rozprášila múku pri pečeníporozsýpaťnarozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)


    natrvalo na všetok budúci čas • trvalotrvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidiekunastálonavždyhovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičovnaveky: naveky zostane mrzákomdefinitívnenenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominulifraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždyfraz. (až) do súdneho dňa


    trvalo 1. neprerušovane v čase • trvaleneprestajneustavičnestále: na tejto škole trvalo, neprestajne pôsobil od sedemdesiatych rokov; ustavične, stále vzrastá počet nezamestnanýchnepretržitepermanentnehovor. naveky: naveky sedí doma

    p. aj ustavične

    2. nepripúšťajúc zmenu, nepodliehajúc zmenám; na celý budúci čas • trvalenemennestáledefinitívne: zanechal trvalo, nemenne dobrý dojem; stále pristupuje k nim ako k malým deťom; rozhodol sa trvale, definitívne zostaťnatrvalonastálonavždyhovor. navždyckyfixne: trvalo, natrvalo zhoršené podmienky na prácu; prišiel sem bývať nastálo, navždy, navždyckynaveky: naveky zostali dobrými priateľmifraz. raz (a) navždy


    natuho p. tuho, pevne 1, tvrdo 1, natvrdo


    pevne 1. dobre odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom dobre odolávať mechanickým účinkom; s veľkou silou, intenzitou • napevno: pevne, napevno zaviazať uzoltuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha stisnuté perystuha: stuha zviazané rukyfixne: fixne spojené častisilnosilnemocne: lepidlo silno, mocne držídôkladneporiadne: dôkladne, poriadne zatiahnuť skrutkyhovor. expr. fest: fest pritiahnutá matica

    porov. aj pevný 1

    2. porov. pevný 2, 3 3. p. isto 1, 3 4. p. rozhodne 1


    tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevnesilnosilnemocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol rukyintenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénujetvrdohúževnatoúporneexpr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presileusilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnostiveľmi: vonku tuho, veľmi mrznenatuhonapevnodotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutkyhovor. expr. fest: lepidlo fest drží

    porov. aj tuhý 3


    tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajciatuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

    2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsnodrsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadliostroráznerozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárovprísnepríkroneprístupnestrohosucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdravodmeranechladnechladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

    3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • krutonemilosrdnehrubosurovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciubezcitnebezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

    porov. aj tvrdý 3

    4. p. tuho


    dotuha, pís. i do tuha 1. odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom odolávať mechanickým účinkom; s veľkou intenzitou • natuho, pís. i na tuhotuho, stuha: dotuha, natuho stiahnutý pás; tuho, stuha priskrutkovaný vrchnákpevnenapevno: pevne, napevno spojiť jednotlivé častihovor. expr. fest

    2. tak, že sa niečo stane tuhým, tvrdým • natuho, pís. i na tuhotuho: dotuha, natuho vyšľahaný snehtvrdonatvrdo, pís. i na tvrdo: tvrdo, natvrdo vypracované cesto

    3. do veľkého rozporu, do zrážky • doostra, pís. i do ostrado tuhéhodo ostrého: tu to už ide dotuha, doostra


    natvrdo, pís. i na tvrdo na tvrdý spôsob (op. namäkko) • tvrdo (op. mäkko) • dotvrda, pís. i do tvrda (op. domäkka): natvrdo, tvrdo uvarené vajcia nakrájala do šalátu; zem okolo stromu bola dotvrda udupanátuhonatuho, pís. i na tuho: tuho, natuho vymiesená hlina


    natúkať p. narozprávať


    charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahuletora: veselá letorahovor. nátura: chlapská náturakniž. naturel: umelecký naturelprofil: profil vedca

    2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz dielapovaha: povaha chorobyspôsob: kresťanský spôsob mysleniakniž. kolorit: lyrický kolorit drámykniž. tvár: pravá tvár komunizmukniž. razenie: ironické šľahy shawovského razeniatvárnosť: tvárnosť spoločnostirámecforma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu


    nátura p. povaha 1, charakter 1


    povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperamentletora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letorahovor. nátura: mať dobrú náturukniž. naturel: národný naturelduchzaloženie: byť veselého ducha; svojím založením je optimistacharakter: je to pevný charakter

    2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakterráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz operysmer: škola humanitného smeruzacielenie: ideové zacielenie diela

    p. aj charakter 2


    naturalizovať p. udomácniť 1


    udomácniť 1. prispôsobiť domácemu životnému prostrediu (najmä rastliny a zvieratá) • zdomácniť: udomácniť, zdomácniť nové odrody pšeniceaklimatizovať: aklimatizovať ovocné stromy; aklimatizovanie zvierat v zoologickej záhradeodb. domestikovať (najmä zvieratá): domestikovať divé kozyskrotiť (zvieratá): skrotiť zverzvyknúťprivyknúť (na domáce podmienky) • naturalizovať (prispôsobiť cudziemu prostrediu)

    2. začať používať ako bežné: udomácniť nové zvykyzaužívaťzaviesť: zaužívať, zaviesť nové spôsoby


    naturalizovať sa p. udomácniť sa 1


    prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediuasimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovaloprivyknúťzvyknúť sinavyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebieudomácniť sazdomácnieťaklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovalinaturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovaliadaptovať saodb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovalispružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnelanár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)


    udomácniť sa 1. prispôsobiť sa (domácemu) životnému prostrediu (najmä o rastlinách a zvieratách) • zdomácnieť: dobytok sa dobre udomácnil, zdomácnel aj v severnejších krajochaklimatizovať sa: rastliny, zvieratá, ľudia sa rýchlo aklimatizovaliskrotnúť (o zvieratách): mačka už skrotladomestikovať sa: zvieratá sa už domestikovalinaturalizovať sa (privyknúť v cudzom prostredí; o ľuďoch): emigranti sa už naturalizovaliexpr. oťukať sa (o ľuďoch v novom prostredí): najskôr sa musí trocha oťukaťprivyknúť sizvyknúť si (na domáce podmienky)

    2. nájsť, založiť si domov • usadiť sausídliť sa: rodina sa udomácnila, usadila, usídlila v blízkosti centraubytovať sa (nájsť si byt, bývanie): ubytovali sa u nás na dlhý časzabývať sa (zaplniť domov potrebnými náležitosťami): na sídlisku sa mladomanželia už dobre zabývali

    3. začať sa používať ako niečo bežné, stať sa rozšíreným • zaužívať sa: nový výraz sa rýchlo udomácnil, zaužívalzdomácnieť: cudzia kultúra u nás zdomácnelarozšíriť sa: medzi mládežou sa rozšírili drogyexpr. usalašiť sazried. zahostiť sa: v dome sa usalašila, zahostila nevraživosť


    naturálny p. prírodný; prirodzený 2


    prírodný pochádzajúci z prírody • kniž. naturálny: prírodné, naturálne produkty; kozmetika na báze prírodných, naturálnych látokprirodzený (op. umelý; syntetický): prírodné, prirodzené farbivo; prírodný, prirodzený kaučukhovor. neškolený: neškolené víno


    prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinktpudový: prirodzené, pudové správanie, prejavyspontánnyživelnýneusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výbersamočinnýsamovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných obdobínecvičenýneškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

    2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produktypravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

    3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostrednýspontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radostinenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestánenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiechuvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

    4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežnýobyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný javobvyklývšedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vecnormálnysamozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potrebapravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky chorobyzried. zrejmý (Urban)


    naturel p. povaha 1, charakter 1


    amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbeneodborníklaik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laikochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkomsamouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukomkniž. autodidaktnáturista: rezbár náturistahovor. expr.: babrákbabrošpejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedoukhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušerpejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení


    náturista p. amatér


    naivný 1. ktorý príliš zjednodušujúco a dôverčivo pristupuje ku skutočnosti, ktorý ju nevie reálne odhadnúť a zvážiť; svedčiaci o takomto prístupe (op. reálny, vecný, triezvy) • prostomyseľnýprostoduchýprostodušný: nesmieš byť taký naivný, prostoduchý a každému uveriť; kládol nám prostomyseľné, prostodušné otázkydetinskýdetskýkniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): máš naivné, detinské predstavy o svete; vyznačoval sa detinskou, detskou prostotou; detinský, infantilný činpejor. hlúpy: naivná, hlúpa dôverčivosť

    p. aj dôverčivý; prostý 1

    2. ktorý tvorí al. je tvorený na základe prirodzeného talentu, bez osobitnej odbornej prípravy • neškolenýneučenýlaický: naivné, neškolené, neučené maliarstvo; naivné, laické umenieinsitný: výstava insitných maliarovnáturistický (ktorý sa učil sám; ktorý vytvoril samouk): náturistický sochár


    náturistický p. neškolený 1


    neškolený 1. ktorý nie je (v niečom) odborne vzdelaný, vyškolený, vycvičený; svedčiaci o tom (op. školený) • nevzdelanýneučenýjednoduchýhovor. zastaráv. neškolovaný: neškolený, nevzdelaný, jednoduchý, neškolovaný človek; neškolený, neučený majsternecvičenýnetrénovanýnekultivovanýnáturistickýkniž. samorastlý: necvičený, netrénovaný, nekultivovaný hlas; náturistický, samorastlý učenecneumelý: neškolené, neumelé pohyby

    p. aj neodborný, naivný 2

    2. p. prírodný


    amaterizmus pestovanie niečoho zo záľuby (op. profesionalizmus) • amatérstvo: amaterizmus, amatérstvo v liečeníneodbornosť (nezodpovedanie odborným poznatkom): neodbornosť zákrokuochotníctvo (herectvo zo záľuby) • laickosťnáturizmuspejor.: diletantstvodiletantizmushovor. pejor. fušerstvo


    náturizmus p. amaterizmus


    almužna p. milodar


    milodar malý (peňažný) dar al. príspevok na podporu niekoho, niečoho • almužna: to nie je dotácia, to je milodar, almužnakniž. obolus


Pozri výraz NAŤ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV